Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 3, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/191/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114213184
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114213184.4

Uznesenie

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia,
a.s., Toplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti žalovanému: C. P., L.. XX.XX.XXXX, J. F.
X, G., zastúpenému: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Svidník, Sov. hrdinov 163/66, o návrhu
žalovaného na povolenie obnovy konania takto

r o z h o d o l :

z a m i e t a návrh na povolenie obnovy konania,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 09.05.2014 navrhol žalovaný povoliť obnovu konania
vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 14Ro 143/2011 a zároveň nariadiť odklad
vykonateľnosti citovaného platobného rozkazu.

Predmetný návrh žalovaný odôvodnil ustanovením § 228 ods. 1 písm. a/,b/ a e/ O.s.p., pričom uviedol,
že sú tu nové pre povolenie obnovy konania rozhodujúce skutočnosti a rozhodnutia, pričom sa jedná
o rozhodnutia, ktorými súdy judikovali neprijateľnú zmluvnú pokutu v rovnakom znení ako je znenie
zmluvnej pokuty, ktorú je povinná zaplatiť v zmysle platobného rozkazu. O týchto skutočnostiach sa
dozvedel žalovaný teraz a sú teda dôvodom pre povolenie obnovy konania. Zmluva o úvere vykazuje

znaky spotrebiteľskej zmluvy a vzťahujú sa na ňu ustanovenia § 52 a násl. Občianskeho zákonníka.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje množstvo neprijateľných podmienok.

Taktiež poukázal žalovaný na rozhodnutia všeobecných súdov, o ktorých sa dozvedel minulý mesiac od
Združenia na ochranu spotrebiteľa s tým, že nemožno od spotrebiteľa čakať, aby sledoval judikatúru
Súdneho dvora, resp. komunitárnych súdov, preto je postačujúce vychádzať z jeho tvrdenia o tom, kedy

sa dozvedel o takejto judikatúre. Poukázal aj na neprimeranú výšku úroku oproti priemerným úrokovým
sadzbám v danom čase.

Obnova konania je dôvodná aj z dôvodu, že rozhodnutie okresného súdu je v rozpore s rozhodnutiami
Európskeho súdneho dvora, čo potvrdzuje to, že vnútroštátny súd porušil komunitárne právo na ochranu
spotrebiteľa s poukazom na rozsudky Súdneho dvora C-240/98 až C-244/98, rozsudok SDC-473/00.

Žalobca v písomnom vyjadrení poukázal na to, že nie sú splnené dôvody na obnovu konania. Žalobca
poukázal na to, že subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania nebola zachovaná. Taktiež
poukázal na to, že všetky rozhodnutia Súdneho dvora EÚ sú zverejnené na internete, sú verejne
dostupné a žalovaný preto podal návrh po uplynutí 3-mesačnej lehoty podľa § 230 ods. 1 O.s.p.
Povolenie obnovy konania by bolo v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých

subjektov práva v právny poriadok.Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením obsahu spisu Okresného súdu
Prešov sp. zn. XXRo XXX/XXXX, rozsudku Súdu z 27.6.2000, ako aj ostatného spisového materiálu,
pričom bol zistený tento skutkový stav:

Na tunajšom súde bol dňa 26.06.2011 podaný návrh žalobcu v konaní proti žalovanému o zaplatenie
sumy 4.579,23 Eur, na základe ktorého uplatnil žalobca právo na zaplatenie dlžnej sumy od žalovaného
z dôvodu neplnenia jeho povinností zo zmluvy o úvere. V tejto veci bola pripojená zmluva o úvere,
prehľad splátok a úverové podmienky, pričom tunajší súd vydal dňa 29.06.2011 platobný rozkaz, v

ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.564,19 Eur. Predmetný platobný rozkaz bol doručený
žalovanému do vlastných rúk, ktorý ho prevzal dňa 07.07.2011. Predmetné rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 27.07.2011.

Z výsluchu žalovaného vyplynulo, že od Občianskeho združenia sa v marci 2014 dozvedel o tom, že
ako spotrebiteľ má priznané na základe rozhodnutí európskych súdov zvýšenú ochranu a bolo mu

oznámené, že boli vydané súdne rozhodnutia, ktoré by mu privodili priaznivejšie rozhodnutie.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 228 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť

návrhom na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,
ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody
účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným
finančným zadosťučinením,

e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych
spoločenstiev,
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
Podľa § 228 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na obnovu konania môže účastník

napadnúť i právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa odseku
1 vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný
platobný rozkaz, rozkaz na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz.
Podľa § 228 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, návrh na obnovu konania má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) obsahovať označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod obnovy,

skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu
preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 230 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, návrh na obnovu konania treba podať v lehote
troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od

toho času, keď ho mohol uplatniť.
Podľa § 230 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno
návrh podať len z dôvodu uvedeného v
a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom
súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,

b) § 228 ods. 1 písm. c),
c) § 228 ods. 1 písm. d),
d) § 228 ods. 1 písm. e).
Podľa § 230 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, navrátenie lehoty na obnovu konania nie je
prípustné.

Návrh na obnovu konania je koncipovaný ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má slúžiť k tomu,
aby mohla byť znova prejednávaná vec už právoplatne skončená, avšak len za zákonom stanovených
podmienok.Obnova konania môže byť podaná len proti rozhodnutiam, proti ktorým nie je zo zákona vylúčená.
Zásadne možno návrhom na obnovu konania napadnúť každý právoplatný rozsudok súdu. Návrhom na

obnovu konania možno napadnúť aj právoplatný platobný rozkaz, ak možno dôvody obnovy vzťahovať
i na predpoklady, za ktorých bol tento platobný rozkaz vydaný (§ 228 ods. 2 O.s.p.).

Konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich, v ktorej sa vec v súčasnosti nachádza, súd
skúma, či je obnova konania procesne prístupná. Skúma splnenie procesných podmienok uvedených

v zákone, pričom návrhu na obnovu konania v tejto fáze buď vyhovie alebo ho zamietne. Druhá fáza
predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci, pričom až v druhej fáze konania sa skúma
skutočná opodstatnenosť tvrdeného dôvodu návrhu na obnovu.

Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti návrhu na obnovu konania, na ktorý sa zameriava súd
v prvej fáze, je tvrdenie o existencii skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten, kto navrhuje

obnovu konania bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. Procesná prípustnosť návrhu je
podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania nemal žiaden podiel na tom, že sa v pôvodnom
konaní nemohli použiť takéto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy. Táto podmienka nie je splnená, ak
určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v pôvodnom konaní a ten, kto navrhuje
obnovu konania o ich

existencii vedel, resp. mal možnosť vedieť a mal aj dostatok podkladov potrebných na ich označenie a na
splnenie svojej dôkaznej povinnosti v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p., avšak ich v pôvodnom konaní nepoužil.

Dôvodom obnovy konania môžu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali do vyhlásenia rozhodnutia súdu,
ktorého obnova sa navrhuje. Pre záver, či nové skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy môžu privodiť pre

účastníka priaznivejšie rozhodnutie vo veci stačí, ak sa javí byť pravdepodobným, že môžu pre účastníka
privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Obo/57/2009).

Vecná nesprávnosť rozsudku, ktorého obnova sa navrhuje, nie je dôvodom zakladajúcim procesnú
prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p. (zo Súdnej praxi 2/2000).

Platobný rozkaz možno napadnúť návrhom na obnovu konania, ak možno dôvody obnovy konania
vzťahovať na predpoklady, za ktorých bol vydaný. V skrátenom konaní podľa § 172 - § 174 O.s.p. sa
nevykonáva dokazovanie, a preto neprichádza do úvahy aplikácia dôvodu uvedeného v § 228 ods. 1
písm. b) O.s.p., ale ani poukaz na nové dôkazy v zmysle § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p.. Vzhľadom k tomu,

že návrhom na obnovu konania môže navrhovateľ uplatňovať len také skutočnosti alebo rozhodnutia,
ktoré nemohol použiť bez svojej viny v pôvodnom konaní, a pretože o nedostatku tohto procesného
zavinenia nemožno hovoriť tam, kde nebol podaný odpor, je možné povoliť obnovu konania z dôvodu
uvedeného v § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. len vtedy, ak sú tu nové skutočnosti, ktoré navrhovateľ obnovy
nemohol použiť do uplynutia lehoty k podaniu odporu alebo námietok (napr. pretože o nich nevedel)

alebo ak neskoršie rozhodnutie príslušného orgánu, o ktorom sa navrhovateľ dozvedel po uplynutí lehoty
k podaniu odporu, rieši inak predbežne otázku vo veci, v ktorej bol súd viazaný rozhodnutím iného
orgánu (§ 135 ods. 1 O.s.p.) alebo v ktorej bol povinný z rozhodnutia iného orgánu vychádzať (§ 135
ods. 2 O.s.p.). (Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. Cpj/67/82). Obdobne ten istý Najvyšší súd
ČR v rozhodnutí sp. zn. 20Cdo/322/98 uviedol, že okolnosť, že odôvodnenie nálezu Ústavného súdu

zahrňuje posúdenie právnej otázky, ktorú odvolací súd posúdil v inej veci skôr inak, nerobí z nálezu
rozhodnutie, ktoré by bolo dôvodom obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Za dôvod pre povolenie návrhu na obnovu konania je možné považovať len také nové rozhodnutie iného
súdu alebo ďalšieho príslušného orgánu, ktoré bolo vydané v čase pôvodného konania a ktoré nemohol

účastník bez svojej viny použiť. Môže sa jednať aj o rozhodnutie, ktoré bolo vydané až po skončení
pôvodného konania, keď takéto rozhodnutie rieši skutočnosti a dôkazy, ktoré boli predmetom pôvodného
konania (rieši predbežnú otázku, ktorej zodpovedanie bolo rozhodné pre výsledok pôvodného konania).
Musí sa však jednať o rozhodnutie, ktoré rieši skutočnosti a dôkazy, ktoré boli predmetom pôvodného
konania. Nemôže sa jednať teda o rozhodnutie týkajúce sa iných účastníkov, či iného predmetu konania,

ktoré skutkovo nesúvisia s konaním, ktorého obnova sa navrhuje.V preskúmavanej veci žalovaný poukazuje na nové skutočnosti pre obnovu konania rozhodujúce, ktoré
konkrétnešpecifikovalvpriebehukonania,apretosúdanineskúmal,čiurčitérozhodnutie mohloprivodiť
priaznivejšie rozhodnutie pre žalobcu v predmetnej veci, nakoľko nebolo súdu špecifikované.

K bodu II. žaloby, teda že sú tu rozhodnutia všeobecných súdov rozhodujúce pre povolenie obnovy
konania,súdpoukazuje,žetietorozhodnutia,ktorésúcitovanéhozostranyžalobcuanivjednomprípade
sa žalobca nevyporiadal s tým, aby preukázal, že takéto rozhodnutia majú vplyv na posúdenie jeho
konkrétneho nároku, resp. jeho konkrétneho právneho vzťahu, nakoľko ako vyplýva z týchto citovaných

rozhodnutí. K tomu súd uvádza, že dôkazné bremeno preukázania skutočnosti, že ak by sa aj bol
dozvedel žalobca o takýchto rozhodnutiach je nutné, aby takýto návrh podal v lehote 3 mesiacov od
času, kedy sa dozvedel o dôvode obnovy. Jedná sa o zákonnú lehotu, ktorú O.s.p. predpisuje pre
podanie návrhu na obnovu konania a o tejto subjektívnej lehote je jej začiatok stanovený okamihom
dozvedenia sa o dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym momentom, od ktorého sa mohol dôvod
obnovy konania uplatniť. Zachovanie lehoty na obnovu konania je povinný preukázať účastník konania,

ktorý obnovu konania navrhuje. V danom prípade nebolo zo strany žalobcu preukázané zachovanie tejto
3-mesačnej subjektívnej lehoty, čo bol ďalší dôvod pre zamietnutie návrhu na povolenie obnovy konania.

Pokiaľ sa týka bodu III. dôvodov pre povolenie obnovy konania, a to rozhodnutí Súdneho dvora
európskych spoločenstiev pre povolenie obnovy konania, a to rozsudku C 40/98 až C-444/98, C 373/00,

súd poukazuje, že žalobca neprodukoval žiadny dôkaz o tom, že predmetný platobný rozkaz, ktorého
povolenie obnovy konania sa domáha, je v rozpore s rozhodnutiami uvedených súdov, absolútne sa
nezmienil, konkrétne s ktorým rozhodnutím je v rozpore, prípadne v ktorej jeho časti a neuviedol z akých
dôvodov by sa malo jednať o rozporné rozhodnutie. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že ani v prípade
tohto dôvodu nie je daný dôvod na povolenie obnovy konania.

Pokiaľ sa týka rozsudku súdu z 27.06.2000 a to spojené prípady C 240/98 až C-244/98 jedná sa
o prípady, ktoré hovoria o právomoci Národného súdu vyšetriť, či určitá klauzula je neprimeraná, a
to z vlastnej iniciatívy, pričom konkrétne v danom prípade nečestnou podmienkou bola podmienka v
zmluvách, ktoré boli uzavreté v Španielsku pri predaji kníh, kedy bola daná právomoc súdu v Barcelone

ako miesto obchodného sídla predajcu, pričom spotrebitelia sa podriadili jurisdikcii tohto súdu napriek
tomu, že miesto ich pobytu bolo výrazne vzdialené od Barcelony, čo im nepochybne sťažilo prístup k
právnej náprave alebo ochrane, a preto že zároveň táto podmienka dodávateľovi dovoľovala pripraviť
sa na proces ľahšie a robilo mu to menej obtiažnym, tak táto podmienka bola určená ako nečestná,
pričomnepochybnevdanomprípade,ktorýjeprejednávanouvecou,nebolosporné,ženávrhnavydanie

platobného rozkazu bol podaný na súde, v obvode ktorého býva, resp. bývala a zdržiavala sa žalovaná.

Pokiaľ sa týka rozsudku vo veci C-473/2000, Cofidis SA proti Fredout, v tomto sa Súdny dvor zaoberal
otázkou, či je oprávnený súd i po uplynutí premlčacej lehoty z úradnej povinnosti alebo na základe
podnetu určiť, že klauzula v zmluve je zneužívajúca. Otázka, na ktorú odpovedal citovaný súd teda

bola to, či pri spotrebiteľskom vzťahu môže byť nepriateľská finančná klauzula označená za neplatnú
len počas trvania premlčacej doby. V danom prípade konkrétny súd posúdil túto otázku tak, že ani
nemá právomoc rozhodnúť o tejto otázke, nakoľko táto právomoc patrí jednoznačne súdnemu orgánu
príslušného štátu, pričom ďalším predmetom posudzovania súdu bolo aj to, akým spôsobom je nutné
vykladať rozhodnutie vo veci C-240/98 až C 244/98, no opäť v tomto konaní, ktoré bolo predmetom

posudzovania súdu, nebolo nutné sa zaoberať prípadnými otázkami premlčania, a preto súd má za to,
že ani toto citované rozhodnutie nie je dôvodom pre povolenie obnovy konania v tejto konkrétnej kauze.

Na záver súd považuje za potrebné uviesť, že je v demokratickom právnom štáte potrebné vychádzať
zo zásady záväznosti a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia ako princípu právnej istoty a stability

právnych vzťahov, ktorá je jedným zo základných princípov právneho štátu. Pokiaľ žalovaný nepreukázal
žiaden z dôvodov, o ktoré opieral svoj návrh na povolenie obnovy konania, súd považoval za právne
dôvodné predmetný návrh zamietnuť.

Uvedené závery vyplývajú aj z rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXCo XX/XXXX ako aj z

konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. XXC XXX/XXXX.

Výrok o trovách konania vyplýva z § 150 ods. 1 O.s.p., keď súd výnimočne nepriznal úspešnému
žalobcovi náhradu trov konania. Z tohto dôvodu súd má za to, že je možné nepriznať náhradu trovkonania úspešnému účastníkovi, vzhľadom aj na charakter jeho podnikania je dôvodné, aby niesol trovy
tohto konania sám. Podľa názoru súdu to nemôže podstatným spôsobom v negatívnom smere ovplyvniť
jeho finančnú situáciu. Na druhej strane žalovaný spláca viacero pôžičiek.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
O.s.p.

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.