Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, July 14, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 27Sp/49/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200792
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015200792.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci
navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi:
Okresný úrad Žarnovica, katastrálny odbor, Bystrická 467/53, 966 81 Žarnovica za účasti: X. X.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX D. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č.
V-433/2015 zo dňa 04.05.2015 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporcu č. V-433/2015 zo dňa 04.05.2015 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- Eur v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ - Pohotovosť s.r.o. Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu

správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V-433/2015 zo dňa
04.05.2015. Predmetným rozhodnutím odporca zamietol návrh na vklad záložného práva s poukazom
na § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“). V odôvodnení uviedol, že
správnemu orgánu bol 22.04.2015 doručený návrh na vklad záložného práva titulom Zmluvy o zriadení
záložného práva č. XX/XXXX-PTR zo dňa 02.03.2015 uzavretej medzi záložným veriteľom Pohotovosť

s.r.o. Bratislava a záložcom X. X., predmetom ktorej sú nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX a XXXX
v k. ú. D.. Odporca v odôvodnení uviedol, že v časti generálie zmluvy na strane záložcu vystupuje W. V.,
predseda združenia DSS Nestor, o.z., Zázrivá (predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,
Bratislava), ako splnomocnený zástupca záložcu D. M. (správne malo byť uvedené „X. X.“). Poukázal na
to, že dohoda o splnomocnení je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom o
poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu a pre jej platnosť sa vyžaduje súlad s ust. § 34 a nasl. OZ.

Poukázal aj na ust. § 37 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého, ak nie sú splnené základné podmienky, nemôže
ísť o platný právny úkon. Odporca konštatoval, že tento právny úkon je neplatný. Podľa úradne overenej
fotokópie dohody o plnomocenstve zo dňa 26.03.2015 je zrejmé, že predtlač obsahuje údaje o záložnom
veriteľovi „Pohotovosť s.r.o.“ a „Združenie ProHelp“ ako splnomocnenca záložcu, a preto táto skutočnosť
sa javí ako skutočnosť, ktorá má vplyv na obhajobu záujmov splnomocniteľa zo strany splnomocnenca.
K takémuto záveru podľa odporcu možno dospieť na základe toho, že záložný veriteľ svojím spôsobom

určil zástupcu pre dlžníka. Z textu dohody o splnomocnení a čl. II. zmluvy je zrejmé, že dohoda o
splnomocnení sa viaže priamo k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX, ktorú uzatvoril účastník X. X. so
spoločnosťouPohotovosťs.r.o.dňa20.03.2014.Skutočnosť,žedohodaosplnomocneníbolapodpísaná
v deň uzavretia úverovej zmluvy nasvedčuje tomu, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmienené
podpísaním dohody o splnomocnení. Dochádza k pochybnosti o objektivite zastupovania zo strany
splnomocnenca, nakoľko ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom a je osobou, ktorá má

obhajovať záujmy veriteľa pri uplatňovaní návratnosti úveru v budúcnosti. Odporca preto posúdil záujem
zástupcu ako rozpor so záujmom zastúpeného. Zastúpenie je preto neprípustné s poukazom na § 22ods. 2 OZ. Odporca poukázal na ustanovenia OZ (§ 22 ods. 1, § 23, § 37 ods. 1, § 39 a § 39a). Odporca
zároveň poukázal na ust. § 5a ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení novely účinnej
od 01.05.2014 a ust. § 52, § 53 a § 54 a nasl. OZ.

Proti predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ
opravný prostriedok, žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie
konanie. Odvolateľ poukázal na to, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s
príslušnými ustanoveniami OZ o zastúpení a spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu,

ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Na základe platne uzavretej dohody
o splnomocnení vzniklo preto splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu
(splnomocniteľa), pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. Odvolateľ
nesúhlasil s tvrdením správneho orgánu, podľa ktorého navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude
oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sám sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať, pretože
v danom prípade ide o ničím nepodložené predpoklady odporcu, ktoré nevychádzajú z objektívne

zisteného skutkového stavu. Pokiaľ správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v
dôvode uvedenom v ust. § 22 ods. 2 OZ, odvolateľ poukázal na to, že nie je dôležitá samotná možnosť
rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti, rozpor musí reálne existovať. Dohoda o splnomocnení je
dvojstranným právnym úkonom uzavretým bez akejkoľvek účasti veriteľa, veriteľ sa na ňom nepodieľal,
je nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie a správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do

tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Odvolateľ uviedol, že plnomocenstvo
bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť, pričom zástupca
splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v
ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Odvolateľ mal za to, že dohoda
o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to

ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Podľa odvolateľa správny orgán nezistil spoľahlivo stav
veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých príloh, následne nesprávne
zistil skutkový stav a plnomocenstvo nesprávne právne posúdil.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 06.07.2015 navrhol rozhodnutie o

zamietnutí návrhu na vklad potvrdiť.

Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 250g ods. 2
O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a v zmysle
§ 244 ods. 1 a § 250l ods. 1 O.s.p. preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu,

pričom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, preskúmal najmä pripojený návrh na vklad
záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností, zmluvu o zriadení záložného práva, dohodu o splnomocnení
a napadnuté rozhodnutie.

Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa

§250lanasl.O.s.p.vmedziachavýlučnezdôvodovuvedenýchvodvolanídospelkzáveru,žeodvolanie
nie je dôvodné.

Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 22.04.2015 návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XX/XXXX-PTR zo dňa

02.03.2015, ktorá bola uzavretá medzi záložným veriteľom - Pohotovosť s.r.o. Bratislava a záložcom
X. X.. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a XXXX v k. ú. D.. Podľa čl. II
cit. záložnej zmluvy záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného
veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
20.03.2014. Z návrhu na vklad súd zistil, že jeho prílohami boli záložná zmluva, kolky, oznámenie o

zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a overená fotokópia o dohody o splnomocnení.

Z administratívneho spisu súd zistil, že bola uzatvorená dohoda o splnomocnení medzi splnomocniteľom
X. X. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, pričom názov splnomocnenca
je predtlačený na formulári dohody o splnomocnení. Z predmetnej dohody, ktorá bola podpísaná

splnomocniteľom dňa 20.03.2014 v Žarnovici, vyplýva, že ďalší účastník „za účelom naplnenia a
hájenia jeho záujmov ako splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení
právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávanými v súvislosti so Zmluvou o úvere č.
XXXXXXXXX uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. po prerokovaní a poučení o právnychúkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú, udeľuje združeniu
ProHelp plnomocenstvo na konanie vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov
vymienenýchvtejtodohodevrátaneprávnehoposúdeniatýmitoúkonmizaloženýchprávapovinnostíav

tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., ako poskytovateľom úveru“. Z
textudohodyosplnomocneníbod3vyplýva,že„splnomocniteľsasámrozhodolzabezpečiťsvojzáväzok
zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku
združením ProHelp. Za týmto účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu plnomocenstvo na
uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam,

ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľom vlastníctve alebo spoluvlastníctve
a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia
splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere“. V texte splnomocniteľ vyhlasuje, že „sa sám rozhodol
pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho
zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.“ Dohoda
o splnomocnení bola zo strany splnomocnenca (združenie ProHelp) podpísaná dňa 20.03.2014 v

Bratislave. Z uvedeného je možné predpokladať, že splnomocnenec nebol osobne prítomný pri podpise
návrhu dohody o splnomocnení (vo forme tlačiva) dňa 20.03.2014 v Žarnovici. Dohoda o splnomocnení
bola navyše zo strany splnomocniteľa podpísaná dňa 20.03.2014 v Žarnovici, t.j. v rovnaký deň ako
Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 20.03.2014, ktorá skutočnosť vyplýva z čl. II predloženej zmluvy
o zriadení záložného práva. Z obsahu spisu nie je zrejmé, kto a akým spôsobom doručil tlačivo dohody

o splnomocnení splnomocnencovi.

Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie odporcu, ktorým zamietol návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností s odôvodnením, že nie sú splnené podmienky vkladu podľa § 31 ods. 1
Katastrálneho zákona. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v odvolaní súd

dospel k záveru, že odporca vydal správne rozhodnutie, ak návrh na vklad podľa predloženej zmluvy
o zriadení záložného práva zamietol.

Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej

len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").

Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 Katastrálneho zákona),
ktorým je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo

k nehnuteľnosti (§ 30 ods. 1 Katastrálneho zákona). V zmysle § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona sa
návrh na vklad podáva písomne a podľa § 5 d/ cit. zákona prílohou na vklad je okrem iných aj dohoda o
splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, pričom podpis splnomocniteľa musí
byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3 cit. zákona.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne

skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a z dôvodov uvedených v odvolaní súd dospel k záveru,
že odporca ako príslušný orgán štátnej správy, v kompetencii ktorého je rozhodnúť o zápisoch práv k
nehnuteľnostiam do katastra, sa pri vydávaní napadnutého rozhodnutia riadil citovanými ustanoveniamiKatastrálneho zákona a postupoval v súlade so zákonom, ak podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona
návrh na vklad zamietol.

Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,
uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo

k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva
nezneužívali na úkor týchto osôb.

Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej
moci. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom

o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu. Pre jej platnosť sa vyžaduje súlad s ust. § 34 a
nasl. OZ. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä ku vzniku, zmene alebo zániku tých práv a
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Iba prejavenej vôli v dostupne vnímateľnej
forme možno priznať právnu relevanciu. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii nezodpovedá, nemožno
považovať za právny úkon. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je

neplatný.Akniesúsplnenézákladnépodmienky(§37OZ),nemôžeísťoplatnýprávnyúkon.Následkom
neplatnosti právneho úkonu je o.i., že nemá právne účinky, t.j. nemá za následok vznik, zmenu alebo
zánik práv alebo povinností. Súd, ako aj iný štátny orgán musí na absolútnu neplatnosť právneho
úkonu prihliadať ex offo. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne), ak konajúci (vôľu prejavujúci)
nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali.

Výsledkom uzavretia dohody o plnomocenstve je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi.
Navrhovateľom - odvolateľom predloženú dohodu o splnomocnení, ktorá je vyhotovená vo forme
predtlače s vopred vyznačeným splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,
Bratislava, ako aj s vopred vyznačeným obsahom a predmetom plnomocenstva, v zmysle ktorého
je vopred uvedené zastupovanie splnomocniteľa v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so

spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, ktorá bola splnomocniteľom podpísaná v Žarnovici dňa
20.03.2014 (t.j. v deň uzatvorenia zmluvy o úvere medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. ako veriteľom a
X. X. ako dlžníkom), je možné podľa obsahu posúdiť ako návrh na uzatvorenie dohody o plnomocenstve.
Nebolo preukázané tvrdenie odvolateľa, že by bol zástupca splnomocnenca ProHelp osobne prítomný
pri podpise dohody v Žarnovici dňa 20.03.2014, ktorá skutočnosť vyplýva aj z toho, že toto tlačivo

dohody o plnomocenstve podpísal splnomocnenec v Bratislave. Prejav vôle môže byť právnym úkonom
len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na
uzavretie zmluvy môže byť len taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa §
45 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu
vôle, ktorým je návrh zmluvy urobený v neprítomnosti druhej strany preto nepostačuje písomná forma.

V takomto prípade je nevyhnutné, aby konajúci (splnomocniteľ) takto písomne prejavenú vôľu skutočne
druhej strane (splnomocnencovi) aj adresoval t.j., aby takto písomne prejavenú vôľu splnomocnencovi
odoslal, resp. urobil úkony, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa odoslaná
a doručená či už poverením inej osoby, alebo podaním na pošte, osobným doručením druhej strane,
alebo iným spôsobom. Z predloženej dohody o splnomocnení vyplýva, že dlžník podpísal dohodu o

splnomocnení v neprítomnosti splnomocnenca - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Súd sa
stotožnil so záverom odporcu, že v súvislosti s uzatvorením dohody o splnomocnení došlo k porušeniu
§ 22 ods. 2 OZ z dôvodu rozporu záujmov zástupcu a zastúpeného. Skutočnosť, že vopred pripravené
tlačivo s textom dohody o splnomocnení s vopred predtlačeným názvom splnomocnenca ProHelp
- združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava bolo podpísané splnomocniteľom v neprítomnosti

splnomocnenca, ako aj ostatné okolnosti uzavretia tejto dohody (podpis dohody o splnomocnení v
deň uzavretia zmluvy o úvere) sú skutočnosťami nasvedčujúcimi tomu, že uzavretie úverovej zmluvy
bolo podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení, spochybňujú konanie splnomocnenca v
záujme splnomocniteľa. Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bolurobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Zo samotného dojednania podmienok obsiahnutých v
dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom uzavretia dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti
poskytnutého úveru navrhovateľovi, t.j. zástupca koná v záujme navrhovateľa, čo spochybňuje, resp.

vylučuje jeho konanie zároveň aj v záujme zastúpeného. Navyše nie je ani preukázané, v akom rozsahu
bola listina - dohoda o splnomocnení v čase jej podpisu dlžníkom vypísaná (vzhľadom na zistenú
odlišnosť písma uvedeného v záhlaví a v bode 4. predmetnej dohody). Dohoda o splnomocnení bola
zachytenádoformulárovej-predtlačenejlistinnejpodoby,kedydlžník(záložca)nemoholovplyvniťobsah
takejto dohody, a preto mu možnosť, aby vopred určeného zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú

zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil záujmy splnomocniteľa, mu bola obmedzená, resp. odňatá.

Pre úplnosť súd uvádza, že úlohou súdneho konania je nielen v zmysle § 1 O. s. p. chrániť práva
zaručené slovenským právnym poriadkom, ale aj práva s charakterom úniovým v zmysle zásady lojality
(§ 4 ods. 3 zmluvy o EÚ [v spojení s rozsudkami Súdneho dvora EÚ]).

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice XX/XX/EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Odporca ako príslušný správny orgán podľa osobitných predpisov je povinný realizovať záväzky

štátu vyplývajúce zo Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola premietnutá do OZ a do zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. s/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

najmäustanovenia,požadujú,abyspotrebiteľposkytolzabezpečeniesplneniasvojhozáväzkuvhodnote
neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia
dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V preskúmavanom prípade má súd za to, že na prejednávaný prípad je potrebné aplikovať aj ust. § 52 - §
54OZ.Ztextudohodyosplnomocnenívyplýva,žebolauzatvorenávsúvislostisozmluvouoúvere,ktorú
uzatvorildlžníksospoločnosťouPohotovosťs.r.o.(bod1dohodyosplnomocnení)aplnomocenstvobolo
udelené na uzatvorenie záložnej zmluvy ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku
zo zmluvy o úvere (bod 3 dohody). Z uvedeného je zrejmé, že dohoda o splnomocnení bola súčasťou tzv.

„úverového balíka“. Je nepochybné, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl.
OZ, preto aj súvisiacu dohodu o splnomocnení je potrebné podriadiť pod režim ochrany spotrebiteľa a
je potrebné zaoberať sa tým, či takáto dohoda nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených
v § 53 ods. 1 OZ. Dohoda o splnomocnení, ako aj zmluva o zriadení záložného práva, má vo vzťahu kzmluve o úvere subsidiárny a akcesorický vzťah, keďže ich existencia je vyvolaná finančnými aktivitami
navrhovateľa, potrebou zabezpečenia zmluvy o úvere. Odporca postupoval v súlade s právnou úpravou
obsiahnutou v ust. § 52 a nasl. OZ, ako aj Smernicou 93/13/EHS, keď v podstate prihliadol aj na

nekalý charakter zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Dohoda o splnomocnení nebola riadne
uzatvorená aj pre rozpor s § 53 ods. 1 OZ, keďže bola napísaná vo forme predtlače (formulára), v ktorej
bolužsplnomocnenecvopredvpísanýadlžník(záložca)nemoholovplyvniťobsahtakejtodohody.Vtom,
že dlžníkovi bola odňatá možnosť zvoliť si zástupcu, ktorého by si sám vybral, resp. určil, možno vidieť
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Keďže

vopred pripravená dohoda o splnomocnení bola predložená dlžníkovi formou pripraveného formulára,
nejedná sa ani o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, čo má za následok výluku spod súdnej
kontroly. Dohodu o splnomocnení, podľa ktorej mal dlžníka zastupovať jemu vopred určený zástupca
mimo jeho slobodnú voľbu, je potrebné považovať za neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku, a teda
za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 OZ. Z uvedeného vyplýva, že zástupca ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci nemohol ani z uvedeného dôvodu platne uzavrieť záložnú zmluvu v mene

splnomocniteľa. Navyše súd s poukazom na ust. § 53 ods.4 písm. s/ OZ úč. od 13.06.2014 uvádza, že
za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré požadujú,
aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako
je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení
splnenia záväzku spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov záver správneho orgánu o splnení podmienok na

zamietnutie návrhu na vklad takejto záložnej zmluvy je v súlade s § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona.

Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho SR, napr. rozsudky sp.
zn. 8Sžo/17/2007 (R 42/2008), sp. zn. 1Sžr/37/2012 zo dňa 10.07.2012, sp. zn. 10Sžr/136/2012 zo dňa
15.03.2013 a sp. zn. 1Sžr/135/2012 zo dňa 11.06.2013.

Ďalej súd, zhodne s odporcom, poukazuje na ustanovenie § 5a ods.4 zák.č. 250/2007 Z.z. v znení zák.č.
102/2014 úč. Od 01.05.2014, v zmysle ktorého právny úkon , ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu
osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy, v
tomto prípade sa jedná o záložnú zmluvu, v mene spotrebiteľa , je neplatný.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250q
ods. 2 O.s.p. potvrdil, keďže napadnuté rozhodnutie považoval za vydané v súlade so zákonom.

Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k

ods. 1 O.s.p. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľovi - odvolateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa zák. č. 71/1992 Zb. v
znení neskorších predpisov vo výške 35,- Eur stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10
písm. b), nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu

a v konaní nebol úspešný (§ 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.). Súdne poplatky sa platia na účet Slovenskej
pošty a.s., Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica a to v hotovosti, platobnou kartou, poštovým
poukazom alebo prevodom z účtu v banke, alebo v pobočke zahraničnej banky. Kolkovými známkami
a v hotovosti sa môžu platiť poplatky, len ak v jednotlivom prípade neprevyšujú sumu 30,- Eur, okrem
poplatku podľa položky 17, pri ktorom je možné platiť kolkovými známkami alebo v hotovosti, aj keď

prevyšuje 30,- Eur. V hotovosti a platobnou kartou možno platiť poplatky prostredníctvom technického
vybavenia právnickej osoby so 100%-nou majetkovou účasťou štátu, ak má na to príslušný orgán
vytvorené podmienky.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie podané v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávnerozhodnutievoveci,c/súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.