Rozhodnutie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Thursday, September 9, 2015

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 9C/251/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415202245
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerik
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2015:8415202245.2

Rozhodnutie

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom v právnej veci žalobcu : PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti
žalovanej : Ľ. C., L.. XX.XX.XXXX, J. I.Y. XXX/XX, D. D. E., o zaplatenie 231,50 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.04.2015 domáhal zaplatenia 231,50 Eur spolu
s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 08.12.2014 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca

svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 03.07.2009 uzatvoril so žalovanou Zmluvu o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 1.294,56 Eur, ktorý sa žalovaná
zaviazala splácať spolu s úrokom v 30 mesačných splátkach vo výške po 79,10 Eur. Žalovaná však
napriek povoleniu odkladu splátok, úver nesplácala riadne a včas a doposiaľ zaplatila žalobcovi splátky v
celkovej výške 2.141,50 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaná bola v omeškaní so splácaním úveru dlhšie
ako tri mesiace, žalobca uplatnil právo na zosplatnenie úveru a prostredníctvom tejto žaloby si uplatnil

právo na zaplatenie sumy 231,50 Eur predstavujúcej súčet neuhradených splátok. Žalobca si zároveň
v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 05.05.2015 uviedla, že pôžičku riadne splácala, o
čom predložila kópie poštových poukazov. Zároveň priznala, že mohli vzniknúť nejakú nezrovnalosti v
dodržiavaní termínu splátok, ale to len v dôsledku toho, že jej neboli poukazy doručované načas.

Žalobca, právny zástupca žalobcu a žalovaná sa na pojednávanie konané dňa 09.09.2015 nedostavili.
Žalobca a právny zástupca žalobcu svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní ospravedlnili písomným
podaním zo dňa 31.08.2015 s tým, že súhlasili, aby súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.
Žalovaná svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnila. Preto súd za splnenia podmienok
uvedených v ustanovení § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu
žalobcu a žalovanej.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, oznámenia o zosplatnení zo dňa 28.10.2014, Zmluvy
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa XX.XX.XXXX, Zmluvného dojednania Zmluvy
o revolvingovom úvere žalobcu, oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 03.07.2009,
kópie poštovej doručenky adresovanej žalovanej, karty klienta, písomného vyjadrenia žalovanej zo
dňa 05.05.2015, kópií príjmových pokladničných dokladov, písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa

10.07.2015, ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:Žalobca, ako veriteľ a žalovaná, ako dlžník uzavreli dňa 03.07.2009 Zmluvu o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške
úverového limitu 1.294,56 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 30 mesačných splátkach po 79,10

Eur. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) bola dohodnutá na 68,81 % pri priemernej
RPMN 40,61 %. Ročná úroková sadzba úveru bola dohodnutá na 68,81 %. Z bodu 13 Zmluvy vyplýva,
že súčasťou Zmluvy sú aj zmluvné dojednania žalobcu.

Z karty klienta, ktorú súdu predložil žalobca vyplýva, že žalovaná úver splácala riadne prvých 12 splátok,

pričom posledná riadna splátka úveru bola zaplatená dňa 17.07.2010. Následne už žalovaná úver
nesplácala v termínoch splatnosti splátok, resp. v dohodnutej výške splátok. Žalovaná celkovo uhradila
splátky vo výške 2.141,50 Eur. Z tohto dôvodu žalobca listom zo dňa 03.03.2013 vyhlásil splatnosť úveru
a vyzval žalovanú na úhradu zostatku do 15 dní od doručenia tohto oznámenia. Toto oznámenie bolo
žalovanej doručené do vlastných rúk dňa 21.11.2014.

Žalobca vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 10.07.2015 uviedol, že žalovaná uhradila
celkovo sumu 2.141,50 Eur, čo predstavuje 32 splátok po 79,10 Eur a časť splátky č. 33 vo výške 5,80
Eur. Žalovaná suma vo výške 231,50 Eur predstavuje sumu zosplatneného úveru pozostávajúcu z dvoch
neuhradených splátok vo výške 79,10 Eur a časti neuhradenej splátky vo výške 73,30 Eur. Okrem toho
uviedol, že ku dňu 07.07.2015 je celková dlžná suma vo výške 349,77 Eur.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy
(03.07.2009) na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia

Zmluvy (03.07.2009) veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský
úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia

Zmluvy (03.07.2009) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný
účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
Zmluvy (03.07.2009) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom

spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
Zmluvy (03.07.2009) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred

lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
Zmluvy (03.07.2009) pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom

úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. v) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých
spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená
v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Na základe vykonaného dokazovania má súd za jednoznačne preukázané, že žalobca, ako veriteľ a
žalovaná, ako dlžník uzavreli dňa 03.07.2009 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na
základe ktorej žalobca schválil žalovanej úverový limit vo výške 1.294,56 Eur. Súčasne jej bol poskytnutý
revolvingový úver vo výške úverového limitu 1.294,56 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala zaplatiť v 30
mesačných splátkach splatných v 17. dňa v mesiaci po 79,10 Eur a to pri dohodnutej RPMN vo výške

68,81 % a úrokovej sadzbe úveru 68,81 % ročne.

Súd právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou, ktorý je predmetom tohto konania a ktorý je
založený Zmluvou posúdil ako vzťah spotrebiteľský (čo napokon účastníci konania, vrátane žalobcu ani
nespochybňovali), podliehajúci právnemu režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (03.07.2009). Súd pri názore o správnosti aplikácie zákona
č. 258/2001 Z.z. vychádzal zo skutočnosti, že žalobca mal v čase uzavretia Zmluvy postavenie veriteľa
tak, ako ho definuje ustanovenie § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., pretože ako právnická osoba
zapísaná v obchodnom registri podnikajúca v právnej forme spoločnosti s ručením obmedzeným
poskytla žalovanej spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonávanej v predmete

podnikania zapísanom v obchodnom registri. Naopak, žalovaná uzavrela zmluvu ako fyzická osoba
- nepodnikateľ, a teda má v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. postavenie spotrebiteľa.
Predmetná Zmluva je tak v zmysle § 2 zákona č. 258/2001 Z.z., ako aj v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka zmluvou spotrebiteľskou v podobe spotrebiteľského úveru.

Pre spotrebiteľské zmluvy je vo všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície „slabšej“ zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom
zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne
ovplyvniť. Účelom citovanej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 52 a nasledujúce Občianskeho
zákonníka a v zákone č. 258/2001 Z.z. je práve vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom postavení

dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára
zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar
koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Preto súd v záujme
naplnenia ochrany spotrebiteľa preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho súladu
s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov.

Súd po dôkladnom preskúmaní obsahu Zmluvy musí konštatovať, že táto v rozpore s ustanovením § 4
ods. 2 písm. d) zákona č. 258/2001 Z.z. neobsahuje adresu predávajúceho na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.Okrem toho Zmluva neobsahuje v zmysle § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z.z. údaj o celkovej
výške spotrebiteľského úveru, teda celkovú sumu, ktorú musí žalovaná zaplatiť žalobcovi tvoriacu súčet

istiny úveru, úrokov a iných plnení viažucich sa na poskytnutý úver. Z textu Zmluvy sa žalovaná nemá
možnosť dozvedieť, aká bude celková výška úveru, teda jej povinnosti, ktorú musí žalobcovi splniť.

Zmluvy tiež v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. neobsahuje údaj o konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, ktorý by bol pre žalovanú, ako spotrebiteľku zrozumiteľný, konkrétny a určiteľný,

teda napr. uvedením presného dátumu poslednej splátky úveru pri dodržaní termínov a výšky splátok.
V Zmluve je síce uvedený počet splátok a deň v mesiaci, v ktorom sa splátka musí realizovať, avšak z
toho nie je možné určiť konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru v naznačenom ponímaní.

V Zmluve tiež absentuje údaj o výške, počte a termíne splátok úrokov a iných poplatkov, ako to stanovuje
§ 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z.. V Zmluve je uvedená výška, počet a termíny splátok iba

vo vzťahu k jednej sume (istine úveru), avšak nie je zrejmé, koľko z tejto splátky pripadne okrem istiny
na úroky a iné poplatky.

Na základe vyššie uvedených dôvodov a pri aplikácii citovaných právnych predpisov dospel súd k
jednoznačnému záveru, že Zmluva neobsahuje náležitosti ustanovené v § 4 ods. 2 písm. d), e), g)

a i) zákona č. 258/2001 Z.z., čo má v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. za následok, že
spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanej na základe Zmluvy je bezúročný a bez poplatkov.

Súd si však okrem vyššie uvedeného záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru dovoľuje v záujme
ochrany spotrebiteľa poukázať ešte na jeden aspekt zmluvných dojednaní, a tým je dohodnutá výška

úrokovej sadzby 68,81 % ročne. Súd z úradnej povinnosti preskúmal priemerné úrokové miery úverov
poskytnutých v eurách v segmente spotrebiteľských a ostatných úverov pre domácnosti (S.14+S.15) od
1 do 5 rokov, ktoré na svojom webovom sídle uverejnila Národná banka Slovenska a zistil, že priemerná
úroková miera pri tomto type úveru poskytovaného bankami predstavovala v čase uzavretia Zmluvy (v
mesiaci júl 2009) 14,84 % ročne. Dohodnutý úrok vo výške 68,81 % ročne tak prekračuje túto priemernú

úrokovú mieru viac ako 4 násobne, čo považuje súd z hľadiska vyváženosti vzťahov spotrebiteľského
charakteru za neprijateľné. Súd na jednej strane rešpektuje skutočnosť, že výška úrokov u nebankových
subjektov, ktorým je aj žalobca, musí byť vyššia, ako obvyklé miery úrokov poskytovaných bankami, a
to vzhľadom na vyššie podnikateľské riziko spôsobené poskytovaním úveru menej solventným a teda
z pohľadu splácania úveru aj rizikovejším klientom. Na strane druhej však toto zvýšené podnikateľské

riziko premietnuté do neprimerane vysokých úrokových sadzieb je neúmerne prenášané na spotrebiteľa.
Preto súd túto časť Zmluvy upravujúcu úrok vo výške 68,81 % ročne považuje za absolútne neplatnú, a
to pre jej rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

Na základe tohto právneho záveru súdu vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu úveru,

ktorý jej bol žalobcom skutočne poskytnutý, a to bez úrokov a poplatkov. Z obsahu Zmluvy je zrejmé, že
žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 1.294,56 Eur, teda vo výške úverového limitu. Súd vychádza zo
skutočnosti, že žalovaná do podania žaloby zaplatila splátky v celkovej výške 2.141,50 Eur, čo vyplýva
nielen v úverovej karty klienta ale túto skutočnosť uviedol v odôvodnení žaloby aj samotný žalobca. Z
uvedeného je zrejmé, že pri závere súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru už žalovaná zaplatila

viac, ako predstavuje suma poskytnutého úveru, čím záväzok žalovanej voči žalobcovi vyplývajúci zo
Zmluvy zanikol. Napokon, sám žalobca vo svojom podaní zo dňa 10.07.2015 uviedol, že žalovaná
zaplatila 32 splátok vo výške po 79,10 Eur, hoci v Zmluve bol dohodnutý počet splátok 30. Preto súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Pretože súd žalobu voči žalovanej v celom rozsahu zamietol, z hľadiska zásady úspešnosti upravenej

v ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p., tento výsledok konania svedčí o plnom úspechu žalovanej, ktorej tak
vzniklo právo na náhradu trov konania. Nakoľko si žalovaná náhradu trov konania neuplatnila a ani jej
žiadne trovy konania nevznikli, súd o trovách konania rozhodol tak, že ich žalovanej nepriznal.Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.