Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 10, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 7C/231/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412214003
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Redenkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1412214003.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV. v konaní pred samosudkyňou JUDr. Tatianou Redenkovičovou Koprdovou,

v právnej veci navrhovateľa : POHOTOVOSŤ s.r.o., ul. Pribinova č. 25, 81109 Bratislava, IČO : 35 807
598, zastúpený : Fridrich Paľko s.r.o., ul. Grösslingova č. 4, 811 09 Bratislava 2, IČO : 36 864 421, proti
odporcovi : Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné
námestie č. 13, 813 11 Bratislava, o zaplatenie náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa
zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania z a m i e t a .

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie zo dňa 17.9.2012 doručeným Okresnému súdu Bratislava IV.
dňa 27.9.2012 domáhal zaviazania odporcu k zaplateniu náhrady majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy podľa zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov s odôvodnením, že navrhovateľ je
právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažnej miere v
oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Navrhovateľ v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia

ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úver č. 1710126) navrhol písomným podaním spísaným
procedurálny postupom podľa ust. § 38 a nasl. zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov
zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu . Exekúciu oprávnený navrhol vykonať pre svoju
pohľadávku, ktorá vznikla nezaplatením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 1710126
dlžníkom:B.Ž.,nar.XX.XX.XXXX(sp.zn.EX17824/2010).Súdnyexekútorpredložilnávrhnavykonanie
exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému okresnému súdu a požiadal o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou
žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a to v zákonnom ustanovenej dobe a
poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie pod č. 5104*017283. Navrhovateľ podal podľa ust. §
44 ods. 8 Exekučného poriadku návrh na zmenu exekútora a očakával, že súd mu svojou činnosťou
poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite, a teda dôjde k reálnej zmene exekútora
rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote (poukázal na ust. § 44 ods. 7 Exekučného poriadku,
platného od 1.9.2005 a ust. § 44 ods. 8 cit.zákona, platného od 1.12.2006). Povinnosť exekučného

súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30
dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Navrhovateľ hodnotil postup exekučného
súdu ako nesprávny, v rozpore so zákonom (ust. § 44 ods. 7,8 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších
predpisov (Exekučného poriadku v tom čase platnom) pričom dospel k záveru, že v predmetnom prípadeneexistuje okolnosť , ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými
prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe.
Počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu

právnej neistoty, v ktorej sa poškodený v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal. Uviedol,
že poškodený sa dozvedel o okolnostiach priebehu deja, ktorý vyústil do porušenia jeho práv a
spôsobenej škody po doručení uznesenia súdu zo dňa 08.09.2010 o zmene exekútora. Navrhovateľ si
z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody ako aj
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov

spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom :
- na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného
systému 70eur
- na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40eur
- na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50eur

- na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučného súdu, na publikačné výdaje
spojenésvyhotovenímurgenciíadresovanýchexekučnémusúdu,napoštovnéatelekomunikačnéúdaje
spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15eur
pričom celkovo vynaložil poškodený vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom

a to výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu sumu 175eur. Navrhovateľ si uplatnil
súčasne náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva
na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s
porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR
a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Vyslovil presvedčenie, že márnym uplynutím času boli
reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k zámene
súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky
- neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom

nastalo riziko zániku povinného,
- neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom
nastalo riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným,
- neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom
nastalo riziko insolvencie povinného.

K uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy navrhovateľ uviedol, že ju vníma ako spravodlivú satisfakciu ,
pričom na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy poukázal na neexistenciu účinného
vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu - vyvolaný zásah do
zákonných nárokov a základných práv v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času,

čo vyvolalo u navrhovateľa pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a
rovnosť v spoločnosti (t.j. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, jej majiteľov)nezdôvodniteľné
časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a
jej príslušenstva zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa aj zánik už vytvorených
podnikateľských plánov, pričom vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku

stratu na strane navrhovateľa, jeho majiteľov a ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a
spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Do základného práva na súdnu
ochranupatríprávo,abysavovecirozhodovalo podľarelevantnejprávnejnormy,každýmáprávoabysa
v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy a k reálnemu poskytnutiu súdnej
ochrany dôjde vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná , platná a účinná

právna norma . Všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu je povinný aplikovať
ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej
normy. Potrebu náhrady nemajetkovej ujmy má základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie
vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a
princípov právneho štátu. Navrhovateľ si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu

387,24,-eur (výpočet uskutočnený navrhovateľom 55,32eur za každý mesiac omeškania v činnosti
exekučného súdu, pričom dobu uviedol viac ako 230 dní). Na záver poukázal na ust. § 15 ods. 1 zák.č.
514/2003 Z.z. s tým, že písomnou žiadosťou požiadal o predbežné prerokovanie na náhradu škody,
avšak do podania žaloby pozitívnu reakciu zo strany odporcu neobdržal. Žiadal aby súd medzitímnymrozsudkom v zmysle ust. § 152 ods. 2 (veta druhá) O.s.p. rozhodol o základe veci tak, že žalovaná SR
- MS SR je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., ul. Pribinova č. 25,
81109 Bratislava, IČO : 35 807 598, nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava IV.,

pretože tento nerozhodol o zmene súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku
navrhovateľa, ktorá vznikla nesplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 1710126 dlžníkom
(povinným):B.Ž.,nar.XX.XX.XXXX(kdepoprijatínávrhunavykonanieexekúcie súdnyexekútorpridelil
registráciou exekučnej veci číslo sp.zn. EX 17824/2010) v zákonom stanovenej lehote, a rozsudkom
rozhodol tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi z titulu majetkovej škody sumu 175,- eur a

z titulu nemajetkovej ujmy sumu 387,24,-eur. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania.

Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril písomným podaním zo dňa 05.12.2013 a žiadal súd,
aby návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že s poukazom na OSP zák.č. 99/1963
Zb. v znení neskorších predpisov, vo veci nie sú splnené procesné podmienky konania, v žalobe nie
je uvedená spisová značka súdneho konania , chýbajú dátumy podaní na súd, ktoré majú význam pre

právne posúdenie veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody, pričom navrhovateľ
nepriložil ani jeden relevantný dôkaz , ktorý by preukazoval existenciu exekučného konania a celú
dôkaznú povinnosť prenáša na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám (ÚS SR sp.zn. II .
ÚS 211/2012, sp.zn. IV.ÚS 366/2012, sp.zn. IV. ÚS 374/2012) Odporca navrhol aplikáciu ust. § 43 ods. 1
O.s.p.Znávrhuniejejasnýanititulnárokuna náhraduškody,navrhovateľnamieta"nezákonnékonanie"

v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora a nesprávny úradný postup v podobe
prieťahov. Čo sa týka prieťahov v konaní, odporca vyslovil, že "žiadosť o informáciu o stave konania "
nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k odstráneniu tvrdých prieťahov a k
ich účinnému odstráneniu. Po vyžiadanej súčinnosti v rámci prejednania predbežného prerokovania
zo strany odporcu, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach

predsedovi súdu resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti t.j. či využil účinné právne prostriedky
nápravy na urýchlenie konania (nález ÚS SR z 3.5.2011 č.k. III.ÚS 69/2011-25) Navrhovateľ ako
sťažovateľ má konať v zmysle zásady " vigilantibus iura" (každý nech si stráži svoje právo). Všeobecný
súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má
iba predseda súdu alebo ÚS SR. Dňa 23.4.2012 boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody a návrh bol podaný na súd už dňa 27.9.2012, t.j. navrhovateľ
ho nepodal po uplynutí 6- mesačnej lehoty, ale skôr ( ust. § 15 ods. 1, § 16 ods. 4 zák.č. 514/2003
Z.z. v znení neskorších predpisov ) pričom poškodený sa práva na náhradu škodu spôsobenej pri
výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti.
Navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie predbežných žiadostí a tým zmaril

akúkoľvek možnosť prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. MS SR
nepovažuje z uvedeného dôvodu podľa ust. § 4 ods. 1 písm. a zák.č. 514/2003 Z.z. za predbežne
prerokovaný. Podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody podľa zák.č. 514/2003 Z.z.
v znení neskorších predpisov :
- nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup

- vznik škody
- príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou

Odporca poukázal na postup súdov podľa ust. § 44 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov s

tým, že v niektorom prípade mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho
exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu, najmä
ak exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť a v takom prípade súd nemohol objektívne
dodržať lehotu. V takom prípade navrhovateľovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy podľa
ust. § 3 ods. 7 v spojení s ust. § 62 a nasl. zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch. Ak navrhovateľ nevyužil

tento prostriedok, zanedbal svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa ust. § 415 Občianskeho
zákonníka (sp.zn. I.ÚS 16/02). Vzhľadom na povahu úkonu, zákonom stanovenú lehotu, v ktorej sa
rozhodlo, nečinnosť navrhovateľa a nevyhnutnosť vykonať pred resp súčasne s rozhodnutím iné úkony,
nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom
považovať za zbytočné prieťahy, teda za nesprávny úradný postup (ust. § 44 ods. 8 Exekučného

poriadku). S poukazom na ust., § 9 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013, pri
posudzovaní nesprávneho úradného postupu možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti
na prieťahy , žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia
vydaného v disciplinárnom konaní, z rozhodnutia ESĽP, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Odporca má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný
postup spočívajúci v existencii prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR). K materiálnej škode poukázal na
ust. § 17 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, s tým, že navrhovateľ neuviedol, či

ide o vecné náklady, skutočnú škodu alebo o ušlý zisk. Na preukázanie vzniku škody by navrhovateľ
musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Navrhovateľom
žiadané paušálne sumy za všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové. K nemajetkovej
ujme s poukazom na ust. § 17 ods. 2, 3 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, a to s
ohľadom na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, s ohľadom na

závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti za ktorých k nej došlo, s ohľadom na závažnosť následkov ,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení. Navrhovateľ nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy a ani to, že by sa mala
poskytovať jej náhrada v peniazoch. Odporca poukázal na povahu a predmet súdnych konaní v ktorých
malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení podnikateľskej činnosti navrhovateľa
a povedomí, ktoré je okolo navrhovateľa pri spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené.

Navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej
komisie. Odporca zastáva názor, že navrhovateľ nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za
škodu, súlad postupu navrhovateľa s dobrými mravmi ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia
práva (ust. § 5 ods. 1, § 9 ods. 4 zák.č. 514/2003 Z.z.) s tým, že bolo potrebné preukázať okrem
uvedeného aj príčinnú súvislosť ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu.

Podľa ust. § 35 ods. 2 písm. l) O.s.p. prokurátor môže vstúpiť do začatého konania vo veciach
zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.

Podľaust.§35ods.3O.s.p.prokurátorjevkonanípodľaodsekov1a2oprávnenýnavšetkyúkony,ktoré
môže vykonať účastník konania, ak nejde o úkony, ktoré môže vykonať len účastník právneho vzťahu.

Podľa ust. § 35 ods. 4 O.s.p. príslušnej okresnej prokuratúre sa bezodkladne po začatí konania vo
veciach neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva alebo o určenie vlastníctva, ak sa predmet

konania týka majetku štátu, vyššieho územného celku, obce alebo verejnoprávnej inštitúcie alebo
majetku príspevkových a rozpočtových organizácií zriadených štátom, vyšším územným celkom alebo
obcou podľa osobitného predpisu, a vo veciach zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej
moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom zasiela
oznam o začatí takého konania.

Podľa ust. § 35 ods. 4 O.s.p. vo veciach uvedených v odseku 2 má prokurátor právo nazerať do súdneho
spisu a robiť si z neho výpisy a odpisy, ako aj má právo na informácie zo súdnych registrov. Podrobnosti
o poskytovaní informácií zo súdneho registra ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

Súd písomným podaním doručeným OP Bratislava IV dňa 29.09.2014 oznámil Okresnej prokuratúre
Bratislava IV (§ 35 O.s.p.), že je vedené predmetné konanie na tunajšom Okresnom súde Bratislava
IV. pod sp.zn. 7C 231/2012 t.j. vedené konanie o zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej
moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom (o náhradu škody a nemajetkovej ujmy)

Nahliadnutím do zapožičaného spisu sp.zn. 23Er 8889/2008 Okresného súdu Malacky, v právnej veci
oprávneného : POHOTOVOSŤ s.r.o., proti povinnému : B. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bol vydané Poverenie
číslo : 5104* 017283 sp.zn. 23Er 8889/2008 - 9 zo dňa 10.05.2007 a poverený vykonaním exekúcie
bol súdny exekútor JUDr. Ivan Lutter. Návrh na zmenu exekútora zo dňa 21.01.2010 doručil súdu dňa

22.02.2010. Na základe pokynu zo dňa 24.02.2010 bol predmetný návrh doručený exekútorovi na
vyjadrenie sa , špecifikáciu trov a súčasne bol vyzvaný na zaslanie exekučného spisu. Uznesením č.k.
23Er 8889/2008 (37Er14865/2006), EX 220/2006 - 16 zo dňa 08.09.2010, právoplatným dňa 09.11.210
návrhu na zmenu súdneho exekútora vyhovel.

Dňa 10.09.2015 na termín pojednávania sa účastníci a ich právni zástupcovia nedostavili. Navrhovateľ ,
právny zástupca navrhovateľa mali doručenie predvolania riadne vykázané, neúčasť ospravedlnili.
Odporca mal doručenie predvolania vykázané a e-mailovým podaním neúčasť ospravedlnil a
poukázal na svoje písomné vyjadrenie, namietal zmätočnosť žalobného návrhu, nesplnenie podmienoknevyhnutných pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, nepreukázanie nesprávneho úrad. postupu,
nepreukázanievznikuavýškyškody,nesplneniepodmienokpremožnosťpriznanianáhradyvpeniazoch
a napokon i neexistenciu príčinnej súvislosti. V záujme hospodárnosti konania žiadal ospravedlniť

neúčasť s tým, že nežiadal o odročenie pojednávania, trval na doručenom písomnom vyjadrení a
doručení zápisnice z pojednávania. Právny zástupca navrhovateľa e - mailovým podaním doručeným
súdu 03. 09. 2015 požiadal o zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia
zásady nestrannosti súdu. Poukázal na ust. § 15, § 16 ods. 1 O.s.p. s tým, že mu neboli doposiaľ
oboznámené výsledky procesných postupov sudcu a či došlo k prideleniu veci inému sudcovi, resp. či

došlo k predloženiu veci na rozhodnutie odvolacieho súdu v zmysle § 16 ods. 1 O.s.p. Podľa ust. § 109
ods. 1 písm. b) a ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. navrhol súdu, aby konanie prerušil do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti proti porušovaniu základných práv a slobôd.
V návrhu na prerušenie konania z 03. 09. 2015 požiadal súd o prerušenie konania s poukazom na
rozhodnutie OS Nové Mesto nad Váhom podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. a poukázal na konanie
pred Okresného súdu Prešov, sp. zn. 7C/6/2010 s tým, že je daný dôvod na prerušenie konania do

právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť SR - MS SR
súdnemu dvoru EÚ v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov, sp.zn. 7C/6/2010.

Podľa ust. § 119 ods. 1 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Podľa ust.
§ 119 ods. 4 O.s.p. súd nezistil, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, a preto bez

zbytočného odkladu neinformoval predvolaných o zrušení termínu pojednávania. Napriek uvedenej
skutočnosti právny zástupca navrhovateľa a odporca sa na termín pojednávania nedostavili, e-mailové
podanie originálom ku dňu nedoplnili.

Podľa ust. § 41 ods. 2 O.s.p. každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne

označený.

Podľa ust. § 42 ods. 1 O.s.p. podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými
prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami,

treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané
zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť
najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa
neprihliada.

Podľa ust. § 41 ods. 2 O.s.p. každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne
označený.

Podľa ust. § 42 ods. 1 O.s.p. podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými
prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie

predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo
ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým
podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením
jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

Súd pojednávanie odročil na termín pojednávania dňa 11.12.2014, dňa 16.03.2015 a dňa 11.05.2015 s
tým,žedoručíodporcovinávrhnaprerušeniekonaniaspolusvýzvounavyjadreniesaknemu.Opätovne
na ďalšie pojednávanie konané dňa 10.09.2015 sa navrhovateľ, právny zástupca navrhovateľa
nedostavili. Doručenie predvolania mali riadne vykázané, neúčasť na pojednávaní opakovane
ospravedlnili a opakovane požiadali o prerušenie konania e - mailovým podaním, doručeným súdu dňa

05.12.2014, dňa 13.03.2015, dňa 03.09.2015 okrem iného aj s prílohou : rozhodnutím Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom, č.k. 11C/355/2012 - 109 zo dňa 17.12.2014. Nedostavil sa taktiež odporca,
doručenie predvolania, spolu s návrhom na prerušenie konania a výzvou na vyjadrenie sa k nemu riadne
prevzal, v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy sa k návrhu navrhovateľa na prerušenie konania
nevyjadril. Neúčasť na pojednávaní ospravedlnil 04.09.2015 a nežiadal o odročenie pojednávania s tým,

že sa k návrhu vyjadril, namietal zmätočnosť žalobných návrhov, nesplnenie podmienok nevyhnutných
pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, nepreukázanie nesprávneho úradného postupu, nepreukázanie
vzniku a výšky škody, nesplnenie podmienok pre možnosť priznania náhrady v peniazoch a neexistenciu
príčinnej súvislosti.Podľa ust. § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú

na pokyny súdu.

Podľa ust. § 101 ods. 1 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže
súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané

dôkazy.

S poukazom na citované ustanovenie súd vo veci konal v neprítomnosti účastníkov konania vec
prejednal a prihliadol na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy ( a to najmä spis Okresného súdu
Malacky sp.zn. 37Er 569/2007 ).

Predmetné podanie právneho zástupcu navrhovateľa nebolo ku dňu rozhodnutia súdu doplnené
originálom. Z obsahu podania vyplýva, že právny zástupca navrhovateľa, okrem iného žiadal
pojednávanie stanovené na deň 10.09.2015 z r u š i ť (ust. § 119 O.s.p. ) a vo svojom podaní uviedol

že mu nebolo doručené rozhodnutie o vylúčení sudcov Krajského súdu, napriek nespornej skutočnosti
vyplývajúcej z obsahu súdneho spisu, že toto uznesenie Krajského súdu sp.zn. 3NcC196/2012 prevzal
dňa 25.11.2013, pričom podal voči nemu dovolanie dňa 18.12.2013 a o tomto dovolaní už aj NS
SR rozhodol ( rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. 3NcC/196/2012 -15 zo dňa 19.10.2012
sudcovia Okresného súdu Bratislava IV neboli vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej

veci ). V e-mailovom podaní predniesol navrhovateľ aj písomný návrh na prerušenie konania na
čas do vyriešenia práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd, ktorej dôsledkom
bude doručenie rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veci nevylúčenia sudcu povereného
prejednávaním veci ( ust. § 109 O.s.p. ) ktoré už ale prevzal a týmto tvrdením súd zavádzal, a súčasne
návrh na prerušenie konania do právoplatnosti skončenia konania o prejudiciálnych otázkach , ktoré

navrhla položiť Slovenská republika - MS SR Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní vedenom na
Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 7C 6/2010 s poukazom na rozhodnutie Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom ( § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p.) a poukázal na konanie pred Okresného súdu Prešov, sp.
zn. 7C/6/2010 s tým, že je daný dôvod na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania o
prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť SR - MS SR súdnemu dvoru EÚ v konaní vedenom

na Okresnom súde Prešov, sp.zn. 7C/6/2010.

S poukazom na Rozvrh práce na rok 2013 a Dodatok k rozvrhu práce účinný odo dňa 7.10.2013, je
zrejmé, že zákonnému sudcovi JUDr. Tatiane Redenkovičovej Koprdovej bola pridelená predmetná vec
po jeho nástupe na výkon funkcie sudcu na Okresný súd Bratislava IV , t.j. až odo dňa 7.10.2013 v rámci

celého prideleného oddelenia 7C ( osoba zákonnej sudkyne nebola v námietke zaujatosti spomínaná,
nakoľko v tom čase nebola sudcom prideleným na výkon funkcie Okresného súdu Bratislava IV a
námietka zaujatosti voči nej k dnešnému dňu vznesená účastníkmi konania nebola ). Súd poukazuje
na to, že podanie možno urobiť elektronickými prostriedkami, ale nakoľko sa jedná o podanie vo veci
samej, treba ho doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do 3 dní. Na podanie, ktoré nebolo

v lehote doplnené sa neprihliada (ust. § 42 ods. 1 O.s.p., rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Ndc 6/2011 zo
dňa 15.4.2011).

Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší, ak
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu

pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v
tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,

ak
c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.Súd zistil, že Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením I. ÚS 391/2014 - 10 sťažnosti spoločnosti
POHOTOVOSŤ s.r.o. spojil na spoločné konanie a sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci ÚS

SR na jej prerokovanie. S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nie sú splnené
podmienky na prerušenie konania. Čo sa týka druhého dôvodu návrhu navrhovateľa na prerušenie
konania do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach ( zodpovedanie prejudiciálnych
otázok v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov sp.zn. 7C 6/2010) súd má za to, že tieto
nemajúzásadnývýznam prerozhodnutievpredmetnomkonaní.Spoukazomnacitovanéustanovenie§

109 O.s.p. súd predmetné návrhy navrhovateľa na prerušenie konania zamietol, nakoľko je preukázané,
že neprebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v
predmetnom konaní a ani súd nedal v tomto konaní na takéto konanie podnet.

V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie : oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré
sú súčasťou súdneho spisu, s obsahom zapožičaného spisu sp.zn. 23Er 8889/08 a zistil nasledovný

skutkový stav :

Navrhovateľ označil v návrhu, sp.zn. 7C/231/2012, že vec sa týka spisu vo veci povinného : Viera
Žilavá, nar. 09.08.1961 (sp.zn. EX 17824/2010)., bez bližšej špecifikácie súdneho spisu Okresného súdu
Bratislava IV (neskôr Okresného súdu Malacky ). V návrhu na začatie konania :

- nie je uvedená spisová značka súdneho konania ,
- chýbajú dátumy podaní na súd, ktoré majú význam pre právne posúdenie veci a
- dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody,
- pričom navrhovateľ nepriložil ani jeden relevantný dôkaz , ktorý by preukazoval existenciu exekučného
konania.

Lustráciou podľa osoby povinnej : B. Ž., nar. XX.XX.XXXX , a exekučného spisu sp.zn. EX 17824/2010,
súd vyhľadal súdny spis viažuci sa na túto osobu povinnú ( iný súdny spis sa nepodarilo súdu vyhľadať ),
pričom z obsahu vyhľadaného súdneho spisu zistil :

sp.zn. 23Er 8889/2008 Okresného súdu Malacky, v právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o.,
proti povinnému : B. Ž., nar. XX.XX.XXXX (sp.zn. EX 17824/2010), bol vydané Poverenie číslo : 5104
* 017283 sp.zn. 23Er 8889/2008 - 9 zo dňa 10.05.2007 a poverený vykonaním exekúcie bol súdny
exekútor JUDr. Ivan Lutter. Návrh na zmenu exekútora zo dňa 21.01.2010 doručil súdu dňa 22.02.2010.
Na základe pokynu zo dňa 24.02.2010 bol predmetný návrh doručený exekútorovi na vyjadrenie sa ,

špecifikáciu trov a súčasne bol vyzvaný na zaslanie exekučného spisu. Uznesením č.k. 23Er 8889/2008
(37Er14865/2006), EX 220/2006 - 16 zo dňa 08.09.2010, právoplatným dňa 09.11.210 návrhu na zmenu
súdneho exekútora vyhovel.

Majetková škoda bola navrhovateľom ustálená v danom prípade nasledovne :

- na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného
systému 70eur
- na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40eur
- na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50eur
- na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučného súdu, na publikačné výdaje

spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu,
-
na poštovné a telekomunikačné údaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom
súde sumu 15eur
spolu sumu 175eur ( navrhovateľ neuviedol bližšie či sa jedná o skutočnú škodu resp. či sa jedná o

ušlý zisk).

Nemajetkovú ujmu navrhovateľ vo veci vyčíslil na sumu 387,24,- eur ( výpočet uskutočnil 55,32eur
za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, pričom dobu uviedol viac ako 230 dní).
Dokladypreukazujúceopísanýpriebehvbližšienešpecifikovanomexekučnomkonaníauplatnenúvýšku

náhrady , súdu nepredložil.

Podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislýma nestranným súdom zriadeným zákonom , ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo
záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť
vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v

záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo
keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo v rozsahu
považovanomsúdomzaúplnenevyhnutný,pokiaľbyvzhľadomnaosobitnéokolnosti,verejnosťkonania
mohla byť na ujmu záujmom spravodlivosti.

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v
jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený
rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto
rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie
rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej
ochrane ustanoví zákon.

Podľa ust. § 48 ods. 2 Ústavy SR , každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných

prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť
možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa ust. § 36 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku v
tom čase platnom ), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na

vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na
jej vykonanie (§ 44).

Podľa ust. § 39 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku v

tom čase platnom ), k návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený pripojí rovnopis rozhodnutia opatrený
potvrdením o jeho vykonateľnosti (exekučný titul). Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyznačuje na
notárskej zápisnici (§ 41 ods. 2).

Podľa ust. § 44 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku v tom
čase platnom ), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ust. § 44 ods. 8 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku v tom

čase platnom t.j. v čase podania žiadosti o zmenu súdneho exekútora ), oprávnený môže kedykoľvek v
priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu
exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora.Podľa ust. § 44 ods. 9 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku v

tom čase platnom t.j. v čase podania žiadosti o zmenu súdneho exekútora ), súd v rozhodnutí o zmene
exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený,
a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne
poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy
exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa ust. § 3 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ust. § 3 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ust. § 5 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa ust. § 9 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ust. § 15 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa ust. § 19 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia

V danom prípade navrhovateľ namietal nesprávny úradný postup súdu (podľa lustrácie súdu ) vo veci
vedenej na Okresnom súde Malacky t.j. v exekučnom konaní, v ktorom ako oprávnený navrhol vykonať
pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla nezaplatením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere dlžníkom

a súdny exekútor predložil súdu návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a
vecnepríslušnémuokresnémusúdu apožiadaloudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.Lustráciou
podľa osoby povinnej : B. Ž., nar. XX.XX.XXXX a exekučného spisu sp.zn. EX 17824/2010, súd vyhľadalsúdny spis viažuci sa na túto osobu povinnú ( iný súdny spis sa nepodarilo súdu vyhľadať ), pričom z
obsahu vyhľadaného súdneho spisu zistil :

Poverením 5104* 017283 sp.zn. 37Er 14865/2006 - 9 zo dňa 10.05.2007 a poverený vykonaním
exekúcie bol súdny exekútor JUDr. Ivan Lutter. Návrh na zmenu exekútora zo dňa 21.01.2010 doručil
súdu dňa 22.02.2010. Na základe pokynu zo dňa 24.02.2010 bol predmetný návrh doručený
exekútorovi na vyjadrenie sa , špecifikáciu trov a súčasne bol vyzvaný na zaslanie exekučného spisu.

Uznesením č.k. 23ER/8889/2008- 16, 37Er/14865/2006, EX 220/2006 - 16 zo dňa 08.09.2010 návrhu
na zmenu súdneho exekútora vyhovel ( uvedené nesporne vyplýva z obsahu zapožičaného spisu ) .

Súdom Slovenskej republiky je z činnosti navrhovateľa jeho aktivita v zahajovaní súdnych konaní
známa a súd dospel k záveru, že navrhovateľ opakovane zneužíva svoje právo na prístup k súdu.

V demokratickom právnom štáte však nie je možné ani takýmto šikanóznym žalobám brániť, pretože
existencia subjektívneho práva, teda aktívna vecná legitimácie navrhovateľa má byť v konaní skúmaná.
Právo na prístup k súdu je možné zneužiť, čo znamená vykonať ho k právom neodôvodnenej ujme
niekoho iného alebo k ujme spoločnosti. Špecifickým prípadom zneužitia práva je chovanie šikanózne,
ktoré spočíva v tom, že niekto vykoná svoje právo so zámerom spôsobiť inému neprimeranú ujmu. Súd

s ohľadom na túto nespornú skutočnosť poukazuje na to, že vo formulárových návrhoch navrhovateľa
na začatie konania nie je uvedená "spisová značka" súdneho konania (súd je povinný sa zaoberať
každou žalobou ), ktorého sa navrhovateľom namietaný prieťah v konaní má týkať, chýbajú dátumy
podaní na súd, ktoré majú význam pre právne posúdenie veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o
vzniku škody, pričom navrhovateľ nepriložil ani jeden relevantný dôkaz , ktorý by preukazoval existenciu

exekučného konania a celú dôkaznú povinnosť preniesol na súd, pričom súd ( nakoľko bol navrhovateľ
nečinný ) Lustráciou podľa osoby povinnej , súd vyhľadal súdny spis viažuci sa na túto osobu povinnú
( iný súdny spis sa nepodarilo súdu vyhľadať ), pričom z obsahu vyhľadaného súdneho ( exekučného )
spisu v právnej veci oprávneného : POHOTOVOSŤ s.r.o., proti povinnému : R. O. , nar. XX.XX.XXXX,
sp.zn. 37Er 14865/2006-9, bolo vydané Poverenie číslo : 5104* 017283 sp.zn. 37Er 14865/2006 - 9 zo

dňa 10.05.2007 a poverený vykonaním exekúcie bol súdny exekútor JUDr. Ivan Lutter. Návrh na zmenu
exekútora zo dňa 21.01.2010 doručil súdu dňa 22.02.2010. Na základe pokynu zo dňa 24.02.2010 bol
predmetný návrh doručený exekútorovi na vyjadrenie sa , špecifikáciu trov a súčasne bol vyzvaný na
zaslanie exekučného spisu. Uznesením č.k. 23ER/8889/2008- 16, 37Er/14865/2006, EX 220/2006 - 16
zo dňa 08.09.2010 návrhu na zmenu súdneho exekútora vyhovel.

Dňa 23.4.2012 boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody , návrh na začatie konania bol podaný na súd dňa 27.9.2012 (ust. § 15 ods. 1, § 16 ods. 4 zák.č.
514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov).

S poukazom na opísaný postup súdu v predmetnom exekučnom konaní podľa ust. § 44 zák.č. 233/1995
Z.z. v znení neskorších predpisov súd návrhu oprávneného na zmenu vyhovel a poveril súdneho
exekútora vykonaním exekúcie. Z prehľadu opísaných úkonov je nesporné, že exekučný súd rozhodol o

návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty
od doručenia takéhoto návrhu, s ohľadom na procesnú situáciu vzniknutú v predmetnom exekučnom
konaní.

Ale aj s ohľadom na túto skutočnosť súd konštatuje, že toto plynutie času nie je preukázaním

nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v existencii prieťahov a ak by aj k prieťahom v
označenom konaní došlo, nemusí sa vždy jednať o porušenie práva na primeranú dĺžku konania, ak
konanie ako celok zodpovedá dobou svojho trvania času , v ktorom je možné ukončenie trvania konania
spravidla očakávať ( čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ).

Vo vzťahu k právu na prístup k súdu je možné za zneužitie tohto práva považovať situáciu, kedy žalobca
nezahajuje súdne konanie pre ochranu svojho, byť domnelého, subjektívneho práva, ale zahajuje je iba
pre súdne konanie samotné, neúmerným množstvomtakto zahájených konaní účastník preťažuje už i tak preťaženú justíciu, z čoho následne ťaží
zahajovaním ďalších konaní ohľadne náhrady ujmy spôsobenej neprimeranou dĺžkou konaní ( justícia
tak trvaním na bezmedznej ochrane práva na prístup k súdu bez ďalšieho dostáva sama seba do

bludného kruhu).

Navrhovateľ počas súdneho konania nepredložil súdu dôkaz o tom, že by využil účinný prostriedok
nápravy podľa ust. § 3 ods. 7 v spojení s ust. § 62 a nasl. zák.č. 757/2007 Z.z. o súdoch v platnom

znení a nezanedbať svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka
( sp.zn. I.ÚS 16/02).

Vzhľadom na povahu navrhovateľom opísaného úkonu t.j. návrhu na zmenu súdneho exekútora, ako aj
Exekučným poriadkom stanovenú lehotu, v ktorej mal exekučný súd rozhodnúť, preukázaná nečinnosť

navrhovateľa a nevyhnutnosť súdu vo veci vykonať pred ako aj súčasne s rozhodnutím o návrhu na
zmenusúdnehoexekútoraajinéprocesnéúkony,súdnepovažuje nerozhodnutieopredmetnom návrhu
na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom za zbytočné prieťahy, t.j. za nesprávny
úradný postup. Súd má za to, že ak by aj k prieťahom v konaní došlo, nemusí sa vždy jednať o porušenie
práva na primeranú dĺžku konania, ak konanie ako celok zodpovedá dobou svojho trvania času , v

ktorom je možné ukončenie trvania konania spravidla očakávať (rozsudok NS ČR zo dňa 23.3.2011
sp.zn. 30Cdo 1613/2009 ( C 9548 )).

Zákon č.514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, zavádza zodpovednosť za škodu spôsobenú

výkonom verejnej moci a súd v danom prípade skúmal, či sú splnené predpoklady zodpovednosti štátu
za vznik navrhovateľom označenej majetkovej resp. nemajetkovej škody, pretože štát zodpovedá iba
za podmienok stanovených týmto zákonom. Ide o objektívnu zodpovednosť štátu ( bez ohľadu na
zavinenie ), ale je založená za súčasného splnenia podmienok : 1. nezákonné rozhodnutie či nesprávny
úradný postup, 2. vznik škody či nemajetkovej ujmy, 3. príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného

rozhodnutia či nesprávnym úradným postupom a vznikom škody či nemajetkovej ujmy. Verejnou mocou
sa rozumie moc, ktorá rozhoduje autoritatívne o právach a povinnostiach subjektov či už priamo alebo
sprostredkovane. Nakoľko navrhovateľ nepredložil listinné dôkazy ( t.j. neuniesol dôkazné bremeno ),
súd nemohol vychádzať ani z výsledkov vybavenia súdom predpokladanej sťažnosti navrhovateľa
na prieťahy v predmetnom exekučnom konaní, ani zo žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na

prieťahy, ani z iného z právoplatného rozhodnutia vydaného či už v disciplinárnom konaní, alebo z
rozhodnutia, ktorým by bolo rozhodnuté, že by bolo v danom prípade porušené právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov.

Dôkazmi navrhovateľ nepreukázal vznik ani materiálnej škody pri každej ním v návrhu označenej
individuálnej pohľadávke, ani jej výšku ( ust. § 17 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších
predpisov), navrhovateľ uviedol paušálne sumy za všeobecne uvedené činnosti. Čo sa týka uplatnenej
nemajetkovej ujmy navrhovateľ ako osoba poškodená nepredložil dôkazy o jeho doterajšej práci ako
spoločnosti, o prostredí, v ktorom pracoval a o komunikácii s osobou povinnou v predchádzajúcom

období, ani dôkazy o závažnosti ním označenej ujmy, a závažnosti následkov, ktoré mu mali vzniknúť
v súvislosti k postupom súdu v exekučnom konaní.

Navrhovateľ nesplnil zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, predpokladané podmienky

úspešného uplatnenia nároku na náhradu t.j. nepredložil súdu dôkazy, či už nezákonné rozhodnutie
resp. dôkazy o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu, nepreukázal vznik ním opísanej
škody, a nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným
postupom a vzniknutou škodou. Nakoľko navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a svoje tvrdenia
nepodložil žiadnymi dôkazmi, t.j. ako už súd v odôvodnení rozsudku uviedol, nepreukázal vznik

škody (nepreukázal, nešpecifikoval či sa jedná o skutočnú škodu alebo o ušlý zisk ) , nepreukázal
vznik nemajetkovej ujmy ( t.j. že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom), nepreukázal ani
príčinnú súvislosť ( pri nepreukázaní existencie škody a nesprávneho úradného postupu exekučnéhosúdu, absentuje aj príčinná súvislosť ), ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu,
pričom bol preukázaný pasívny prístup navrhovateľa k veci nielen v exekučnom konaní , ale aj v
súdnom konaní sp.zn.7C 233/2012, súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol ( povinnosť štátu

k náhrade škody spôsobenej výkonom verejnej moci nevyplýva automaticky, ale je daná iba pri splnení
podmienok zodpovednosti stanovených predmetným zákonom ).

S poukazom na uvedené súd upustil z dôvodu hospodárnosti konania, navrhovateľom navrhovaným

vykonaním dôkazu znaleckým posudkom ( § 120 ods. 4 O.s.p. ).

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania odporca výslovne uviedol, že si neuplatňuje nárok
na náhradu trov konania. S poukazom na citované ustanovenie súd odporcovi náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko ich náhradu nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.