Rozsudok Judgement was issued on Thursday, September 30, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/16/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310213113
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:1310213113.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci navrhovateľa V. Z. nar.
XX.XX.XXXX bývajúceho E. X prechodne V. XX K. zastúpeného JUDr. Jarmilou Machovou advokátkou
Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Štúrovej č. 20 proti odporcovi B. Z. nar. XX.XX.XXXX
bývajúcom v A. na ul. U. č. XXXX/X o určenie výživného o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Michalovce zo dňa 29.10.2014 č.k. 16C 5/2011-495 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného a dlžného výživného.

Menírozsudokvnapadnutomvýrokuospôsobezaplateniadlžnéhovýživnéhotak,žeodporcajepovinný
zaplatiť ho navrhovateľovi v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Priznáva navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania, ktorého výška bude vyčíslená v písomnom
vyhotovení rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľa 180,- €
mesačne od 2.11.2010 k 20. dňu v tom, ktorom mesiaci, a to do 31.8.2013. V prevyšujúcej časti návrh
zamietol. Dlžné výživné za obdobie od 2.11.2010 do 31.8.2013, v sume 6.095,- € je odporca povinný

zaplatiť navrhovateľovi do 30 dní od vyhlásenia rozsudku. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca s návrhom, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok
a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Poukázal na to, že určené výživné
vzhľadom na jeho možnosti a schopnosti uhrádzať nemôže. Od decembra 2009 je dôchodca. Do
dôchodku odišiel v dôsledku svojho zlého zdravotného stavu a je diabetickým pacientom a naviac utrpel
v r. 2008 mozgovú príhodu, po ktorej bol takmer 11 mesiacov práceneschopný a následne odišiel do

dôchodku. Vzhľadom na jeho zdravotný stav nie je schopný pracovať a o neschopnosti zamestnať
sa predložil lekárske správy. V období, keď mal platiť výživné prebiehali viaceré exekúcie voči nemu,
ktorých iniciátorom bola matka navrhovateľa, resp. jeho sestra, preto so svojím príjmom z výsluhového
dôchodku nemohol nakladať v celom rozsahu. Reálne mu zostávalo 200,- -Eur, z čoho musel platiť
všetky životné náklady a ak by uhrádzal určené výživné, zostávala by mu suma 20,- Eur mesačne.
Od februára 2010 do júla 2012 sám uhrádzal záväzky voči bankovým a nebankovým spoločnostiam,
ktoré sa týkali matky navrhovateľa a celkovo uhradil sumu 30.000,- Eur načo použil nielen príjem z

výsluhového dôchodku, ale aj značnú časť odchodného. V tomto období mu z príjmu neostávalo nič,
takže na úhradu životných nákladov mu prispievala jeho vtedajšia družka, teda určené výživné je v
rozpore s jeho možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi. Poukázal na to, že od podania
návrhu na určenie výživného navrhovateľ sa s ním žiadnym spôsobom nekontaktoval napriek jeho snahesa za celé obdobie nestretli, neodpovedal mu na listy ani na e-maily. Z toho vyplýva, že navrhovateľ
nemá žiaden záujem o neho a požaduje len finančné plnenie, čo je v rozpore s dobrými mravmi.

Navrhovateľ vo vyjadrení navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok a žiadal nahradiť trovy právneho
zastúpenia. Tvrdenia odporcu vyjadrené v odvolaní považuje za účelové a nepravdivé. Uviedol, že
odporca je vo výsluhovom dôchodku a bol mu priznaný výsluhový dôchodok 721,28 Eur a bolo mu
priznané odchodné 14.478,73 Eur. Táto skutočnosť odôvodňuje záver, že schopnosti, možnosti a
majetkové pomery odporcu umožňujú plniť si voči nemu vyživovaciu povinnosť v súdom stanovenom

rozsahu. Poukázal na to, že má vedomosť o tom, že odporca vykonáva vyberanie vstupného na
diskotékach v Bánovciach nad Ondavou, čo odôvodňuje záver o jeho schopnostiach vykonávať prácu,
pričom logicky sa jeho príjem musí automaticky zvyšovať, preto považuje odvolanie odporcu za
nedôvodné. Tvrdenia odporcu, že v dôsledku zlého zdravotného stavu musel odísť do výsluhového
dôchodku a že v r. 2008 utrpel mozgovú príhodu na základe ktorej bol práceneschopný 11 mesiacov
sa nezakladajú na pravde. Odporca odišiel do výsluhového dôchodku z vlastnej iniciatívy, pričom po

mozgovej príhode bol odporca práceneschopný len 2 mesiace a žiadne predmetné lekárske potvrdenia
nepredložil. Skutočnosť, že proti odporcovi sa vedú exekučné konania je irelevantná a neobstojí v
predmetnom konaní, nakoľko tieto sú vedené z dôvodu neplnenia si ďalšej vyživovacej povinnosti a to
voči dcére K.U. jeho sestre. K tejto exekúcii došlo až po skončení trestného konania v rámci ktorého bol
odporca uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy z čoho možno usudzovať, že odporca

nemal a nemá záujem participovať na výžive a výchove svojich detí a plniť si svoje zákonné povinnosti.
Ďalšie argumenty odporcu, že v období od februára 2010 do júla 2012 vyrovnal dlhy matky, navrhovateľa
sú účelové a nepravdivé. Odporca po rozvode nevyrovnal žiadne dlhy matky navrhovateľa, pretože táto
si ich v súčasnosti spláca, čo v konaní pred súdom prvého stupňa preukázala.

Výrok rozsudku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti nebol odvolaním napadnutý, nadobudol
právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 cit. zák. ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých

výrokoch aj s konaním, ktoré im predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého
stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o
rodine a správne určil rozsah výživného na 180,- Eur mesačne od 2.11.2010 do 31.8.2013. Odvolací
súd je toho presvedčenia, že takto určené výživné vzhľadom na zákonné ustanovenia citované

v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady je primerané potencionálnym
zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu a jeho ďalšej vyživovacej povinnosti a zohľadňuje
rozsah odôvodnených potrieb navrhovateľa. Určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám
navrhovateľa a odvolací súd uvádza, že medzi odôvodnené potreby detí nepatria len výdavky na
cestovanie, obedy v škole, lieky a mimoškolské aktivity, ale najväčšiu položku tvoria práve náklady na

bývanie, stravu, školské a hygienické potreby, oblečenie, obuv, ktoré netreba podrobnejšie preukazovať,
pretože ich všeobecný rozsah vyplýva pre súd z jeho rozsiahlej rozhodovacej činnosti (§ 121 O.s.p.).
Zistený skutkový stav súd prvého stupňa posúdil podľa správnych zákonných ustanovení zákona o
rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane

toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku v tejto časti presvedčivé a s
jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal s
námietkami odporcu uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde
prvého stupňa a odporca ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali byť za
následok iné rozhodnutie o určení výživného. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa

dostatočne zistil skutkové okolnosti dôležité pre posúdenie pomerov odporcu, ktoré hodnotil vlastnou
úvahou (neznamená ľubovôľu) najmä z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti, ale predovšetkým vo
vzťahu k jeho reálnej hospodárskej situácii a stotožnil sa s úvahou súdu prvého stupňa, že výživné
180,- Eur mesačne pre navrhovateľa je v súlade s reálnymi príjmami odporcu. Odvolací súd dospel ktotožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že určené výživné 180,- Eur mesačne je vzhľadom
na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady
primerané reálnym zárobkových schopnostiam a možnostiam odporcu a zohľadňuje odôvodnené

potreby navrhovateľa a tiež ďalšiu vyživovaciu povinnosť odporcu k maloletej K. a mal. Z.. Odvolací súd
vo vzťahu k odvolacím námietkam odporcu poukazuje na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého
potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje
v primeranej miere na potreby svojho dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu
svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich

vlastných potrieb. Odvolací súd zdôrazňuje, že výživné 180,- Eur mesačne predstavuje denné výživné
6,- Eur, čo vyjadruje len minimálnu mieru nevyhnutných potrieb navrhovateľa a je nepochybné, že práve
jeho matka dopĺňa zdroj výživz navrhovateľa na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný
rozvoj aj tým, že sa o neho osobne stará a dobrovoľne si plní voči nemu vyživovaciu povinnosť, preto sú
bez právneho významu pomery matky, na ktoré odporca poukazuje. Odvolací súd je toho presvedčenia,
že odporca mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb , preto

možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard poskytol aj navrhovateľovi formou výživného,
čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako
keby spolužitie rodičov existovalo. Súd prvého stupňa správne rozhodol o určení výživného za obdobie
od 2.11.201 do 31.8.2013, správne vyčíslil za rozhodné obdobie aj dlžné výživné, ktoré zaviazal správne
odporcu zaplatiť navrhovateľovi. Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spĺňa základné

obsahové náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením
priebehu a výsledkov prvostupňového konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a
odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods.
1O.s.p.rozsudoksúduprvéhostupňavnapadnutejčastivovýrokuourčenívýživného,vyčíslenídlžného
výživného za obdobie od 2.11.2010 do 31.8.2013 v sume 6.095,- Eur ako vecne správny potvrdil a

podľa ods. 2 cit. zák. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Odvolací súd vychádzajúc zo skutkových zistení súdu prvého stupňa a v súlade s ust. § 160 ods. 1
O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom podľa §
220 O.s.p. tak, že uložil navrhovateľovi zaplatiť dlžné výživné do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania, pretože úspešný navrhovateľ si náhradu trov odvolacieho konania uplatnil, avšak
v lehote 3 pracovných dní odo dňa vyhlásenia rozhodnutia ich nevyčíslil a nepredložil novú plnú moc na
zastupovanie v konaní (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.