Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/143/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114209537
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4114209537.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: Y. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. 6, W., zastúpený:
JUDr. Peter Timko, advokát, so sídlom Štefánikova trieda 6, Nitra, proti odporcovi: N. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. X, W., zastúpený: JUDr. Peter Matejov, advokát, so sídlom Hollého 12, Nitra, o
určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k.
17C/51/2014-68 zo dňa 4. júna 2014 v časti náhrady trov konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania z r u
š u j e a vec v r a c i a v tejto časti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňauložilodporcovipovinnosťprispievaťnavýživunavrhovateľa
sumou 180,00 eur mesačne, počnúc od 25.03.2014, ktoré uložil odporcovi platiť vždy do 15 dňa v
mesiaci vopred k rukám navrhovateľa. Zročné výživné odporcu za čas od 25.03.2014 do 31.05.2014

v sume 225,58 eur povolil splácať v mesačných splátkach po 100,00 eur spolu s bežným výživným,
počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty
výhody splátok. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamietol. Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov
konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal určenia vyživovacej
povinnosti na plnoletú osobu v sume 250,00 eur mesačne dôvodiac tým, že je študentom Strednej
priemyselnej školy stavebnej v Nitre a odporca si neplní vyživovaciu povinnosť v takom rozsahu ako

to predpokladá Zákon o rodine. Súd mal za preukázané, že navrhovateľ nie je schopný samostatne sa
živiť z dôvodu sústavnej prípravy na budúce povolanie a to štúdia na strednej škole. S poukazom na
ustanovenia § 62 ods.1, ods. 2, ods. 3, ods. 5, § 77 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona o rodine považoval
za dostatočné výživné v sume 180,00 eur mesačne, preto vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. O
trovách konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 OSP. Súd navrhovateľovi nepriznal náhradu trov
konania, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa vzhliadol v možnosti účastníkov konania ukončiť spor

súdnym zmierom, ktorý navrhovateľ nevyužil ako aj v tom, že povinnosť odporcu nahradiť trovy konania
navrhovateľa by odporcu neprimerane zaťažovala, keďže odporca uhrádzal náklady spojené s bývaním
v nehnuteľnosti, ktorá bola v jeho výlučnom vlastníctve, ktorú obývali aj navrhovateľ so svojou matkou a
uhrádza tiež náklady bývania na nehnuteľnosť, ktorá je v BSM rodičov navrhovateľa a ktorú v súčasnosti
užíva navrhovateľ so svojou matkou po odchode zo spoločnej domácnosti.

Proti tomuto rozsudku v časti náhrady trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ.
Dôvodil tým, že skutkové okolnosti danej veci nevykazovali znaky, ktoré by odôvodňovali aplikáciu §
150 ods. 1 OSP. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z faktorov, ktoré pre uvedené
rozhodnutie neboli podstatné. Hodnotenie súdu, z koho viny nedošlo k dohode o výške výživného
považoval za subjektívne a svojvoľné. Odporcovi vzhľadom na jeho majetkové pomery nevzniknú žiadne
finančné problémy pri náhrade trov konania navrhovateľa. Tiež spochybnil tvrdenia súdu o tom, že

odporca znášal všetky výdavky spoločnej domácnosti rodičov navrhovateľa. Na výdavkoch sa podieľala
aj matka navrhovateľa podľa svojich príjmových možností.Odporca nepodal k odvolaniu navrhovateľa písomné vyjadrenie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo postupom
podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP a vec mu vrátiť v tejto časti na ďalšie
konanie podľa § 221 ods. 2 OSP z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, čím bola

účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že navrhovateľ sa návrhom domáhal voči odporcovi určenia
výživného na plnoleté dieťa vo výške 250,00 eur mesačne dôvodiac tým, že je študentom strednej
priemyselnej školy a odporca si voči nemu neplní vyživovaciu povinnosť v potrebnom rozsahu. Súd
vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 17C/51/2014-68 z 04.06.2014, ktorým uložil odporcovi povinnosť

prispievať na výživu navrhovateľa sumou 180,00 eur mesačne, počnúc od 25.03.2014, ktoré uložil
odporcovi platiť vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa. Zročné výživné odporcu za čas
od 25.03.2014 do 31.05.2014 v sume 225,58 eur povolil splácať v mesačných splátkach po 100,00 eur
spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku
pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamietol. Súd nepriznal

navrhovateľovi náhradu trov konania. V časti náhrady trov konania podal navrhovateľ odvolanie.

Podľa § 137 OSP trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá

je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 221 ods.1 písm. f) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.

Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom
rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje

viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí
dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy
a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí tvorí v
tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ustanovenie § 142 OSP vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania. V § 142 ods.
1 OSP sa premietajú zákonné princípy, podľa ktorých náhrada trov konania zaťažuje stranu, ktorá v
spore nebola úspešná, resp. účastníka, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Základným
meradlom pre nárok na náhradu nákladov v sporovom konaní je miera úspechu. Ak mal účastník plný

úspech vo veci, prizná sa mu tiež celá náhrada trov konania. Ak mal úspech len čiastočný, náhrada
nákladov sa rozdelí pomerne. Ak je úspech alebo neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadny účastník
nemá právo na náhradu nákladov konania. Na základe uvedeného platí, že žalobca má plný úspech,
ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu a naopak, žalovaný má plný úspech, ak je žaloba v
plnom rozsahu zamietnutá. Pre pomerné rozdelenie trov je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu

účastníkov v konaní. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok, najmä z aspektu
právneho dôvodu žaloby, t. j. skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo sa použila
pri rozhodovaní o veci samej.V súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania odvolací súd dospel k záveru, že v odôvodnení
rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania absentuje
odôvodnenie, podľa akého zákonného ustanovenia súd postupoval pri rozhodovaní o náhrade trov

účastníkov konania zohľadniac pritom pomer úspechu a neúspechu účastníkov v konaní.

Riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu je nie len formálnou požiadavkou, ktorou sa má
zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných
rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového

stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Preto účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým
preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu
súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka
na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj
právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych

opravných prostriedkov. Vzhľadom k absencii odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti
náhrady trov konania a to posúdenia miery úspechu účastníkov v konaní a teda nezistenia úvah
súdu, ktorými sa riadil pri svojom rozhodovaní, jeho skutkových a právnych záverov, odvolací súd
nemohol pristúpiť k zmene napadnutej časti rozhodnutia, pretože tým by došlo k znemožneniu realizácie
procesných práv účastníkov pre nerešpektovanie ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho

súdneho konania odvolacím súdom a tým i k odopretiu možnosti prieskumu správnosti nových,
poprípade z pohľadu súdu prvého stupňa bezvýznamných, avšak z hľadiska posúdenia odvolacím
súdom rozhodujúcich skutočností. V konečnom dôsledku by to znamenalo odňatie možnosti účastníkovi
konať pred súdom.

Aplikácia ust. § 150 ods. 1 OSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy vo
výnimočných prípadoch, v ktorých bola preukázaná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa
pre nepriznanie náhrady trov účastníkovi, ktorému by inak patrila náhrada trov konania. Aplikácia
ustanovenia § 150 OSP vyžaduje splnenie dvoch podmienok a to musí ísť o dôvody hodné osobitného
zreteľa a musí ísť o výnimočné okolnosti. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu

k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii a dôvod je daný charakterom tohto konania
alebo charakterom procesnej situácie. Druhá oblasť sa týka sociálnych aspektov. Dochádza k nej vtedy,
ak v priebehu konania výrazne vystupuje do popredia, že povinný účastník nemôže uhradiť náhradu
trov z dôvodov, ktoré sám nezavinil alebo môže ich uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Predmetom tohto
konania bolo určenie výživného na plnoleté dieťa, v ktorom došlo k rozhodnutiu vo veci samej rozsudkom

súdu prvého stupňa. Dôvody uvedené súdom prvého stupňa nemožno považovať za dôvody osobitného
zreteľa pre aplikáciu ustanovenia § 150 OSP. Dôvody osobitného zreteľa nebolo možné vzhliadnuť ani
v sociálnych aspektoch účastníkov konania, nakoľko tieto nezodpovedali aplikácii ustanovenia § 150
OSP. Odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za nepreskúmateľné tiež pre absenciu
dôvodov rozhodnutia podľa § 150 OSP.

Keďže súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania nepostupoval vyššie uvedeným
spôsobom, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP) vo
veci opätovne rozhodne o trovách celého konania, vrátane trov odvolacieho konania a svoje rozhodnutie
aj relevantne odôvodní.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.