Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, August 7, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 28Sp/50/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200795
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015200795.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci navrhovateľa - odvolateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi - správnemu
orgánu Okresný úrad Poltár, katastrálny odbor, so sídlom Železničná 5, 987 01 Poltár za účasti ďalšieho
účastníka Z. Q., nar. XX.X.XXXX, M. R. I. XXX/X, XXX XX E. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
správnehoorgánuOkresnéhoúraduPoltár,katastrálnyodborsp.zn.V141/15zodňa2.apríla2015takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného úradu, katastrálny odbor, Poltár sp. zn. V 141/15 zo dňa 2. apríla 2015
p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok 35.-Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia odporca s poukazom na § 31 ods. 1,
3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností pre nesplnenie podmienok uvedených v § 31 ods. 1
zákona č. 162/1995 Z. z. z dôvodu neplatnosti zmluvy o splnomocnení a následnej neplatnosti zmluvy
o zriadení záložného práva návrh navrhovateľa na vklad záložného práva na základe zmluvy o zriadení
záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE zo dňa 23.12.2014, podľa ktorej mali byť predmetom zriadenia
záložného práva k nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v k. ú. H. J. V. v podiele 1/2, zamietol. Odporca
rozhodnutie odôvodnil s poukazom na rozpor medzi dlžníkom a splnomocnencom v zmysle § 22 ods. 2

Občianskeho zákonníka. Uviedol, že vzhľadom na dátum podpisu zmluvy o úvere dlžníkom 19.12.2013
a v tento istý deň aj dohody o splnomocnení, je zrejmé, že obe listiny boli dlžníkovi predložené v jednom
balíku a dôvodné predpokladať, že pokiaľ by neuzatvoril dohodu o plnomocenstve, nedošlo by ani k
uzatvoreniuzmluvyoúvereanáslednémuposkytnutiuúveru.Ďalejzdohodyosplnomocnenívyplýva,že
dlžník nemal možnosť výberu zástupcu, pretože išlo o dohodu vypracovanú ako predtlač, ktorú už dlžník
ako splnomocniteľ nemohol ovplyvniť a ktorá mu bola predložená spolu so zmluvou o úvere. Z takéhoto
postupu vyplýva, že veriteľ dopredu určil osobu, ktorá bude konať za dlžníka ako splnomocnenec a

tým boli spochybnené základné predpoklady pre udelenie plnej moci a to, aby splnomocnenec hájil
záujem splnomocniteľa. Zo skutočnosti, že dohoda o splnomocnení je formulárou zmluvou, v ktorej sú
už vyplnení tak veriteľ ako aj zástupca dlžníka vyplýva, že úlohou zástupcu dlžníka bolo hájiť záujmy
veriteľa a nie záujmy dlžníka, čo je jasný konflikt záujmov v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Podľa obsahu dohody o splnomocnení zástupca má zastupovať záujmy veriteľa. Rozpor záujmov je
zrejmý aj z toho, že samotná záložná zmluva bola uzatvorená až potom, ako dlžník začal mať problémy
s platením svojho dlhu.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie. Odvolanie odôvodnil tým, že podľa jeho názoru
je dohoda o splnomocnení uzatvorená riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa,vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa sám rozhodol zabezpečiť so svojimi nehnuteľnosťami
svoj záväzok. Namietal, že napadnuté rozhodnutie trpí nedostatkom spočívajúcim v nedostatku
zistenia skutkového stavu spoľahlivým spôsobom. V rozhodnutí vychádzal len z ničím nepodložených

predpokladov,čovyplývazjehoodôvodnenia.Poukázalnato,žerozpormedzizástupcomazastúpeným
musí existovať reálne, nestačí jeho potenciálna možnosť. Ďalej uviedol, že veriteľ sa v žiadnom prípade
nezúčastňoval procesu uzatvárania dohody o splnomocnení. Dohoda o splnomocnení je nezávislým
právnym úkonom od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. V konaní nebolo preukázané, že by
veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Poukázal tiež na to, že

dlžník dlhodobo neplatí svoj záväzok a veriteľ len využil zmluvne dohodnú možnosť zabezpečiť svoju
pohľadávkuzriadenímzáložnéhopráva.Poukázaltiežnato,žetentoinštitútvyužívalenvtedy,keďdlžník
dlhodobo neplatí a kedy je evidentné, že vylákal od navrhovateľa peňažné prostriedky a nemieni ich
riadne vrátiť. Konštatoval tiež, že počas výkonu podnikateľskej činnosti ani v jednom prípade, kedy mal
tento zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného
práva.

Ďalší účastník sa k odvolaniu nevyjadril.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 7.8.2015 a v súlade s § 250q ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (O.s.p.) sa pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia oboznámil s obsahom

správneho spisu a vykonal dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia
oboznámením sa s listinami - návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 23.12.2014
doručený odporcovi 26.2.2015, zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE zo dňa
23.12.2014, podpísaná za záložného dlžníka spoločnosťou DSS Nestor o. z., Stred, Zázrivá predtým
pod názvom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18, Bratislava, dohodou o

splnomocnenípodpísanouďalšímúčastníkomdňa19.12.2013predobcouY.adatovanátýmistýmdňom
splnomocnencom v Bratislave.

Z obsahu správneho spisu súd zistil, že navrhovateľ spolu s návrhom na vklad pripojil zmluvu o zriadení
záložnéhopráva,ktorúzazáložcu-ďalšieho účastníkapodpísaloProHelp-združenieobčianskoprávnej

pomoci ako jej zástupca na základe k návrhu priloženej dohody o splnomocnení. V bode 3 dohody o
splnomocnení sa uvádza, že splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie
záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k
nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo
spoluvlastníctveaktorébudúbližšiešpecifikovanévpriloženomlistevlastníctvaakoformyzabezpečenia

splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere uzatvorenej spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s.r.o., č. zmluvy XXXXXXXXX. Pod bodom 4 sú bližšie špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve
splnomocniteľa. Táto dohoda bola splnomocniteľom podpísaná pred obcou Y. dňa 19.12. 2013 a v ten
istý deň je datovaná aj splnomocnencom a to v Bratislave.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 43a Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je urobený jednej
alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzatvorenie zmluvy (ďalej len návrh), ak je dostatočne

určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 43a ods. 2 Občianskeho zákonníka návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.Podľa § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď
vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde
navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď
jej dôjde.

Podľa § 31 ods. 1 a 3 zákona č. 162/1995 Z.z. správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či

obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený
nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť
alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon
neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na
skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. (3) Ak sú podmienky na
vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne.

Z predloženej dohody o splnomocnení je nepochybné, že dlžník podpísal túto dohodu v neprítomnosti
splnomocnenca ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci. Ďalej z tejto listiny nevyplýva, že dlžník
dostal a teda aj disponoval vyhotovením predmetnej listiny. Z uvedeného teda nie je nepochybné, že
dlžník odoslal návrh dohody o plnomocenstve druhej zmluvnej strane - občianskemu združeniu, alebo

že by tým poveril navrhovateľa. Ďalej je potrebné uviesť, že navrhovateľ k návrhu na vklad pripojil
dohodu o zastúpení, ktorej návrh bol podpísaný dlžníkom 19.12.2013 a splnomocnencom podpísanú
akceptáciu datoval tým istým dňom 19.12.2013, avšak v Bratislave. K návrhu pritom nie sú pripojené
žiadne ďalšie dôkazy, z ktorých by bolo jednoznačné, že prijatie návrhu (pokiaľ bol dlžníkom doručovaný
druhej zmluvnej strane) nadobudlo účinnosť v zmysle § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon - dohoda o plnomocenstve bol urobený
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Proti takémuto záveru svedčí skutočnosť, že dohoda o
splnomocnení bola vypracovaná ako predtlač na štandardnom zmluvnom formulári, na ktorom bolo
uvedené meno splnomocnenca - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci Bratislava, ktorá

odkazuje na úverovú zmluvu uzatvorenú s navrhovateľom, a ktorú predkladal zástupca navrhovateľa
dlžníkovi súčasne s uzatváraním úverovej zmluvy. Táto skutočnosť nebola síce v správnom konaní
osobitne zisťovaná, ale je zjavná a to nielen z totožnosti dátumu, kedy boli obe zmluvy dlžníkom
podpísané (ako vyplýva z priloženej úverovej zmluvy, bola táto podpísaná 19.12.2013). Súdu je z
jeho rozhodovacej činnosti známe, že tak bola nahradená predchádzajúca prax navrhovateľa, keď

plnomocenstvo pre konkrétneho ním vybraného advokáta zakomponoval priamo do tlačiva zmluvy o
úvere. Potom, ako bol v mnohých správnych konaniach a následných súdnych sporoch neúspešný,
zmenil túto prax tak, ako je tomu v tomto prípade, t. j. že dlžníci podpisujú v súvislosti s uzatvorenou
úverovou zmluvou aj dohodu o splnomocnení pre zástupcu ProHelp - združenie občiansko-právnej
pomoci na bezplatné zastupovanie pri uzatvorení záložnej zmluvy na zabezpečenie navrhovateľovej

pohľadávky. Tieto skutočnosti naopak svedčia tomu, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude
oprávnená za dlžníčku konať, a teda dlžníčke bolo odňaté právo slobodne sa rozhodnúť, kto ho
bude zastupovať v jeho záležitostiach. Keďže bola dohoda o splnomocnení predkladaná zástupcom
navrhovateľa dlžníčke súčasne s úverovou zmluvou, nie je možné takýto právny úkon považovať za
úplne nezávislý od veriteľa. Zo samotných podmienok uvedených v dohode o splnomocnení vyplýva, že

účelom takejto dohody je zabezpečenie návratnosti poskytnutého úveru. To znamená, že zástupca koná
najmä v záujme navrhovateľa a to neumožňuje, aby jeho konanie zároveň bolo v záujme zastúpeného.

Podľa § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. (4) Právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu
osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v

mene spotrebiteľa, je neplatný.

Po účinnosti novely zákona č. 250/2007 Z. z., ktorou bol tento doplnený o citovaný § 5a ods. 4 v znení
citovaného prechodného ustanovenia platí, že dňom 1.5.2014 aj keby došlo k uzatvoreniu dohody o
splnomocnení v predmetnom spotrebiteľskom vzťahu, táto dohoda o splnomocnení by stratila platnosť.

Zástupca uzatvoril zmluvu o zriadení záložného práva až 23. 12. 2014, to znamená v čase, keď aj keby
bol uzatvoril s dlžníkom zmluvu o zastúpení, už nebol jeho zástupcom.Okresný úrad, katastrálny odbor Poltár preto postupoval správne, keď posúdil predložené listiny ako
nedostatok prezentácie existencie platného zmluvného vzťahu medzi zástupcom a zastúpeným ako
nevyhnutný predpoklad udelenia plnej moci.

Zvyššieuvedenéhovyplýva,žezdôvodovuvedenýchvnávrhu-odvolaníniejemožnédospieťkzáveru,
že napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu nie sú v súlade so zákonom. Preto nebolo možné
odvolaniu vyhovieť. Naopak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach
dôvodov uvedených v návrhu dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach

podaného opravného prostriedku sú v súlade so zákonom tak, ako to vyplýva z vyššie uvedených
dôvodov, a preto rozhodnutie Okresného úradu, katastrálny odbor Poltár potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., podľa ktorého
v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku má právo na náhradu trov konania len
žalobca a to len v prípade, keď je v konaní celkom alebo sčasti úspešný. V tomto prípade navrhovateľ

v konaní úspešný nebol, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Súd zároveň rozhodol o povinnosti zaplatiť súdny poplatok podľa zákona č. 71/1992 Zb. vo výške
stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov položky 10 písm. b) navrhovateľovi - odvolateľovi, ktorý sa
stal poplatníkom podľa § 2 ods. 4 uvedeného zákona.

Poučenie:

P o u č e n i e :Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo, na tunajšom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.