Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 22, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/237/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113218803
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7113218803.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletú B. P. X. nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9 dieťaťa rodičov P..
B. X. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v O. A. O. XXXX/XX zastúpenej Advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ
& RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova č. 26, Košice a P.. F. X. nar. XX.X.XXXX bývajúceho Q. O. A. O.
Č.. X zastúpeného Advokátskou kanceláriou NIŽNÍK spol. s.r.o. JUDr. Ladislavom Nižníkom so sídlom

v Košiciach na Kováčskej č. 21 v konaní o zvýšenie výživného o nariadení predbežného opatrenia o
odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 27.4.2015 č.k. 21P 95/2013-424 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením z 27.4.2015 č.k. 21P 95/2013-424 zamietol návrh matky na nariadenie
predbežného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej predbežne

sumou 400 Eur mesačne a sumou 133 Eur na tvorbu úspor.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka dieťaťa s poukazom na § 205 ods.
2 písm. d/ a f/ O.s.p. z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Konštatovala, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia

dostatočne a podrobne odôvodnila a doba šiestich rokov od poslednej úpravy, počas ktorej došlo u
maloletej k najväčším fyzickým ako aj duševným zmenám, je nespochybniteľnou skutočnosťou, ktorá
si v súvislosti s výživou takéhoto dieťaťa vyžaduje zásah súdu. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého
stupňa nekorešponduje so znením ani s výkladom zákona a takéto odôvodnenie, v ktorom absentujú
základy právnej logiky porušuje právo účastníka na spravodlivé súdne konanie a odnímajú mu právo
na súdnu ochranu. Zdôraznila, že ust. § 74 ods. 1 O.s.p. jasne stanovuje účel predbežných opatrení,

a to je buď potreba dočasnej úpravy pomerov, alebo obava, že by výkon rozhodnutia bol ohrozený a
nestanovuje pre nariadenie predbežného opatrenia podmienku ohrozenia života, a to ani vo vzťahu k
výživnému pre maloleté deti. Ak sa vec týka maloletých detí, je súd viac ako povinný poskytovať zvýšenú
ochranu maloletému a zisťovať, či nie je na mieste, do momentu, kedy o veci rozhodne meritórne,
rozhodnúť aspoň dočasne, a tým odstrániť nedostatok vo výžive alebo výchove maloletého dieťaťa.
Argumentom neexistencie ohrozenia života nemôže obstáť, pretože pri takomto výklade zákona by bol

vo všeobecnosti zásah súdu do rodinnoprávnych vzťahov obmedzený len na najextrémnejšie prípady,
čo je v rozpore s celým systémom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ako aj princípmi. S
poukazom na ust. § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého predbežným opatrením môže súd nariadiť
účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere, zdôraznila, že zjednodušene povedané, je
možné a predpokladané, aby súd nariadil účastníkovi, aby platil výživné nielen v nevyhnutnej miere,
ale napríklad aj v primeranej miere, ktorá by bola odôvodnená dosiaľ vykonaným dokazovaním, a

ktorá by zároveň nemohla takémuto účastníkovi spôsobiť nenahraditeľnú ujmu. Ak by súd posudzoval
vec komplexne a prihliadol by na všetky doteraz zistené skutočnosti, nemohol by dôjsť k záveru, žedočasným zvýšením výživného v sume, ako ho navrhovala zvýšiť vo svojom návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, by mohlo dôjsť k nenapraviteľnej škode na strane otca. V konaní je jednoznačne
preukázané, že otec dieťaťa je lekár, ktorý naraz vykonáva niekoľko zamestnaní, žije v nadštandardných

bytových a sociálnych podmienkach, vlastní niekoľko nehnuteľností, ktoré mu prinášajú pravidelný zisk,
a to už bez ohľadu na to, ako s týmto ziskom nakladá. Otec nemá žiadne záväzky voči ďalším osobám,
nemá novú rodinu, nemá maloleté či plnoleté deti, nemá iných príbuzných, ktorí by boli odkázaní
na jeho výživu. S prihliadnutím na doteraz vykonané dokazovanie a s prihliadnutím na právny názor
vyslovený odvolacím súdom (vo veci samej) a na všetky okolnosti prípadu je možné vyššou mierou

pravdepodobnosti predpokladať samotný výsledok celého sporu a pri vyhodnotení tohto predpokladu
skonštatovať, že výživné navrhované v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je s veľkou
určitosťou podstatne nižšie, než bude súdom nariadené v meritórnom rozsudku. Súd namiesto toho,
aby pri posudzovaní návrhu hľadel predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, obával sa len o záujmy
otca a neriešil reálne zvýšené výdavky trinásťročného dieťaťa, ktoré v čase predchádzajúcej úpravy
výživného malo sedem rokov. Poukázal aj na to, že o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

rozhodoval ten istý súd, ktorý rozhoduje aj vo veci samej, a preto mal vedomosti o všetkých výsledkoch
dokazovania (aj keď nie úplne, z dôvodu zrušeného rozsudku). Vo svojom návrhu na predbežnú úpravu
nežiadala zaviazať otca platiť výživné na maloletú v tej istej výške, ako žiadala v žalobnom návrhu a
dokonca ani vo výške, o ktorej rozhodoval prvostupňový súd v pôvodnom rozsudku, ale iba v miere, ktorá
s ohľadom na samotné tvrdenia otca o svojom príjme a svojich výdavkoch je primeraná a adekvátna.

Zdôraznila, že na nariadenie predbežného opatrenia súd nemusel vykonať žiadne dokazovanie, iba mal
zosumarizovať a zhodnotiť doteraz zistené skutočnosti a na základe právnej úvahy stanoviť minimum,
ktoré je otec bez hrozby ujmy spôsobilý dočasne hradiť a tým sa aspoň v čiastočnej miere podieľať na
zvýšených výdavkoch ich maloletého dieťaťa. Konštatovala, že svojim návrhom nežiadala upraviť sumu
určenú na tvorbu úspor, ktorá je upravená v súčasnosti právoplatným a vykonateľným rozsudkom, podľa

ktorého otec výživné spolu s touto sumou určenou na tvorbu úspor v rovnakom rozsahu platí dodnes.
Nežiadala nijakým spôsobom sumu upravenú súdom na tvorbu úspor upravovať ani meniť. Žiadala
zvýšiť len výživné a sumu určenú na tvorbu úspor ponechať tak, ako bola doteraz. Ak mal súd zato,
že v konaní o nariadenie predbežného opatrenia nie je namieste, aby sa súd vôbec zaoberal tvorbou
úspor, petit predbežného opatrenia mohol pozmeniť podľa vlastného uváženia, keďže ide o konanie

starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktoré začína aj bez návrhu a súd nie je viazaný návrhmi účastníkov.
Súd preto mohol, pokiaľ situáciu vyhodnotil tak, že príjmy otca nie sú až tak vysoké, aby opodstatňovali
vytváranie úspor pre maloletú, dočasne nariadiť a otcovi uhrádzať sumu, ktorou v súčasnosti prispieva
na tvorbu úspor, priamo k jej rukám ako výživné, prípadne len časť tejto sumy. Z uvedených dôvodov má
za to, že prvostupňový súd dospel, napriek množstvu vykonaných dôkazov, k nesprávnym skutkovým

zisteniam a predovšetkým danú vec nesprávne právne posúdil. Z týchto dôvodov navrhla, aby odvolací
súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a predbežným opatrením zaviazal otca prispievať na výživu
maloletej B. P. sumou 400 Eur mesačne k jej rukám matky a prispievať sumou 133 Eur mesačne na
tvorbu úspor na maloletú vždy do 10-teho dňa v mesiaci na osobitný účet dieťaťa.

Otec dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu sa s rozhodnutím prvostupňového súdu a s jeho odôvodnením
plnestotožnilazdôraznil,ževtomtoprípadematkaneodôvodnilanaliehavúpotrebuzvýšeniavýživného,
nakoľko všetky okolnosti, ktoré uvádza, sú relevantné pre konanie vo veci samej a nezakladajú
potrebu úpravy pomerov účastníkov konania pred rozhodnutím súdu vo veci samej. Matka v odvolaní
síce uvádza potrebu zvýšenia výživného, ale znova žiadnym spôsobom preukázateľne neodôvodňuje

potrebu nariadenia predbežného opatrenia. To, že konanie na prvostupňovom súde prebieha rok a pol,
nezakladá naliehavú potrebu úpravy pomerov účastníkov, a tak ako prvostupňový súd podotkol, súd
musí zvážiť, aký zásah a aké dôsledky bude mať nariadenie predbežného opatrenia na účastníkov
konania. Matkou tvrdené zvýšené náklady a potreby maloletej sú uplatnené samotným návrhom
na zvýšenie výživného, no táto skutočnosť nezakladá relevantný dôvod na nariadenie predbežného

opatrenia. Rovnako zdôraznil, že matka sa nemôže odvolávať na nedostatok finančných prostriedkov
potrebných na výživu maloletej a jej poukazovanie na ostatné rozhodnutia o úprave výživného
rozsudkom Okresného súdu Košice I zo 6.3.2009 sp. zn. 19C 136/2008 nepovažuje za relevantné,
nakoľko na základe rozsudku Okresného súdu Košice I z 26.6.2014 č.k. 21P 95/2013-301, ktorý sa stal
v ten istý deň aj predbežne vykonateľným, v období od 26.6.2014 do apríla 2015 poukazoval výživné

vo výške 600 Eur mesačne a uhradil dlžné výživné 3.074,60 Eur. Tieto finančné prostriedky matke
uhradil, na čom nič nemení ani rozhodnutie krajského súdu z 27.2.2015, ktorým zrušil tento rozsudok
prvostupňového súdu a vrátil vec na ďalšie konanie, nakoľko spotrebované výživné sa nevracia.
Poukázal aj na tú skutočnosť, že matka z dôvodu jediného omeškania s úhradou výživného podala,a to bez akéhokoľvek, minimálne ústneho, predbežného upozornenia, návrh na vykonanie exekúcie a
exekúcia prebiehala do 5.5.2015. Pri uplatnení trov exekútorky a najmä trov právneho zastúpenia matky,
ktoré sú predbežne vyčíslené vo výške 4.078,01 Eur, jeho výdavky sa neúmerne zvýšia. Práve preto

považuje úvahu prvostupňového súdu o dôsledkoch predbežného opatrenia na účastníkov konania
za správnu. Matke dieťaťa bolo počas obdobia predbežnej vykonateľnosti rozsudku prvostupňového
súdu poukazované nadpriemerné výživné, preto podľa jeho názoru sa nemôže odvolávať na naliehavú
zvýšenúpotrebuzvýšeniavýživnéhoaúpravupomerovúčastníkov.Navrhol,abyodvolacísúduznesenie
súdu prvého stupňa potvrdil.

Kolízny opatrovník dieťaťa sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Predbežné opatrenie predstavuje jeden zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho
zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou

nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri
nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových
zistení a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný charakter). V
dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného
rozhodnutia (vo veci samej) a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá,
že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.).
Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi
danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností

odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu
pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna
úprava (§ 115 ods. 1 O.s.p. a contrario, § 75 ods. 7 O.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho
inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah
súdu. Ak by v konaní o nariadenie predbežného opatrenia bolo potrebné trvať na požiadavke riadneho

vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený, pretože
základnými znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti
jepotrebnémimoriadnevyzdvihnúť,leboužzosamotnéhooznačenia„predbežnéopatrenie“ vyplýva,že
nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi a že nariadením predbežného opatrenia
nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v

budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého
stupňa, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a na zdôraznenie
jeho správnosti dodáva, že doposiaľ zistené skutočnosti nepreukazujú naliehavú potrebu okamžitého
zásahu súdu vo forme predbežného opatrenia, pretože matka v priebehu konania neosvedčila také
skutočnosti, ktoré by opodstatňovali zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Odvolací súd
napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil a pretože sa úplne stotožnil

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa v odôvodnení tohto uznesenia podľa § 219 ods.
2 O.s.p. obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd
dodáva, že všetky odvolacie dôvody matky sú relevantné pre rozhodnutie v merite veci o jej návrhu
na zvýšenie výživného po zmene pomerov v súlade s § 78 ods. 1 Zákona o rodine a týmito sa bude
konajúci súd zaoberať v rámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie v merite veci.

Odvolací súd konštatuje, že v tomto prípade skutočne nie je splnená základná podmienka pre nariadenie
predbežného opatrenia, ktorou je naliehavosť potreby takejto predbežnej úpravy práve so zreteľom
na prebiehajúce konanie vo veci samej, preto ingerencia súdu vo forme predbežného opatrenia nie je
odôvodnená. Práve preto, že ide iba o predbežnú úpravu, nebolo úlohou odvolacieho súdu dôslednesa zaoberať odvolacími námietkami matky, pretože tieto sa prakticky týkajú veci samej a majú význam,
ako už bolo zdôraznené, pre konečné rozhodnutie. Z obsahu spisu vyplýva, že na Okresnom súde
Košice I pod sp. zn. 21P 95/2013 sa vedie konanie o zvýšenie výživného pre maloletú B. P., ktoré

bolo začaté na návrh matky 28.6.2013, pričom konajúci súd už vykonával dokazovanie potrebné pre
rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného. Z tohto dôvodu majú skutočnosti uvádzané matkou
tak v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ako aj v odvolaní relevanciu až pre rozhodnutie
súdu v merite veci, nakoľko v danom prípade by predbežné opatrenie neprípustne nahradzovalo
konečné rozhodnutie. Odvolací súd zdôrazňuje, že predbežným opatrením nemožno prejudikovať výrok

konečného rozhodnutia vo veci samej, preto definitívny rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletej
B. P. určí súd v konaní vo veci samej potom, čo vykoná dokazovanie v súlade s uznesením Krajského
súdu v Košiciach z 27.2.2015 č.k. 8CoP 355/2014-400 za účelom zistenia rozsahu odôvodnených
potrieb maloletej, ako aj zárobkových schopností a možností a majetkových pomerov oboch rodičov a
následne určí výživné podľa zákonných kritérií stanovených v § 62 a § 75 Zákona o rodine. Pokiaľ ide
o dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo vzťahu k zvýšeniu výživného od otca pre

maloletú odvolací súd zdôrazňuje, že predbežným opatrením podľa § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. možno
povinnej osobe (otcovi) uložiť povinnosť platiť výživné len v nevyhnutnej miere, čiže rozsah vyživovacej
povinnosti, ktorá môže byť uložená predbežným opatrením je zásadne odlišný od zákonných kritérií
určovaniarozsahuvýživnéhovyplývajúcichzustanoveníZákonaorodine(§62a§75Zákonaorodine)a
ani eventuálne zvýšenie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa nemôže byť dôvodom na nariadenie

predbežného opatrenia v súlade s návrhom matky, pretože výživné určené rozsudkom Okresného súdu
Košice I zo 6.3.2009 č.k. 19C 136/2008-108 po 233 Eur mesačne a na tvorbu úspor 133 Eur mesačne
prekračuje rozsah výživného v nevyhnutnej miere po zohľadnení príjmu matky, ktorý je dostatočný na
pokrytie eventuálne zvýšených výdavkov na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletej dcéry, ako
aj otcom tvrdenú skutočnosť (vyjadrenie otca k odvolaniu matky na č.l. 435-437), ktorý na základe

rozsudku Okresného súdu Košice I z 26.6.2014 č.k. 21P 95/2013-301 si plnil vyživovaciu povinnosť
od júna 2014 do apríla 2015 vo výške 600 Eur mesačne a uhradil dlžné výživné 3.074,60 Eur a na
tomto závere nič nemení skutočnosť, že tento rozsudok bol rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach
zrušený (uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 27.2.2015 č.k. 8CoP 355/2014-400). Vo vzťahu k
odvolacím námietkam matky odvolací súd dodáva, že v konaní o nariadenie predbežného opatrenia

súd dokazovanie nevykonáva, preto nemôže byť relevantný odvolací dôvod, že súd nedostatočne
zistil skutkový stav a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozsiahle úvahy matky, uvedené v odvolaní proti zamietajúcemu uzneseniu súdu prvého stupňa, sú
bez právneho významu, pretože posúdenie, či a kedy je daná potreba nariadiť predbežné opatrenie, je
ponechané na úvahu súdu, ktorý starostlivo skúma všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka

konania nariadením predbežného opatrenia. Za daného skutkového stavu, matka neosvedčila nárok
ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorej následkom by mala byť ingerencia súdu vo
forme predbežného opatrenia, odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa §
219 ods. 2 O.s.p..

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.