Decision was made at the court Správny súd Bratislava
Judgement was issued by JUDr. Róbert Foltán
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20Sp/7/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200278
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2015200278.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný úrad Šaľa,
katastrálny odbor, Hlavná 2/1, Šaľa, o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu č. V 2000/14 zo
dňa 11.02.2015, za účasti účastníka správneho konania I. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, Q., takto
r o z h o d o l :
Súd napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Šaľa, katastrálny odbor, č. V 2000/2014-13 zo dňa
11.02.2015 p o t v r d z u j e .
Odporcovi a účastníkovi I. B. sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 35 eur do troch dní
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
Odporca svojim rozhodnutím č. V 2000/2014-13 zo dňa 11.02.2015 podľa § 31 ods. 3 zákona č.
162/1995 Z.z zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podaný navrhovateľom
dňa 03.10.2014 pod číslom konania V 2000/2014 spolu so zmluvou o zriadení záložného práva č.
377/2014-RAČ uzavretou dňa 12.08.2014 na základe zmlúv o úvere č. 401200347 a 401200416. Podľa
odôvodnenia rozhodnutia predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva
č. XXX pre kat. úz. Q. vo vlastníctve I. B. v polovici, pričom záložnú zmluvu za záložcu I. B. podpísal
splnomocnenec - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom v Bratislave dňa 12.08.2014
na základe dohôd o splnomocnení zo dňa 26.06.2012 a 21.09.2012. Podľa odporcu nie je z listín
predložených v tomto prípade zrejmé, kto dlžníkovi predložil tlačivá dohôd o splnomocnení k podpisu,
keď splnomocnenec v dňoch 26.06.a 21.09.2012 nebol osobne prítomný v Šali, ale dohody podpísal v
Bratislave. Naznačuje to, že zástupcu záložcovi vybral samotný veriteľ pri poskytovaní úveru, pričom
už táto skutočnosť podľa správneho orgánu vyvoláva podozrenie, že zástupca bude konať v zhode
s veriteľom a nebude chrániť oprávnené záujmy záložcu, ktorý nemal možnosť vybrať si zástupcu,
ale bol nútený podpísať dohodu o splnomocnení predloženú mu veriteľom na štandardnom formulári
bez možnosti ovplyvniť jej obsah. Odporca konštatoval, že takéto splnomocnenie spôsobuje hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech záložcu, pričom zastupovanie osobou, ktorej
záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného, je v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a právne úkony urobené takýmito osobami sú absolútne neplatné, bez ohľadu na skutočnosť, či o tom
účastníci právneho úkonu vedeli, naviac je neurčité v zmysle § 37 Obč. zák. z dôvodu, že splnomocnenie
neidentifikuje nehnuteľnosti, ku ktorým malo byť záložné právo zriadené. Súčasne ide o štandardnú
zmluvnú podmienku, ktorej znenie nemohol spotrebiteľ (záložca) ovplyvniť, bola mu predložená v čase
brania úveru, teda v čase nižšej bdelosti dlžníka a veriteľ touto neprijateľnou zmluvnou podmienkou
dosiahol zaťaženie majetku dlžníka, čo je možné hodnotiť ako nekalú obchodnú taktiku. Naviac podľazistenia správneho orgánu záložný veriteľ (navrhovateľ) dlžníkovi poskytol úvery vo výške 800 eur a
350 eur s s výškou pohľadávky veriteľa 1.572 eur a 696 eur, ktoré boli zabezpečené záložným právom
k nehnuteľnostiam nepochybne mnohonásobne vyššej hodnoty. Výšku zábezpeky preto považuje
za neprimerane vysokú, priečiacu sa dobrým mravom, v súvislosti s čím poukazoval na ust. § 39
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, prejednanie ktorého spadá do
právomoci tunajšieho súdu.
Namietal, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Záložca sa sám rozhodol
zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere, a preto združeniu ProHelp udelil plnomocenstvo
na uzatvorenie záložnej zmluvy. Nesúhlasí s tvrdením správneho orgánu, podľa ktorého navrhovateľ
vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená konať za dlžníka a dlžník nemal možnosť sám rozhodnúť,
kto ho bude zastupovať. Podľa odvolateľa ide o ničím nepoložené predpoklady správneho orgánu,
ktorý si nesplnil svoju povinnosť spoľahlivo zistiť skutkový stav veci (§ 3 ods. 5 a § 46 Správneho
poriadku). Úvaha odporcu o tom, že záložca nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, nespĺňa kritériá
odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, ktoré je preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
V súvislosti s konštatovanou neprípustnosťou plnomocenstva z dôvodov uvedených v § 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka odvolateľ namietal, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí iba
potenciálnamožnosťtakéhotorozporu,pričompodľaobsahudohodyosplnomocnení,tátobolauzavretá
práve za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa. Dohoda je samostatne existujúcim
dvojstranným právnym úkonom, účastníkom ktorého veriteľ nebol, zo spisu nevyplýva, že by veriteľ
takéto zastúpenie od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu navrhoval, sám dlžník obsah
udeleného splnomocnenia nenamietal, ani nevyjadril svoj nesúhlas s ním, napríklad formou odvolania
plnomocenstva. Správny orgán nepreukázal, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so
záložným veriteľom, pričom samotné uzavretie záložnej zmluvy nevzbudzuje pochybnosti o konflikte
záujmov. Dohodu o splnomocnení, predmetom ktorej je bezplatné zastupovanie, nemožno posudzovať
ako spotrebiteľskú zmluvu, a preto sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka
o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Záver správneho orgánu o
neplatnosti zmluvy o úvere pre rozpor s dobrými mravmi považuje odvolateľ za nepreskúmateľný pre
nedostatok dôvodov, nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, či rozpor s dobrými mravmi
má spočívať v poskytnutí úveru, v poplatku alebo v úroku z omeškania. Správny orgán prekročil svoju
právomoc, keď skúmal platnosť zmluvy o úvere, čo prislúcha iba súdu, a nesprávne riešil tiež otázku
určitosti dohody o splnomocnení, pre ktorú zákon neurčuje žiadne osobitné náležitosti.
Odvolateľ uvádzal, že k využitiu inštitúcie zabezpečenia pohľadávky záložným právom pristupuje iba
v prípadoch, keď je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku alebo je evidentné,
že záložca od neho vylákal poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré nemieni vrátiť. V danom prípade
dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti a neplatil dlh tak, ako bolo zmluvne dohodnuté, preto veriteľ
iba využil zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva, pričom však
doposiaľ v žiadnom prípade k realizácii záložného práva predajom nehnuteľností nedošlo. Rozhodnutie
odporcu o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva navrhol odvolateľ ako nezákonné
zrušiť.
Súd prejednal vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov, z ktorých navrhovateľ a odporca
svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a s procesným postupom súdu vyslovili súhlas, oboznámil
sa s celým obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu odporcu, vypočul účastníka
I. B., a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania navrhovateľa.
I. B. v konaní uviedol, že sa k podpísaniu dohody o splnomocnení nevie vyjadriť, nepamätá si na
takýto doklad.Pri podpise zmluvy o úvere podpisoval asi 5-6 dokladov, o žiadnom zabezpečeční úveru
a založení nehnuteľností však s p.B., ktorá konala za navrhovateľa, nehovoril.Združenie, ktoré ho pri
uzatváraní zmluvy o záložnom práve malo zastupovať, nepozná a ani nemal požiadavku, aby ho niekto
pri takomto úkone zastupoval.Svojim stanoviskom podporuje odporcu, aby záložné právo do katastra
nehnuteľností nebolo zapísané.Predložené zmluvy o úvere zo dňa 25.06.2012 a 21.09.2012, rovnako ako všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, ktoré sú ich súčasťami, neobsahujú zmienku o zabezpečení úveru zriadením
záložného práva k nehnuteľnostiam, v súvislosti s čím tvrdenie o využití zmluvne dohodnutej možnosti
zabezpečenia úveru nemá akékoľvek opodstatnenie. Tvrdenie navrhovateľa na druhej strane potvrdzuje
domnienku, že uzatvorenie dohody o splnomocnení, ktorou dlžník splnomocnil ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka za
účelom zabezpečenia svojho záväzku zo zmluvy o úvere č. 401200347 a 400201416, bolo skrytou
podmienkou poskytnutia úveru.
Odhliadnuc už od toho, že záložca poprel akýkoľvek jeho vzťah so splnomocnencom, samotná
skutočnosť, že splnomocnenec po uplynutí takmer dvoch rokov od poskytnutia úveru i udelenia
plnomocenstva v mene dlžníka uzavrel s veriteľom zmluvu o zriadení záložného práva, bez akýchkoľvek
logických pochybností svedčí o inom jeho záujme, ako je deklarovaný v obsahu splnomocnenia -
naplnenie a hájenie záujmov splnomocniteľa. Zabezpečenie pohľadávky zriadením záložného práva k
nehnuteľnostiam je bez pochybností úkonom v prospech veriteľa a v neprospech dlžníka vystaveného
hrozbe straty vlastníckeho práva, pričom súčasne veriteľom realizovaný spôsob dodatočného
zabezpečenia pohľadávky napriek jeho tvrdeniu o neúčasti na právnom vzťahu splnomocniteľa a
splnomocnenca, ako aj o neexistencii jeho vzťahu so splnomocnencom, naopak dokladuje spoluprácu
veriteľa a zástupcu dlžníka. Ide o skutočnosť logicky vyplývajúcu z obsahu predložených listín, ktorú
nebolo potrebné dokazovať inými dôkaznými prostriedkami.
Z vyššie uvádzaných dôvodov sa súd stotožnil s konštatovaním správneho orgánu o neplatnosti
zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 12.08.2014, jasne a zrozumiteľne ozrejmeným v obsahu
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pre nedodržanie podmienok zastúpenia vyplývajúcich z ust.
§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so
záujmy zastúpeného).
Súd preto odvolaním napadnuté rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému odporcovi
žiadne trovy nevznikli a účastník I. B. sa práva na ich náhradu voči navrhovateľovi vzdal.
O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za konanie o jeho opravnom prostriedku rozhodol súd
podľa § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. a položky 10 písm. e) Sadzobníka súdnych poplatkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.