Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 22, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoE/51/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414203010
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8414203010.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, S. S. K., o
vymoženie 657,75 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Kežmarok č. k. 7Er/283/2014-15 zo dňa 16.1.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, ul. Záhradnícka č. 60 o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka, § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, § 40 písm. a) a b), § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Konštatoval, že exekučný titul v danom prípade predstavuje rozhodcovský rozsudok sp.zn. SR 01234/13
z 13.6.2013, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.,

so sídlom Karloveské rameno č. 8, Bratislava, IČO: 35922761.

Zmluvu o úvere uzavretú dňa 11.10.2011 medzi oprávneným a povinným vyhodnotil ako spotrebiteľskú
v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, pretože bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
zmysle § 52 Občianskeho zákonníka a zároveň jej ustanovenia boli pre spotrebiteľa vopred pripravené.

Plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom, ktorý má predstavovať exekučný titul v danej veci, bolo
rozhodcovským súdom odôvodnené výlučne ako plnenie vyplývajúce zo zmenky vystavenej povinným,
ktorá bola neskôr vyplnená oprávneným na základe dohody o vyplnení zmenky obsiahnutej v bode 14.
všeobecných podmienok pre poskytnutie úveru.

Dohoda o vyplnení zmenky v bode 14. všeobecných podmienok pre poskytnutie úveru, ktorá tvorí
neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere poskytuje veriteľovi neprimeranú výhodu a spôsobuje tak značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože ponecháva
len na dodávateľovi (veriteľovi), aby určil, aká je výška jeho nárokov voči spotrebiteľovi (dlžníkovi) ku dňu
vyplnenia zmenky. Dohoda o vyplnení zmenky je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru,

ktoré sú predtlačené na rubovej strane zmluvy o úvere a ktoré veriteľ používal vo vzťahu k neurčitémupočtu svojich klientov, spĺňa teda aj druhú podmienku neprijateľnej klauzuly v spotrebiteľskej zmluve, že
ide o dojednanie, ktoré nie je individuálne dojednané.

Z ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia
na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok v súlade s týmto ustanovením,
teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v § 40 písm. a) alebo
b) zákona č. 244/2002 Z.z. a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu

s § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Z uvedeného
dôvodu bolo nevyhnutné zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44
ods. 2 Exekučného poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že prvostupňový súd
nesprávne právne posúdil vec, keď na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny

predpis. Na zistený skutkový stav súd správne aplikoval § 45 zákona o rozhodcovskom konaní,
pretože pri skúmaní materiálnej stránky exekučného titulu môže súd skúmať hmotnoprávne predpoklady
(dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Nemôže však skúmať samotné rozhodcovské
konanie. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku
samotného exekučného titulu. Aplikovaním ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní súd

ukrátil účastníkov o ich práva a to hlavne o právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Postupom
súdu došlo k nahradeniu konania o žalobe o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním,
čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolateľ taktiež poukázal na
nedostatočne zistený skutkový stav prvostupňovým súdom, keď súd konštatoval, že nebola dojednaná
žiadna rozhodcovská zmluva. On však uzatvára samostatné rozhodcovské zmluvy a v niektorých

prípadoch sú rozhodcovské zmluvy obsiahnuté v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú
pre zmluvné strany záväzné. Súd to však nezisťoval a zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného
skutkového stavu. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal
napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia
§ 212 ods. 1, O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa správne postupoval, keď preskúmal žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a ich súlad resp. rozpor so zákonom, pričom
v súvislosti s týmto preskúmaním správne konštatoval, že žiadosti o udelenie poverenia nemožno
vyhovieť.

K otázke preskúmania rozhodcovského rozsudku po formálnej a materiálnej stránke je potrebné uviesť,
že rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup, ako
zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymohlo, ak okrem iného odporuje zákonu alebo dobrým
mravom.

Podľa § 35 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať
podľa § 37 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského
konania rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok. Teória rozoznáva dvojaké účinky právoplatnosti,
tzv. formálne a tzv. materiálne. Formálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že rozhodnutie už nie
je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, teda že žiadne opravné prostriedky už nemajú

suspenzívny účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi
ktorými má táto právoplatnosť účinky, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného
nároku (res iudicatae), v ktorom nemožno znovu konať, a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči
všetkým orgánom. Kým formálna právoplatnosť je bezvýnimočná, teda rozhodnutie buď je, alebo nie
je napadnuteľné riadnymi opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje omnoho

väčšou flexibilitou.

Materiálna právoplatnosť rozhodnutí nie je bezvýnimočná, ale z vážnych dôvodov existujú z nej výnimky.
Určenie týchto dôvodov a rozsahu, v akom sa na účinky materiálnej právoplatnosti nemá prihliadať,patrí zákonu, teda zákonodarcovi a súdom nepatrí skúmať vhodnosť či nevhodnosť zákonodarcom
zvoleného riešenia, pokiaľ nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi alebo
medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené v súlade so zákonom (čl. 125 ods. 1 písm.

a/ a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).

Vzhľadom na ustanovenie § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní sa uvedené vzťahuje aj
na rozhodcovský rozsudok, ktorý nadobudol účinky právoplatného rozsudku súdu. Z účinkov materiálnej
právoplatnosti rozhodcovského rozsudku tak existujú výnimky rovnako, ako z účinkov materiálnej

právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Typickým prejavom takejto výnimky je ustanovenie § 40 zákona o
rozhodcovskom konaní, o žalobe o zrušení rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ by totiž bolo ustanovenie
§ 35 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní vykladané doslovne, potom by súd v konaní o tejto
žalobe nemohol rozhodcovský rozsudok vôbec preskúmať, pretože by ním bol v zmysle § 35 zákona
o rozhodcovskom konaní v spojení s § 159 O.s.p. viazaný. Takýto výklad by bol zjavne proti zreteľne
vyjadrenej vôli zákonodarcu, ktorý v § 40 zákona o rozhodcovskom konaní zakotvil oprávnenie súdu

takýto rozhodcovský rozsudok preskúmať v rozsahu tam uvedenom.

Z uvedeného dôvodu je preto potrebné i ustanovenie § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní v spojení s § 159 O.s.p. redukovať tak, že účinkami materiálnej právoplatnosti doručeného
rozhodcovského rozsudku nie je viazaný súd, ktorý tento rozhodcovský rozsudok preskúmava na

základe žaloby podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní. V tomto zmysle je potom potrebné vykladať
aj ustanovenie § 45 citovaného zákona. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút
- prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia.

Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 zákona o rozhodcovskom

konaníjepotrebnénaúčely§45zákonaorozhodcovskomkonanívylúčiťvovzťahukexekučnémusúdu.
Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 citovaného zákona oprávnený hľadieť na rozhodcovský
rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol, teda nie je ním viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže
ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, aj čo do jeho materiálnej
právoplatnosti.

Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa v tom smere, že dohoda o
vyplnení zmenky, koncipovaná v čl. 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods.

1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a sleduje cieľ obísť
právne predpisy chrániace spotrebiteľa.

Dohodou o vyplnení zmenky sa zmluvné strany dohodli, že dlžník vystaví zmenku, v ktorej nie sú
vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, ktorú vyplnení veriteľ, a ktorá

bude pozostávať zo všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku
dňu vyplnenia zmenky. Takto formulovaná dohoda o vyplnení zmenky predstavuje pre spotrebiteľa
dohodu vykazujúcu znaky zjavnej neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Spotrebiteľ nemôže vedieť, vzhľadom
k mnohosti možností dojednaných zmluvných pokút, či a v akej výške budú uplatnené veriteľom, a
v akej miere sa premietnu do zmenkovej sumy. Takáto dohoda o zabezpečení všetkých pohľadávok

vrátane pokút zmenkou je neprijateľnou zmluvnou podmienkou neprimerane zhoršujúcou postavenie
spotrebiteľa.

Dohoda o vyplnení zmenky je súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej
podnikateľskej činnosti používal v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.

Povaha zmluvy je adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok alebo ju odmietnuť.
Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav,
ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad
(čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Podstatou
individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná

bez možnosti zmeny jej obsahu.

Plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom, ktorý má predstavovať exekučný titul v danej veci, bolo
rozhodcovským súdom odôvodnené výlučne ako plnenie vyplývajúce zo zmenky vystavenej povinným,ktorá bola neskôr vyplnená oprávneným na základe dohody o vyplnení zmenky obsiahnutej v bode 13.
všeobecných podmienok pre poskytnutie úveru.

Nakoľko ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy obsahujúce dohodu o vyplnení zmenky je potrebné
považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je podľa Občianskeho zákonníka neplatná,
odvolací súd má za to, že dodávateľ nebol oprávnený takúto zmenku vyplniť a následne ani uplatniť
nárok zo zmenky na rozhodcovskom súde. Pokiaľ potom rozhodcovský súd nárok na podklade takejto
zmenky priznal, ide o plnenie priznané v rozpore so zákonom a v rozpore s dobrými mravmi.

Keďže predmetný rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie, ktoré bolo priznané v rozpore so
zákonom a dobrými mravmi, a je teda v rozpore s § 45 zákona č. 244/2002 Z.z., rozhodnutie súdu prvého
stupňa o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia je vo výroku vecne správne.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne (§ 219

ods. 1 O.s.p.). Ani odvolací súd nie je presvedčený, že by sa mal vykonať predložený rozhodcovský
rozsudok. Práva oprávneného nie sú týmto rozhodnutím v súvislosti s prelomením zásady res iudicatae
nijako dotknuté.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.