Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Tuesday, October 27, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/268/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115214519
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2115214519.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci navrhovateľa: Z. F.,

narodený XX. X. XXXX, bytom R. X, V., toho času P. 8, V., zastúpený: F. F., narodená XX. X. XXXX,
bytom R. XX, V., toho času P. 8, V., proti odporcovi: J. F., narodený XX. X. XXXX, bytom R. XX, V., o
výživné na dospelé dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný platiť na výživu navrhovateľa sumu 110 eur mesačne vždy do 15 dňa každého
mesiaca dopredu k rukám navrhovateľa počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

III. Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 4. 6. 2015 sa navrhovateľ voči odporcovi domáha určenia
výživného 120 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku.

Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a navrhol výživné 70 eur mesačne.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom zástupkyne navrhovateľa, odporcu, návrhom zo dňa 3.
6. 2015, vyjadrením odporcu zo dňa 6. 8. 2015, podaním navrhovateľa zo dňa 28. 9. 2015, daňovým
priznaním odporcu za rok 2014, potvrdením o príjme matky navrhovateľa, podaním odporcu zo dňa 11.
10. 2015, rozsudkom č. k. 22P/46/2014-95 zo dňa 22. 5. 2015, s obsahom celého spisového materiálu
a zistil nasledovný skutkový stav, keď pojednával a rozhodol bez vypočutia navrhovateľa, ktorý bol v
konaní zastúpený, v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Navrhovateľ navštevuje 4. ročník strednej školy a náklady na jeho výživu sú primerané jeho veku. V
škole si platí obedy na praxi 8 eur, učebné pomôcky podľa potreby 4 až 5 eur mesačne. V domácnosti
žije s matkou, ktorá je zamestnaná, maloletou sestrou V., ktorá navštevuje 2. ročník strednej školy a
náklady na jej výživu sú primerané jej veku. Odporca platí na výživu maloletej sumu 40 eur mesačne,
keď voči výživnému v rozsudku 70 eur mesačne sa odvolal a starou matkou, ktorá je dôchodkyňa.
Matka má priemerný čistý mesačný príjem 500 eur, mesačne prispieva na bývanie starej matke 107 eur,
splátka splátku úveru 78,04 eur na motorové vozidlo. Odporca platí na výživu navrhovateľa sumu 60 eur

mesačne.MatkavlastnímotorovévozidlaFordFiesta,rokvýroby2007,zakúpenévmarci2015.Odporca
nedáva navrhovateľovi sumu 50 eur mesačne, príležitostne mu dobije kredit. Pomáha mu tým, že mu
opraví auto Mazda rok výroby 1998 (písané na matku navrhovateľa) a príležitostne zaplatí súčiastky.Odporca popri živnosti opravuje autá, je automechanik. Do novembra 2014 žiadnu sumu súrodencom
neplatil.

Odporca uviedol, že žiadanú sumu považuje za vysokú. Odporcovi platí sumu 60 eur mesačne a
mesačne mu dáva sumu 50 eur či už v hotovosti alebo kúpou veci. Na maloletú dcéru platí sumu 40 eur
mesačne. Vykonáva živnosť ako pokrývač striech, je to sezónna práca, viac práce má v lete. Je vyučený
automechanik, má aj živnosť, ale túto nevykonáva. Keď príde syn alebo súrodenci, od nich si peniaze
za to neúčtuje. Žije sám vo vlastnom rodinnom dome. Mesačne má výdavky na elektriku 55 eur, plyn 50

eur, voda štvrťročne 15 eur. Súrodencom platí mesačne 100 eur + 100 eur za pozemok, ktorý dostal od
rodičov, na ktorom postavil dom. Spolu má zaplatiť sumu 6600 eur do roku 2017, začal splácať minulý
rok. Ďalej platí splátku na auto 108 eur (Huindai I30), iný majetok nevlastní.

Z rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 22P/46/2014-95 zo dňa 22. 5. 2015 vyplýva, že manželstvo
rodičov navrhovateľa bolo rozvedené (právoplatné), odporcovi bola určená vyživovacia povinnosť na

maloletú V. vo výške 70 eur mesačne (napadnuté odvolaním). Z odôvodnenia vyplýva, že odporca
uviedol výšku priemerného čistého mesačného príjmu 400 eur, z ktorej súd v konaní vychádzal. Podľa
daňového priznania za rok 2013 mal daňový základ 4728,85 eur, z čoho vyplýva jeho priemerný čistý
mesačný príjem 394,07 eur. Predložil dohodu o vyporiadaní zo dňa 1. 8. 2009, na základe ktorej sa
zaviazal zaplatiť E. F. a H. F. sumu 3320 eur každému od 1. 8. 2019, ktorú spláca po 61 eur mesačne.

Z uznesenia č. k. 18P/109/2014-9 zo dňa 13. 1. 2015 boli navrhovateľ a mal. V. predbežných
opatrením zverení do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť na výživu v tej dobe
maloletého navrhovateľa sumu 60 eur mesačne a maloletej V. sumu 40 eur mesačne. Uznesením č. k.
18P/109/2014-73 zo dňa 2. 7. 2015 súd konanie vo veci samej vrátane Z. F. konanie zastavil.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, ods. 2 obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, ods. 4 pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd

prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, ods. 5 výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča,
súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené

potreby oprávneného, ako aj na schopnosti možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať
len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvodu hodné osobitného zreteľa.

V konaní bolo zistené, že navrhovateľ v školskom roku 2014/2015 navštevoval 3. ročník Súkromnej

strednej odbornej školy. Žije v domácnosti s matkou, maloletou sestrou V., starou matkou. V domácnosti
sú výdavky na bývanie plyn 9 eur, rozhlas a TV 2,32 eur, zálohové platby na byt starej matky 112,40
eur, fond opráv 44,46 eur, elektrika 19,15 eur, UPC 13,80 eur. Matka navrhovateľa je zamestnaná
s priemerným čistým mesačným príjmom za rok 2014 vo výške 534,52 eur a za 1-8/2015 vo výške
534,52 eur, starej matke prispieva na bývanie sumou 107 eur mesačne, platí splátku úveru na auto

78,04 eur mesačne, ročnú poistku na auto (PZP) 78,30 eur. Odporca a matka navrhovateľa majú okrem
navrhovateľa vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére V.. Odporca má živnostenské oprávnenie a v
roku 2014 dosiahol základ dane 3490,24 eur (príjmy 9605, výdavky 6114,76 eur), z čoho vyplýva jeho
priemerný čistý mesačný príjem 290,83 eur. Odporca platí na výživu maloletej dcéry 40 eur mesačne
a navrhovateľa sumu 60 eur mesačne.

Súd z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, že návrhu navrhovateľa je možné čiastočne
vyhovieť, keď vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ je
naďalej odkázaný na vyživovaciu povinnosť voči svojim rodičom, teda aj voči odporcovi, naďalej nie jeschopný sám sa živiť a v rozhodnom období, teda ku dňu rozhodovania súdu je stále študentom strednej
školyapripravujesanasvojebudúcepovolanie.Súdmalpreukázané,ženavrhovateľbolvčasepodania
návrhu plnoletý a študuje na strednej škole. V konaní neboli tvrdené a ani preukázané zvýšené výdavky

navrhovateľa na jeho výživu. Odporca má okrem navrhovateľa ďalšiu vyživovaciu povinnosť ako aj
matka navrhovateľa a to k maloletej dcére. Matka navrhovateľa je zamestnaná a v období 6/2014-8/2015
mala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 545,27 eur. Odporca je živnostník, ktorý v roku 2013 aj
v roku 2014 dosiahol zisk. Podľa vyjadrení odporcu aj v roku 2015 má príjmy z podnikania. Navrhovateľ
žije v domácnosti spolu s matkou, sestrou a starou matkou. Matka navrhovateľa sa väčšou mierou

podieľa na starostlivosti, resp. na nákladoch na navrhovateľa, keď táto povinnosť zaťažujú toho rodiča,
v tomto prípade matku, s ktorou žije navrhovateľ v spoločnej domácnosti. Súd považoval výdavky matky
navrhovateľanabývanievovýške107eurzadôvodné,vzhľadomnato,žetátojezabezpečujebývanieaj
navrhovateľovi aj dcére a vzhľadom aj na celkové náklady na bývanie v domácnosti starej matky 201,13
eur (9 eur, rozhlas a TV 2,32 eur, zálohové platby na byt starej matky 112,40 eur, fond opráv 44,46 eur,
elektrika 19,15 eur, UPC 13,80 eur). V konaní nebolo preukázané, že by matka vlastnila nehnuteľnosť,

vlastní dve motorové vozidlá zn. Ford Fiesta rok výroby 2007 a Mazda rok výroby 1998. Odporca žije
sám v rodinnom dome, ktorý vlastní, vykonáva živnosť a za obdobie 1-9/2015 mal hrubý príjem 6460
eur a čistý príjem 3260 eur (za 9 mesiacov priemer 362,22 eur). V rokoch 2013 a 2014 dosiahol v
podnikaní zisk, v roku 2014 mal priemerný čistý mesačný príjem 290,83 eur a vznikol mu nárok na
daňový bonus 513,84 eur. Mesačne má výdavky na bývanie 110 eur (55 eur, plyn 50 eur, voda štvrťročne

15 eur). Je vlastníkom aj motorového vozidla. Odporca platí na výživu maloletej dcéry sumu 40 eur
mesačne a navrhovateľa dobrovoľne sumu 60 eur mesačne. Ďalej odporca tvrdil, že okrem sumy 60 eur
mesačne dáva navrhovateľovi sumu 50 eur v hotovosti, alebo mu kupuje veci. Zástupkyňa navrhovateľa
skutočnosť ohľadom platenia sumy 50 eur v hotovosti navrhovateľovi síce nepotvrdila, ale uviedla, že
príležitostne mu odporca dobije kredit a zaplatí súčiastky do auta. Pri rozhodovaní súd vychádzal z

ustálenej rozhodovacej praxe súdov ohľadom určenia výživného z príjmu povinného rodiča v rozsahu
cca 25 % až 30 %, pri ktorej však treba zohľadniť počet vyživovacích povinností ako aj vek detí, ku
ktorým sa vzťahuje vyživovacia povinnosť. Odporca bol povinný preukázal súdu výšku jeho priemerného
čistého mesačného príjmu, keď tento si ho vyčíslil vo výške 390 eur mesačne za obdobie 6/2014 až
9/2015. Priemerný čistý mesačný príjem odporcu v zmysle daňového priznania za rok 2014 bol vo

výške 290,83 eur. Súd vychádzal z písomného podania odporcu a vyčíslil jeho priemerný čistý mesačný
príjem za obdobie 1-9/2015 vo výške 362,22 eur. Z vykonaného dokazovania má súd však preukázané,
že schopnosti a možnosti odporcu vo vzťahu k príjmu sú vo vyššej výške akú uvádzal odporca a
akú vyčíslil z pokladov od odporcu súd. Pričom súd mal preukázané, že mesačné výdavky odporcu
presahujú výšku jeho mesačného príjmu a teda z uvedeného súd vychádzal. Odporca dobrovoľne platí

navrhovateľovi sumu 60 eur mesačne a aj sumu 50 eur mesačne, t. j. mesačne sumu 110 eur mesačne
a teda má schopnosti a možnosti, ktoré mu umožňujú mať príjem, z ktorého môže platiť sumu 110 eur
mesačne, ktorú mu súdu uložil platiť navrhovateľovi, a ktorú podľa jeho vyjadrenia aj platí. Tvrdenie
zástupkyne navrhovateľa, že odporca má príjem aj z opravy automobilov v konaní preukázané nebolo,
keď odporca túto skutočnosť poprel a navrhovateľka ohľadom tohto tvrdenia nenavrhla vykonať žiadny

dôkaz. Nakoľko nebol ku dňu rozhodovania ukončený rok 2015 a odporcovi ešte nevznikla povinnosť
podať daňové priznanie za rok 2015, nebolo možné zistiť výsledok z podnikania odporcu. V tejto
súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že odporca je držiteľom živnostenského oprávnenia, pričom za
roky 2013 a 20114 dosiahol kladný výsledok hospodárenia, pričom aj cieľom podnikania je dosahovanie
zisku. Z uvedené má súd za to, že situácia odporcu a jeho majetkové pomery sú také, ktoré mu umožňujú

platiť na výživu navrhovateľa súdom určenou sumou 110 eur, keď má ďalšie dve vyživovacie povinnosti.
Za predpokladu, že matka navrhovateľa si bude naďalej plniť vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi
a po zohľadnení určeného výživného odporcovi, ako aj výšky prídavkov na dieťa /navrhovateľa/, výška
výživného pre navrhovateľa zohľadňuje jej nevyhnutné potreby spojené s jeho výživou.

Pri svojom rozhodovaní súd zohľadnil najmä skutočnosti, že navrhovateľ je už dospelý, t. j. starostlivosť
zo strany odporcu ale aj matky navrhovateľa s ohľadom na vek navrhovateľa možno predovšetkým
obmedziť, nie na osobnú starostlivosť, ale od odporcu možno spravodlivo požadovať poskytovanie
výživného, ktoré by zodpovedalo potrebám navrhovateľa, schopnostiam a možnostiam odporcu, vo
forme financií, z ktorých by si navrhovateľ mohol uhrádzať svoje náklady na bývanie, ošatenie,

stravovanie, výdavky súvisiace so štúdiom na strednej škole. Súd mal za to, že určené výživné
je primerané a vo zvyšnej časti výživné v sume 10 eur mesačne, teda v rozdiele požadovaného
výživného 120 eur mesačne a určeného výživného 110 eur od právoplatnosti rozhodnutia do budúcna
ako nedôvodný zamietol, keď mal za to, že určené výživné je primerané odôvodneným potrebámnavrhovateľa a zodpovedá schopnostiam a možnostiam odporcu po zohľadnení vyživovacej povinnosti
matky, ktorá je povinná taktiež prispievať na výživu navrhovateľa.

Súd určil zročné výživné, keďže vychádzal z návrhu navrhovateľa, ktorý navrhol určiť výživné od
právoplatnosti rozsudku.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len
čiastočný, sú náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu

trov právo.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,
keď navrhovateľ bol v konaní celkom úspešný 84 % (úspech 92 % - neúspech 8 %), avšak náhradu trov
konania si neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.