Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/21/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244747
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111244747.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a členov

senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci navrhovateľky: M. Č., V. X,
A., zastúpenej FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského 2, Bratislava, IČO: 35 955 341, proti odporkyni:
Slovenská T., za ktorú koná Národná banka Slovenska, Imricha Karvaša 1, Bratislava, IČO: 30 844 789,
o zaplatenie náhrady škody 8.432 eur s prísl., na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I č.k. 10C/202/2011-473, zo dňa 30.10.2013 a proti uzneseniam tohto istého súdu č.k.
10C/202/2011-492, zo dňa 20.12.2013 a č.k. 10C/202/2011-494, zo dňa 20.12.2013

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach p o t v r d z u j e .

Odvolacísúdnapadnutéuzneseniač.k.10C/202/2011-492,zodňa20.12.2013ač.k.10C/202/2011-494,
zo dňa 20.12.2013 p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka proti odporkyni
domáhala zaplatenia sumy 8.432 eur s prísl. predstavujúcej náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom odporkyne pri vykonávaní bankového dohľadu nad činnosťou W. F. B. J. (ďalej

len "W." alebo „družstvo“) a obchodníka s cennými papiermi CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej len
"obchodník s CP"). Ďalej súd prvého stupňa zamietol návrh na začatie prejudiciálneho konania pred
Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a rozhodol,
že návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súdu
Bratislava I pod sp. zn. 19C/56/2011, zamieta. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 3 ods.1 písm. d), § 9 ods. 1, 2 zákona

č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len zák. č.
514/2003 Z.z.), § 127 ods. 2, § 128 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných
službách, keď z obsahu návrhu mal za zrejmé, že navrhovateľka sa voči odporkyni domáha náhrady
škody titulom zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. V
odôvodnení uviedol, že navrhovateľka dňa 23.12.2009 doručila W. písomnú prihlášku za člena družstva.
Členom W. sa stala na základe rozhodnutia predstavenstva dňom 31.12.2009, ktoré zároveň potvrdilo,
že navrhovateľka sa stala vlastníkom členského podielu v celkovej hodnote 400 eur. Rozhodnutím

predstavenstva družstva zo dňa 31.1.2010 sa navrhovateľka stala vlastníkom členského podielu vo
výške 8.432 eura. Keď navrhovateľka v roku 2010 zistila, že v PDSI a u obchodníka s CP nastali
finančné problémy, požiadala družstvo dňa 19.7.2010 o prevod členského podielu v sume 8.432 eur,
t.j. požiadala o vrátenie členského vkladu v celkovej sume 8.432 eur pri vystúpení z družstva, avšakbezvýsledne. Na základe schváleného Prospektu investície Úradom pre finančný trh UTF -002/2002/SPI
z 21.3.2002, právoplatným 28.3.2002, bolo družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou
verejnej ponuky 10 rokov. Prospekt investície bol informačným dokumentom, z obsahu ktorého investori

získavali informácie pre ich investičné rozhodnutie. Zo Zmluvy o zriadení portfólia z 2.6.2008 mal súd
prvého stupňa preukázané založenie zmluvného vzťahu medzi PDSI a obchodníkom s CP. Konštatoval,
že predmetná zmluva bola obchodníkom s CP vypovedaná listom z 30.3.2010 s účinnosťou od 1.5.2010.
Po tomto úkone družstvo listom z 15.4.2010 požiadalo Národnú banku Slovenska (ďalej len „NBS“) o
preskúmanie postupu obchodníka s CP. V tomto čase družstvo však nepodalo žalobu voči obchodníkovi

s CP o náhradu škody, ale žiadalo NBS, aby situáciu riešila. Na základe zisteného skutkového stavu
mal súd prvého stupňa za to, že do 1.6.2010 NBS ako aj jej právny predchodca Úrad pre finančný trh, v
súlade so zákonom č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách postupovali správne
vo vzťahu k družstvu, ktoré bolo NBS povinné predkladať polročné správy o svojom hospodárení. Z
obsahusprávnevyplývaližiadneinformácieoprípadnejzhoršenejfinančnejsituáciiPDSIatoanipotom,
čo bolo vedené rokovanie so štatutárom družstva ako aj s ostatnými štatutármi dcérskych spoločností

družstva a NBS dňa 24.8.2007. Obsah prerokovaných skutkových okolností o činnosti družstva mal súd
prvého stupňa preukázaný zo zápisu z prerokovania problémov a nezrovnalostí v činnosti družstiev z
24.8.2007. Družstvo NBS dňa 10.10.2007 doručilo písomnú odpoveď, v ktorej predovšetkým zdôraznilo,
že zo strany družstiev nedošlo k porušeniu zákona a prospektov investícií schválených Úradom pre
finančnýtrhzdôvodovvodpovedišpecifikovaných.Družstvosavyjadriloksystémufungovaniadružstiev

vzhľadom na ich investičnú stratégiu, že vtedajší stav zodpovedal dlhoročnej finančnej spolupráci
medzi spoločnosťami CI HOLDING, a.s., jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami. Podľa názoru PDSI
narušenie tohto systému by mohlo týmto spoločnostiam spôsobiť značné škody ako aj na druhej strane
náklady, keďže finančné vzťahy medzi uvedenými spoločnosťami sú dlhodobými investičnými vzťahmi.
Družstvu a jeho dcérskym spoločnostiam sa javilo ako problematické zabezpečiť do portfólia družstiev

iné investičné nástroje, ktorých emitentami by boli spoločnosti v rámci finančnej skupiny CI HOLDING,
a.s. V odpovedi bolo zdôraznené, že dlhodobé vysoké výnosy členov družstiev boli zabezpečené najmä
dobrou investičnou stratégiou družstiev, pričom bola vyslovená obava, že jej zmenou by mohlo prísť k
ich ohrozeniu, resp. narušeniu dôveryhodnosti družstiev. Za vyše päťročné obdobie pôsobenia družstiev
na slovenskom finančnom trhu nebola evidovaná ani jedna sťažnosť zo strany členov družstiev a taktiež

družstvám nebolo zrejmé, že by NBS disponovala nejakou sťažnosťou voči jednotlivým družstvám.
Družstvo až listom doručeným dňa 15.4.2010 požiadalo NBS o preskúmanie postupu obchodníka s
CP po tom, čo mu obchodník s CP vypovedal zmluvu o zriadení portfólia. Súd prvého stupňa mal
preukázané, že NBS vykonala v období od 20.4.2010 do 6.5.2010 u obchodníka s CP dohľad na
mieste. NBS v tomto období vyzvala družstvo listom z 20.4.2010, aby predložilo žiadosť o schválenie

dodatku Prospektu investície tak, aby mohlo pokračovať v zhodnocovaní finančných prostriedkov,
keďže NBS zistila, že podstatná časť Prospektu investície sa stala neaktuálna. Z obsahu listinných
dôkazov mal ďalej preukázané, že W. predložilo NBS dňa 28.4.2010 žiadosť o schválenie dodatkov
k Prospektu investície. Týmto bolo začaté konanie, ktoré bolo podľa § 21 ods. 1 písm. a) zák. č.
747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom prerušené rozhodnutím OPK-5664/1-2/2010 z 10.5.2010

na čas, v ktorom družstvo bolo povinné odstrániť nedostatky žiadosti a žiadosť doplniť. Družstvo ani
po opakovanom predĺžení lehoty na odstránenie vád žiadosti nedostatky neodstránilo, v dôsledku čoho
NBS rozhodnutím OPK -5664/1-5/2010 z 26.8.2010 konanie vo veci žiadosti o schválenie dodatkov
k Prospektu investície zastavila. Rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Bankovej rady NBS číslo
GUV-1744/2010 z 8.12.2010, právoplatným 16.12.2010. NBS súbežne začala voči družstvu konanie o

uloženísankciepodľa§144ods.4zák.č.566/2001Z.z.ocennýchpapierochainvestičnýchslužbách,za
porušenie ustanovenia § 129 ods. 3 v spojení s ustanovením § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) a § 125c ods. 1
vspojenís§127ods.4zák.č.566/2001Z.z.ocennýchpapierochainvestičnýchslužbách.Rozhodnutím
ODT-10890-4/2010, zo dňa 30.5.2011, právoplatným dňa 18.7.2011, NBS družstvu zakázala predaj
majetkových hodnôt, ale nezakázala mu vykonávať inú činnosť, keďže NBS takéto kompetencie voči

družstvu ako podnikateľskému subjektu nemala. Na základe získaných poznatkov o činnosti PDSI ako
aj obchodníka s CP, podala NBS dňa 27.7.2010 orgánom činným v trestnom konaní oznámenie o
podozrení zo spáchania trestného činu. Podľa uznesenia Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti
korupcii, vyšetrovateľa odboru boja proti korupcii č.k. ČVS: PPZ-153/BPK-B-2010 zo 16.11.2010, bolo
dňa 10.8.2010 začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pre obzvlášť závažný

zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 4 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa §
20 Trestného zákona.Súd prvého stupňa vznik škody titulom nesprávneho úradného potupu posudzoval v zmysle § 9 zák.
č. 514/2003 Z.z., keď uviedol, že navrhovateľka bola povinná preukázať zákonné podmienky vzniku
zodpovednosti odporkyne za škodu, ktorá jej mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným

postupom NBS pri výkone dohľadu nad družstvom, ktorého bola členkou. Mal za to, že zákonné
podmienky vzniku zodpovednosti odporkyne za škodu musia byť splnené kumulatívne, bez ohľadu
na zavinenie, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť štátu, ktorej sa nemôže zbaviť. Bol názoru, že
navrhovateľka nepreukázala, že by NBS vo vzťahu k PDSI nesprávne úradne postupovala. Práve
naopak, v konaní mal za preukázané, že NBS až od účinnosti zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných

papieroch a investičných službách, t.j. od 1.6.2010, bola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť,
či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený Prospekt investície. NBS nevykonávala a
ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt, nakoľko by konala v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v
rozpore s ustanoveniami zák. č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, so zák. č. 566/2001 Z.z. o
cenných papieroch a investičných službách a zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom. Na

uvedenom základe súd prvého stupňa návrh zamietol z dôvodu, že navrhovateľka nepreukázala už prvú
z troch podmienok vzniku zodpovednosti za vznik škody a to nesprávny úradný postup NBS a z dôvodu
hospodárnosti konania sa s ostatnými podmienkami vzniku zodpovednosti štátu, t.j. výškou škody
a príčinnou súvislosťou s nesprávnym úradným postupom NBS pri výkone dohľadu nad družstvom,
nezaoberal.

Ďalej poukázal aj na to, že nárok na náhradu škody voči štátu môže byť úspešne uplatnený iba vtedy,
ak poškodený nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý je povinný plniť.
Navrhovateľka si svoj nárok na náhradu škody uplatnila v konkurznom konaní vedenom Okresným
súdom Bratislava I sp. zn. 3K/95/2010 voči úpadcovi - družstvu, ktorého bola členkou, čo znamená,

že v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa posúdenie nevymožiteľnosti pohľadávky
poškodeného - navrhovateľky, ako predpokladu vzniku škody spôsobenej štátom, odvíja až odo dňa,
keď pominú účinky vyhláseného konkurzu alebo až vtedy, keď nebude nárok navrhovateľky na základe
právoplatného rozvrhového uznesenia súdu uspokojený. Poznamenal, že pohľadávka navrhovateľky
bola síce správcom konkurznej podstaty popretá, čo však neznamená, že počas incidenčného konania

pohľadávku navrhovateľky neuzná, nakoľko navrhovateľka si uplatnila pohľadávku na súde incidenčnou
žalobou. Doposiaľ však o jej incidenčnej žalobe nebolo rozhodnuté a konkurz nie je ukončený; súd
prvého stupňa preto mal ustálenie výšky škody za nemožné. S poukazom na tieto skutočnosti vyhodnotil
žalobu za predčasne podanú a to aj z dôvodu, že navrhovateľka ako bývalá členka družstva, ktorá sa
stane v dôsledku nevyplatených finančných prostriedkov družstvom veriteľom družstva, si svoje nároky

nanáhraduškodymôžeuplatniťvzmysleustanovenia§243aods.4Obchodnéhozákonníkazasplnenia
podmienok vzniku škody voči členom predstavenstva družstva alebo členom kontrolnej komisie družstva
podľa ustanovenia § 244 Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti uviedol, že Obchodný zákonník v §
251ods.2,§243aods.4a§244ods.8explicitnezakotvuje,žekaždýčlendružstvajeoprávnenývmene
družstva podať žalobu o náhradu škody proti členovi predstavenstva z titulu jeho zodpovednosti voči

družstvu za ním spôsobenú škodu, že každý veriteľ družstva môže vo svojom mene a na vlastný účet
uplatniť nároky družstva na náhradu škody proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej
komisie, ak veriteľ družstva nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku družstva, a taktiež, že ak je na
majetok družstva vyhlásený konkurz, nároky veriteľov družstva proti členom predstavenstva a tiež proti
členom kontrolnej komisie družstva môže uplatňovať správca konkurznej podstaty družstva voči členom

predstavenstva družstva, ktorí ak porušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie, sú zodpovední
spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú tým družstvu spôsobili. S ohľadom na uvedené vyvodil, že
existencia pohľadávky navrhovateľky na náhradu škody voči vyššie uvedeným subjektom PDSI vylučuje
možnosť, aby sa navrhovateľka domáhala náhrady škody voči štátu podľa zák. č. 514/2003 Z.z..

Podľa názoru súdu prvého stupňa je v danej veci právne relevantným prípadný nesprávny úradný
postup, ktorého by sa mohla NBS dopustiť zanedbaním dohľadu len vo vzťahu k dohliadanému subjektu,
ktorým je družstvo. Len v prípade takéhoto nesprávneho úradného postupu by prichádzalo do úvahy,
že v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom by navrhovateľke vznikla škoda.
Navrhovateľka poukázala, že jej vznikla škoda aj v príčinnej súvislosti so zanedbaním dohľadu NBS nad

činnosťou obchodníka s CP s tým, že PDSI poskytovalo finančné prostriedky potom, ako ich získalo
od nej, obchodníkovi s CP na základe zmluvy o riadení portfólia. Konštatoval, že medzi družstvom a
obchodníkom s CP tak vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého boli obaja účastníci zmluvy povinní
plniť z uzavretej zmluvy. Z uvedeného vyvodil záver, že ak družstvo zistilo, že obchodník s CP si svojepovinnosti vyplývajúce zo zmluvy neplní, bolo jeho povinnosťou domáhať sa súdnou cestou pohľadávok,
na ktoré malo na základe uzavretej zmluvy nárok; len v prípade, ak by sa PDSI svojej pohľadávky
nedomohlo voči obchodníkovi s CP titulom nároku vyplývajúceho zo zmluvy, bolo by (teoreticky) možné

dospieť k záveru, že družstvu vznikla škoda v súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom
NBS, spočívajúcom v zanedbaní dohľadu nad obchodníkom s CP. Mal za to, že v priamej príčinnej
súvislosti s prípadným preukázaným nesprávnym úradným postupom nad dohliadaným subjektom -
obchodníkom s CP mohla vzniknúť škoda len na strane družstva, čo však mal za subjekt odlišný od
navrhovateľky. Z vyššie uvedených dôvodov mal súd prvého stupňa prípadný nesprávny úradný postup

NBS vyplývajúci z dohľadu nad obchodníkom s CP za právne irelevantný a preto sa ním ani nezaoberal;
tento svoj záver odôvodnil tým, že na strane navrhovateľky nedošlo k vzniku škody v priamej príčinnej
súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom NBS spočívajúcom v zanedbaní dohľadu nad
obchodníkom s CP. V konaní mal ďalej za preukázané, že NBS dohľad nad dohliadaným subjektom -
družstvom nezanedbala, keď PDSI bolo dohliadaným subjektom len v obmedzenom rozsahu (dohľad
nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt) v súlade s ustanoveniami

§ 125 až 128 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách. V súlade s tým Úrad
pre finančný trh schválil družstvu Prospekt investície, pričom posudzoval len jeho úplnosť (§ 127 ods.
4 v spojení s § 125 ods. 7 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách), t.j.
či obsahuje všetky údaje a vzájomný súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť. Za pravdivosť
údajov v Prospekte investície zodpovedali príslušné orgány PDSI. Odporkyňa tiež preukázala, že nebolo

v právomoci NBS schvaľovať zmluvu o riadení (alebo správe) portfólia. Prospekt investície mal podľa
zákona obsahovať len zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov navrhovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt, alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje (podstatná náležitosť podľa § 128 ods.
1 písm. a) bodu 10 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách). Uviedol, že
NBS nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou družstva, pretože v takom prípade by došlo

k prekročeniu jej kompetencií. NBS až od 1.6.2010 bola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či
vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený Prospekt investície. Mal za zrejmé, že Slovenská
republika ako štát nemôže priamo zasahovať do vlastnej činnosti W. a jeho majetkovoprávnych vzťahov,
v ktorých má autonómne postavenie. Vnútorné vzťahy družstva sa spravovali v danom čase stanovami
družstva a Obchodným zákonníkom. Navrhovateľka ako členka družstva (podnikateľského subjektu)

neinvestovala predmetné peňažné prostriedky do subjektu, na činnosť ktorého nemala žiaden vplyv,
ale práve naopak, prostredníctvom členskej schôdze, ktorá je najvyšším orgánom družstva, členovia
uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti družstva, kontrolujú činnosť družstva a jeho orgánov v zmysle
ustanoveníObchodnéhozákonníkaaStanovPDSI.Akeďženavrhovateľkanepreukázala,žerealizovala
svoje oprávnenia vyplývajúce jej z členstva tak, aby aktívne zasahovala do činnosti družstva za účelom

odvrátenia hroziacej škody pri zistení nedostatkov v činnosti štatutárnych zástupcov družstva, súd
prvého stupňa s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti návrh zamietol.

Rozhodnutie v časti zamietnutia návrhu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 19C/56/2011 súd prvého stupňa odôvodnil

ustanovením § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., keď mal za to, že v konaní sp. zn. 19C/56/2011 sa
nerieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní. Tento záver odôvodnil s
poukazom na obsah zapožičaného spisu sp. zn. 19C/56/2011 a konštatovaním, že aj v prípade zistenia
nesprávneho úradného postupu NBS vyplývajúceho z dohľadu nad obchodníkom s CP a družstvom
v tomto konaní, pôjde o právne irelevantnú skutočnosť, pretože v prebiehajúcom konaní pod sp. zn.

10C/202/2011nastranenavrhovateľkysaskúmavzťahmedziňouakočlenkoudružstvaaPDSI.Uviedol,
že preukázanie bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti s údajným nesprávnym úradným postupom
NBS spočívajúcom v údajnom zanedbaní dohľadu nad obchodníkom s CP nemá pre vznik prípadnej
škody vplyv, nakoľko navrhovateľka nebola v rozhodnom období v žiadnom záväzkovom vzťahu s
obchodníkom s CP (v záväzkovom vzťahu s obchodníkom s CP bolo iba PDSI).

Vnapadnutomrozsudkusúdprvéhostupňaďalejzamietolnávrhnavrhovateľkynapodanieprejudiciálnej
otázky Súdnemu dvoru Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konštatujúc, že
rozhodnutie Súdneho dvora EÚ o navrhovateľkou položených otázkach nie je nevyhnutné pre meritórne
rozhodnutie veci. Návrh na začatie prejudiciálneho konania zamietol aj z dôvodu, že nie je súdom, proti

rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnej odporkyni nepriznal z dôvodu, že si náhradu
trov konania neuplatnila, nakoľko jej trovy konania nevznikli.Proti zamietajúcim častiam rozsudku, ktorými súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky (vo veci
samej) a návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom
súde Bratislava I pod sp. zn. 19C/56/2011, podala odvolanie navrhovateľka a žiadala rozsudok v

napadnutých častiach zmeniť, odporkyni uložiť povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu škody 8.432
eur s príslušenstvom a konanie prerušiť na čas do právoplatného skončenia konania vedeného pod
sp. zn. 19C/56/2011, alternatívne žiadala rozsudok v napadnutých častiach zrušiť a vrátiť vec na ďalšie
konanie.

Odvolanie v časti zamietnutia návrhu na prerušenie konania odôvodnila tým, že existovala dôvodnosť
prerušenia konania objektívnej povahy, nakoľko predmetný spor vedený pod sp. zn. 19C/56/2011 je v
úzkejvecnejačasovejspojitostisospormivedenýmivsúdnomoddelení10Camôžereálneovplyvniťich
výsledok. V konaní 19C/56/2011 sa navrhovatelia domáhajú riešenia otázok úzko súvisiacich s určením
a stanovením zodpovednosti NBS za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pri výkone
verejnej moci v jednej konkrétnej veci a jeho výsledok má vplyv na prejednávanú vec a to čo dôvodu

i rozsahu, v akom sa NBS dopustila nesprávneho úradného postupu pri výkone dohľadu, mimo iného
nad obchodníkom s CP v tejto veci, v súvislosti s čím vznikla škoda družstvu, ktorého členom bola
navrhovateľka. Namietala, že ak by sa v konaní 19C/56/2011 preukázal nesprávny úradný postup NBS
pri výkone dohľadu nad obchodníkom s CP, tak v prejednávanej veci by bolo dokazovanie v tomto
smere nadbytočné. Z tohto dôvodu považovala za nehospodárne, aby na súde prebiehali dve paralelné,

skutkovo i časovo súvisiace dokazovania, v ktorých by sa posudzoval nesprávny úradný postup NBS
voči rovnakým dohliadaným subjektom.

Navrhovateľka v odvolaní proti zamietajúcej časti návrhu vo veci samej namietala, že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súdu prvého stupňa vytkla neúplné

zistenie skutkového stavu veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností a že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že súd prvého stupňa
nezohľadnil, že NBS nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp
právnej istoty, keď základným atribútom je istota subjektov práva, že sa voči nim bude zachovávať

právo, a teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými
právnymi predpismi, t.j. že ich postup bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Pretože vychádzala
z garancie NBS ako orgánu dohľadu, spoliehala sa, že nedôjde ku škode na jej úkor; uviedla, že nemohla
predpokladať, že dohľad nad Prospektom investície je podľa NBS len formálny, resp. že takýto je jeho
obsah podľa jej výkladu, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad Prospektom

investícií nedefinoval. Postup NBS bol preto z jej pohľadu svojvoľný v neprospech každého, kto sa
na ňu z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol. Argument NBS, že upozornila družstvo, že
vykonáva dohľad nad činnosťou PDSI ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa
§ 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách, ale nie dohľad
nad jeho celkovou činnosťou posúdila ako úplne irelevantný, ak nemohla o takto zúženom dohľade

orgánu dohľadu vedieť. Nesúhlasila so záverom súdu prvého stupňa o tom, že neexistuje príčinná
súvislosť medzi škodou a porušením zákonných povinností NBS, spočívajúcich v nesprávnom výkone
dohľadu, ktorým bol porušený zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách. Za
obzvlášť nepochopiteľný považovala záver, že sa mala viac starať o svoje záležitosti v rámci zásady
"právo patrí bdelým", nakoľko ku škode došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti banky vykonávať

zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že nebola "bdelá" s tým, že jej nepatrili
ani zákonom stanovené právomoci dohľadu nad činnosťou družstva, ani obchodníka s CP, ktorými
by mohla zabezpečiť dodržiavanie zákona o cenných papieroch, resp. sankcie donucujúce porušujúci
subjekt k dodržiavaniu zákona. Vychádzala zo zistenia, že povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 zák.
č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie

informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich činností. Podľa
§ 135 ods. 1 predmetného zákona (platného v tomto znení od 1.5.2007) družstvo ako vyhlasovateľ
verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník s CP, patrili a patria k povinne dohliadaným
subjektom zo strany NBS napriek tomu, že v priebehu celého konania odporkyňa tvrdila opak; NBS
mala preto zisťovať všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť

vydaných NBS družstvu (Prospekt investícií, vydaný vtedajším Úradom pre finančný trh a následne
pravidelne kontrolovaný NBS) a obchodníkovi s CP. Mala za to, že povinný zákonný dohľad zo strany
NBS je dokonca koncipovaný tak široko, že má zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách,
ako tých vyplývajúcich z povolení na činnosť, vrátane rizík, ktorým sú vystavené dohliadané subjektya v rámci nich aj PDSI činnosťou obchodníka s CP, ako i vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu
záujmov klientov dohliadaných subjektov, teda aj navrhovateľky. Poukázala na skutočnosť, že v konaní
vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo výpoveďou svedka Ing. D.

Q., Csc. preukázané, že NBS už v roku 2007 pri kontrole družstva zistila, že z hľadiska rizikovosti
portfólia má nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to
spoločnosti CI HOLDING, akciová spoločnosť, ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka s CP, t.j.
že PDSI malo všetky peňažné prostriedky získané od navrhovateľov investované v subjekte personálne
a majetkovo prepojenom s obchodníkom a družstvom. NBS sa po zistení o rizikovosti portfólia družstva

uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo po vytknutí zo strany banky rozložené namiesto
jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING, akciová spoločnosť,
CI REALITY, s. r. o., a GLOBAL production, s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100 %
dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING, akciová spoločnosť a vo všetkých troch spoločnostiach bol
navyše či už členom predstavenstva alebo konateľom Ing. R. Č., vtedajší predseda predstavenstva
obchodníka s CP. Poukázala tiež na to, že NBS naďalej akceptovala stav, že celé portfólio družstva je

rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING, akciová spoločnosť a obchodníkom
s CP a napriek tomu, že vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi s CP (v ktorom
konštatovala, že obchodník s CP vo svojej činnosti, pre svojich klientov a v rámci nich aj výslovne
pre PDSI porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch), ani po vydaní tohto
rozhodnutia okrem udelenej pokuty vo výške 10.000 eur, nevyužila svoje kompetencie v zmysle zák. č.

566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a neprijala žiadne následné kontrolné alebo
významnejšie opatrenia (predbežne alebo celkom zakázať činnosť obchodníkovi s CP alebo družstvu,
resp. zrušiť povolenie na činnosť obchodníkovi s CP alebo udeliť sankcie priamo členom predstavenstva
alebo obchodníka s CP). Mala za zrejmé, že následné podcenenie situácie a umožnenie ďalšej činnosti
družstva aj obchodníka s CP vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti ňou vložených prostriedkov do PDSI,

pričom banka svojou nečinnosťou a ľahostajným prístupom k svojim kompetenciám zapríčinila aj to, že
už nemohla rozpoznať riziko svojej investície, resp. že túto investíciu jej banka svojim zanedbateľným
dohľadom ani v minimálnej možnej miere neochránila. Poukázala ďalej na skutočnosť, že NBS tým, že
dňa 4.3.2011 obchodníkovi s CP odňala licenciu na činnosť a družstvu zakázala činnosť v roku 2011,
potvrdila dlhodobé porušovanie zákona o cenných papieroch; z uvedeného vyplynulo, že NBS tolerovala

porušovanie právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku 2011.

Navrhovateľka v odvolaní ďalej uviedla, že NBS rozhodnutím zo dňa 30.5.2011 č. ODT-10890-4/2010
(právoplatným dňa 18.7.2011) zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti
Prospektu investícií s tým, že NBS ustálila trvanie neaktuálnosti Prospektu až od mája 2010 účelovo,

nakoľko údaje zahrnuté do Prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, spätne
k 31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa 27.8.2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva
W. za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov v jeho činnosti. Údaje o subjektoch, s ktorými je
družstvo majetkovo prepojené, boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009 a údaje o majetkových aktívach,
ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky

majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti družstva, boli neaktuálne už
k 31.12.2006. Na uvedenom základe mala za to, že družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods.
3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z.
o cenných papieroch a investičných službách od 31.12.2006, avšak NBS voči PDSI úradne zasiahla až
v máji 2011 (zákazom činnosti).

Navrhovateľka mala tiež za to, že existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť
podať veriteľovi, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku do konkurzu, návrh na náhradu škody proti štátu a
nerobí takýto návrh predčasným, pretože je povinnosťou súdu v konaní o náhradu škody skúmať, či
aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia navrhovateľa ako veriteľa

v konkurznom konaní a ak áno, v akom rozsahu. Súd pri tomto hodnotení dokonca nemá čakať až na
konečné rozvrhové uznesenie konkurzného súdu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 11.4.2012,
sp. zn. 29Cdo/4968/2009), ale je povinný zohľadniť už napr. správy ustanoveného správcu konkurznej
podstaty o stave daného konkurzu. Z vedeného vyvodila, že žiadna platná právna norma neumožňuje
vysloviťzáveropredčasnostipodanianávrhuatoanivtedy,akdoposiaľnemalamožnosťvymôcťplnenie

od subjektu, ktorý jediný je (podľa názoru odporkyne a súdu prvého stupňa) povinný jej dané plnenie
vrátiť. Zák. č. 514/2003 Z.z. nevyžaduje žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych
vzťahov, ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu. Ak by prebiehajúce konkurzné konanie vylučovalo
podanieobčianskoprávnej,čiinejžalobyonáhraduškody,potombyzákonokonkurzeareštrukturalizáciifakticky suspendoval Občiansky zákonník, zákon o zodpovednosti za škodu, ako i Trestný zákon v
platnom znení, a to až do doby právoplatného skončenia konkurzného konania. Súčasne by to podľa
navrhovateľky znamenalo, že občianskoprávna zodpovednosť, zodpovednosť štátu, či trestnoprávna

zodpovednosť, je subsidiárna voči zodpovednosti úpadcu podľa zákona o konkurze. Uviedla, že z
písomného vyjadrenia správcu konkurznej podstaty o stave konkurzu zo dňa 20.8.2013 vyplýva, že
v konkurznej podstate nie sú žiadne prostriedky, celý majetok je tvorený hypotetickými pohľadávkami
z neukončených súdnych sporov proti NBS, Garančnému fondu investícií, či poisťovni E. Z. a iným
subjektom a preto aktuálny stav konkurzu vylučuje jej možnosť svoju pohľadávku z konkurzu uspokojiť.

Záverom v odvolaní poukázala na závery uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.1.2012, sp. zn. 6 M
Cdo/11/2010 a na to, že zo zápisníc o pojednávaní pred súdom prvého stupňa vyplýva, že ním vyžiadané
listinné dôkazy, resp. predložené účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom podľa § 129
ods. 1 O.s.p. a preto nemôžu byť právnym podkladom pre právne posúdenie veci o základe uplatneného
nároku.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok v napadnutých častiach ako vecne a právne správny
potvrdiť. Mal zato, že v konaní sp. zn. 19C/56/2011 sa nerieši významná otázka, ktorá by mohla mať
podstatný vplyv a význam pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci. Uviedol, že súd prvého stupňa pri
konaní v prejednávanej veci postupoval maximálne zodpovedne, vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie
za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu, riadne zabezpečil listiny aj z iných súdnych konaní

a v konečnom dôsledku mal v spise k dispozícii všetky pre vec podstatné a rozhodujúce písomné
listinné dôkazy, či už predložené navrhovateľkou alebo ním. Súd prvého stupňa na základe vykonaného
dokazovania dostatočne správne zistil skutkový aj právny stav veci, pričom z jeho činnosti mu boli známe
aj iné dôležité skutočnosti (§ 121 O.s.p.), pretože na súde prvého stupňa už od 2.7.2012 pravidelne
prebiehajú konania v skutkovo a právne analogických veciach. Odporca vo vyjadrení zopakoval svoje,

počas konania prezentované, tvrdenia k skutkovo a právne podstatným skutočnostiam týkajúcich sa
daného prípadu a uviedol, že navrhovateľka v konaní nepreukázala bezúspešné uplatnenie nároku voči
PDSI, čo znamená, že nepreukázala vznik škody. K námietke o riadnom nevykonaní listinných dôkazov
uviedol, že zo zápisnice z pojednávania jasne vyplýva skutočnosť, že súd prvého stupňa oboznámil
(vykonal) jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise, pričom pri ich oboznamovaní presne

špecifikoval, o aké doklady išlo a oboznámil ich obsah.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.5.2015 (§ 211 ods.
2, § 156 ods. 3 O.s.p.).

V zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom orgánmi verejnej moci je objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej
sa nemožno zbaviť; založená je na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok: 1. nesprávny
úradný postup štátneho orgánu; 2. vznik škody; 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným

postupom a vznikom škody.

Zák. č. 514/2003 Z.z. definuje nesprávny úradný postup iba príkladom v ustanovení § 9 ods. 1 druhá veta
tak, že okrem iného sa zaň považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,

zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb. Z obsahu pojmu "nesprávny úradný postup" vyplýva, že vo všeobecnosti
môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto
výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie
štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny
úradný postup zo strany NBS pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou družstva. V danom prípade nie
je sporné, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou PDSI ako vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol sporný rozsah tohto dohľadu. Treba vziať do úvahy, že

až od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch
a investičných službách (novela zák. č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z.z.), teda
až od 1.6.2010 boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že
družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosťdodržiavať schválený Prospekt investície. Teda až od 1.6.2010 mohla NBS dohliadať, či družstvo
dodržiava schválený Prospekt investície. Tiež povinnosť aktualizovať Prospekt investície v zmysle §
125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných

službách bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1.1.2009 na
základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a
investičných službách (novela zák. č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 558/2008 Z.z.). Počas celej
doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť
údajov v Prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt

(§ 128 ods. 1 písm. h) cit. zák.) a pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných
papieroch a investičných službách neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a
tedaanidružstvu,žiadnepovinnostivoblastirozloženiarizík,narozdielodinýchdohliadanýchsubjektov,
napr. správcovských spoločností pre kolektívne investovanie). Preto tieto neexistujúce povinnosti W.
nemohla NBS kontrolovať. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že NBS nevykonávala dohľad nad
finančnými ukazovateľmi družstva, ako sa mylne domnieva navrhovateľka. NBS mohla podľa platnej

právnej úpravy kontrolovať len to, či PDSI plní informačné povinnosti v zmysle ustanovení §§ 126 až
130 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách. Je potrebné poukázať i na to,
že navrhovateľka si musela byť vedomá toho, že s jej investíciou je spojené riziko a že doterajší alebo
propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (§ 129 ods. 1 písm. b) zák. č. 566/2001 Z.z. o
cenných papieroch a investičných službách v znení platnom do 21.7.2013; § 126 až 130 boli z cit. zákona

č. 566/2001 Z.z. vypustené novelou vykonanou zákonom č. 206/2013 Z.z. účinným dňa 22.7.2013). Ak
si toho navrhovateľka vedomá nebola, nemožno to pričítať na ťarchu odporkyne v zmysle zásady, podľa
ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľky, že o
rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou družstva nemala vedomosť.

Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou navrhovateľa o povinnosti NBS v oblasti skúmania rizikovosti
portfólia družstva, nakoľko zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách neukladal
vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti, preto ani
NBS tvrdená povinnosť nevyplývala. Je nepochybné, že ak má byť štát skutočne považovaný za
materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo

zasiahli do základných práv subjektu, avšak na druhej strane nemožno prehliadnuť, že štát je povinný
striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii vo svetle presne zákonom
stanovených povinností NBS. Štát by sa nemohol zbaviť zodpovednosti za postup NBS iba v prípade, ak
by sa jeho postup ukázal mylným, zasahujúcim do základných práv navrhovateľky, ktorý však nemôže
vychádzať z toho, ako takýto postup navrhovateľka vyhodnotila, ale musí vychádzať výlučne z toho, že

nemožno prisúdiť NBS pri aplikácii zákonov viac povinností ako tých, ktoré jej konkrétnym spôsobom
zo zákona vyplývajú.

Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi PDSI a obchodníkom s CP vyplýva, že jej podstatou bol výkon
finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných finančných nástrojov

a iných operácií súvisiacich s riadením portfólia družstva, čo v praxi znamenalo, že obchodník s
CP obchodoval vo vlastnom mene na účet družstva. Uvedené znamená, že riziko nieslo samotné
PDSI, ktoré bolo iniciátorom celého obchodu družstva, ktoré dávalo pokyny na nákup, či predaj toho
ktorého finančného nástroja (článok III bod 1 písm. c) Zmluvy v spojení s § 5 zák. č. 566/2001 Z.z.
o cenných papieroch a investičných službách). V danom prípade išlo o služby, ktoré družstvo ako

klient obchodníka s CP využívalo na vlastné riziko s vedomím, že ziskovosť uvedených operácií nie
je zaručená. Navrhovateľka si ako členka družstva, ktoré za týmto účelom zhodnocovalo portfólio,
musela byť vedomá, že vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou predpovedať a odhadnúť
(čo je podstatným znakom týchto obchodov prostredníctvom obchodníkov s cennými papiermi). Až
do rozhodnutia NBS zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi s CP

povolenie na poskytovanie investičných služieb, potvrdeným rozhodnutím Bankovej rady Národnej
banky Slovenska zo dňa 1.3.2011, č. GUV - 274/2011, vykonával obchodník s CP túto činnosť ako
regulovanú NBS. Činnosť W., ktorého bola navrhovateľka v rozhodnom čase členkou, spĺňala znaky
investovania s finančnými prostriedkami, disponibilnými za účelom ich zhodnotenia, pričom táto forma
nakladania s vlastným majetkom je spôsob jeho zhodnocovania na vlastné riziko, t.j. riziko v zmysle

neistého výnosu z realizovaného finančného investovania; zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať
primárnu zodpovednosť obchodníka s CP voči družstvu, či sekundárnu zodpovednosť družstva voči
navrhovateľke.Nebolo možné stotožniť sa ani s námietkou navrhovateľky o nedostatočných opatreniach NBS na
nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s CP pri činnosti voči W.,
zohľadňujúc aktívny prístup NBS k obchodníkovi s CP (v konaní preukázaný rozhodnutím zo dňa

8.1.2008, č. OPK-9750/3/2007, ktorým uložila obchodníkovi s CP pokutu vo výške 16.596,96 eura,
opätovne rozhodnutím zo dňa 20.8.2008, č. OPK-9750-5/2007, ktorým uložila obchodníkovi s CP pokutu
vo výške 9.958,18 eura a následne rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým
odobrala obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb). V tejto súvislosti odvolací
súd poznamenáva, že navrhovateľka sa nemôže v konaní domáhať náhrady škody titulom nesprávneho

úradného postupu spočívajúcom v takom pochybení v postupe NBS, ktoré sa týka hmotnoprávneho
posúdenia veci; hmotnoprávne pochybenia sa môžu priamo odraziť len v obsahu rozhodnutí NBS, keďže
za nesprávny úradný postup nie je možné považovať to, keď výklad zákona, právne posúdenie veci, či
aplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné od tých, aké očakáva ten
účastník, koho práv či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať.

Z uvedeného je potom zrejmé, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorým
je nesprávny úradný postup štátu zastúpeného NBS.

Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo/4968/2009, na ktorý v odvolaní poukazovala

navrhovateľka, jeho interpretácia je nesprávna a zavádzajúca. Predovšetkým tento rozsudok sa
týka náhrady škody, ktorú veriteľom spôsobili osoby povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu
tým, že so splnením tejto povinnosti boli v omeškaní. Okrem toho Najvyšší súd ČR v odôvodnení
uvedeného rozsudku poukázal na rozhodnutie R 48/2011 týkajúce sa náhrady škody spôsobenej
výkonom verejnej moci, podľa ktorého v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa

posúdenie nedobytnosti pohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku zodpovednosti štátu odvíja
odo dňa, keď poškodený obdržal plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia. Uvedený
rozsudok sp. zn. 29Cdo/4968/2009 nepolemizuje so závermi rozhodnutia R 48/2011, ale súčasne berie
do úvahy rozhodnutie R 33/2008, podľa ktorého otázka nemožnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa
môže byť zodpovedaná aj skôr než pri rozvrhu (ku ktorému ani nemusí prísť). V tejto súvislosti Najvyšší

súd ČR uviedol, že miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní
čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že
dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť ani na plné uspokojenie pohľadávok
za podstatou a pracovných nárokov, takže nezaistení veritelia druhej triedy neobdržia pri rozvrhu nič.
Z označeného rozsudku Najvyššieho súdu ČR nevyplýva záver, že žalobu o náhradu škody proti štátu

možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Z tohto rozsudku Najvyššieho súdu ČR
teda vyplýva, že 1/ predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky
poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v konkurznom konaní žiadnu sumu,
2/ to, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri rozvrhu a to napr. pri
vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy. V prejednávanej veci

v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok družstva nedošlo k speňažovaniu majetku z podstaty,
preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku z
podstaty a vzhľadom na to nemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu. Za tohto stavu otázka nedobytnosti
pohľadávky navrhovateľky nie je vyriešená (nie je celkom zrejmé, že v rámci konkurzného konania
nedostane nič) a vzhľadom na to nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto je správny záver súdu prvého

stupňa i v tom, že návrh na začatie konania bol podaný predčasne.

K námietke navrhovateľky, že listinné dôkazy vyžiadané súdom prvého stupňa, resp. predložené
účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1 O.s.p. a preto nemôžu byť
právnym podkladom pre právne posúdenie veci o základe uplatneného nároku odvolací súd uvádza,

že podľa § 129 ods. 1 O.s.p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na
pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta, alebo oznámi jej obsah. Z obsahu spisu vyplýva, že návrh na
začatie konania, následné podania navrhovateľa a vyjadrenie sa odporkyne boli vzájomne účastníkom
súdom prvého stupňa doručované pred pojednávaním nariadeným na prejednanie veci samej. Zo
zápisnice z pojednávania nariadeného na deň 30.10.2013 jednoznačne vyplýva, že súd prvého stupňa

v zmysle § 119 ods. 5 O.s.p. oboznámil účastníkov konania s doposiaľ vykonaným dokazovaním a
obsahom spisu. Uvedené znamená, že navrhovateľkou vytýkané procesné pochybenie súdu prvého
stupňa o riadnom nevykonaní dokazovania nevyhnutného k preukázaniu rozhodujúcich skutočností
spôsobom uvedeným v § 129 ods.1 O.s.p. nebolo odvolacím súdom zistené.K zamietnutiu návrhu navrhovateľky na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súdu Bratislava I pod sp. zn. 19C/56/2011 odvolací súd uvádza, že podľa § 109

ods. 2 písm. c) O.s.p. môže súd konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá
môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. O prerušení konania
podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. teda súd rozhodne vtedy, ak prebieha iné konanie alebo ak súd sám
dal podnet na začatie iného konania, v ktorom je riešená (alebo má byť riešená) otázka, ktorá môže mať
význam pre jeho rozhodnutie a ktorú by si inak mohol predbežne vyriešiť sám. Dôvod prerušenia konania

tu spočíva predovšetkým v hospodárnosti konania. O takýto prípad sa v prejednávanej veci nejedná.

V prejednávanej veci sa navrhovateľka ako členka W. domáha zaplatenia sumy 8.432 eur s
príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom NBS podľa § 14
zák. č. 514/2003 Z.z., keď za nesprávny úradný postup odporkyne označila nečinnosť NBS ako
kompetentného orgánu verejnej moci zodpovedného za dohľad nad finančným trhom, spočívajúcu v

neprijatí opatrení (sankcií) proti obchodníkovi s CP, napriek vedomosti o nedostatkoch v jeho činnosti.
Neprijatím potrebných opatrení zo strany NBS sa podľa navrhovateľky umožnilo obchodníkovi s CP
vykonávať činnosť tak, že tento neodovzdal družstvu žiadne portfólio cenných papierov, ktoré mal pre
družstvo spravovať, ani zverené peňažné prostriedky, v dôsledku čoho družstvo nemalo na výplatu
navrhovateľkou zverených peňažných prostriedkov ani na výplatu ich zhodnotenia, čím navrhovateľke

vznikla škoda.

V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 19C/56/2011 sa v podstate na
rovnakom skutkovom základe (pokiaľ ide o existenciu nesprávneho úradného postupu) domáha náhrady
škody proti štátu zastúpenému NBS samotné Podielové družstvo Slovenské Investície (W.) s tým,

že výšku škody odôvodňuje výškou základného imania družstva tvoreného členskými vkladmi jeho
členov a zhodnotením portfólia, na ktoré sa obchodník s CP na základe zmluvy s družstvom zaviazal,
peňažnými prostriedkami za predané krátkodobé a dlhodobé zmenky a ušlým ziskom, ktorý vychádza
z projektovaného zisku družstva po zdanení. Toto konanie nie je právoplatne skončené. Odvolací súd
zastáva názor, že v konaní sp. zn. 19C/56/2011 sa rieši otázka naplnenia dôvodov pre priznanie náhrady

škody družstvu, pričom otázka existencie nesprávneho úradného postupu odporkyne je len jedným z
predpokladov úspešnosti nároku; táto otázka sa v konaní rieši iba prejudiciálne (skutočnosť o existencii/
neexistencii nesprávneho úradného postupu sa neprejaví vo výroku rozhodnutia súdu a preto nie je pre
súd v prejednávanej veci v zmysle § 159 ods. 2 O.s.p. záväzná). Posúdenie existencie/neexistencie
nesprávneho úradného postupu je len jedným z predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody.

Ďalším z predpokladov je existencia samotnej škody, ktorá v posudzovaných súdnych sporoch vychádza
z rozdielnych skutkových okolností. Kým v prejednávanej veci sa navrhovateľka domáha náhrady
škody predstavujúcej výplatu ňou zverených peňažných prostriedkov, ktoré vložila do družstva a ich
zhodnotenie, v konaní sp. zn. 19C/56/2011 je škoda odôvodňovaná výškou základného imania družstva,
zhodnotením portfólia ako aj peňažnými prostriedkami za predané krátkodobé a dlhodobé zmenky spolu

s ušlým ziskom. Z toho je teda zrejmé, že dokazovanie ohľadom tejto skutočnosti je v oboch súdnych
konaniachrozdielne.Akvkonanísp.zn.19C/56/2011nebudeexistenciaškodypreukázaná,žalobabude
zamietnutá bez ohľadu na to, či došlo alebo nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu odporkyne. Z
toho vyplýva, že vyriešenie len jedného z viacerých zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu
škody (len posúdenie čiastkovej otázky - existencie nesprávneho úradného postupu) v konaní sp. zn.

19C/56/2011 nemôže byť dôvodom prerušenia konania v prejednávanej veci, keďže toto čiastkové
posúdenie sa nepremietne do výroku rozhodnutia súdu, resp. ďalšie zákonné predpoklady na vznik
nároku na náhradu škody (škoda a príčinná súvislosť) môžu byť posúdené v konaní sp. zn. 19C/56/2011
odlišne. Súd prvého stupňa preto správne zamietol návrh navrhovateľky na prerušenie konania.

Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých
častiach ako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil, vrátane výroku o trovách konania,
o ktorých súd prvého stupňa správne rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p..

Napadnutým uznesením č.k. 10C/202/2011-492, zo dňa 20.12.2013, súd prvého stupňa uložil

navrhovateľke povinnosť zaplatiť v lehote desať dní súdny poplatok za odvolanie v sume 20 eur s
poukazom na položkou 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov.Proti uzneseniu podala navrhovateľka odvolanie a žiadala napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
zrušiť a konanie o vyrubení súdneho poplatku zastaviť. Namietala, že predmetom konania je nárok na
náhradu škody proti B. T., zastúpenej NBS podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., konanie ktoré sa začalo

do 30.9.2012, a na ktoré sa vzťahuje neobmedzené vecné oslobodenie od platenia súdneho poplatku
ex lege, týkajúce sa všetkých položiek Sadzobníka Zákona o súdnych poplatkoch, teda aj poplatku
uvedeného v položke 7a.

Odvolací súd preskúmal vec i z hľadiska tohto odvolania podaného proti uzneseniu podľa § 212 ods.

1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov,poplatkovápovinnosťvznikápodanímnávrhu,odvolaniaadovolaniaalebožiadostinavykonanie
poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa položky 1 bod 3 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení, poplatky podľa rovnakej sadzby sa
platia i v odvolacom konaní vo veci samej.

Zákonom č. 621/2005 Z.z. bolo z ustanovenia § 4 ods. 1 cit. zákona vypustené písm. c), podľa ktorého
od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, s účinnosťou od 1.1. 2006. Zákonom č. 273/2007
Z.z., s účinnosťou od 1.7.2007, bolo vsunuté do § 4 ods. 1 zákona písm. k), podľa ktorého od poplatku

je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktoré bolo z ustanovenia § 4 ods. 1 zákona
vypustené zákonom č. 286/2012 Z.z. s tým, že za podanie návrhu na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je určená
osobitná sadzba v sume 20 eur (položka 7a sadzobníka; s účinnosťou od 1.10.2012). Z úkonov

navrhnutých alebo za konania začaté do 30.9.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do
30.9.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.9.2012 (§ 18ca zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov).

V predmetnej veci sa navrhovateľka návrhom podaným na súde prvého stupňa dňa 30.12.2011

domáhala náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z.. Súd prvého stupňa rozhodol vo veci rozsudkom
zo dňa 30.10.2013. Navrhovateľka podala odvolanie proti uvedenému rozsudku dňa 17.12.2013.

Z vyššie uvedeného výkladu vyplýva, že súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od

1.10.2012 nepožíva vecné oslobodenie od súdnych poplatkov. Návrhy vo veci samej, odvolania,
dovolania sa spoplatňujú ku dňu ich podania a podľa sadzobníka súdnych poplatkov, účinného ku
dňu podania poplatkového úkonu. Ak teda podala navrhovateľka odvolanie po 1.10.2012, vznikla jej
povinnosť zaplatiť poplatok za podané odvolanie podľa zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom
v čase podania odvolania; výška poplatku za odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa je v rovnakej

sadzbe ako poplatok z návrhu na začatie konania (po 1.10.2012).

Bezvýznamné z aspektu právneho posúdenia predmetnej veci je, kedy bol podaný návrh na začatie
konania, keďže zákonodarca rozlišuje medzi návrhom na začatie konania, odvolaním a dovolaním,
ktoré sú z hľadiska zákona o súdnych poplatkoch samostatnými poplatkovými úkonmi, nezávisle od

seba idúcimi. Uvedenému záveru nasvedčuje aj ustanovenie § 6 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, podľa ktorého, ak je sadzba poplatku ustanovená za
konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni.

Ak súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie proti

rozsudku podané dňa 17.12.2013, postupoval vecne správne, v dôsledku čoho odvolací súd podľa §
219 ods. 1 a 2 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.Napadnutým uznesením č.k. 10C/202/2011-494, zo dňa 20.12.2013, súd prvého stupňa uložil
navrhovateľkepovinnosťzaplatiťsúdnypoplatokzavyhotovenierovnopisovelektronickýchpodaní21,66
eura v zmysle položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov do 10 dní od doručenia uznesenia.

Proti uzneseniu podala navrhovateľka odvolanie a žiadala napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
zrušiť a konanie o vyrubenie súdneho poplatku zastaviť. Uviedla, že poplatok za vyhotovenie rovnopisov
elektronických podaní nie je povinná zaplatiť vzhľadom na ustanovenie § 4 ods. 1 písm. k) zák. č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, keď poukázala na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 M Cdo/20/2010, z ktorého vyplýva, že oslobodenie od súdnych poplatkov
(či už osobné alebo vecné) nie je zákonom o súdnych poplatkoch nijako obmedzené a vzťahuje sa
na všetky položky uvedené v sadzobníku zákona o súdnych poplatkoch. Zároveň poukázala na to, že
podania boli podpísané zaručeným elektronickým podpisom a preto ich nebolo potrebné doplňovať v
potrebnom počte rovnopisov.

Odvolací súd preskúmal vec i z hľadiska tohto odvolania podaného proti uzneseniu podľa § 212 ods.
1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

Položka20aSadzobníkasúdnychpoplatkov,ktorýtvoríprílohuzák.č.71/1992Zb.osúdnychpoplatkoch

apoplatkuzavýpiszregistratrestov,boladosadzobníkavloženánovelouzák.č.71/1992Zb.vykonanou
zákonom č. 273/2007 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.7.2007. Zákonom č. 286/2012 Z.z. bolo zo
zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov vypustené ustanovenie
§ 4 ods. 1 písm. k), podľa ktorého bolo od poplatku oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným

postupom. Zároveň bol týmto zákonom do zák. č. 71/1992 Zb. vložený § 18ca, podľa ktorého z úkonov
navrhnutých alebo za konania začaté do 30.9.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných
do 30.9.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.9.2012. Z toho vyplýva, že predmetné konanie nie je
od 1.10.2012 oslobodené od súdnych poplatkov. Posudzovaný poplatok pritom nie je poplatkom za
konanie, ale za úkon súdu, ktorým je vyhotovenie rovnopisov elektronických podaní. Iba ak by sa

poplatok vyberal za konanie súdu, tak by sa jeho sadzba týkala konania na jednom stupni (§ 6 ods. 2
zák. č. 71/1992 Zb.). Keďže v danom prípade išlo o poplatok za vyhotovenie rovnopisov elektronických
podaní, oslobodenie od jeho platenia sa s poukazom na § 18ca vzťahuje len na úkony navrhnuté do
30.9.2012. Vychádzajúc teda z názoru Najvyššieho súdu SR prezentovaného v jeho rozhodnutí sp. zn. 5
M Cdo/20/2010 je navrhovateľka oslobodená od všetkých poplatkov uvedených v Sadzobníku súdnych

poplatkov, avšak len za úkony navrhnuté do 30.9.2012. V prejednávanej veci bol poplatok vyrubený za
vyhotovenie rovnopisov elektronických podaní, ktoré boli súdu prvého stupňa doručené v roku 2013,
teda po 30.9.2012 a z tohto dôvodu je navrhovateľka povinná zaplatiť súdny poplatok v zmysle pol. 20a
Sadzobníka súdnych poplatkov.

Neobstojí odvolacia námietka navrhovateľky, že netreba dopĺňať podanie, ktoré bolo podpísané
zaručeným elektronickým podpisom a preto jej nevzniká poplatková povinnosť (zrejme mala na
mysli poznámku č. 1 k položke 20a Sadzobníka súdnych poplatkoch). Nebolo sporné, že podania
navrhovateľky doručené súdu prvého stupňa boli podpísané zaručeným elektronickým podpisom.
Odvolací súd však poukazuje na to, že je potrebné rozlišovať medzi súdnym poplatkom za vyhotovenie

rovnopisu podaní urobených elektronickými prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým
podpisompodľaosobitnéhozákona(viďpoložka20asadzobníkasúdnychpoplatkov)odúhradyvecných
nákladov podľa § 42 ods. 3 O.s.p.. Ak bolo podanie urobené elektronickým prostriedkom podpísaným
zaručeným elektronickým podpisom, súd vyhotoví potrebný počet rovnopisov a ich príloh bez toho, aby
žiadal náhradu vecných nákladov podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (poznámka 1 k položke 20a sadzobníka).

Uvedené však nezbavuje povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok, keďže súdny poplatok
nepredstavuje náhradu vecných nákladov podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (ide o dva rozdielne, samostatné
nároky).

Pokiaľ súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za vyhotovenie

rovnopisov elektronických podaní, postupoval vecne správne a odvolací súd preto napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
142 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní úspešná odporkyňa by mala právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Nakoľko si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, odvolací súd jej ich náhradu

nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.