Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 17, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 1T/71/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113010963
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8113010963.2

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Vargom, PhD., MBA, na hlavnom pojednávaní
dňa 17. júla 2015 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

V. H., nar. X.X.XXXX v K., trvale bytom C., ul. K. č. XX,

j e v i n n ý, ž e

dňa X.XX.XXXX, v presne nezistenom čase, približne o XX.XX hodine, dňa X.XX.XXXX približne o

XX.XX hodine a dňa X.XX.XXXX, približne o XX.XX hodine v C., na ulici V. neoprávnene vnikol na
pozemok rodinného domu č. XXXX/XX tým spôsobom, že nezisteným predmetom poškodil pletivo
oplotenia a následne cez vytvorený otvor vošiel do záhrady, odkiaľ odcudzil nelúpané orechy
nezisteného množstva,

t e d a

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním,
- neoprávnene vnikol do obydlia iného,

č í m s p á c h a l

- prečin krádeže § 212 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona,

- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 37 písm. h/, m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, 4,
8 Trestného zákona, v spojení s § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní
10 (desať) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 24
(dvadsaťštyri) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 30.7.2013 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov na Okresný súd Prešov obžalobu na
obvineného V. H., pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/
Trestného zákona a prečin porušovania domovej slobody podľa 194 ods. 1 Trestného zákona na tom
skutkovom základe, že dňa X.XX.XXXX v presne nezistenom čase od XX.XX hodiny do dňa X.XX.XXXX
do XX.XX hodiny a dňa X.XX.XXXX asi o XX.XX hod. v C., na ulici V. neoprávnene vnikol na pozemok
rodinného domu č. XXXX/XX tým spôsobom, že nezisteným predmetom poškodil pletivo oplotenia a

následne cez vytvorený otvor vošiel do záhrady, odkiaľ odcudzil 15 kg nelúpaných orechov, čím týmto
konaním spôsobil škodu vo výške 22,50 Eur a škodu z titulu poškodenia oplotenia vo výške 30,- Eur v
neprospech vlastníka pozemku M. K..

Okresný súd Prešov, rozsudkom sp. zn. 1T/71/2013 zo dňa 25.10.2013, uznal obžalovaného V. H.

vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona a prečinu porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a za to mu uložil trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov.

Na základe odvolania okresného prokurátora a obžalovaného, ktorý ho podal prostredníctvom svojho

obhajcu, Krajský súd v Prešove, uznesením sp. zn. 3To/6/2014 zo dňa 9.4.2015, uvedený rozsudok
v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol, pričom Krajský súd v Prešove v uvedenom rozhodnutí konštatoval, že súd prvého
stupňa vykonal hlavné pojednávanie dňa 27.9.2013, 15.10.2013 a 25.10.2013, kde obžalovaného
ako jeho obhajca zastupoval advokátsky koncipient JUDr. Evald Dzurenda na základe splnomocnenia

ustanoveného obhajcu, avšak zo zápisníc o hlavnom pojednávaní nevyplýva súhlas obžalovaného s
takýmto postupom.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného V. H., výsluchom svedka
poškodeného M. K., výsluchom svedkov P. A. a W. K., čítaním listinných dôkazov a to zápisnice o

dodatočnej obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou, notárskej zápisnice č. Nz XXX/XX, znaleckého
posudku znalca Ing. Pavla Ilľa v právnej veci sp. zn. 11C/204/1989, listu vlastníctva č. XXX, odpisu
z Registra trestov obžalovaného, správ a charakteristík, potvrdenia spoločnosti Bazoš.sk, potvrdenia
spoločnosti Virba s.r.o., písomností doložených poškodeným M. K., uznesenia OS Prešov sp. zn.
11C/204/89, notárskej zápisnice Nz 1/93, fotodokumentácie predloženej poškodeným M. K., podnetu

na začatie konania proti občianskemu spolunažívaniu a majetku, spisov Obvodného úradu Prešov,
oddelenie priestupkové č. ObU-PO-OVVS3-2013/02982, 1/2011/09310 a spisov Okresného súdu
Michalovce, sp. zn. 4T/34/2005 a 4T/215/2003 a na základe takto vykonaného dokazovania, po
vyhodnotení jednotlivých dôkazov samostatne, ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že
skutok tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku sa stal, tento je trestným činom a uvedený skutok

spáchal obžalovaný V. H..

Obžalovaný V. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný, v uvedené dni bol na ulici, alebo na
poli, presne si už nepamätá, ale na uvedenom pozemku nebol, lebo predtým ho zbili, polámali mu ruku,
bral lieky, preto už tam nechodil. Pozemok je jeho od roku 1988, preto si ho nemali čo ohradzovať,

viedol sa o neho spor, ktorý skončil tak, že pozemok je K., pričom jemu chýba 23 m2. Poškodený K.
ho krivo obvinil, lebo si prisvojujú tento pozemok a chcú, aby on bol zavretý, na uvedenom pozemku
bol naposledy v roku 2011, kedy si tam bol so súhlasom pána K. nazbierať orechy. Vtedy sa na tento
pozemok dostal tak, že pri stĺpiku oplotenia rozplietol drôt, oplotenie spustil dole a popod ostnatý drôt
prešiel na tento pozemok.

Svedok poškodený M. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa X.XX.XXXX videl obžalovaného H.
na záhrade a keď na neho zapískal, obžalovaný kývol rukou a prešiel na svoj pozemok cez dieru v plote.
Dňa X.XX.XXXX mu svokra - pani A. povedala, že si myslela, že chodí po záhrade, ale keďže to nebol
on, tak sa išli pozrieť bližšie a videli obžalovaného chodiť po záhrade, v ruke mal vedierko, zohýňal sa

a niečo zbieral a keď svokra na neho zakričala, mal jej povedať, aby prišla k nemu a už sa nevráti. DňaX.XX.XXXX ho zobudil syn, ktorý bol po nočnej a videl chodiť obžalovaného po záhrade, preto ho chcel
odfotiť,aletentoprešielnasvojpozemok.Svedokpoškodenýďalejuviedol,želenodhadomviepovedať,
že zvykol nazbierať plné vedro orechov, niekedy dve - tri, avšak vtedy tam neboli žiadne orechy, okrem

toho mu zmizla aj zelenina, paprika, paradajky a jablká. Obžalovaného videl na vzdialenosť 70 metrov,
nosí dioptrie 2,5, ale ide o okuliare na čítanie, do diaľky nepotrebuje. Je si 100 % istý, že v uvedené dni
videl na svojom pozemku obžalovaného H., dňa X.XX.XXXX ho videl syn na cca 40 metrov, on bol tesne
za synom. Pozemok bol súvisle oplotený, obžalovaný sa tam dostával cez dieru v plote, kde si spravil
taký háčik, aby sa rýchlo mohol dostať na pozemok a rýchlo z neho, predtým pletivo preliezal.

Svedkyňa P. A., svokra poškodeného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný chodil po ich
pozemku, ale odkedy ho nanovo ohradili, už nechodí. Vo vzťahu k skutku svedkyňa uviedla, že vie, že
obžalovaný zbieral orechy na ich záhrade, pričom bola od neho cca 50 - 100 metrov, ale určite spoznala,
že je to on a keď na neho zakričala, tak jej povedal, že nech tam príde a už sa naspäť nevráti. Na
pozemok sa dostal cez dieru v plote, kde pletivo odtiahol a prešiel. Svedkyňa ďalej uviedla, že nosí

okuliare a to aj do diaľky, v ten deň okuliare mala. Obžalovaný si myslí, že ho obrali o časť pozemku a
aj keď im dal súd za pravdu, obžalovaný to odmieta akceptovať.

Svedok W. K., syn poškodeného, na hlavnom pojednávaní uviedol, že o dňoch 6. a X.XX.XXXX vie, že
obžalovaný mal chodiť popod orech a zbierať orechy, čo vie od babky a otca, ktorí ho videli na záhrade.

On ho videl iba X.XX.XXXX, kedy bol po nočnej a okolo XX.XX hod. sa zobudil a videl obžalovaného
chodiť popod orech a zberať orechy, preto zobral fotoaparát a chcel ho odfotiť a zakričal na otca, aby
išiel za ním, avšak keď bol asi 40 metrov vzdialený, obžalovaný ho uvidel a ušiel na svoj pozemok.
Obžalovaný chodí na ich pozemok, lebo tvrdí, že je jeho a v minulosti sa viedol súdny spor, kde súd dal
za pravdu im. Svedok ďalej uviedol, že vidí dobre a vo výhľade mu nič nebránilo. Obžalovaný na ich

pozemok prechádzal cez dieru v plote, predtým aj prelezením cez plot, oni obžalovanému nikdy nedali
súhlas na vstup na ich pozemok.

Zo zápisnice o dodatočnej obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou zo dňa 19.3.2013 vyplýva, že
okolo rodinného domu vedie na zadný dvor v snehu vyšliapaný chodník, ktorý vedie k zadnej časti

pozemku, až k provizórnemu plechovému oploteniu, v ktorom sa v jeho pravej časti nachádza prechod o
šírke 200 cm, po prejdení ktorého je možné dostať sa k zadnému oploteniu pozemku. Uvedené oplotenie
v spodnej časti tvorí pletivo a vo vrchnej časti ostnatý drôt, natiahnutý celkom šesťkrát po celej šírke
pozemku do výšky 159 cm, pričom oporné kovové stĺpy sú vysoké 140 cm. Na susednom pozemku sa
tesne za predmetným oplotením vo vzdialenosti 5 cm nachádza kmeň stromu orech. Iné skutočnosti a

poškodenia počas dodatočnej obhliadky miesta činu neboli zistené.

Z notárskej zápisnice č. N 814/88, Nz 827/88 zo dňa 5.10.1988 vyplýva, že predávajúci M. M., nar.
XX.XX.XXXX a manželka P. M., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom W. - C., K. č. XX uzavreli s kupujúcim
V. H., nar. X.X.XXXX kúpnu zmluvu, na základe ktorej predávajúci odpredali kupujúcemu rodinný dom,

oplotenie, studňu, ostatné stavby, vonkajšie úpravy, porasty a pozemky v katastrálnom území obce C.,
zapísané na LV č. XXX EN XX, XXXX/XX/X pod A+ v celosti za kúpnu cenu 335.695,- Kčs. Predávajúci
vyhlásili, že na odpredaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy ani obmedzenia.

Zo znaleckého posudku znalca Ing. Pavla Ilľa vypracovaného v právnej veci sp. zn. 11C/204/89 vyplýva,

že uvedený znalecký posudok znalec vypracoval v spore o hranicu medzi parcelami EN XX a XX/X,
kde vlastníkom parcely EN XX je V. H. a vlastníkom parcely EN XX/X sú W. a P. A.. Hranica medzi
uvedenými parcelami prechádza bodmi C, D, je oplotená železnými stĺpmi s natiahnutými drôtmi a je
v súlade s evidovaným právnym stavom vyznačeným v EN podľa LV. Znalec konštatoval, že vtedajšie
oplotenie medzi spornými nehnuteľnosťami - parcelami EN XX a XX/X je v súlade s právnymi listinami,

podľa ktorých vlastnícky vzťah vznikol a evidovaným stavom EN podľa LV č. XXX a XXX.

Z listu vlastníctva č. XXX vyhotoveného dňa 4.2.1993 vyplýva, že vlastníčkou záhrady o výmere 2.011
m2, zastavaných plôch o výmere 1.115 m2 a záhrady o výmere 208 m2 v katastrálnom území obce C.
je V. K., rod. A., nar. X.XX.XXXX.

Z potvrdenia spoločnosti Bazoš.sk vyplýva, že dňa 21.4.2013 bola na ich internetovej stránke zverejnená
ponuka na predaj chutných, zdravých orechov, ktoré boli zberané v jeseni 2012, k dispozícii je cca 50
kg, cena za 1 kg je 1,50 Eur.Z písomných potvrdení spoločnosti Virba, s.r.o. vyplýva, že poškodenému vznikla škoda v súvislosti s
poškodením plota a jeho následnou opravou vo výške 30,- Eur.

Z písomností predložených poškodeným M. K., uznesenia OS Prešov, sp. zn. 11C/204/89 a notárskej
zápisnice Nz 4/93 vyplýva, že poškodený viackrát podával príslušným úradom podnety, resp. oznámenia
naobžalovanéhoV.H..PoškodenýďalejpredložiluznesenieOkresnéhosúduPrešovsp.zn.11C/204/99
o schválení zmieru uzavretého medzi obžalovaným a poškodeným o určení hranice medzi parcelami

EN XX a EN XX/X, notársku zápisnicu č. N 1/93, Nz 1/93 zo dňa 11.1.1993 o spísaní darovacej
zmluvy medzi W. a P. A. ako darujúcimi a V. K., rod. A. ako obdarovanou, na základe ktorej darujúci
darovali nehnuteľnosť zapísanú v katastrálnom území obce C., na LV č. XXX do výlučného vlastníctva
obdarovanej a fotodokumentáciu, na ktorej je zachytená petarda a neznáma tekutina vyliata na pozemku
rodiny K..

Z podnetu na začatie konania o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a proti majetku vyplýva, že
M. K. podal podnet Obecnému úradu C. z dôvodu, že sused V. H. od nadobudnutia danej nehnuteľnosti
až doposiaľ verbálne útočí na neho i na členov jeho rodiny a vulgárne im nadáva, na neho a jeho
syna strieľal zo vzduchovky, poškodzuje im plot, úmyselne a cieľavedome narúša ich občianske
spolunažívanie.

Z priestupkového spisu Obvodného úradu Prešov, odbor všeobecnej vnútornej správy č. PR.
09310/2011/3026/Srl vyplýva, že dňa 17.10.2011 bol obvodnému úradu postúpený vyšetrovací spis
OO PZ Prešov - sever ČVS: ORP-2144/SE-PO-2011. Správny orgán po preskúmaní okolností, za
ktorých malo dôjsť k spáchaniu priestupku zistil, že v uvedenom prípade neboli naplnené pojmové znaky

priestupu proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch a ani
iného priestupku v zmysle priestupkového zákona, preto vec v zmysle § 66 ods. 2 písm. a/ zákona
SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch odložil, nakoľko došlé oznámenie neodôvodňuje začatie konania
o priestupku alebo postúpenie veci podľa § 71 citovaného zákona.

Z predloženej fotokópie spisu č. PR.02982/2013/003/Ma súd zistil, že oznámenie poškodeného o
spáchaní priestupku obžalovaným bolo postúpené v zmysle § 71 písm. a/ zákona č. 372/1990 o
priestupkoch v znení neskorších predpisov Okresnej prokuratúre v Prešove z dôvodu, že sa v danom
prípade jedná o podozrenie zo spáchania trestného činu.

Zo spisu Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 4T/215/2003 vyplýva, že obžalovaný bol trestným
rozkazom Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 4T/215/2003 zo dňa 18.12.2003 uznaný vinným pre
trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 2 Trestného zákona, za čo mu súd uložil trest
odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov.
Uznesením Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 4T/215/2003 zo dňa 13.10.2005 bolo rozhodnuté o

neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a nariadení výkonu trestu.

Zo spisu Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 4T/34/2005 vyplýva, že obžalovaný bol rozsudkom
Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 4T/34/2005 zo dňa 8.9.2005 uznaný vinným z trestného činu
ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu súd uložil trest odňatia slobody v

trvaní 24 mesiacov so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do I. NVS.

K osobe obžalovaného V. H. súd zistil, že obžalovaný býva v obci C., jeho správanie nebolo
prerokovávané komisiou verejného poriadku, nebol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení FNsP
Prešov, nie sú u neho evidované nedoplatky po lehote splatnosti na daniach spravovaných Daňovým

úradom Prešov. Od 30.6.2006 je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberá a ani v
minulosti nepoberal dávku v nezamestnanosti, ani dávky dôchodkového poistenia. Zo správ Správy
katastra Stropkov a Správy katastra Humenné vyplýva, že obžalovaný nie je vlastníkom nehnuteľností
v katastrálnych územiach okresu Stropkov, resp. Humenné. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov
Ministerstva vnútra SR vyplýva, že od roku 2010 má obžalovaný evidované tri priestupky, z toho jeden

priestupok proti verejnému poriadku a dva priestupky proti občianskemu spolunažívaniu.

Z odpisu z Registra trestov obžalovaného súd zistil, že obžalovaný V. H. bol doposiaľ štyrikrát
súdne trestaný, z toho dvakrát v posledných desiatich rokoch, pričom jedenkrát mu bol uloženýpodmienečný trest odňatia slobody, ktorého výkon mu bol následne nariadený a jedenkrát mu bol
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, v oboch prípadoch súd vyslovil, že sa osvedčil.

Z takto vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne a bez najmenších pochybností za preukázané,
že skutok uvedený vo výroku tohto rozsudku sa stal, tento je trestným činom a spáchal ho obžalovaný
V. H.. Obžalovaný je zo spáchania skutku usvedčovaný najmä výpoveďou svedka poškodeného M. K.,
ktorý uviedol ako videl obžalovaného chodiť po ich pozemku dňa X.XX.XXXX, ako aj dňa X.XX.XXXX,
kedy ho videl spolu so svojim synom W. K., pričom v oboch prípadoch, keď ich obžalovaný uvidel, prešiel

na svoj pozemok, ako aj uviedol, že dňa X.XX.XXXX mu jeho svokra povedala, že videla obžalovaného
chodiť po ich pozemku a zbierať orechy, preto na neho kričala, že čo tam robí a on jej povedal, že nech
príde tam a už sa viac nevráti. Uvedený dôkaz je v zhode s výpoveďou svedkyne P. A., ktorá uviedla, že
obžalovaného videla zberať orechy, ale už nevie, ktorý deň to bolo, avšak keď na neho kričala, povedal
jej, že nech tam príde a už sa naspäť nevráti. Uvedené dôkazy sú podporované aj výpoveďou svedka W.
K., ktorý uviedol, že dňa X.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod. videl obžalovaného chodiť popod orech

a zberať orechy, preto zobral fotoaparát a chcel obžalovaného odfotiť, pričom zavolal aj svojho otca, ale
obžalovaný ich videl a utiekol na svoj pozemok.

Súd neuveril tvrdeniu obžalovaného V. H., že v uvedené dni na pozemku poškodeného nebol, pretože
toto jeho tvrdenie je vyvrátené výpoveďou svedka poškodeného M. K., ako aj svedkov W. K. a P.

A.. Už len záverom súd dodáva, že z listinných dôkazov - notárskych zápisníc N 814/88, Nz 827/88
a N 1/93, Nz 1/93, no najmä zo znaleckého posudku znalca Ing. Pavla Ilľa v právnej veci sp. zn.
11C/204/89 a rozhodnutia Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/204/89 zo dňa 27.6.1990 vyplýva,
že ani tvrdenie obžalovaného, že sporná časť pozemku, na ktorej sa nachádza uvedený orech, je
jeho, neobstojí, nakoľko z uvedených listinných dôkazov je jednoznačne preukázané, že uvedená

časť pozemku patrí rodine poškodeného. K tvrdeniu obžalovaného, že pozemok bol zle zameraný pri
vypracovaní znaleckého posudku, súd uvádza, že uvedený znalecký posudok bol vypracovaný v konaní
o určenie hranice, v ktorom došlo medzi účastníkmi konania, teda obžalovaným ako navrhovateľom a
poškodeným ako odporcom, k uzavretiu zmieru, ktorý bol schválený súdom, pričom uvedený právny
stav trvá doposiaľ a k jeho zmene nedošlo.

Po právnej stránke bol skutok, ktorého sa obžalovaný dopustil, kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1
Trestného zákona.

Objektívna stránka trestného činu bola naplnená konaním obžalovaného a to tým, že si prisvojil cudziu
vec tým, že sa jej zmocnil, taký čin spáchal vlámaním, pričom neoprávnene vnikol do obydlia iného.

Subjektívna stránka konania obžalovaného je daná formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/
Trestného zákona, pretože obžalovaný svojím konaním chcel ohroziť záujem chránený zákonom, t.j.

záujem štátu na ochrane slobody a majetku.

Podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí
tak malú škodu, čin spácha vlámaním, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene
zotrvá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu,

aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na
zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľom v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona, ako aj na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia
slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho
doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na

zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa§50ods.1Trestnéhozákona,pripovolenípodmienečnéhoodkladuvýkonutrestuodňatiaslobody
určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim
po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Pri rozhodovaní o uložení trestu spojeného s odňatím slobody a pri určovaní výmery trestu odňatia
slobody súd aplikoval u obžalovaného V. H. ustanovenia § 37 písm. h/, m/, § 38 ods. 2, 4, 8 Trestného
zákona.

U obžalovaného V. H. bral súd do úvahy ako priťažujúce okolnosti to, že spáchal viac trestných činov

a zároveň bol už za trestný čin odsúdený.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona, zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej
sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na

zníženiealebozvýšenietrestnejsadzbyjerozdielmedzihornouadolnouhranicouzákonomustanovenej
trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej
sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody
na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného

trestu najvyššia z nich.
Pri výmere trestu odňatia slobody s trestnou sadzbou až na dva roky vzal súd do úvahy všetky
skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výmeru ukladaného trestu, pričom prihliadal najmä na spôsob
spáchania trestného činu, ale aj na osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného a prevahu
priťažujúcich okolností, preto upravil trestnú sadzbu za použitia § 38 ods. 2, 4, 8 Trestného zákona

na osem mesiacov až dva roky. Po vyhodnotení uvedených skutočností dospel súd k záveru, že pre
výchovné pôsobenie na obžalovaného nie je potrebné uložiť trest, ktorý je spojený s obmedzením jeho
osobnej slobody. Súd je toho názoru, že aj keď obžalovaný V. H. bol viackrát súdne trestaný, pričom
mu bol uložený aj nepodmienečný trest odňatia slobody, avšak vzhľadom na okolnosti skutku, kde jeho
závažnosť nie je vysoká, súd uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody v prvej polovici

zákonnej trestnej sadzby v trvaní 10 (desať) mesiacov, ktorý mu podmienečne odložil a zároveň uložil
skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov, pričom uložený trest
považoval za primeraný a dostatočný na nápravu obžalovaného. Zároveň mal súd za to, že hrozba
premeny trestu obžalovanému zabráni v ďalšom protispoločenskom konaní, nakoľko počas určenej
skúšobnejdobypodmienečnéhoodsúdeniajeobžalovanýpovinnýviesťriadnyživot.Vopačnomprípade

súd aj počas plynutia skúšobnej doby nariadi výkon podmienečne odloženého trestu.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním,
- neoprávnene vnikol do obydlia iného,

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie prostredníctvom Okresného súdu Prešov na Krajský súd
v Prešove, do 15 dní od oznámenia rozsudku.