Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 25, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoE/51/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414203035
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8414203035.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej: S. H., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, Z. N., o
vymoženie 2.912,60 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Kežmarok č. k. 7Er/287/2014-16 zo dňa 16.01.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka, § 45 ods. 1 až 3 Zákona
o rozhodcovskom konaní, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Konštatoval, že vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou označenou ako zmluva o úvere je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súčasťou zmluvy o úvere boli
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinná nemohla ovplyvniť, nakoľko už boli pripravené
vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Nejedná sa o spotrebiteľský úver, pretože nie sú splnené zákonné
znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z.

o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) tohto zákona v znení účinnom od 11.06.2010 sa
spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný
účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. V predloženej zmluve je uvedené vyhlásenie
dlžníka, že finančné prostriedky mu boli poskytnuté na výkon povolania, čo potvrdil svojim podpisom.
Aj napriek tomu, že sa nejedná o spotrebiteľský úver a na predmetnú zmluvu sa v zmysle ust. § 2 ods.
1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. nevzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch, neznamená to, že

zmluva nemôže k nim patriť v zmysle právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku.

Súd prvého stupňa považoval zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky, na základe ktorej
oprávnený vyplnil do zmenky chýbajúce údaje, a to zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy, za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne
v neprospech spotrebiteľa a sleduje cieľ obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.

Konštatoval,žedohodaovyplnenízmenkyajejnáslednepoužitiejevrozpores§52ods.2Občianskeho
zákonníka. Ak by bol rozhodcovský súd v zmysle § 33 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní
postupoval v zmysle ustanovení §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka, musel by dospieť k záveru,
že dohoda o vyplnení zmenky je neplatná, pretože predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá vystavila spotrebiteľa (povinnú) do nevýhodného postavenia. Predmetná

dohoda o vyplnení zmenky, koncipovaná v čl. 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru spôsobujeznačnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v zmysle §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a sleduje cieľ obísť právne predpisy chrániace spotrebiteľa.

Uvedené ustanovenie nebolo osobitne dojednané, je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru, ktoré sú predtlačené na rubovej strane zmluvy o úvere, a ktoré veriteľ používal vo vzťahu k
neurčitému počtu svojich klientov.

Dohoda o vyplnení zmenky poskytuje veriteľovi neprimeranú výhodu najmä v tom, že hoci je limitovaný

vo výške zmenkovej sumy, je len na ňom, aby určil, aká je výška jeho nárokov voči dlžníkovi ku
dňu vyplnenia zmenky. Takýmto spôsobom môže veriteľ v podstate jednostranne určiť výšku dlhu
dlžníka bez toho, aby bola táto výška preskúmateľná. Spotrebiteľ (povinná) nemala reálnu možnosť
obsah predloženej formulárovej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok ovplyvniť, resp. niektoré
zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Pokiaľ chcela povinná úver získať, musela adhéznu zmluvu aj s
pripojenými všeobecnými obchodnými podmienkami podpísať ako celok.

Preto súd prvého stupňa pre zistený rozpor exekučného titulu so zákonom zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol,

že súd prvého stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon. Okrem
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku na zistený skutkový stav aplikoval aj ustanovenie
§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Súd prvého stupňa na správne zistený skutkový stav veci
nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje
povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá

povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale súd prvého stupňa citované ustanovenie nesprávne
aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených listín
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmanie exekučného titulu sa
obmedzujenadodržanievšetkýchformálnychnáležitostíexekučnéhotitulu.Preskúmavanímmateriálnej
stránky exekučný súd zisťuje, či sú naplnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. V rámci

materiálneho prieskumu exekučného titulu exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské
konanie, Musí sa len obmedziť na skúmanie výroku exekučného titulu. Splnenie podmienok zastavenia
exekúcie musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd
nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu.

Oprávnený ďalej namietal, že v prípade, ak exekučný súd na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie
§ 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, ukrátil strany exekučného konania práv, ktoré im
priznáva zákon. Takýmto postupom súdu dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.
Oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. Zákona č. 244/2002 Z. z. o

rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú
pre zmluvné strany záväzné, Konajúci súd tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a zaťažil konanie
vadou nedostatočného zistenia skutkového stavu.

V zmysle článku 2 zmluvy je daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s. rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami, rozhodcovský súd postupuje
v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní a v súlade s rokovacím poriadkom, a preto bol exekučný
titul vydaný v súlade s týmto zákonom.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal
napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia

§ 212 ods. 1, O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, správne aplikoval právne predpisy a správne vo veci
rozhodol. Odvolací súd sa s výnimkou záveru, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský úver podľa
zákona č. 129/2010 Z. z., lebo v predloženej zmluve je uvedené vyhlásenie dlžníka, že finančné

prostriedkymuboliposkytnuténavýkonpovolania,čopotvrdilsvojimpodpisom,stotožňujesosprávnymi
závermi uvedenými v rozhodnutí súdu prvého stupňa, na ktoré poukazuje.

Vo vzťahu ku konštatovaniu súdu prvého stupňa, že v danom prípade sa nejedná o spotrebiteľský úver,
odvolací súd sa nestotožňuje s takýmto záverom prvostupňového súdu.

Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinnou dňa 22.11.2010 vyplýva, že v časti, v ktorej
má dlžník vyhlásiť účel, na ktorý sa mu úver poskytuje, je krížikom vyznačený ako účel úveru výkon
povolania.

V danej veci sú zmluvnými stranami oprávnený, ktorý pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej

podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom je tu fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

V danom prípade sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý dopadá aj právna úprava zák. č. 129/2010 Z.
z. (za účinnosti ktorého došlo k uzavretiu zmluvy), a to napriek tomu, že v zmluve je vyznačená ako

účel poskytnutia úveru kolónka - na výkon povolania.

Odvolaciemu súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že je dôvod pochybovať o skutočnom účele
poskytnutia úveru zo strany oprávneného v tomto konaní. Platí, že pri pochybnostiach o obsahu zmlúv
platí pre spotrebiteľa výklad priaznivejší a dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol

poskytnutý na výkon povolania (v danom prípade) ťaží toho, kto takúto okolnosť tvrdí.

V danom prípade účel vyznačený v zmluve (na výkon povolania) preukázaný nebol, a preto je potrebné
vychádzať z toho, že uvedený úver bol poskytnutý na súkromné účely (teda na iný účel ako na výkon
povolania, zamestnania, podnikania).

Odvolaciemu súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že u úverov poskytovaných oprávneným v tomto
konaní ako účel úveru vyznačuje oprávnený v zmluve o úvere účel na zamestnanie, povolanie alebo
podnikanie, ktorý nie je pravdivý, a ktorého cieľom je vylúčenie aplikácie zákona o spotrebiteľských
úveroch. Uvedený postup je v rozpore so Smernicou č. 2005/2009 ES z 11. 5. 2005 o nekalých

obchodných praktikách voči spotrebiteľovi na vnútornom trhu, pretože takéto konanie možno zaradiť
pod nekalú praktiku a zároveň môže napĺňať atribúty agresívnej obchodnej praktiky, čo znamená, že ak
sa podstatne zhoršuje sloboda výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa, každá nekalá praktika
sa považuje za neprijateľnú voči spotrebiteľovi.

Účel poskytnutých peňažných prostriedkov na výkon povolania nebol v konaní spoľahlivo preukázaný.
V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ).

Súd prvého stupňa nemohol bez ďalšieho skúmania konštatovať, že v danom prípade nejde o

spotrebiteľský úver, keďže bezpečným preukázaním nemôže byť, resp. nie je len zakrížikovanie kolónky
o účele uzavretej zmluvy, a teda všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon
povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s
takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má.

Ani nesprávny záver prvostupňového súdu o otázke účelu úveru a o právnom posúdení zmluvy o úvere
však nemá za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže súd prvého stupňa správne konštatoval,
že v danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah, svoje rozhodnutie s výnimkou zákona č. 129/2010
Z. z. správne právne posúdil a jeho rozhodnutie je vo výroku vecne správne.

Vovzťahukodvolacímnámietkamoprávnenéhoodvolacísúdkonštatuje,žeoboznámiacsasodvolacími
dôvodmi oprávneného, nezostáva nič iné, len vysloviť pochybnosť o tom, či a ak áno, s akou
pozornosťou, sa oprávnený oboznámil s rozhodnutím, ktoré napadol. Odvolacie dôvody, s výnimkounámietky o nemožnosti exekučného súdu preskúmať exekučný titul, vôbec nereagujú na závery
prvostupňového súdu, z ktorého tento súd vychádzal pri svojom rozhodnutí.

Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného, ktorá sa týka posudzovanej veci, odvolací súd
konštatuje, že je pravdou, že podľa § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovský rozsudok,
ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 tohto zákona, má pre účastníkov rozhodcovského konania
rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok súdu. Ide o právoplatnosť formálnu a materiálnu. Formálna
právoplatnosťznamená,žetakétorozhodnutieužniejepreskúmateľnériadnymopravnýmprostriedkom,

v dôsledku čoho žiadne opravné prostriedky proti takému rozhodnutiu nemajú odkladný účinok.

Súd prvého stupňa správne postupoval, ak rozhodcovský rozsudok v súlade s ním aplikovanou právnou
úpravou preskúmal v medziach stanovených touto právnou úpravou a po jeho preskúmaní konštatoval,
že zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinnou obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a na
základe toho zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ust. § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako
vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.