Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 1, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Sp/90/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201569
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015201569.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa:

V. V. D., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Afgánska islamská republika, zastúpeného Centrom
právnej pomoci, Námestie slobody 12, Bratislava, proti odporcovi: Prezídium policajného zboru, Úrad
hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, Oddelenie
cudzineckej polície Policajného zboru Žilina, Kuzmányho 26, Žilina, o opravnom prostriedku proti
rozhodnutiu odporcu č. : PPZ-HCP-BB7-73-046/2015-AV zo dňa 25.08.2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu zo dňa 25.08.2015 Č.p. PPZ-HCP-BB7-73-046/2015-AV
p o t v r d z u j e.

Súd účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 22.09.2015 právnym zástupcom navrhovateľa
podaný opravný prostriedok zo dňa 09.09.2015 proti jeho rozhodnutiu č. PPZ-HCP-BB7-73-046/2015-
AV vydanému dňa 25.08.2015, ktorým bola predĺžená lehota navrhovateľovho zaistenia v súlade s
ustanovením § 88 ods.4 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a to dňom 29.08.2015 do
29.11.2015 z dôvodu nemožnosti realizácie readmisie na územie Maďarskej republiky, nakoľko ÚPCZ
Medveďov neeviduje odpoveď príslušných policajných orgánov v Maďarsku, na základe ktorého by bolo
možné realizovať odovzdanie navrhovateľa, a navrhovateľ bol ponechaný v Útvare policajného zaistenia

pre

cudzincov Medveďov. Spolu s predložením navrhovateľovho odvolania odporca predložil svoje
vyjadrenie k nemu, ako aj časť administratívneho spisu danej veci sa týkajúci.
Predmetom súdneho prieskumu na základe podaného odvolania navrhovateľa je vyššie uvedené
rozhodnutie odporcu, ktorým tento rozhodol o predĺžení lehoty navrhovateľovho zaistenia podľa § 88
ods. 4 zákona o pobyte cudzincov a to do 29.11.2015.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa uvádza, že dňa 27.07.2015 o 15.30 hod. bol navrhovateľ
odovzdaný príslušníkmi Krajského riaditeľstva Polície Stredočeského kraja, Odboru cudzineckej polície,
Oddelenie pobytovej kontroly, pátrania a eskort Praha na bývalom hraničnom priechode medzi Českou
republikou a Slovenskou republikou Mosty u Jablunkova - Svrčinovec príslušníkom správneho orgánu.
Odovzdanie navrhovateľa späť na územie Slovenskej republiky bolo vykonané na základe článku 2

ods. 5 Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a Českej republiky o odovzdaní a prijímaní osôb
na spoločnej štátnej hranici z dôvodu neoprávneného pobytu navrhovateľa. Po prevzatí navrhovateľa
vzniklo podozrenie, že navrhovateľ sa dopustil priestupku v zmysle § 118 ods. 1 písm. a) zákona č.
404/2011 Z. z. a to tým, že má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky, pričom nelegálnevstúpil z územia Maďarska na územie Slovenskej republiky bez cestovného dokladu, bez víza alebo
povolenianapobyt,ktorébyhooprávňovalinavstupapobyt. Nazákladeuvedeného,boleskortovaný
na vecne a miestne príslušný správny orgán, ktorým je Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru

Žilina. V zmysle článku 4 odsek 1 Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej
republiky o readmisii osôb na spoločnej hranici začal správny orgán dňa 27.7.2015 výkon readmisie,
ktoré bolo doručené príslušným orgánom Maďarska.

Na základe žiadosti o prevzatie pod číslom KRPS-257552/ČJ-2015-010022 zo dňa 26. júla 2015, a

následného prevzatia navrhovateľa a podkladov, ktoré predložila polícia Českej republiky k žiadosti o
odovzdanienavrhovateľa,bolopreukázané,žedňa26.7.2015o04:15hod.bolnavrhovateľkontrolovaný
a zadržaný políciou Českej republiky v medzinárodnom vlaku EN 476 Metropol, na trase Budapešť
- Bratislava -Brno -Praha - Berlín, na vlakovej stanici Kolín, pričom navrhovateľ nevedel preukázať
oprávnenie na pobyt. Východzia krajina bola Maďarsko a cieľová Spolková republika Nemecko. Z
dôvodu neoprávneného pobytu na území Českej republiky bol odovzdaný políciou Českej republiky na

územie Slovenskej republiky v rámci readmisného konania.

Odporca poukázal na to, že navrhovateľ ako štátny príslušník Afganistanu nie je oslobodený od vízovej
povinnosti v zmysle zákona č.404/2011 Z.z., ako aj v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 539/2001
uvádzajúcej zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších

hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti, Nariadenia
Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 562/2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách
upravujúcich pohyb osôb cez hranice (kódex schengenských hraníc). V prípade legálneho vstupu a
pobytu na územie Slovenskej republiky musí účastník konania spĺňať uvedené podmienky, mať platný
cestovný doklad opatrený platným vízom, alebo povolením na pobyt v jednotnom formáte.

Odporca na základe získaných podkladov (spisového materiálu Polície Českej republiky, zápisnice o
podaní vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 28. júla 2015, lustrácií v informačných systémoch a vlastných
zistení) konštatoval, že boli splnené podmienky podľa

§ 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z., pretože navrhovateľ má neoprávnený pobyt na území
Slovenskej republiky a členských štátov. Preto dňa 28.7.2015 vydal rozhodnutie o administratívnom
vyhostení navrhovateľa s určením zákazu vstupu na dobu 2 roky pod č. p.: PPZ-HCP-BB7-73-023/2015-
AV. Prevzatie rozhodnutia po pretlmočení do jazyka dari navrhovateľ potvrdil vlastnoručným podpisom.

Odporca uviedol, že navrhovateľ má na území SR neoprávnený pobyt, pretože sa na území SR
zdržiava v rozpore so zákonom č. 404/2011 Z. z., osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou.
Navrhovateľ neoprávnene vstúpil na územie Slovenskej republiky z územia Maďarska dňa 25.7.2015 a
preto príslušný správny orgán vo veciach readmisného konania začal konanie o jeho vrátení na územie
Maďarska podľa medzinárodnej zmluvy.

Odporca poukázal na to, že s útvarom, ktorý zabezpečuje výkon administratívneho vyhostenia vykonáva
všetky úkony, aby mohla byť v prípade navrhovateľa zrealizovaná readmisia na územie Maďarskej
republiky, pričom ÚPZC Medveďov neeviduje odpoveď príslušných policajných orgánov v Maďarsku, na
základe ktorého by bolo možné zrealizovať odovzdanie navrhovateľa. Útvar policajného zaistenia pre

cudzincov Medveďov, ktorý vykonáva všetky úkony k zabezpečeniu realizácie readmisie navrhovateľa
na územie Maďarskej republiky, odporučil vo svojom stanovisku, ktoré bolo zaslané dňa 24.8.2015 na
OCP PZ Žilina, predĺžiť lehotu na zaistenie navrhovateľa, vzhľadom na uvedené skutočnosti.

Odporca uviedol, že predĺženie zaistenia navrhovateľa je účelné a efektívne, nakoľko navrhovateľ

je osobou, ktorá nelegálne prekročila štátnu hranicu z Maďarska na územie Slovenskej republiky,
pričom pokračoval v ceste aj do iného štátu Únie. Efektívnosť spočíva v bezproblémovom odovzdaní
navrhovateľa v konkrétnom čase za prítomnosti orgánu Policajného zboru. Mal za to, že sa týmto
dosiahne riadne a fyzické odovzdanie navrhovateľa a zabezpečí sa jeho odchod z územia Slovenskej
republiky, kde sa nachádza nelegálne a ktoré by nezaistením nebolo možné. Poukázal na to, že

navrhovateľ sa nemienil dobrovoľne vrátiť na územie Maďarska, ale chcel ďalej cestovať nelegálne.

Odporca v súlade s ust. § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z. predĺžil dĺžku zaistenia do doby riadneho
odovzdania navrhovateľa v rámci readmisie na územie Maďarska, najdlhšie do dňa 29.11.2015. Mal zato, že uvedená doba je nevyhnutná na vykonanie úkonu vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy vzhľadom
ajnanepriaznivúsúčasnúsituáciuvoblastinelegálnejmigrácienaúzemíMaďarskaavokolitýchštátoch.

Ďalej uviedol, že navrhovateľ nemá na území Slovenskej republiky žiadne záväzky, nemá k nej žiadne
väzby, ani relevantné dôvody na zotrvanie na jej území.

V závere rozhodnutia konštatoval, že predmetné zaistenie je plne v súlade s článkom 5 ods. 1 písm.
f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

Voči vyššie uvedenému rozhodnutiu v zákonnej lehote podal navrhovateľ prostredníctvom svojho
právneho zástupcu odvolanie dôvodiace tým, že správny orgán vec nesprávne právne posúdil,
nedostatočne zistil skutkový stav veci, pričom napadnuté rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné.

Poukázal na to, že z rozhodnutia odporcu nevyplýva, či navrhovateľ požiadal o medzinárodnú ochranu v

niektorejkrajineEÚ,odporcasaobmedzilibanakonštatovanieavyjadrenia.Malzato,ženavrhovateľovi
nemôže byť na ujmu to, že požiadaná zmluvná strana nereaguje na žiadosť žiadajúcej strany o
readmisiu. Aj z tohto dôvodu považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Podľa jeho názoru
uvedená dĺžka zaistenia je dlhá a mala byť stanovená na kratšiu dobu. Uviedol, že odporca v
napadnutom rozhodnutí nijakým spôsobom neodôvodnil stanovenú dĺžku doby zaistenia. Napadnuté

rozhodnutie je preto s ohľadom na stanovenú dĺžku doby zaistenia nepreskúmateľné.

Namietal, že odporca nedostatočne skúmal a odôvodnil alternatívy k zaisteniu, keď stručne konštatoval,
že navrhovateľ nesplnil podmienku podľa ust. § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov a vôbec sa
nezaoberal skutočnosťou, že ide o rodinu s maloletými deťmi, na ktoré pobyt v útvare policajného

zaistenia Medveďov môže pôsobiť traumatizujúco, najmä ak daný útvar nie je prispôsobený na zaistenie
rodín.

Namietal, že odporca nedostatočne zvážil umiestnenie navrhovateľa a jeho rodiny aj s ohľadom na
maloleté deti vo vhodnejšom útvare policajného zaistenia v Sečovciach.

K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca a uviedol, že dňa 25.8.2015 bola s navrhovateľom na ÚPZC
Medveďov spísaná zápisnica o vyjadrení navrhovateľa podľa § 22 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní vo veci jeho pobytu na území štátov Schengenského priestoru vedená v spise pod č. PPZ-HCP-
BB7-73-043/2015-AV. Dňa 25.8.2015 OCP PZ Žilina ako orgán príslušný podľa ust. § 125 zákona o

pobyte cudzincov, na základe rozhodnutia o zaistení navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. d) zákona
o pobyte cudzincov pod č. PPZ-HCP-BB7-73-026/2015-AV zo dňa 28.07.2015 predĺžil lehotu zaistenia
navrhovateľa podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 dňom 29.8.2015 z dôvodu nemožnosti realizácie
readmisie na územie Maďarskej republiky, nakoľko ÚPZC Medveďov neeviduje odpoveď príslušných
policajných orgánov Maďarska na základe ktorých by bolo možné zrealizovať odovzdanie navrhovateľa.

Poukázal na to, že podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, sa stanovuje lehota zaistenia do
29.11.2015. Doba predĺženia zaistenia začína plynúť dňom nasledujúcim po poslednom dni pôvodnej
lehoty zaistenia a v zmysle § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov zostáva navrhovateľ umiestnený v
ÚPZC Medveďov.

Ďalej uviedol, že dňa 8. 9.2015 ÚPZC Medveďov eskortoval navrhovateľa a umiestnil ho v ÚPZ pre
cudzincov v Sečovciach.

Odporca uviedol, že doba zaistenia, ktorá je esenciálnou zložkou inštitútu zaistenia sa môže skrátiť,

pričom presná doba sa nedá konkrétne a taxatívne určiť, nakoľko závisí od viacerých faktorov, ako
je aj zabezpečenie a vybavenie všetkých náležitostí potrebných k reálnemu fyzickému odovzdaniu
navrhovateľa na územie Maďarska, ktoré vykoná iný útvar Policajného zboru.

Poukázal na to, že štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia možno uložiť podľa § 89

ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov povinnosť hlásenia pobytu, alebo podľa § 89 ods. 1 písm.
b) zákona o pobyte cudzincov povinnosť zložiť peňažnú záruku. Uviedol, že sa týmito alternatívami
zaoberal, a mal za to, že navrhovateľ nesplnilpodmienku podľa § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, z dôvodu, že nepreukázal finančné
zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6 zákona o pobyte cudzincov. Mal za to, že navrhovateľ nie
je schopný si zabezpečiť primeranú nehnuteľnosť na bývanie, prípadne primerané ubytovanie počas

pobytu na území Slovenskej republiky a finančné prostriedky na pokrytie pobytu pre seba. V krajine
pôvodu si nevytvoril dostatočné finančné prostriedky na pokrytie svojho ďalšieho pobytu na území
Slovenskej republiky. V zápisnici o vyjadrení spísanej dňa 28.7.2015, resp. 25. augusta 2015 sa
navrhovateľ vyjadril, že ďalšie finančné prostriedky si na území Slovenskej republiky nevie zabezpečiť.

Odporca sa na pojednávanie dňa 1.9.2015 nedostavil, svoju neúčasť na ňom oznámil mailom z
29.9.2015 a súhlasil, aby sú rozhodol v jeho neprítomnosti, a preto súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) vec prejednal v jeho neprítomnosti.

Na nariadenom pojednávaní právny zástupca navrhovateľa uviedol, že sa pridržiava svojho písomného
vyjadrenia v plnom rozsahu a navrhuje rozhodnutie odporcu zrušiť a prepustiť navrhovateľa zo zaistenia.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal rozhodnutie
odporcu v rozsahu dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľa ako aj konanie, ktoré
vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 1.10.2015, oboznámil
sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu a musí konštatovať, že preskúmavané

rozhodnutie odporcu je v súlade so zákonom.

Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,

orgánovúzemnejsamosprávy,akoajorgánovzáujmovejsamosprávyaďalšíchprávnickýchosôb,akoaj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).
Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako
aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo

právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť.

Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, ktorých zákon

zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov.
Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou
§ 250a.

Podľa § 88 ods. 1 písm. d) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka
tretej krajiny na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, ak neoprávnene prekročil vonkajšiu
hranicu alebo má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt.

Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený
na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov.

Podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho

vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť
a) hlásenia pobytu alebo
b) zložiť peňažnú záruku.

Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav

veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s

návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Súd preskúmavajúc napadnuté rozhodnutie odporcu, vychádzajúc z jednotlivých námietok uvedených v
opravnom prostriedku navrhovateľa musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne
a navrhovateľom podané námietky voči nemu uvedené v jeho opravnom prostriedku neobstoja.

Podľa názoru súdu neobstojí navrhovateľova námietka o spoľahlivo nezistenom stave veci. Odporca
riadne zistil skutkový stav, dôvodom zaistenia bolo začaté konanie vo veci návratu navrhovateľa na
územie Maďarskej republiky podľa Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarska o
readmisii osôb na spoločnej hranici č. 30/2004 Z.z.

K námietke navrhovateľa, že z rozhodnutia odporcu nevyplýva, či navrhovateľ požiadal o medzinárodnú
ochranuvniektorejkrajineEÚ,ažeodporcasaobmedzillennakonštatovanieavyjadrenianavrhovateľa,
súd uvádza, že odporca overil vyjadrenia navrhovateľa, že nepožiadal o medzinárodnoprávnu ochranu
v Maďarsku prostredníctvom Spoločného kontaktného pracoviska Čunovo-Rajka pod č.p.: PPZ-MPS-
CUN-5260/2015-BOG/17985 zo dňa 27.7.2015 a zistil, že navrhovateľ sa nenachádza v evidenciách

cudzineckej polície a Migračného úradu Maďarska. Teda navrhovateľ nie je žiadateľom o azyl v
Maďarsku. Odporca lustráciou navrhovateľa zo dňa 20.9.2015 v informačnom systéme MV SR zistil, že
navrhovateľ nemá záznam o tom či žiadal o medzinárodnoprávnu ochranu v niektorom zo štátov EÚ. Z
uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ nepožiadal o azyl v Maďarsku, a na územie Slovenskej republiky
vstúpil neoprávnene z územia Maďarska.

K námietke, že navrhovateľovi nemôže byť na ujmu to, že požiadaná zmluvná strana nereaguje na
žiadosť žiadajúcej strany o readmisiu, súd uvádza, že odporca v súlade s ust. § 88 ods. 4 zákona o
pobyte cudzincov predĺžil dĺžku zaistenia do doby riadneho odovzdania navrhovateľa v rámci readmisie
na územie Maďarska, najdlhšie do 29.11.2015. Táto doba zaistenia je nevyhnutná na vykonanie úkonu

vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy

s poukazom aj na nepriaznivú súčasnú situáciu v oblasti nelegálnej migrácie na území Maďarska. V
danom prípade bolo preukázané, že navrhovateľ má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt
a preto je nutné vykonať jeho vrátenie do krajiny odkiaľ nelegálne pricestoval.

K námietke neodôvodnenia stanovenej dĺžky zaistenia, súd uvádza, že v danej veci predĺženie
lehoty zaistenia navrhovateľa je účelné a efektívne, pretože navrhovateľ nelegálne prekročil hranicu
z Maďarska na územie Slovenskej republiky. Efektívnosť zaistenia spočíva v odovzdaní navrhovateľa
v určenom čase a zabezpečenie jeho odchodu z Slovenskej republiky, kde sa nachádza nelegálne.

Ak by navrhovateľ nebol zaistený, pokračoval by do iných krajín Únie nelegálne, a nebolo by
možné odovzdanie, ktoré závisí od vyjadrenia požiadanej strany. K zabezpečeniu realizácie readmisie
navrhovateľa na územie Maďarska bolo potrebné spôsobom zaistenia, nakoľko cieľovou krajinou
navrhovateľa je Nemecko a preto je predpoklad, že navrhovateľ po prepustení zo zaistenia ujde na
územie Nemecka.

K námietke navrhovateľa, že odporca nedostatočne skúmal a odôvodnil alternatívy k zaisteniu, keď
stručne konštatoval, že navrhovateľ nesplnil podmienku podľa ust. § 89 ods. 3 zákona o pobyte
cudzincov a nezaoberal sa tým, že ide o rodinu s maloletými deťmi, sú uvádza, že odporca sa
zaoberal alternatívami zaistenia, pričom vychádzal zo skutočnosti, že navrhovateľ nepreukázal finančné

zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6 zákona o pobyte cudzincov. Mal za to, že navrhovateľ nie je
schopný zabezpečiť si nehnuteľnosť na bývanie a finančné prostriedky na pokrytie pobytu pre seba.

K námietke navrhovateľa, že odporca nedostatočne zvážil umiestnenie navrhovateľa a jeho rodiny aj
s ohľadom na maloleté dieťa vo vhodnejšom Útvare policajného zaistenia v Sečovciach, je potrebné

uviesť, že dňa 8.9.2015 Útvar policajného zaistenia Medveďov eskortoval navrhovateľa a umiestnil ho
v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach.Odporca správne vychádzal z jemu dostupných informácii a tieto objektívne posúdil, najmä z pohľadu
dôveryhodnosti osoby navrhovateľa a posudzoval aj relevantnosť dôvodov na strane navrhovateľa v
súvislosti so zaistením tejto osoby. V tejto súvislosti treba uviesť, že povinnosť zistiť skutkový stav

veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré
navrhovateľ v priebehu správneho konania uviedol.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu
ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov,

ako aj správnym poriadkom. Odporca pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32
ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné obsahujúce všetky
zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku) ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli
podkladom pre vydanie rozhodnutia, je z neho zrejmé akými úvahami bol vedený odporca pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a
taktiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami navrhovateľa a preto preskúmavané rozhodnutie potvrdil ( §

250q ods.2 O.s.p.).

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 v súlade s § 250l ods.2 O.s.p. a nepriznal
navrhovateľovi ich náhradu voči odporcovi, keďže v konaní úspešný nebol. Odporcovi právo na náhradu
trov konania v správnom súdnictve zásadne neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia, na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie

treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).