Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 28, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/77/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114223722
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7114223722.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci starostlivosti súdu o
maloletého K. H. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Košice dieťaťa rodičov: F. H. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v F. na ul. J. č. X zastúpenej JUDr.
Máriou Tomčovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Tolstého č. 2 a Ing.
K. H. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v F. na ul. F. č. X v konaní o zvýšenie a zníženie výživného, o odvolaní
matky proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 13.1.2015 č.k. 21P 152/2014-41 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o zvýšení výživného.

o d ô v o d n e n i e :

Súdprvéhostupňanapadnutýmrozsudkomnávrhmatkynazvýšenievýživnéhoanávrhotcanazníženie

výživného zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok
tak, že zvýši výživné od 23.9.2014 na sumu 120 € mesačne, alternatívne zruší rozsudok súdu prvého
stupňa a vráti vec na ďalšie konanie. Vyslovila názor, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav a nesprávne vec právne posúdil, preto nesprávne rozhodol. Uviedla, že predchádzajúca úprava
výživného bola vykonaná rozsudkom zo dňa 25.5.2006, kedy bol maloletý na čas po rozvode zverený

do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého 66 € mesačne. Od
predchádzajúcej úpravy výživného, kedy bol maloletý 8-ročný, ubehlo 8 rokov a v súčasnosti študuje
na Strednej priemyselnej škole v Košiciach, v súvislosti s čím sa podstatne zmenili jeho odôvodnené
potreby, aj vzrástli náklady spojené so štúdiom a životosprávou. Otec na maloletého prispieva 66
€ mesačne, aj to nepravidelne a má vedomosť o tom, že žije nadštandardne. Poukázala na to,
že prvostupňový súd dostatočne zistil množstvo finančných prostriedkov, ktoré matka vynakladá na
zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletého, zistil akou sumou otec prispieva na výživu maloletého,

avšak nedostatočne zistil príjem otca, ktorý tvrdil, že má príjem pozostávajúci zo sociálnej dávky 117,40
€ a on nepreukázal, odkiaľ má finančné prostriedky na dovolenky v zahraničí a taktiež nepreukázal
ani svoje tvrdenie, že je chorý a v dôsledku toho si nemôže nájsť prácu. Uviedla, že otec vzhľadom
na vzdelanie by si mohol nájsť prácu, keby o to mal záujem, avšak vyslovila názor, že sa úmyselne
vyhýba vyživovacej povinnosti, o čom svedčí aj správanie otca, ktorý tvrdí, že je chorý, ale čiastočný
invalidný dôchodok mu bol pozastavený. Uviedla, že v rámci vyporiadania BSM si musela požičať
finančné prostriedky od banky, aby otca vyplatila a v súčasnosti túto pôžičku spláca.

Kolízny opatrovník ani otec sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Výrok rozsudku súdu prvého stupňa o znížení výživného nebol odvolaním napadnutý, nadobudol
právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o zvýšení výživného spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa
dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a v
súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli
účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré
tvorili jej obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a matka ani v odvolaní neuviedla
žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd rovnako

ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného
s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd
prvého stupňa, že nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného.
Súd prvého stupňa vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a
z nich vyplývajúce zásady správne konštatoval, že od poslednej úpravy výživného sa zvýšili odôvodnené

potreby mal. K. a otec na jeho výživu prispieva doposiaľ určeným výživným, pričom príjem otca od
poslednej úpravy pomerov sa nezvýšil, je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a
poberá dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke vo výške 117,40 €. Súd prvého stupňa správne
konštatoval, že pri posudzovaní pomerov otca vychádzal z princípu potencionality, keď výživné ponechal
v doposiaľ určenej sume. S výsledkami hodnotenia dôkazov, ktoré sú súčasťou odôvodnenia rozsudku

súdu prvého stupňa sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, pretože vychádzajú z ust. § 75 ods. 1
Zákona o rodine, v zmysle ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným
kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú limitujúcim kritériom
vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Súd prvého stupňa v súlade s ust. § 75 ods. 1

Zákona o rodine dôsledne zohľadňoval obidve hľadiská pri určovaní výživného, ktorými sú odôvodnené
potrebyoprávnenéhoaschopnostiamožnostipovinného,pretožeobehľadiskáspoluveľmiúzkosúvisia,
vzájomne sa podmieňujú, preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého alebo izolovane sa zamerať na
jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií a správne vychádzajúc z citovaného
zákonnéhoustanoveniaaznehovyplývajúcichzásaddospelkpresvedčeniu,ženebolisplnenézákonné

hľadiská pre zvýšenie výživného vzhľadom na príjem otca pochádzajúci z dávky v hmotnej núdzi v sume
117,40 €, keďže príjem otca od predchádzajúcej úpravy výživného sa nezvýšil, preto správne súd návrh
matky zamietol. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v odôvodnení sa obmedzil na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia v zmysle ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov
konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.