Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, October 8, 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5Er/113/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515203692
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Lampartová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8515203692.1

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o.,
Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, právne zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD.,
advokátkou so sídlom Martinčekova 13, Bratislava proti povinnému: I. F., nar. X.X.XXXX, trvale bytom
X. E. X o vymoženie 1 174,79 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Michala Brožinu, Exekútorský úrad Svidník zo

dňa 22.7.2015 o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie vedenej u súdneho exekútora pod sp. zn.
EX 665/2015.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal exekútorovi dňa 31.3.2015 návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie 1 174,79 eur
s prísl. na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku sp. zn. II/2014-3878, ktorý
dňa 2.12.2014 vydal Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave.

Súdny exekútor JUDr. Michal Brožina požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd preskúmaním žiadosti o udelenie poverenia, návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie,
exekučného titulu, priloženej zmluvy o vydaní kreditnej platobnej karty X., a.s. a Obchodných podmienok
X., a.s. na vydanie a používanie kreditných platobných kariet pre fyzické osoby občanov (ďalej iba
„Obchodné podmienky“) zistil, že právny predchodca oprávneného, spol. X., a.s., uzavrel s povinným

dňa 11.3.2008 zmluvu o vydaní kreditnej platobnej karty X., a.s., na základe ktorej poskytol právny
predchodca oprávneného povinnému finančné prostriedky. Túto zmluvu vyhodnotil rozhodcovský súd
ako zmluvu o úvere, ktorá mala spotrebiteľský charakter.

V článku XII Obchodných podmienok, konkrétne v bode 92 sa nachádza rozhodcovská doložka,
podľa ktorej Banka navrhla a Držiteľ karty súhlasil s tým, že v akomkoľvek spore, nároku alebo

rozpore vzniknutom zo zmluvy o vydaní a používanie kreditnej platobnej karty alebo v súvislosti s ňou
(vrátane všetkých otázok týkajúcich sa jej existencie, platnosti alebo ukončenia) bude rozhodovať Stály
rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie podľa rozhodcovských pravidiel, ktoré sa na základe
tohto odkazu stávajú súčasťou tejto zmluvy. Sídlom rozhodcovského konania bude Bratislava. Jazykom
rozhodcovského konania bude slovenský jazyk.

Právny predchodca oprávneného zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25.9.2013 postúpil
oprávnenému pohľadávku voči povinnému.

Keďže povinný neplatil riadne a včas dlžnú sumu, oprávnený sa obrátil na Stály rozhodcovský súd
Slovenskej bankovej asociácie s návrhom, aby bol povinný zaviazaný na zaplatenie 2 177,17 eur, úroku
z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1 174,79 eur od 2.8.2013 do zaplatenia a trov konania.

Uvedený súd návrhu oprávneného v celom rozsahu vyhovel.Podľa § 243d ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného
v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,

vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na
základenávrhunavykonanieexekúciepodanéhopotejtolehotenemožnoudeliťpoverenienavykonanie
exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1

alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 2 ods. 1 prvej vety zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej

zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 36 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol
exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy

nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy zmluvné podmienky

upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia súd podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
preskúmava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. V tomto štádiu posudzovania splnenia zákonných
predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa súd okrem iného zaoberá
tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho

vykonateľnosti, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či je z hľadísk zakotvených
v príslušných právnych predpisov vykonateľný tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu
upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí
rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia
uloženejpovinnosti,ktorásamánútenevykonať).Vychádzasapritomztvrdeníoprávnenéhouvedených
v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu, prípadne predložených dôkazov.

Zo súdom zistených skutočností vyplýva, že právny predchodca oprávneného s povinným uzavreli
zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, ktorá mala spotrebiteľský charakter - povinný
vystupoval ako fyzická osoba, ktorá uzatvorením zmluvy zabezpečovala svoje potreby, teda ako
spotrebiteľ, kým právny predchodca oprávneného pri poskytovaní úveru vystupoval v rámci svojej

podnikateľskejčinnosti(banka),tedaakododávateľ.Uzavretázmluvamápritompovahuformulára,ktorý
právny predchodca oprávnené používa v rámci svojej podnikateľskej činnosti v prípadoch uzatvárania
zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, pričom okrem identifikačných údajov subjektov právneho
vzťahu a údajov špecifikujúcich konkrétny právny vzťah druhá strana nemá možnosť meniť jeho obsah.
Rovnako aj Obchodné podmienky, ktoré obsahujú znenie rozhodcovskej doložky, spotrebiteľ nemá

možnosť meniť. Súd sa preto zameral na kontrolu exekučného titulu a rozhodcovskej doložky, ktorá
bola podkladom pre konanie rozhodcovského súdu berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený
inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda či rozhodcovská doložka nespôsobuje hrubý nepomer
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka). Slovenská
republika má v zmysle práva EÚ záväzok zabezpečiť, aby nekalé podmienky nezaväzovali spotrebiteľov

v záujme zvýšenia kvality života. Značná časť zabezpečenia tohto záväzku spočíva práve na súdoch a
ich rozhodovacej činnosti, bez ktorej by sa tento záväzok nemohol dosiahnuť.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa

takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve, či všeobecných obchodných podmiekach alebo ide o formulárovú
zmluvu pripravenú vopred dodávateľom. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len
význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade vzniku sporu rozhodne o právach a právom
chránených záujmoch účastníkov zmluvného vzťahu s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z

pôvodnej zmluvy súkromná osoba.

Rozhodcovská doložka sa nachádza v rozsiahlych Obchodných podmienkach. Znenie rozhodcovskej
doložky neumožňuje alternatívne riešenie sporov pred rozhodcovským súdom alebo pred príslušným
všeobecným súdom. Od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne pred

rozhodcovským súdom stanoveným v tejto rozhodcovskej doložke, čím už na zreteľne nezodpovedá
požiadavke § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Navyše je zrejmé, že rozhodcovskú
doložku, podľa ktorej sa všetky spory z tohto spotrebiteľského vzťahu medzi účastníkmi majú riešiť v
rozhodcovskom konaní, si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnými štandardnými podmienkami obsiahnutými v Obchodných podmienkach. Mohol len zmluvu ako

celok odmietnuť alebo prijať a podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému
konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože
dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený
v Obchodných podmienkach. Na dôvažok, Obchodné podmienky nadobudli účinnosť až po uzavretí
zmluvy medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, a tak je tu pochybnosť o individuálnosti

tohto dojednania i z tohto dôvodu.

Pri posudzovaní individuálnosti dojednania zmluvnej podmienky v spotrebiteľskom vzťahu súd vychádza
z citovaného § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská doložka bola vopred pripravenáprávnym predchodcom oprávneného a vzhľadom na dátum účinnosti Obchodných podmienok je
otázne, či sa s ňou povinný vôbec mohol oboznámiť pred podpisom zmluvy o vydaní a používaní
kreditnej platobnej karty. Jednoznačne však v tejto časti nemohol ovplyvniť obsah zmluvy, resp.

Obchodných podmienok. Zákon síce nevylučuje možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní
aj v spotrebiteľských veciach, súd je však toho názoru, že ak má byť rozhodcovská zmluva, resp.
doložka, uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, a teda
ako individuálne dojednaná, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie

o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená. Z predloženej rozhodcovskej doložky nevyplýva, že
povinnému boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, predovšetkým čo znamená riešenie sporov
v rozhodcovskom konaní a aké sú jeho dôsledky. Absentujú akékoľvek informácie o podstatných
skutočnostiach a následkoch rozhodcovského konania, ktoré sú potrebné pre naozaj slobodné
rozhodnutie spotrebiteľa so znalosťou veci, ako napr. o záväznosti rozhodcovského rozsudku, voči
ktorému zväčša nie je prípustný opravný prostriedok v zmysle dvojinštančnosti konania (ako je tomu

napr. v súdnom konaní pred všeobecnými súdmi, keď rozhodnutie súdu prvého stupňa môže na
základe odvolania preskúmať druhostupňový súd; súd za opravný prostriedok nepovažuje žalobu o
zrušenie rozhodcovského konania), alebo o tom, že týmto dojednaním sa riešenie sporov prenáša na
súkromnú osobu, ako ani poučenie aspoň o základnom procesnom postupe rozhodcovského súdu a
o právach a povinnostiach povinného v prípadnom rozhodcovskom konaní. Je len ťažké predstaviť si

rokovanie spotrebiteľa o rozhodcovskej doložke a jeho skutočnú vôľu uzavrieť rozhodcovskú doložku,
ak spotrebiteľ nepozná jej reálny obsah, resp. nepozná procesné pravidlá konania pred rozhodcovským
súdom. Spotrebiteľ tak možno (ak vôbec) bol formálne oboznámený, že uzatvára aj rozhodcovskú
doložku, avšak jednoznačne nebol poučený o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej doložky
so zameraním na potenciálne zhoršenie procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v

porovnaní so súdnym konaním. Z úradnej činnosti súdu sa javí, že predkladanie rozhodcovských zmlúv,
či doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a
prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom
vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Takéto postupy je podľa názoru súdu možné označiť za nekalé
obchodné praktiky, pričom na tomto nič nemení technika predkladania rozhodcovských zmlúv, resp.

doložiek - t.j. buď inkorporovanie doložky do zmluvy, či všeobecných obchodným podmienok, alebo
neskôr do dohody o uznaní dlhu, ani skutočnosť, že je prípadne spotrebiteľovi umožnené v určitej krátkej
lehote odstúpiť od takéhoto zmluvného dojednania. Za tohto stavu súd uvedenú rozhodcovskú doložku
nepovažoval za individuálne dojednanú.

Záverom súd dodáva, že vzhľadom na skutočnosť, že právnym predchodcom oprávneného bola banka,
súdu je známe, že táto mala v zmysle ustanovenia § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách povinnosť
ponúknuť svojim klientom (spotrebiteľom) návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky). Súd však
zastáva názor, že takýto návrh by mal byť predkladaný takým spôsobom, aby klientovi (spotrebiteľovi)
umožňoval jeho pomerne jednoduché odlíšenie od ostatných zmluvných podmienok predkladaných mu

druhou stranou zmluvného vzťahu, ako aj oddelenie od ostatného obsahu zmluvy (tak, aby klientovi
nespôsobilo žiadne ťažkosti vrátane prípadného rizika čakania na prepracovanie návrhu zmluvy v
prípade odstraňovania pre neho neakceptovateľnej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky). Z návrhu na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky) má vyplývať vôľa navrhovateľa - banky, aby bola v prípade
prijatia návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky) spotrebiteľom takýmto návrhom viazaná a

podrobila sa rozhodcovskému konaniu. Až spotrebiteľ je následne oprávnený, nie však povinný, prijať
takýto návrh. Požiadavku na takto ponúknutý (predložený) návrh nemožno považovať za splnenú, ak
banka návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy začlení medzi iné zmluvné podmienky, u ktorých je
známe, že sa s nimi klient (spotrebiteľ) v čase pred uzavretím zmluvy dostatočne podrobne, často
i vôbec, neoboznamuje (hoci spravidla v zmluve potvrdzuje presný opak). Rozhodcovská doložka

v danom prípade pritom nemá znenie návrhu, ale rovno dojednania, pričom vôľu neprijať túto
rozhodcovskú doložku musí spotrebiteľ prejaviť najneskôr pri uzavretí zmluvy, a to písomne.

Neplatnosť rozhodcovskej doložky spôsobuje, že rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať spor
medzi účastníkmi konania, a preto ním vydaný rozsudok nemôže byť spôsobilým exekučným titulom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia súd postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu
rozporu exekučného titulu so zákonom.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa
doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach

(§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.