Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 13, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Sp/35/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200684
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8015200684.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresnému úradu
Poprad, katastrálny odbor, Poprad, J. Curie 3, za účasti U. C., bytom T. XXXX, D. S., o preskúmanie
rozhodnutia odporcu zo dňa 15. apríla 2015, č. k. : V 1195/2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 15. apríla 2015, č.k.: V 1195/2015.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 15.04.2015 rozhodol odporca ako správny orgán príslušný na
konanie podľa § 18 ods. 2 písm. a/ a § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o

zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len Katastrálny
zákon), o návrhu na vklad záložného práva podanom dňa 18.03.2015, ktorého prílohou bola zmluva
o zriadení záložného práva č. 750/2014-PTR uzavretá medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. ako
záložným veriteľom a U. C. v zastúpení: DSS Nestor o.z., Stred 449, Zázrivá (predtým ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci Bratislava) ako záložcom tak, že návrh na vklad podľa § 31 ods.
3 Katastrálneho zákona zamietol.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia odporca uviedol, že dňa 18.03.2015 mu bol doručený
návrh na zriadenie záložného práva na základe vyššie uvedenej záložnej zmluvy zo dňa 29.12.2014 k
spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnostiach nachádzajúcim sa v k. ú. D. zapísaným na LV č. XXXX
v bezpodielovom spoluvlastníctve.

Po preskúmaní návrhu na vklad záložného práva a jeho príloh zistil, že predloženú zmluvu o zriadení
záložného práva za záložcu podpísal splnomocnenec DSS Nestor o.z., Stred 449, Zázrivá (predtým

ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci), pričom z predloženej dohody o splnomocnení je
zrejmé, že záložca - dlžník zo zmluvy o úvere nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, lebo podpísal
formulárovú typovú zmluvu. S poukazom na § 31 ods. 1, 4, § 22 ods. 1, 2, § 23, § 37 a § 39 Občianskeho
zákonníka dospel k záveru, že takto nastal konflikt záujmov, keďže základným prejavom slobody vôle
pri splnomocnení je slobodný výber osoby pre obstarávanie vlastných právnych záležitostí. V tomto
prípade však záložný veriteľ vybral „svoje“ občianske združenie, čo je jasným prejavom konania veriteľa
a splnomocnenca v zhode. Došlo tak k porušeniu § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na základe

tohto skúmania v súlade s § 31 katastrálneho zákona odporca dospel k záveru, že splnomocnenie
je neplatné, preto aj zmluva o zriadení záložného práva urobená na podklade tohto splnomocnenia
je absolútne neplatná. Ide o absolútnu neplatnosť nastávajúcu priamo zo zákona, pôsobí od saméhozačiatku voči každému, správny orgán je povinný pri povoľovaní vkladu na ňu prihliadať. Z dôvodu
nesplnenia podmienok na vklad odporca návrh zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka včas opravný prostriedok, pričom žiadala, aby odporca
na základe odvolania v rámci autoremedúry napadnuté rozhodnutie zrušil a vklad zmluvy o zriadení
záložného práva zo dňa 29.12.2014, č. 750/2014-PTR povolil, resp. ak odporca odvolaniu nevyhovie,
aby príslušný súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec odporcovi na nové konanie o povolení vkladu
záložného práva. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

Na podporu vznesených námietok navrhovateľka citovala ustanovenia § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1,
§ 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 32 ods. 1, 2, § 46 Správneho poriadku. Navrhovateľka uviedla,
že Dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka a spĺňa tak požadované náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa,
vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť.

Plnomocenstvo bolo udelené na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v
čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky
právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Tak vzniklo splnomocnencovi
právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo

zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. Nesúhlasí s tvrdením odporcu, že navrhovateľ vopred určil osobu,
ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sám sa rozhodnúť, kto ho bude
zastupovať. Ide o ničím nepodložené predpoklady odporcu. Pre správny orgán platí zásada spoľahlivo
zisteného skutkového stavu veci. Skutkové zistenia majú zodpovedať skutočnému stavu, nemajú byť
interpretované nepresne, ani skreslené vedome alebo nevedome. Správny orgán si nesplnil túto svoju

zákonnú povinnosť. Konštatovanie odporcu, že záložca dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca
nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu.

Správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ustanovení § 22
ods.2OZ,pričompodľaodbornejliteratúryzhľadiskatohtoustanovenianiejedôležitásamotnámožnosť

rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu, ale rozpor musí reálne existovať.

Navrhovateľ akcentoval, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení
záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia
a hájenia záujmov splnomocniteľa, teda záložcu a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení

o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z
dohodyosplnomocnenírovnakovyplýva,žesplnomocnenecpoučilzáložcuajoprávachapovinnostiach
vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere, vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do
katastra nehnuteľností a rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť
takéhoto rozporu. Dôvodil tým, že dohoda o splnomocnení je samostatne existujúci dvojstranný právny

úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, a
to všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z
jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho
orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu
zástupcu dokonca navrhoval. Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom

naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie je bezplatné.
Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych
úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa
rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc
zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej

záložnejzmluvy.Navrhovateľzdôraznil,žepredloženéplnomocenstvojesamostatnýmprávnymúkonom
uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej
dokumentácie a správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo
ovplyvňoval jeho obsah.

Navrhovateľka poukázala na to, že Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne
a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje zákon pre platnosť právneho úkonu. Sloboda a
vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho
subjektu. Pri analýze slobody vôle sa skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná,a ak bol prejav urobený neslobodne, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Za rušivé podmienky pri
utváraní vôle možno považovať fyzické donútenie alebo psychické donútenie. Vychádzajúc zo súdnej
praxe možno konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Psychické donútenie sa stotožňuje

s bezprávnou vyhrážkou a pre vyvolanie neplatnosti právneho úkonu musí byť protiprávne a musí
vzbudzovať dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí, a musí byť adresné. Vážnosť vôle súvisí s tým,
že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí,
že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho
úkonu. Právny úkon je určitý najmä, ak nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor

možno odstrániť výkladom. Možno teda konštatovať, že Dohoda o splnomocnení spĺňa všetky náležitosti
platného právneho úkonu, a preto nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu
vôle zo strany záložcu.

Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho
zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.

Uviedla, že dlžník si dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a nesplatil svoj dlh tak, ako bolo
medzi zmluvnými stranami dohodnuté. Navrhovateľka tak len využila zmluvne dohodnutú možnosť
zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Navrhovateľka pritom pristupuje k využitiu inštitútu
zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v

omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od
navrhovateľky poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemienil navrhovateľke riadne vrátiť.
Súčasne poukázala na to, že počas výkonu podnikateľskej činnosti navrhovateľky ani v jednom prípade,
kedy bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie
záložného práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.

Navrhovateľka uviedla, že správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, neoboznámil sa dostatočne s
predkladaným návrhom a jednotlivými prílohami, pričom následne nesprávne zistil skutkový stav, čím
udelené plnomocenstvo nesprávne právne posúdil a následne vydal nezákonné rozhodnutie.

Odporca podanému opravnému prostriedku nevyhovel, predložil vec príslušnému krajskému súdu,
pričom navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Účastníčka konania sa k opravnému
prostriedku nevyjadrila.

Krajský súd podľa § 250l a nasl. ustanovení zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej

len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo s tým, že podľa § 250g
ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania, oboznámil
sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok nie je dôvodný.

Predmetompreskúmaniajerozhodnutiesprávnehoorgánuozamietnutínávrhunavkladzáložnejzmluvy

podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, keďže dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení uzavretá
medzi splnomocniteľom U. C. a splnomocnencom DSS Nestor o.z. (predtým ProHelp - združením
občianskoprávnej pomoci) je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo má za následok
neplatnosť tohto právneho úkonu. Splnomocniteľ nemal možnosť slobodného výberu osoby, ktorá ho
bude zastupovať a podpísal formulárovú typovú zmluvu, ktorej obsah nemohol ovplyvniť.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že návrhom zo dňa 29.12.2014 navrhovateľ žiadal o
vklad zmluvy o zriadení záložného práva č. 750/2014-PTR do katastra nehnuteľností. Z tejto zmluvy
uzavretej medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a U. C., zastúpenou na základe dohody o
splnomocnení DSS Nestor o.z. (predtým ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci Bratislava)

ako záložcom vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k podielovému
spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. I. tejto zmluvy v prospech záložného veriteľa
na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na
základe Zmluvy o úvere č. 708500028 zo dňa 13.02.2014, uzavretej medzi záložným veriteľom na
strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie istiny vo výške 200,00 Eur,

spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných
podmienok, od omeškania až do zaplatenia.Z kópie dohody o splnomocnení, ktorá bola uzatvorená medzi splnomocniteľom U. C. a
splnomocnencom ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci, zastúpeným Petrom Mamojkom -
predsedom združenia vyplýva, že (citácia): „1. Za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa

a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto
dohode, vykonávaných v súvislosti so Zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ
s.r.o., č. zmluvy 708500028 (ďalej len zmluva o úvere), splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp po
osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach,
ktoré sa nimi zakladajú toto plnomocenstvo s nasledovným obsahom: 2. Splnomocniteľ udeľuje

Združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov
vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností
a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. ako poskytovateľom
úveru. Všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Združenie
ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. 3. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj
záväzok zo Zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení

svojho záväzku Združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu
ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v
platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy
sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v
priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o

úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom
splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere vrátane skutočností,
že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť
záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje
združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom

uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými
sa zabezpečí splnenie splnomocnencovho záväzku zo Zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto
dohody, pozostávajúceho z nevyplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút
a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere.
Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho

záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené
prostredníctvom zmluvných sankcií. 4. Bližšia špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa
(sú rukou dopísané). 5. Združenie ProHelp v najlepšom záujme hájenia práv splnomocniteľa berie na
vedomie, že podpisom tejto dohody vzniká združeniu ProHelp povinnosť postupovať v súlade s prijatým
plnomocenstvom, ktoré je na základe vyhlásenia splnomocniteľa ako dlžníka zo zmluvy o úvere v celom

rozsahu v súlade so záujmami splnomocniteľa, a to až do jeho odvolania splnomocniteľom...“

Podľa § 151d ods. 1 OZ záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor,
ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv, alebo iných
majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.

Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa§31ods.4OZakjepotrebné,abysaprávnyúkonurobilvpísomnejforme,musísaplnomocenstvo
udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho
úkonu.

Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý

ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné
zastúpenie), alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 5a ods.4 zákona č. 250/2007 Z .z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č.372/1990
Zb. o priestupkoch právny úkon , ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o
zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný.

Podľa § 29 Katastrálneho zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného

rozhodnutia správy katastra.

Podľa § 30 ods. 5 písm. d/ Katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe
má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami je dohoda
o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť
osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či

sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa § 42 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona na zápis práv k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v
štátnom jazyku, českom jazyku, alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva,
verejná listina, alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávnosti. Zmluva,
verejná listina, alebo iná listina obsahujú označenie:

a/ účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné
číslo, ako ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,
b/ právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,

c/ nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore
popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu
pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba
postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom

pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je
nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s odkazom na obsah administratívneho spisu dospel krajský
súd k záveru, že správny orgán postupoval správne, keď zamietol návrh na vklad predmetnej záložnej

zmluvy z dôvodu, že dohoda o splnomocnení je vopred pripraveným formulárom s vopred určeným
zástupcom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, pričom splnomocniteľ v takejto situácii
nemohol ovplyvniť výber uvedeného zástupcu. Dohoda o splnomocnení je dvojstranným právnym
úkonom, pričom podľa § 37 ods. 1 OZ sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný. Je zrejmé a nesporné, že dlžník uzavrel dohodu o splnomocnení v

priamom súvise s uzavretím zmluvy o úvere a poskytnutím finančných prostriedkov zo strany veriteľa,
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Splnomocniteľ bol pri uzatváraní zmluvy o úvere v kontakte výlučne s
navrhovateľkou ako poskytovateľom úveru, z jej strany mu bola predložená dohoda o splnomocnení, bez
kontaktu so splnomocnenou osobou v zmysle dohody, bez ozrejmenia právnych dôsledkov tejto dohody.
Splnomocnenca nevyberal slobodne sám dlžník, ale poskytovateľ úveru. Dohoda o splnomocnení

nebola prejavom slobodnej vôle dlžníka, splnomocniteľa, je teda neplatná. Záložnú zmluvu za záložcu
tak uzavrel splnomocnenec, ktorý na takýto úkon nebol oprávnený. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka
neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom. Navyše plnomocenstvo na právny úkon týkajúci sa nehnuteľností by malokopírovať samotný predmet budúcej zmluvy, t.j. obsahom dohody by mali byť tie isté náležitosti, ako ich
vyžaduje zákon pre konkrétnu zmluvu.

To, že dohoda o splnomocnení je absolútne neplatným právnym úkonom pre zrejmý rozpor záujmov
dlžníka a jeho zástupcu podľa § 22 ods. 2 OZ potvrdzuje aj skutočnosť, že na tunajší súd napadli ďalšie
veci vo vzťahu k návrhom na zriadenie záložného práva, pričom v každom prípade je záložca (dlžník
vo vzťahu k zmluve o úvere) zastúpený tým istým subjektom, ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci so sídlom v Bratislave.

Krajský súd dáva do pozornosti právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený
v rozsudku sp. zn. 1Sžr 150/2012 zo dňa 11. júna 2013 týkajúci sa obdobnej problematiky: „Ak
splnomocniteľovi - úverovému dlžníkovi je odňatá možnosť určiť a vybrať si osobu splnomocnenca a
osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch spoločnosti, ktorá poskytla úver, musí
nutne vyvolávať pochybnosti u konajúceho katastrálneho orgánu o tom, či výkon práv a povinností

splnomocnenca je skutočne v medziach riadneho zastupovania záujmov úverového dlžníka“.

Na základe uvedených skutočností krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie
potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka
nebola v konaní úspešná, odporca ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo na náhradu trov
konania. Súd preto účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v

Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.