Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, August 31, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/286/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412220878
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1412220878.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: O.. F.. K. K., N. XA/X, I., V., zast. JUDr. Jánom
Ščurym, advokátom, M. R. Štefánika 2618/18, Čadca, proti odporkyni: S.. M. A., E.. S. X, G., zast. Mgr.
Dušanom Zatkalíkom, advokátom, Ľudovíta Fullu 9/A, Bratislava, o vypratanie nebytových priestorov a o
vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
IV zo dňa 28. januára 2014, č.k. 6C 71/2013-54, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť vypratať do troch dní nebytový
priestor - garáž č. X-XXX vo výmere 16,23 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, nachádzajúci sa v
stavbe so súp. č. XXXX na pozemku parc. č. XXXX/XXX v katastrálnom území H. I., obec G., mestská
časť - H. I., a zaplatiť navrhovateľovi do troch dní sumu 2.450 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

9 % ročne od 01.12.2012 do zaplatenia, náhradu trov konania 246,50 eur, a náhradu trov právneho
zastúpenia 327,87 na účet jeho právneho zástupcu.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 29.03.2001 kúpnu
zmluvu, na základe ktorej navrhovateľ predal odporkyni garážový box č. X-XXX na druhom poschodí
objektu hromadných garáží, súp. č. XXXX na H. X v G., vrátane príslušenstva stojaceho na parcele

č. H. XXXX/XXX, ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach a príslušenstve
domu zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. H. I. (ďalej len „garážový box“). Skonštatoval, že medzi
účastníkmi nebolo sporné, že návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nebol
doposiaľ podaný, a že odporkyňa garážový box navrhovateľa užívala. Z čiastočného výpisu z LV č.
XXXX vedenom katastrom nehnuteľností zistil, že vlastníkom garážového boxu je navrhovateľ. Uviedol,
že podľa navrhovateľa užíva odporkyňa garážový box v jeho vlastníctve od podpisu kúpnej zmluvy bez

právneho titulu, preto si voči nej návrhom uplatnil nárok na vypratanie a tiež vydanie bezdôvodného
obohatenia za obdobie od 01.01.2010 do 30.11.2012 vo výške 70 eur mesačne, spolu v žalovanej výške
2.450 eur, ktorého výšku preukazoval inzerátmi na prenájom garáže v danej lokalite, uverejnenými na
internete. Odporkyňa považovala navrhovateľom uplatnený nárok za neprimerane vysoký, keď nevidela
dôvod, aby platila nájomné za užívanie garáže, keď žiadnu nájomnú zmluvu neuzavrela.

Takto zistený skutkový stav posúdil po právnej stránke ust. § 133 ods. 2, § 126 ods. 1, § 451 Obč.
zák., § 28 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z., a § 136 O.s.p., a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa
je dôvodný. Mal za to, že i keď účastníci konania uzavreli ohľadom garážového boxu kúpnu zmluvu,
táto z dôvodu, že doposiaľ nebol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva odporkyne, nenadobudla
účinky. Za tohto stavu je navrhovateľ naďalej vlastníkom garážového boxu, a má právo sa dovolávať
ochrany svojho vlastníckeho práva proti tomu, kto mu doňho zasahuje. Vyhodnotil, že odporkyňa užíva

garážový box od uzavretia kúpnej zmluvy bez právneho dôvodu, a neoprávnene zasahuje do práv
navrhovateľa užívať svoju vec, preto návrhu vyhovel, a zaviazal odporkyňu na vypratanie garážovéhoboxu. Mal tiež za nesporné, že odporkyňa užívala predmetný garážový box navrhovateľa v období od
01.01.2010 do 30.11.2012, pričom neplatila nič za prenájom tejto veci, čím získala obohatenie v hodnote
nájmu veci. Dospel potom k záveru, že navrhovateľ mal právo dožadovať sa náhrady bezdôvodného

obohatenia. Skonštatoval, že medzi účastníkmi bola výška navrhovateľom uplatneného nároku sporná.
Pri jej určení použil voľnú úvahu, nakoľko účastníci znalecké dokazovanie na zistenie výšky hodnoty
nájmu za garážový box nenavrhovali, a znalecké dokazovanie by bolo podľa jeho názoru v nepomere s
uplatnenou pohľadávkou. Vychádzal potom z navrhovateľom predložených inzerátov, podľa ktorých bol
nájom za garáž v danej lokalite vo výške od 60 do 75 eur, a z inzerátu na prenájom garáže v tom istom

objekte ako garážový box navrhovateľa za 75 eur mesačne. Ustálil, že uplatnené mesačné nájomné vo
výške 70 eur mesačne zodpovedá výške nájomného plateného v danej lokalite, a je primerané, preto
odporkyňu zaviazal na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.01.2010 do 30.11.2012
vo výške 2.450 eur. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a plne úspešnému
navrhovateľovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške
246,50 eur a trov právneho zastúpenia za tri úkony advokáta po 101,25 eur s režijným paušálom 3 x

8,04 eur.

Proti tomuto rozsudku podala odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie, a
žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, a návrh navrhovateľa zamietnuť, alebo zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie. Rozhodnutie považovala za vecne nesprávne, pretože výroky rozsudku

ako aj jeho odôvodnenie sa nezakladajú na správnom právnom vyhodnotení relevantných dôkazov,
a sú postavené na nesprávnej právnej kvalifikácii príslušných zákonných ustanovení upravujúcich
bezdôvodné obohatenie, ako aj ochranu vlastníckeho práva. Uviedla, že sa nemohla bezdôvodne
obohatiť, lebo nie je splnená žiadna zákonom predpokladaná skutočnosť uvedená v ust. § 451 Obč.
zák.. Zdôraznila, že s navrhovateľom riadne uzatvorila kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa

garáže, pričom mu aj uhradila kúpnu cenu vo výške 250.000,- Sk. Garáž jej navrhovateľ odovzdal, ona
ju prevzala, a užívala ako vlastnú. V tejto súvislosti poukázala na to, že nevykonanie zápisu v katastri
nehnuteľností má za následok len to, že nenastali právne účinky zmluvy, ale zmluva neplatná nie je. Mala
za to, že priznanie nároku navrhovateľovi je aj v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko navrhovateľ garáž
predal,prijalzaňunazákladekúpnejzmluvypeniaze,pretosanemôžedomáhaťďalšiehoplneniaztitulu

bezdôvodného obohatenia, teda kvázi nájmu tej istej veci, keď to nebolo vôbec dohodnuté. Podotkla, že
navrhovateľ jej doposiaľ nevrátil prijatú kúpnu cenu, a platnosť kúpnej zmluvy nikdy nebola napadnutá.
Namietala, že navrhovateľovi neprislúcha ochrana ako vlastníkovi, pretože tento garáž predal, dostal za
ňu zaplatené, odovzdal jej ju, a preto k nej nadobudla vlastnícke právo z titulu vydržania najneskôr v
mesiaci apríl 2011. Nevidela žiadny právny dôvod na vypratanie garáže, keď mala za to, že navrhovateľ

je zapísaný ako jej vlastník v katastri nehnuteľností len formálne, ale de iure vlastník nie je, pretože jej
vlastníčkou je z titulu vydržania ona. Súdu prvého stupňa vytkla, že nevyhodnotil stále platnú kúpnu
zmluvu, ktorá upravila právny vzťah medzi ňou a navrhovateľom. Poukázala na nepreskúmateľnosť
napadnutého rozsudku v časti rozhodnutia o vydaní bezdôvodného obohatenia, pretože súd prvého
stupňa nevysvetlil, kedy a ako bezdôvodné obohatenie vzniklo, na základe čoho, a o aké bezdôvodné

obohatenie z hľadiska právnej kvalifikácie v zmysle ust. § 451 Obč. zák. ide. Rozporovala, že by prijala
nejaké plnenie, na základe ktorého by sa bezdôvodne obohatila. Mala za to, že súd prvého stupňa tým,
že sa nezaoberal kúpnou zmluvou, neprihliadol na dôkazy, ktoré treba v predmetnej veci zohľadniť a
vyhodnotiť.

Navrhovateľ žiadal vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdiť, keď mal za to, že súd prvého stupňa dospel na základe dostatočne zisteného skutkového stavu
k správnemu právnemu názoru. Uviedol, že odporkyňa si musí byť vedomá toho, že nie je vlastníčkou
nehnuteľnosti, nakoľko na základe článku VI. kúpnej zmluvy bola zmocnená na podanie návrh na
vklad, čo však neurobila. Zastával názor, že súd prvého stupňa správne posudzoval otázku prevodu

vlastníckeho práva na základe ust. § 133 ods. 2 Obč. zák., pretože ak sa prevádza nehnuteľná vec
na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo až jeho vkladom do katastra nehnuteľností. Mal potom
za zrejmé, že odporkyňa užívala predmetnú garáž v jeho vlastníctve bez akéhokoľvek právneho titulu.
Nesúhlasil s tvrdením odporkyne o rozpore s dobrými mravmi, keď zdôraznil, že nemá prečo jej vrátiť
kúpnu cenu, nakoľko on si všetky svoje povinnosti z kúpnej zmluvy splnil, odporkyňa si vrátenie kúpnej

ceny neuplatňovala, pričom naviac došlo aj k premlčaniu tohto nároku. Argumentáciu odporkyne o
tom, že vlastníctvo ku garáži vydržala, považoval za ničím nepodloženú. V tejto súvislosti uviedol, že
odporkyňa sa nemohla stať oprávnenou držiteľkou, keď predmetnú garáž užívala vyše desať rokov bez
toho, aby podala návrh na vklad do katastra nehnuteľnosti, keď nereagovala na žiadnu jeho písomnúvýzvu s úmyslom riešiť vzniknutú situáciu, napr. dodatkom ku kúpnej zmluve, hoci on mal o riešenie
záujem. Podľa jeho názoru nebolo nutné sa zaoberať platnosťou kúpnej zmluvy, nakoľko túto nikdy
nerozporoval.

Odvolací súd prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je dôvodné.

Z napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie

zjednodušene povedané na závere, že hoci navrhovateľ kúpnou zmluvou z roku 2001 predal odporkyni
garážový box, doposiaľ nebol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva odporkyne do katastra
nehnuteľností, preto kúpna zmluva nenadobudla účinnosť, a navrhovateľ je stále vlastníkom garážového
boxu, ktorý odporkyňa užíva od uzavretia kúpnej zmluvy bez právneho titulu, čím zasahuje do
vlastníckeho práva navrhovateľa užívať svoju vec, a zároveň sa na jeho úkor za obdobie od 01.01.2010
do 30.11.2012 bezdôvodne obohatila o výšku nájmu, nakoľko užívala jeho garážový box bez právneho

dôvodu a nič mu neplatila. Poskytol preto ochranu vlastníckemu právu navrhovateľovi a odporkyni uložil
garážový box vypratať, a zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu titulom bezdôvodného obohatenia vo
výške nájmu i s požadovaným príslušenstvom. Odvolací súd po preskúmaní predloženého spisu tiež
zistil, že súd prvého stupňa si bez ďalšieho úplne osvojil argumentáciu navrhovateľa bez toho, aby
v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne ustálil skutkový stav, a uviedol, ako dospel k právnemu

posúdeniu veci ako nároku navrhovateľa na ochranu jeho vlastníckeho práva voči odporkyni, ktorá
mu doň má podľa v rozsudku prezentovaného tvrdenia neoprávnene zasahovať, a k posúdeniu
nároku navrhovateľa ako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia od odporkyne, ktorá mala
užívať garážový box v žalovanom období, dokonca už od uzavretia kúpnej zmluvy, bez právneho
dôvodu. Takéto odôvodnenie rozhodnutia potom nie je možné riadne preskúmať, nakoľko z neho vôbec

nevyplýva, akými úvahami sa súd prvého stupňa spravoval, keď uplatnené nároky kvalifikoval ako
nárok na ochranu vlastníckeho práva proti neoprávnenému zásahu a nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, čo v odôvodnení rozsudku bez prihliadnutia na rozhodné skutočnosti, vyplývajúce z
predloženého spisu, prezentoval ako fakt, a to bez akéhokoľvek zdôvodnenia. Na základe akých
skutkových zistení a právneho posúdenia zaviazal súd prvého stupňa odporkyňu na zaplatenie úroku

z omeškania, z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva vôbec. Je možné konštatovať, že súd prvého
stupňa vychádzal pri právnom posúdení veci výlučne z preukázanej skutočnosti, že navrhovateľ
je vlastníkom garážového boxu, od ktorej v súlade s tvrdením navrhovateľa už len odvodil, že
odporkyňa užíva garážový box bez právneho dôvodu, čím neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva
navrhovateľa a bezdôvodne sa na jeho úkor obohacuje.

Právne posúdenie zisteného skutkového stavu je vecou súdu, ktorý musí skúmať, či tvrdené skutočnosti
možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo
možné vyvodiť plnenie, alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené.
Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu

proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym
názorom účastníka, a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom
zistený skutkový stav dopadajú. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa bez
ďalšieho prevzal argumentáciu navrhovateľa, ktorý tvrdil, že odporkyňa neoprávnene zasahuje do
jeho vlastníckeho práva užívaním garážového boxu bez právneho dôvodu, a že sa na jeho úkor aj

bezdôvodne obohacuje. Keďže sa v napadnutom rozsudku vôbec nezaoberal tým, na základe čoho
(akého právneho úkonu) odporkyňa garážový box užívala, či jej navrhovateľ po uzavretí kúpnej zmluvy
a zaplatení kúpnej ceny odovzdal garážový box do užívania (ako tvrdila odporkyňa v odvolaní), a či teda
medzinimivznikolprávnyvzťahnazákladedvojstrannéhoprávnehoúkonu,atoodovzdaniagarážového
boxu navrhovateľom odporkyni do užívania a jeho prijatie odporkyňou, nevyvodil z neho ani žiadne

právne následky dopadajúce na posudzovaný skutkový stav a na nárok navrhovateľa. Preto dospel
odvolací súd k záveru, že vzhľadom na nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, je aj
jeho záver o dôvodnosti návrhu navrhovateľa predčasný.

Súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie nebolo dostatočným podkladom pre jeho rozhodnutie,

ktoré možno považovať jednak za predčasné a tiež za nepreskúmateľné, keďže ani jeho odôvodnenie
nedáva dostatočný podklad pre jeho preskúmanie odvolacím súdom. Odvolací súd dospel tiež k záveru,
že súd prvého stupňa nezistil dostatočne skutkový stav, keď tento ustálil len v intenciách navrhovateľom
tvrdených skutočností bez vyhodnotenia predložených dôkazov, a vôbec sa potom nezaoberal tým,aký záväzkový vzťah vlastne medzi účastníkmi konania vznikol, a tento ani nehodnotil. Odvolací súd
zhodne so súdom prvého stupňa zistil, že účastníci konania uzavreli dňa 29.03.2001 kúpnu zmluvu, na
základe ktorej navrhovateľ predal odporkyni garážový box za kúpnu cenu 250.000,- Sk, ktorú mu podľa

kúpnej zmluvy odporkyňa v hotovosti vyplatila pri jej podpise. V konaní nebolo sporné, že odporkyňa
od uzavretia kúpnej zmluvy garážový box užíva. Nebolo sporné ani to, že návrh na vklad vlastníckeho
práva odporkyne do katastra nehnuteľností nebol doposiaľ podaný, a že vlastníkom garážového boxu
je preto stále podľa LV č. XXXX navrhovateľ. Súd prvého stupňa konštatoval, že vyššie uvedená kúpna
zmluva z dôvodu, že doposiaľ nebol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva odporkyne, nenadobudla

účinky. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné vysvetliť, že je potrebné rozlišovať medzi
záväzkovo-právnou účinnosťou zmluvy, ktorá nastáva uzavretím platnej zmluvy, teda viazanosťou
účastníkov zmluvy svojimi prejavmi vôle, obsiahnutými v zmluve, a vecno-právnou účinnosťou zmluvy,
ktorá nastáva až vkladom do katastra nehnuteľností. Aj v posudzovanej veci sú účastníci kúpnej zmluvy
viazaní prejavmi svojej vôle. Uzavretím kúpnej zmluvy o prevode garážového boxu vznikol odporkyni
obligačný nárok na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a navrhovateľovi takisto obligačný nárok

na zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny. Preto ak odporkyňa zaplatila navrhovateľovi kúpnu cenu, splnila
tým svoju záväzkovú povinnosť z uzavretej zmluvy, bez ohľadu na to, v akom štádiu sa nachádza vecno-
právny aspekt veci. Rozhodnutím o vklade do katastra nehnuteľností sa iba završuje proces smerujúci k
vzniku, zmene alebo zániku vecného práva k nehnuteľnosti, ako to zodpovedá vôli účastníkov vyjadrenej
v písomnom vyhotovení zmluvy.

Pre posúdenie prejednávanej veci však vyššie uvedené skutočnosti nie sú rozhodujúce (v konaní
nejde o určenie vlastníctva, alebo o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a pod.), keďže podstatným a
rozhodujúcim bude ustálenie právneho vzťahu účastníkov konania, ktorý medzi nimi vznikol po uzavretí
kúpnej zmluvy a zaplatení kúpnej ceny. Bez toho, aby súd prvého stupňa zistil, na základe akého

právneho úkonu (prípadne bez dôvodu) odporkyňa od uzavretia kúpnej zmluvy garážový box užívala,
nie je možné vyhodnotiť, či ho užíva neoprávnene a zasahuje do vlastníckeho práva navrhovateľa
a bezdôvodne sa v žalovanom období obohacovala, alebo ho užíva oprávnene, na základe jeho
odovzdania a prevzatia od navrhovateľa. Je totiž potrebné si uvedomiť, že navrhovateľ odporkyni
garážový box z vlastnej vôle predal a získal od nej kúpnu cenu, keď uzavretím kúpnej zmluvy prejavil

svoju vôľu nebyť ďalej vlastníkom garážového boxu, a previesť vlastníctvo k nemu na odporkyňu, preto
sa javí ako logické tvrdenie odporkyne, že jej po prevzatí kúpnej ceny garážový box odovzdal. Uvedené
však bude predmetom ďalšieho dokazovania. Bude preto úlohou súdu prvého stupňa najmä výsluchom
účastníkov konania (ktorí doposiaľ neboli pred súdom vypočutí) alebo inými, účastníkmi produkovanými
dôkazmi ustáliť, či navrhovateľ odporkyni na základe kúpnej zmluvy a zaplatenia kúpnej ceny prenechal

garážový box do užívania ako tvrdila odporkyňa v odvolaní, a či ho teda odporkyňa užívala oprávnene
alebo nie, a či účastníci konania uzavreli ohľadom užívania garážového boxu nejakú konkrétnu zmluvu
alebo dohodu. Až na základe zistených skutočností bude možné posúdiť, aký právny vzťah medzi nimi
vznikol, a aké právne následky z neho plynú. Ak súd prvého stupňa zistí, že odporkyňa užíva garážový
box oprávnene (a bez dohodnutia odplaty), nebude môcť obstáť žaloba navrhovateľa na jeho vypratanie

a na vydanie bezdôvodného obohatenia.

So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a
h), ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom spoľahlivo zistí
skutkový stav, keď v prvom rade ustáli a právne posúdi, aký právny vzťah medzi účastníkmi konania

vznikol, a v súvislosti so svojimi závermi sa vysporiada s argumentáciou oboch účastníkov konania.
Následne v nadväznosti na závery, ku ktorým dospeje, vyhodnotí dôvodnosť nároku navrhovateľa, a
vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby spĺňalo požiadavku ust. § 157
ods. 2 O.s.p..

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania (ust. § 224 ods. 3
O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.