Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 22, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114200186
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7114200186.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a

členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci starostlivosti súdu
o mal. A. Z. nar. XX.X.XXXX a mal. Z. Z. nar. XX.X.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice deti rodičov O. Z. nar. X.X.XXXX
bývajúcej v G. na N. č. 22 a M. Z. nar. X.X.XXXX trvale bývajúceho v Z. nad N. na C.. XX t.č. v Z. na
H.. XX u M. G. v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice
I zo 16.10.2014 č.k. 18P 49/2014-81 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zo 16.10.2014 č.k. 18P 49/2014-81 zvýšil výživné od otca určené

rozsudkom Okresného súdu Trebišov z 3.11.2009 č.k. 15C 153/2009-98 pre mal. A. Z. nar. XX.X.XXXX
zo sumy 66 Eur na 80 Eur mesačne a pre mal. Z. Z. nar. XX.X.XXXX zo sumy 66 EUR na 70 EUR
mesačne od 1.9.2014 do budúcna, ktoré je otec povinný platiť do rúk matky vždy do 15-tého dňa toho
ktorého mesiaca dopredu. V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Dlžné
výživné za obdobie od 1.9.2014 do 31.10.2014 spolu 30 EUR zaviazal otca zaplatiť do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku matke maloletých detí. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí a žiadal ponechať
doterajšie výživné pre maloleté deti spolu 132 Eur mesačne s odôvodnením, že jeho priateľka, s ktorou
býva v spoločnej domácnosti je na materskej dovolenke s maloletou W., čím sa mu zvýšili náklady na
domácnosť. Poukázal na to, že mal. A. od narodenia platí 12 Eur poistenie, cestové náklady, keď ho
deti navštívia a do septembra 2013 prispieval vždy, keď ho o to matka maloletých detí požiadala. Pre
mal. Z. jeho priateľka vždy zabalila detské oblečenie, ktoré bolo veľmi zachovalé, skoro ako nové a to

po dobu 3 až 4 rokov. Na opakované ústne žiadosti, aby malé oblečenie matka vrátila späť, už vyše
roka nereaguje a práve preto priateľka prestala posielať mal. Z. takéto oblečenie. Konštatoval, že je tu
možnosť, kde by matka detí trochu ušetrila. Zdôraznil, že jeho priemerná mzda je 650 Eur, v ktorom sú
zahrnuté aj nadčasy, ktoré si pravidelne žiada od svojho zamestnávateľa, aby udržal priemer mzdy, čo
je na úkor jeho voľného času a z tohto príjmu prispieva deťom cca 180 - 200 Eur (výživné, autobus/vlak,
poistné, jedlo a iné). Poukázal na príjem matky, ktorý je spolu 970 Eur, preto si myslí, že peniaze, ktoré
teraz žiada, až tak nepotrebuje.

Matka maloletých detí vo vyjadrení nesúhlasila s odvolacím návrhom otca a trvala na rozhodnutí súdu
napriek tomu, že jej žiadosti nebolo vyhovené v plnej miere. Konštatovala, že otec maloletých detí si pri
plánovaní novej rodiny bol vedomý svojej finančnej situácie, ako aj existujúcej vyživovacej povinnosti.Zdôraznila, že vyživovacia povinnosť otca voči maloletým deťom nebola upravovaná od rozvodu ich
manželstva v r. 2009. Vyjadrila názor, že otec zavádza a klame, pretože okrem určeného výživného na
svoje deti neprispieva a ani sa nepodieľa na ich výchove pravidelne. Výdavky spojené s cestovaním sú

z toho dôvodu, že otec si maloleté deti nevyzdvihuje v mieste bydliska, ani ich nevracia, ale od r. 2010
deti musia dochádzať autobusom alebo vlakom 70-100 km, ktoré výdavky sú však minimálne, nakoľko
s deťmi trávi nanajvýš 2 dni v mesiaci.

Kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 tohto zák. ust., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods.
3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil
ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy,

a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal
na všetko čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho
sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o zvýšení výživného pre mal. A. a mal. Z.,
ktorý konštatoval podstatné zvýšenie odôvodnených potrieb maloletých detí a mierne zvýšenie príjmu
otca, ktorému pribudla vyživovacia povinnosť voči mal. W. X.X.XXXX. Konajúci súd sa vysporiadal s

námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré v prevažnej miere tvorili jeho obranu už v priebehu
konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné
skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o rozsahu jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému
A. a mal. Z.. Odvolací súd rovnako, ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase
prechádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcim v čase terajšieho rozhodovania a dospel k

totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov
na strane maloletých detí odôvodňujúca zvýšenie výživného a výživné 80 eur mesačne pre mal. A. a 70
Eur pre mal. Z. je primerané reálnym zárobkových schopnostiam a možnostiam otca a jeho majetkovým
pomerom, zohľadňuje odôvodnené potreby maloletých detí do výšky zodpovedajúcej príjmu otca, ako
aj tú skutočnosť, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. W. nar. X.X.XXXX. Odvolací súd

konštatuje, že výživné 80 Eur mesačne pre mal. A., ktoré predstavuje výživné na 1 deň 2,7 Eura a
výživné 70 Eur mesačne pre mal. Z., ktoré predstavuje výživné na 1 deň 2,3 Eura zohľadňuje iba časť
nevyhnutných potrieb maloletých detí a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy maloletých
detí na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre ich všestranný rozvoj, čo fakticky znamená, že podiel matky
na výživnom je porovnateľný (vyšší) s podielom otca, preto sú bez právneho významu pomery matky,

na ktoré sa otec odvoláva a ktorá sa o maloleté deti osobne stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu
povinnosť v rozsahu zodpovedajúcom svojmu príjmu. Odvolací súd dodáva, že pomery otca, na ktoré
sa odvoláva, sú vyjadrené v napadnutom rozsudku zvýšením výživného pre mal. A. len na 80 Eur
mesačne a pre mal. Z. len na 70 Eur mesačne, pretože rozsah odôvodnených potrieb maloletých detí
by zjavne odôvodňovalo zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu, ale vychádzajúc z reálneho príjmu

otca, ktorý je popri odôvodnených potrebách oprávnenej osoby rozhodujúcim hľadiskom pre rozhodnutie
o výživnom (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), t.j. schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
rodiča podmieňujú mieru uspokojenia odôvodnených potrieb dieťaťa, nemohol odvolací súd rozhodnúť
v súlade s návrhom matky. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd poukazuje na §
62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti k deťom považuje za ich prvoradú

zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené,
že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd poznamenáva, že výdavky otca
súvisiace s návštevami maloletých detí sa nezohľadňujú pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti
rodiča, ktorý nemá maloleté deti zverené do svojej osobnej starostlivosti, preto odvolací súd na túto
odvolaciu námietku otca neprihliadol. Odvolací súd tiež dodáva, že tzv. valorizačná klauzula obsiahnutá

v § 78 ods. 3 Zákona o rodine ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov zohľadnil aj
zmenu výšky (vývoj životných nákladov). Výška životných nákladov je zrejmá napr. z cien spotrebného
koša, zmien inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Vývoj
životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výškyvýživného. Odvolací súd je toho presvedčenia, že príjem otca v rozhodnom období bol dostatočný na
uspokojovanie vlastných potrieb a potrieb svojej terajšej rodiny v rozsahu minimálne bežného životného
štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil svojim maloletým

deťom A. a Z. formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu má
mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Rozsudok súdu prvého stupňa spĺňa
základné obsahové náležitosti, zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť, a je logickým a právnym vyústením
priebehu a výsledkov prvostupňového konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku
presvedčivéaaniodvolacísúdnemalpochybnostiosprávnostiurčenéhovýživného.Zvyššieuvedených

dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1
O.s.p. a v odôvodnení sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia
podľa § 219 ods. 2 O.s.p.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.