Rozsudok Judgement was issued on Monday, September 7, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/20/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714212629
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714212629.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa

EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR
s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcovi I. R., nar. XX.XX.XXXX, Z..T.
XXX/XX, XXX XX F., štátny občan SR, zast. JUDr. Martinou Mészáros Bariakovou, advokátkou, so
sídlom Bystrický rad 453/77, 960 01 Zvolen o zaplatenie 6.946,17 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 884,63 € predstavujúce trovy

právneho zastúpenia, ktoré je povinný zaplatiť advokátovi odporcu JUDr. Martine Mészáros Bariakovej
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 28.08.2014 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľa zo dňa 15.08.2014, ktorým sa domáhal
toho, aby súd platobným rozkazom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 6.946,l7 € spolu s
úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 2l.9.2010 do 11.8.2013 vo výške 327,45 €, ročný úrok z
omeškania 8,5% zo sumy 6.946,17 € od l2.8.2013 do zaplatenia, ako i nahradiť trovy konania vo výške
4l6,50 € z titulu súdneho poplatku a tiež trovy právneho zastúpenia vo výške 588,92 € za dva úkony
právnej služby, vrátane režijného paušálu; zvýšené o sadzbu DPH.

Svoj návrh zdôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2013 medzi
postupcom Slovenská sporiteľňa a.s., IČO: 00 151 653 ( ďalej len „ postupca“) a navrhovateľom postúpil
postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. Postupca a odporca uzatvorili dňa 2l.5.2008
zmluvu č.40347524, ktorej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich
dodatkov ( ďalej aj „ VOP“). Na základe tejto zmluvy poskytol postupca odporcovi peňažné prostriedky,
pričom podmienky ich čerpania, splácania ako i pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti
sú upravené v tejto zmluve a VOP. Navrhovateľ vyjadril názor, že predmetná zmluva obsahuje všetky

znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka a tiež zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Navrhovateľ tiež vyslovil právny názor, že táto zmluva
o úvere ako tzv. absolútny obchod sa spravuje Obchodným zákonníkom a to aj v otázke premlčania,
keď zároveň poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 27.3.2013 sp.zn. 6M Cdo /4/2012. Pohľadávka
navrhovateľa ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 7.622,99 € , pričom pozostávala z
istiny 5.975,17 €, riadneho úroku 1153,99 € , úroku z omeškania 437,02 € a ostatného príslušenstva
56,81 € v súlade s prílohou k zmluve o postúpení. Sumu 56,81 € z titulu ostatného príslušenstva a

poplatkov a tiež sumu 437,02 € z titulu úroku z omeškania si navrhovateľ v tomto konaní uplatnil. V
zmysle predmetnej úverovej zmluvy postupca poskytol odporcovi úver vo výške 4.979,09 €, ktorý mal
byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 74,69 € do 20-teho dňa v mesiaci. Navrhovateľ si v tomto
konaní uplatnil splátky úveru splatné od 20.9.2010 do 20.5.2018 v počte 93 a celkovej výške 6.946,17 €,splátky pôvodne splatné od 20.8.2013 do 20.5.2018 sa stali splatnými dňa 11.8.2013 kedy navrhovateľ
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Navrhovateľ si v konaní uplatnil úrok z omeškania v zmysle § 5l7
ods.2 OZ počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne a pri splátkach, ktorých splatnosť

vznikla po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 11.8.2013 si uplatnil úrok z omeškania od tohto
dňa. Žalovaná suma 6946,17 € pozostáva z 93 neuhradených splátok úveru.

Na návrh vydal súd dňa 26.11.2014 platobný rozkaz , sp.zn. 10Ro/191/2014-37, ktorý bol odporcovi
doručený dňa l5.l2.2014 a proti ktorému podal odpor zo dňa 27.12.2014, doručený tunajšiemu súdu dňa

3l.12.2014, keď z pripojenej poštovej obálky vyplýva, že táto bola prevzatá na poštovú prepravu dňa
29.12.2014. V tomto odpore uviedol, že uznáva časť dlhu z celkového úveru 4.979,09 € poskytnutého
Slovenskou sporiteľnou a.s. vo výške 2.962,46 €, ktorá predstavuje zostatok zo zapožičanej sumy
4.979,09 € , a tiež uznáva aj úrok z omeškania zo splátok od 2l.9.2010 do 11.8.2013 vo výške 327,45
€. V dôsledku hospodárskej krízy po uhradení 27 splátok v sume 74,69 € mesačne ( celkovo 20l6,63 €)
prišiel o prácu a tým možnosť platiť splátky z poskytnutého úveru. Následne nastúpil na denné štúdium

na vysokej škole kde študuje 5.rokom. Podľa jeho názoru ak z dlžnej sumy 2962,46 € žiadajú 6.946,17
€ je to niečo podobné ako úžera. Uviedol, že je v kontakte s navrhovateľom a podľa dohody posiela
maximálnu možnú sumu pravidelne každý mesiac, v dôsledku čoho suma uložená platobným rozkazom
je k tomuto dňu neopodstatnená. Podľa jeho vyjadrenia nie je v jeho možnostiach zaplatiť uloženú
čiastku, keďže jeho majetok nepresahuje sumu 300 €.

Dňa 25.5.2015 bolo na tunajší súd doručené čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania
navrhovateľom zo dňa 20.5.2015, v ktorom oznámil, že odporca po podaní návrhu na začatie konania
vykonal nasledovné úhrady: dňa l5.7.2014 33 €, 2.9.2014 33 €, 23.9.2014 66 € , 4.11.2014 33 € a
4.l2.2014 66 €. Z týchto úhrad odporcu bola na predmet konania započítaná suma vo výške 48,01 €, na

základe čoho zobrali návrh na začatie konania späť v tejto časti istiny, v dôsledku čoho žiadali, aby súd
zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 6.898,l6 € spolu s úrokom z omeškania zo splátok za
obdobie od 2l.9.2010 do 11.8.2013 vo výške 327,45 € , ročný úrok z omeškania 8,5 % zo sumy 6.946,17
€ od l2.8.2013 do 4.l2.2014 vo výške 776,45 € a ročný úrok z omeškania 8,5% zo sumy 6.898,16 € od
5.l2.2014 do zaplatenia. Zároveň žiadal, aby bol odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania

vrátane trov právneho zastúpenia. Ostatné úhrady, ktoré odporca vykonal po podaní žalobného návrhu
na súd boli započítané na úhrady mesačných splátok za mesiace jún až august 2010, ktoré nie sú
predmetom tohto konania.
Dňa 25.5.2015 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie navrhovateľa k odporu zo dňa 2l.5.2015, v
ktorom uviedol, že podľa ich názoru odporca v tomto vyjadrení neuviedol skutočnosti a ani nepredložil

dôkazy spochybňujúce nárok navrhovateľa na zaplatenie dlžnej sumy.
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 22.6.2015 sp.zn.10C 20/2015 -61, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 3l.7.2015 súd konanie zastavil v časti o zaplatenie sumy 48,01 € s úrokom z omeškania vo výške
8,5% ročne zo sumy 48,01 € od 5.l2.2014 do zaplatenia.

Dňa l5.6.2015 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie práv. zástupcu navrhovateľa zo dňa 4.6.2015,
v ktorom okrem iného uviedli, že na základe ich dopytu im pôvodný veriteľ oznámil, že výzva zo dňa
15.7.2009 nebola zasielaná doporučene ale obyčajnou poštovou zásielkou v zmysle bodu l0.3. VOP.
Ohľadne postúpenia pohľadávky poukázali na ustanovenie § 524 ods.1 a 2 OZ ako i zákona § 92
ods.8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách s tým, že podľa ich názoru z gramatického výkladu prvej

aj druhej vety tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca rozlišuje dva pojmy a to pojem
peňažný záväzok ako celok a pojem časť peňažného záväzku. Správnosť záveru o tom, že banka
môže postúpiť aj nezosplatnenú pohľadávku, je podľa ich názoru možné potvrdiť tiež posúdením druhej
vety tohto citovaného ustanovenia. Zmyslom tohto ustanovenia má byť vyjadrenie podmienky, že pokiaľ
dlžník neuhradil banke tú časť záväzku s plnením, ktorej bol v omeškaní, a to v čase pred postúpením

pohľadávky, právo banky postúpiť celú pohľadávku, najmä jej nezaplatený zostatok zaniká. Taktiež
poukázali na dôvodovú správu k ustanoveniu § 92 ods.7 , resp. teraz ods.8 zákona o bankách, podľa
ktorého sa v odseku 7 upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej
nesplácanému dlhu aj osobe, ktorá nie je bankou. Podľa názoru navrhovateľa je teda zrejmé, že pod
slovným spojením „ nesplácaný dlh“ je treba rozumieť dlh dlžníka v podobe vrátania celého poskytnutého

úveru veriteľovi, nakoľko tento dlh vzniká už poskytnutím úveru dlžníkovi, ktorý ho má len možnosť vrátiť
v splátkach postupným splácaním za zmluvne dohodnutých podmienok. Z uvedeného je zrejmé, že
banka môže postúpiť peňažný záväzok ako celok vrátane jeho príslušenstva. Taktiež poukázali na názor
docenta JUDr. Kristiána Csacha, PhD., LL.M. publikovanom v časopise Súkromné právo č. 1/2015, zktorého má vyplývať, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods.8 koná o bankách
nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením
pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v

zmysle § 524 OZ a s nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona
o bankách, keďže účelom § 92 zákona o bankách má byť úprava výnimiek z bankového tajomstva.

Dňa 25.8.2015 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie odporcu z toho istého dňa, v ktorom okrem
iného uviedol, že namieta aktívnu legitimáciu navrhovateľa na podanie tohto návrhu z dôvodu, že

navrhovateľ sa nestal na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č.0655/2013/CE zo dňa 27.6.2013
vlastníkom pohľadávky, ktorú prostredníctvom súdu od neho vymáha, keďže neboli naplnené zákonnom
požadované predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky, s odkazom na ustanovenie § 92 ods.8
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, a tiež na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn.
6Co/119/2013, z ktorých vyplýva, že zákon pre platné postúpenie pohľadávky banky na inú osobu
vyžaduje okrem iného aj písomnú výzvu banky, ktorá mu však nebola doručená. Pokiaľ navrhovateľ

odvodzuje účinky doručenia písomnej výzvy banky z VOP, k tomu uviedol, že tieto ho ako spotrebiteľa
nezaväzujú z dôvodu, že v predmetnej úverovej zmluve zo dňa 2l.8.2008 je len uvedený odkaz na
VOP ( článok II ods.2). V tejto súvislosti odkázal na záver Komisie pre posudzovanie podmienok v
spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich zriadenej MS SR ( ďalej aj
„ Komisia“) prijatý dňa 2.2.2011 ohľadne oboznámenia sa s VOP v spotrebiteľských zmluvách. V tejto

súvislosti poukázal aj na záver komisie týkajúcej sa doručovania písomností. Je nepochybné, že VOP
banky neboli individuálne dojednané a on svojim podpisom vopred naformulovanej zmluvy neprejavil
skutočnú vôľu byť nimi viazaný a takéto pristúpenie k neprijateľným podmienkam je v zmysle § 53
ods.5 OZ absolútne neplatné. Navyše ešte poukázal nato, že v týchto súvislostiach by predmetná
fikcia doručenia dávala navrhovateľovi možnosť výzvu ani len nedoručovať a pritom by mohlo platiť,

že niečo čo ani nebolo zo strany navrhovateľa doručované, doručené bolo, čo je absurdné a vo
VOP bolo dojednané nepochybne v rozpore s dobrými mravmi a z tohto dôvodu je takéto dojednanie
nepochybneneplatné.PoukázaltiežnarozhodnutieOkresnéhosúduDunajskáStredavrozsudkusp.zn.
15C 270/2014. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odporca trval na tom, že navrhovateľ nie je
aktívne legitimovaným subjektom v tomto konaní, nakoľko tvrdené postúpenie predmetnej pohľadávky

je absolútne neplatné, pretože navrhovateľ nepreukázal doručenie písomnej výzvy v zmysle § 92 ods.8
zákona o bankách a z tohto dôvodu žiadal, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol a odporcovi
priznal náhradu trov konania. Zároveň sa odporca v tomto podaní vyjadroval k právnemu režimu
zmluvy, keď podľa jeho názoru je nevyhnutné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
vrátane otázky premlčania a v tej súvislosti spochybnil aj výšku žalovanej sumy, s tým, že zároveň

vzniesol námietku premlčania v časti pohľadávky navrhovateľa vo výške 896,28 €, keď návrh na súd bol
doručený dňa 27.8.2014, čo znamená, že splátky od 2l.9.2010 do 2l.8.2011 sú už premlčané. Taktiež
namietol sumu vo výške 122,78 €, čo zodpovedá spracovateľskému poplatku za poskytnutie úveru
( 3.699 Sk), a tiež sumu 1,99 € mesačne za správu úveru, čo zodpovedá sume 53,73 €. Odporca taktiež
poukázal na to, že zo strany navrhovateľa dochádza k porušovaniu ustanovenia § 53a ods.1 OZ , z

ktorého nepochybne vyplýva, že ak akýkoľvek súd už raz právoplatne vyslovil neprijateľnosť zmluvnej
podmienky, dodávateľovi vzniká ex lege povinnosť zdržať sa používania týchto zmluvných podmienok vo
všetkých ďalších prípadoch ako i povinnosť neuplatňovať žiadne práva v súdnych konaniach z takýchto
neprijateľných podmienok, pričom poukázal na rozsudok Okresného súdu v Skalici sp.zn. 1C 286/2012
zo dňa 20.8.2012, resp. rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp.zn. 1C/444/2012 zo dňa 8.3.2013,

v ktorých bola riešená zmluvná podmienka ohľadne poplatku za správu úveru, resp. zmluvná podmienka
podľa ktorej sa platby dlžníka mali započítavať najprv na poplatky a náklady banky, úroky z omeškania
a až potom na úroky z úveru a istinu úveru, ktoré boli určené za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Pre prípad, že by súd priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie určitej časti žalovanej sumy, žiadal
nepriznať navrhovateľovi náhradu trov súdneho konania s odkazom na uznesenie NS SR sp.zn. 6MCdo

9/2013 kde bola riešená účelnosť vynaložených trov konania vzniknutých zastupovaním advokátom v
tzv. hromadných veciach.

Prostredníctvom e-mailu dňa 4.9.2015 súd vyzval práv. zástupcu navrhovateľa, aby preukázali súdu
kedy a akým právnym úkonom došlo k zosplatneniu úveru a zároveň aby špecifikovali aká časť zo

žalovanej sumy predstavuje istinu a aká časť riadny úrok.

Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 1.6.2015, na ktoré sa dostavil práv. zástupca navrhovateľa
a odporca, pričom súd pred otvorením pojednávania dotazom na právneho zástupcu navrhovateľazisťoval, či má tento k dispozícii doklady preukazujúce splnenie podmienok na postúpenie pohľadávky
v zmysle zákona č.483/2001 Z.z. o bankách, konkrétne § 92 ods.8, načo právny zástupca navrhovateľa
krátkou cestou doložil súdu list označený ako výzva zo dňa 15.7.2009 s tým , že na doplňujúcu otázku

súdu, či disponuje aj doručenkou vo vzťahu k odporcovi, resp. dokladom preukazujúcim odoslanie
tejto zásielky odporcovi uviedol, že nedisponujú, ale v lehote poskytnutej súdom vedia toto zabezpečiť
a preukázať, resp. aj ďalšie doklady súvisiace so splnením povinnosti v zmysle vyššie uvedeného
zákonného ustanovenia. Z týchto dôvodov súd pojednávanie odročil na deň 7.9.2015 s tým, že tak
práv. zástupca navrhovateľa ako i odporca zobrali termín pojednávania na vedomie. Na pojednávanie

dňa 7.9.2015 sa nedostavil navrhovateľ, dostavil sa práv. zástupca navrhovateľa, nedostavil sa odporca
ale dostavil sa právny zástupca odporcu. Súd postupoval v súlade s § 101 ods.2 O.s.p., vec na tomto
pojednávaní prejednal a rozhodol.

Súd na pojednávaní vykonal listinné dôkazy, ktoré vo fotokópiách doložili účastníci konania a to: zmluvu
o splátkovom úvere č.0403475254 zo dňa 2l.5.2008 z čl. 5, VOP z čl. 6-21, oznámenie o postúpení

pohľadávky zo dňa 9.7.2013 z čl. 22, zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE zo dňa 27.6.2013
vrátane príloh z čl. 23-31, list zo dňa 8.8.2014 z čl. 32, výzvu zo dňa l5.7.2009 z čl. 60, oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.5.2013 vrátane doručenky zo dňa 28.5.2013, výzvu k úhrade
a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa l9.7.2013 vrátane podacieho hárka č.EPH
0907439 a oboznámil sa s prednesom právneho zástupcu navrhovateľa ako i práv. zástupcu odporcu,

pričom zistil tento skutkový stav.
Zo zmluvy o splátkovom úvere č.0403475254 zo dňa 21.5.2008 súd zistil, že bola uzavretá medzi
Slovenskou sporiteľnou a.s., IČO: 00 151 653 ako bankou a I. R., nar. XX.X.XXXX ako dlžníkom,
pričom predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a
za podmienok dohodnutých v tejto zmluve, s tým, že dlžník je povinný za podmienok uvedených v tejto

zmluve poskytnutý úver splatiť, splatiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v zmluve. Výška úveru
150.000 €, spotrebný úver bezúčelový, typ a výška úrokovej sadzby premenlivá, l2,35 % ročne, spôsob
poskytnutia úveru jednorázovo bezhotovostne, spracovateľský poplatok 3.699 Sk, poplatok za správu
úveru 60 Sk mesačne, výška splátky istiny 2.250 Sk, splatnosť prvej splátky 20.6.2008, počet splátok
120, periodicita, splatnosť splátok istiny mesačne k 20.dňu v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť

úveru 20.5.2018, splatnosť úroku mesačne v posledný deň kalendárneho mesiaca, RPMN l4,77 %,
priemerná hodnota RPMN l4,53 %, celkové náklady spojené s úverom 124.191,70 Sk. V článku II -
Záverečné ustanovenia bod 2 dlžník vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú
VOP, úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené zverejnením, za ktorých sa bankový produkt
v zmysle úverovej zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.

Zo VOP v znení účinnom od 1.1.2008 súd okrem iného zistil, že v časti C -Záverečná časť bod l0-
Oznamovanie a doručovanie l0.3. je uvedené, že pri doručovaní písomností poštou sa zásielka považuje
za doručenú v tuzemsku 3.deň po jej odoslaní a v cudzine 7.deň po jej odoslaní.
Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 9.7.2013 súd zistil, že ho adresovala Slovenská
sporiteľňa a.s. odporcovi, v ktorom mu oznámili, že postúpili na základe zmluvy o postúpení pohľadávok

č.0655/2013/CE uzatvorenej dňa 27.6.2013 pohľadávku z úveru č.účtu 403475254 vo výške 7.622,99 €
s prísl. spoločnosti EOS KSI Slovensko s.r.o.,IČO: 35 724 803, pričom predmetný záväzok je od okamihu
doručenia tohto oznámenia povinný uhradiť výlučne plnením tomuto postupníkovi.
Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č.0655/2013/CE zo dňa 27.6.2013 súd zistil, že bola uzavretá medzi
Slovenskou sporiteľňou a.s. , IČO: 00 151 653, ako postupcom a firmou EOS KSI Slovensko s.r.o., IČO:

35 724 803 ako postupníkom, pričom na základe podmienok tejto zmluvy postupca postúpil postupníkovi
dňom účinnosti tejto zmluvy pohľadávky vrátane ich príslušenstva a všetkých súvisiacich práv a nárokov,
ktoré sú s pohľadávkami spojené, ako aj práva plynúcich zo zabezpečenia pohľadávok. Podľa článku
XIII-Trvaniezmluvybodl3.2.tátozmluvanadobúdaúčinnosťkudňupripísaniaodplatyvcelkovejvýškea
v lehote podľa článku V tejto zmluvy na bankový účet postupcu špecifikovaný v tejto zmluve s výnimkou

ustanovení bodu l3.1., l3.2., a l3.3. tohto článku, ustanovení článku VI, ustanovenie bodu l2.1. článku
XII a ustanovenia článku XIV tejto zmluvy, ktoré nadobudnú účinnosť dňom podpísania tejto zmluvy.
Podľa článku II-Vymedzenie pojmov bod 2.1. je pohľadávkou každá jednotlivá pohľadávka postupcu voči
dlžníkovi vrátane jej príslušenstva, uvedená a špecifikovaná v prílohe č.1 k tejto zmluve, ktorá vznikla z
bankových činností vykonávaných postupcom alebo v súvislosti s nimi najmä: a) pohľadávky postupcu

zo zmlúv o úvere.
Z prílohy č.1 k zmluve o postúpení pohľadávok č.0655/2013/CE zo dňa 27.6.2013 súd zistil, že je tu
uvedený dátum uzavretia úverovej zmluvy 21.5.2008, č.účtu 403475254, názov I. R., nar. XX.X.XXXX,splatnosť úveru 20.5.2018, poskytnutá suma 4.979,08 € , zostatok pohľadávky 7.622,99 €, z toho istina
5975,17 €, úroky celkom 1591,01 € , dátum poslednej úhrady 11.5.2011.
Z pokusu o zmier zo dňa 8.8.2014 súd zistil, že ho adresoval právny zástupca navrhovateľa odporcovi, v

ktorom mu oznámil, že bol spoločnosťou navrhovateľa splnomocnený na všetky právne úkony potrebné
k vymáhaniu pohľadávky voči nemu s tým, že zároveň žiadal, aby uhradil sumu 8.570,08 € najneskôr
do 11.8.2014, keď pohľadávka mala pozostávať z neuhradeného úveru vo výške 7.096,l6 €, zákonného/
zmluvného úroku 980,09 €, úroku z omeškania 299,58 €, zmluvného úroku l37,44 € a nákladov klienta
56,81 € s tým, že pokiaľ záväzok nebude uhradený pristúpia k uplatneniu predmetnej pohľadávky na

príslušnom súde.
Z výzvy zo dňa l5.7.2009 súd zistil, že ho adresovala Slovenská sporiteľňa a.s. odporcovi, v ktorom
mu ako veriteľ pohľadávky vzniknutej zo zmluvy č.úveru 403475254 zo dňa 20.5.2008 oznamujú, že
splácanie predmetnej pohľadávky je v omeškaní ku dňu 30.6.2009 vo výške 297,9 € s príslušenstvom
a žiadali uhradiť dlžnú sumu najneskôr do l0. dní od doručenia tejto výzvy, a v prípade neuhradenia
dlžnej sumy v stanovenej lehote pristúpia k zvereniu vymáhania predmetnej pohľadávky do mandátnej

správy 3.osobe.
Zoznámeniaovyhlásenímimoriadnejsplatnostizodňa20.5.2013súdzistil,žehoadresovalaSlovenská
sporiteľňa a.s. odporcovi, v ktorom mu oznámili, že mu bol poskytnutý úver na základe zmluvy o úvere
č.403475254 zo dňa 20.5.2008 vo výške 4.979,08 € , pričom nastal prípad porušenia v zmysle bodu
7.6.1. písm.a) VOP , v dôsledku čoho ku dňu l7.5.2013 vyhlásili mimoriadnu splatnosť poskytnutého

úveru, čím sa pohľadávka zo zmluvy o úvere stala splatnou v celom rozsahu s tým, že úverová
pohľadávka ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavuje sumu 7.488,99 € , ktorú žiadali
zaplatiť do l5 dní od prevzatia tohto oznámenia. Z pripojenej doručenky súd zistil, že ako odosielateľ
je tu uvedená Slovenská sporiteľňa a.s., ako adresát odporca, pričom bola písomnosť prevzatá dňa
28.5.2013.

Z výzvy k úhrade a oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa l9.7.2013 súd zistil,
že ho adresoval navrhovateľ odporcovi, v ktorom ako nový veriteľ oznámili vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru ku dňu l9.7.2013 a žiadali o okamžité uhradenie dlžnej čiastky do 3.8.2013, v celkovej
výške 7.803,60 € (základná pohľadávka 5.975,17 €, úroky z omeškania l59l,01 €, ostatné príslušenstvo
56,71 €, zákonné úroky 30,61 €, náklady EOS 150 €). Z pripojeného poštového podacieho hárka č.EPH

000907439 súd zistil, že ako jeden z adresátov je uvedený odporca pod č. RN 055809265 SK , dátum
podania podacieho hárku nie je z tohto dokladu zistiteľný.
Z prednesu práv. zástupcu navrhovateľa na pojednávaní súd zistil, že sa v celom rozsahu pridržiavajú
podaného žalobného návrhu a ich ďalších písomných vyjadrení podaných v tejto veci, najmä poukázal
na ich vyjadrenie zo dňa 4.6.2015 kde uviedli, že sa nestotožňujú s argumentáciou odporcu ohľadne

neplatného postúpenia pohľadávky, keď poukázali na bod 10.3.VOP ich právneho predchodcu ohľadne
doručovania zásielok. Tiež poukázali na ustanovenie § 524 ods.1 a 2 OZ kde je upravené postúpenie
pohľadávky, v zmysle ktorého je veriteľ oprávnený postúpiť pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka. Ohľadne
výzvy súdu aby špecifikovali aká časť žalovanej sumy predstavuje istinu a aká riadny úrok uviedol, že
v súčasnosti nedisponujú takýmto listinným dôkazom, ale podľa ich názoru súd môže vykonať dopyt na

Slovenskú sporiteľňu a.s., a oni vedia zo svojho systému dodať tabuľku kde v každej splátke je uvedená
aká časť toho predstavuje istinu a aká časť riadny úrok. Jedná sa o tzv. amortizačnú tabuľku.
Z prednesu práv. zástupcu odporcu na pojednávaní súd zistil, že sa v celom rozsahu pridržali ich
vyjadrenia v predmetnej veci a nad rámec toho uviedol, že podľa § 92 ods.8 zákona o bankách môže
banka postúpiť iba splatné pohľadávky, avšak v tomto prípade si navrhovateľ uplatnil aj nesplatné

pohľadávky, a tiež namietali skutočnosť, že navrhovateľ si uplatňuje aj úroky z úveru rovnako poukázali
narozhodnutieKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.6Co/190/2014,vzmyslektoréhojemožnéúrokyzúveru
uplatňovať len do jeho zosplatnenia, pričom navrhovateľ si uplatňuje úroky z úveru aj po zosplatnení.
Taktiež poukázal na článok l3 ods.2 zmluvy o postúpení pohľadávky ohľadne účinnosti tejto zmluvy, ktorá
mala nastať až po zaplatení odplaty za postúpenie, pričom táto skutočnosť v konaní nebola preukázaná

a aj z tohto dôvodu namietali aktívnu legitimáciu navrhovateľa v tomto konaní.

Podľa § 524 ods.1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez
súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods.2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou

spojené.
Podľa § 526 ods.1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.Podľa § 526 ods.2 OZ, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený
sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Podľa § 92 ods.8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom do 3l.7.2014, ak je napriek

písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou
( ďalej len „ postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky

nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej
banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet
všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo
pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka
zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého
základe vznikla postúpená pohľadávka; banka lebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi

poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou
zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že
návrh navrhovateľa nie je dôvodný.
Súd návrh zamietol z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto
konaní, to znamená, že súd nemal preukázané, že navrhovateľ je nositeľom hmotného práva, o ktoré v

konaní ide. Súd totiž dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o splnenie
zákonných podmienok vyžadovaných v zmysle vyššie citovaného § 92 ods.8 zákona o bankách, bez
splnenia ktorých nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu predmetnej pohľadávky na navrhovateľa. Totiž v
zmysle tohto ustanovenia môže banka, ktorou v tomto prípade bola Slovenská sporiteľňa a.s. postúpiť
svoju pohľadávku, ktorú má voči klientovi písomnou zmluvou inej osobe len ak napriek písomnej výzve

banky je jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku, pričom toto právo banka nemôže uplatniť ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva.
Navrhovateľ pritom preukazoval splnenie tejto povinnosti výzvou zo dňa l5.7.2009 kde jeho právny
predchodca mal vyzvať odporcu na úhradu sumy 297,90 €, s ktorou mal byť v omeškaní k 30.6.2009

a ktorú mal uhradiť najneskôr do l0 dní od doručenia tejto výzvy. Zároveň navrhovateľ poukazoval na
príslušné znenie VOP, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy zo dňa 2l.5.2008, v zmysle
ktorého sa písomnosť doručovaná poštou považuje za doručenú 3.deň od jej odoslania, a preto
podľa názoru navrhovateľa tento nebol povinný preukazovať doručenie tejto zásielky odporcovi. Taktiež
navrhovateľ tvrdil, že aj keby jeho právny predchodca pred postúpením pohľadávky odporcu písomne

nevyzval na takéto plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 OZ. Súd
sa však s týmto právnym názorom navrhovateľa nestotožnil, keď mal zato, že zákon o bankách v tomto
prípade má charakter lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku ako lex generalis a preto v
prípade,ženiejepreukázanésplneniepodmienokvyžadovanýchohľadnepostúpeniapohľadávkypodľa
zákona o bankách je takéto postúpenie pohľadávky neplatné a súd k tomu musel prihliadnuť, keďže je

povinný vždy skúmať či je daná aktívna vecná legitimácia navrhovateľa v konaní. Pokiaľ ide o samotnú
výzvu zo dňa 15.7.2009 súd poukazuje nato, že ak by sa aj súd stotožnil s názorom navrhovateľa, že
nie je povinný preukazovať doručenie takejto zásielky odporcovi, súd však jednoznačne trvá na tom, že
minimálne je navrhovateľ povinný preukázať, že takáto výzva bola odporcovi aspoň zasielaná, čo však
navrhovateľ napriek výslovnej výzve súdu nijakým spôsobom nepreukázal. Okrem toho súd poukazuje

nato, že predmetná výzva je zo dňa l5.7.2009 a v tom čase t.j. ku dňu 30.6.2009 mal byť odporca v
omeškaní s úhradou čiastky 297,90 € s prísl., pričom k postúpeniu pohľadávky malo dôjsť zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2013 t.j. takmer po 4 rokoch a z tvrdení uvádzaných samotným
navrhovateľom či už v podanom žalobnom návrhu ako i z jeho ďalších písomných vyjadrení vyplýva,
že ohľadne čiastok, s ktorými mal byť v omeškaní odporca v tom čase, tieto následne boli uhradené a

odporca mal byť v omeškaní s úhradou iných splátok úveru, a to splátok splatných od 20.9.2010. resp.
od 20.6.2010 a z tohto dôvodu súd zastáva názor, že nie je možné za právne relevantnú písomnú výzvu
v zmysle ustanovenia § 92 ods.8 zákona o bankách považovať výzvu týkajúcu sa tej časti záväzku so
splnenímktorejbolodporcavomeškanívčasespísaniapredmetnejvýzvy,aknáslednepredpostúpenímpohľadávky odporca ako dlžník túto časť záväzku uhradil, a preto takúto výzvu nie je možné považovať
za výzvu, ktorou by bola splnená podmienka nato, aby banka mohla postúpiť celú pohľadávku písomnou
zmluvou inému.

Zároveň súd poukazuje nato, že v konaní nebolo preukázané ani to, že práv. predchodca navrhovateľa
oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 9.7.2013 odporcovi oznámil toto postúpenie pohľadávky,
keďže ani v tomto prípade nebol do spisu doložený doklad preukazujúci, že takéto oznámenie bolo
odporcovi minimálne odoslané, a preto súd v tejto súvislosti bol povinný skúmať samotnú zmluvu o
postúpení pohľadávky, keďže toto oznámenie nie je podľa názoru súdu možné považovať za relevantné

oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky, keď súdu je známa ustálená judikatúra NS
SR, ktorý napr. v rozhodnutí č.119/2003, sp.zn. 4Obo/210/01 konštatoval, že „ relevantné oznámenie
postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka
na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako
prejudiciálnu otázku skúmal aj existenciu a platnosť zmluvy o postúpení s tým, že dlžník sa v takomto
prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie, to

by sa mohlo len ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník“, a preto súd
musel prisvedčiť aj obrane odporcu ohľadne nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v
tomto konaní aj z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávok
č.0655/2013/CE nadobudla účinnosť (úhrada odplaty za postúpenie v celej výške), keď až dňom
účinnosti tejto zmluvy malo dôjsť k postúpeniu predmetnej pohľadávky na navrhovateľa ako postupníka.

Nakoľko súd zamietol návrh z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, s poukazom na zásadu
hospodárnosti konania sa nezaoberal vecou samou, t.j. najmä sa nezaoberal otázkou prípadného
premlčania žalovaného nároku, resp. jeho časti, neskúmal prípadnú neprijateľnosť jednotlivých
zmluvných ustanovení úverovej zmluvy, neriešil otázku oprávnenosti výšky prípadného nároku
navrhovateľa uplatneného v súdenej veci, aj keď na okraj uvádza, že napríklad napriek výslovnej výzve

súdu, navrhovateľ, ktorého zaťažuje tak dôkazné bremeno ako i bremeno tvrdenia, tento nepreukázal
aká časť žalovanej sumy predstavuje istinu a aká časť riadny úrok, a to aj pokiaľ ide o jednotlivé splátky,
z ktorých si uplatňoval navrhovateľ úroky z omeškania, tak aby sa súd mohol vysporiadať s otázkou
prípadného nároku na úroky z úrokov.

Podľa § l42 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „ O.s.p.“) účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § l49 ods.1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku. Nakoľko súd návrh v celom rozsahu zamietol, odporca bol pri bránení svojho práva
v celom rozsahu úspešný a v zásade má nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
Odporca si vo vyjadrení zo dňa 25.8.2015 uplatnil náhradu trov konania, ktoré vyčíslil v podaní zo dňa

7.9.2015, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené v ten istý deň s tým, že pokiaľ ide o trovy právneho
zastúpenia požadoval priznať náhradu za 3 úkony právnej služby v celkovej výške 884,64 € vrátane
režijnýchpaušálova20%DPH.Kvyčísleniutrovkonaniapredložilsúduzároveňosvedčenieoregistrácii
pre DPH na zdaniteľnú osobu JUDr. Martina Mészáros Bariaková.
Odporcovi súd priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 884,63 €. Pri určení trov

právneho zastúpenia súd vychádzal z tarifnej hodnoty úkonu vo výške 6.946,l7 €, resp. po čiastočnom
späťvzatí návrhu vo výške 6.898,l6 € pre určenie základnej sadzby tarifnej odmeny. Pri týchto sumách
základná sadzba tarifnej odmeny predstavuje 237,34 € podľa § l0 ods.1 vyhlášky MS SR č.655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ( ďalej len „ vyhláška“). Trovy
právneho zastúpenia odporcu, ktorých náhradu súd odporcovi priznal predstavujú za 3 úkony právnej

služby :
1./ prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 13a ods.1 písm.a) vyhlášky vo výške 237,34 € a náhrada
podľa § l6 ods.3 vyhlášky vo výške 8,39 €,
2./ vyjadrenie k žalobe zo dňa 25.8.2015 podľa § l3a ods.1 písm.c) vyhlášky vo výške 237,34 € a náhrada
podľa § l6 ods.3 vyhlášky vo výške 8,39 €,

3./ účasť na pojednávaní dňa 7.9.2015 podľa § l3a ods.1 písm.d) vyhlášky vo výške 237,34 € a náhrada
podľa § l6 ods.3 vyhlášky vo výške 8,39 €, všetko zvýšené o 20 % DPH vo výške 147,44 €.Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods.1

prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis
s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.)