Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, May 18, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 12CoE/383/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214213188
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7214213188.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: O., s.r.o., so sídlom v K., O. 25, IČO: XX
XXX XXX, zastúpený spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865
141, proti povinnej: M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, C., vedenej u súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 14943/14, o vymoženie
2.053,35 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo

dňa 03.06.2014, č. k. 48Er/1615/2014-11 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť o udelenie poverenia na výkon exekúcie zamietol.

V odôvodnení uviedol, že súdu prvého stupňa bola predložená žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok zo dňa 29.07.2013, sp. zn. SR 03880/13 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava. Z hľadiska
procesného postupu súd prvého stupňa s poukazom na ust. 41 ods. 1, 2 a § 44 ods. 2 a 3 zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a § 45 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní preskúmal súlad žiadosti o udelenie poverenia, návrhu

na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Uviedol, že v predmetnej veci bola medzi
účastníkmi konania uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.11.2011, na základe ktorej
oprávnený poskytol povinnej úver. Túto zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 a násl.
Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na to, že ust.
§ 54 Obč. zákonníka obsahuje exemplifikatívny príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ktorý je precizovaný a dopĺňaný, ktorým zákonodarca reaguje

na nesprávnu aplikačnú prax súdov. V tomto výpočte je od 1.1.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná
podmienka - požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednania rozhodcovskej doložky, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Konštatoval, že v prejednávanej veci sa oprávnený
domáha exekúcie prostredníctvom návrhu na vykonanie exekúcie spísaným pred exekútorom formou
zápisnice zo dňa 16.3.2014 na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, avšak v
predloženej zmluve o úvere ani vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru nie je obsiahnutá

rozhodcovská doložka. Po citácii § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
uzavrel, že za daných podmienok je vôbec otázne, či a na základe akej rozhodcovskej dohody, bola
založená právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať v danej veci a teda, či ním vydaný rozsudok je
vôbec rozhodnutím, ktorým by bol spôsobilý vyvolať určité právne následky, okrem iného aj rozhodnutím,
na základe ktorého by bolo možné viesť exekúciu. Bol toho názoru, že predmetný rozhodcovský
rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom nemôže byť exekučným titulom, preto žiadosť o

udelenie poverenia zamietol.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa
(§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), nakoľko exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a zákonom o rozhodcovskom konaní.
Uviedol, že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie §
45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní upravuje povinnosť zastaviť exekučné

konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale
má za to, že uvedené ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmanie sa obmedzuje na
dodržanie všetkých formálnych náležitostí ako ich vyžaduje § 34 zákona o rozhodcovskom konaní.
Preskúmaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Podľa oprávneného exekučný súd

nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci materiálneho prieskumu sa exekučný súd
musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov
konania. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému,
právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu
zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne

stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody
zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, teda nemôže sa jednať o dôvody
právneho posúdenia a poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ÚS 5/2000
uverejnený pod č. 18/2000. Spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu
súd ukrátil účastníkov exekučného konania, ktorí sa mohli vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v

odvolacom konaní, pričom civilné konanie je dvojinštančné a postupom súdu došlo k pozbaveniu práva
účastníka na prejednanie veci. Exekučný súd rozhodoval o otázke, ktorá je kvalitatívne náročnejšia ako
otázky, ktoré sa riešia v exekučnom konaní bez toho, aby na to Exekučný poriadok poskytol legislatívny
rámec. Postupom súdu v danej veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní
dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným

konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej namietal,
že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci, ak konštatoval, že medzi účastníkmi
konania nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy. Túto oprávnený uzavrel s povinnou podľa
ust. § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho
úkonu, a to na samostatnej listine. Týmto účastníci založili právomoc Stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami
v rozhodcovskom konaní, kde sa postupuje v súlade so zákonom č. 244/2002 Z. z. a s Rokovacím
poriadkom. Mal za to, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom na to oprávneným a exekučný
súd v danej veci konal nad rámec zákonných ustanovení.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p.,
na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a
zrušil napadnuté uznesenie podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.

V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 03880/13 zo dňa 29.07.2013, vydaný
rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.09.2013
a vykonateľnosť dňa 12.09.2013. Vychádzajúc z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku,
právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská

zmluva k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 22.11.2011 medzi O., s.r.o. a povinnou.

Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor
Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci
núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym

spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL,
kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol
vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkonprávoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v

rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj zo samotného Exekučného
poriadku, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania predovšetkým zisťuje, či exekučný
titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či
oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného

poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od

doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza,
že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého
rozhodcovský rozsudok podlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu už aj v štádiu rozhodovania
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania

predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie
je prekludované.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť

aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské

konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra
2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či

rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku

v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX
uzavretá dňa 22.11.2011 je spotrebiteľskou zmluvou podľa ust. 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a

zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zák. č. 129/2010 Z.z., čo nenamietal ani oprávnený.

Nakoľko exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok, mal sa súd prvého
stupňa vysporiadať so zmluvou o úvere aj z hľadiska založenia právomoci Stáleho rozhodcovskéhosúdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. rozhodovať o nároku oprávneného rozhodcovským
rozsudkom. Táto právomoc by mala vyplývať z rozhodcovskej zmluvy, ktorá by mohla mať formu
rozhodcovskej doložky k zmluve, samostatnej a individuálne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy alebo

vyhlásenia zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v
rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu.

Podľa§4ods.1až5zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,rozhodcovskázmluvamôžemať
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať

písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá
vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré
umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila. Odkaz v zmluve alebo
v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za
písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka
súčasťou zmluvy. Písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj pri písomnom pristúpení k

zmluve podľa osobitného zákona, ktoré obsahuje platnú rozhodcovskú doložku.

Podľa § 4 ods. 6 a 7 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, nedodržanie písomnej formy
rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom o
podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy,
ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu
jej existenciu nenamietne.

Súd prvého stupňa sa síce v uznesení zaoberal písomnou formou rozhodcovskej doložky, keď uviedol,

že v Zmluve o úvere ani vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru sa rozhodcovská doložka
nenachádza a teda uvážil, že ani nemohla byť uzavretá v písomnej forme v zmysle § 3 a 4 zák. č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, avšak nezaoberal sa už tým, že exekučný titul - rozhodcovský
rozsudok vo svojom odôvodnení odkazuje na rozhodcovskú zmluvu.

Súd prvého stupňa teda ďalej neskúmal, či rozhodcovská zmluva nebola účastníkmi uzavretá formou
osobitnej zmluvy alebo či nemá podobu vyhlásenia zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom,
nakoľko na ňu rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 29.07.2013, spis. zn. SR 03880/13
(exekučný titul) odkazuje. Vyriešenie otázky existencie príp. posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy
je pritom prvoradé, keďže od tohto posúdenia závisí určenie platnosti exekučného titulu.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude preskúmať rozhodcovskú zmluvu, a následne
právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie sporov v predmetnej veci, a podľa toho opätovne
rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd prvého stupňa bude v prvom rade skúmať, či rozhodcovská zmluva (doložka) spĺňa požiadavku

predpísanej písomnej formy podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní,
pretože ak nebola dodržaná písomná forma rozhodcovskej zmluvy (doložky), rozhodcovský rozsudok
nie je spôsobilým exekučným titulom (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 30.11.2011, sp. zn. 2Cdo 245/2010). V takomto prípade bude potrebné zamietnuť žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu. Ak bude dodržaná

písomná forma rozhodcovskej zmluvy (doložky), bude úlohou súdu opätovne posúdiť, či vzhľadom na
spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi oprávneným a povinnou je dojednanie rozhodcovskej
zmluvy (doložky) v súlade s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, a teda či nejde o neprijateľnú
podmienku, pretože rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže byť
exekučným titulom.

Až v prípade, že rozhodcovská zmluva (doložka) nebude posúdená ako neprijateľná zmluvná
podmienka, bude potrebné skúmať, či plnenie, ktoré má byť na základe nej vykonané, odporuje alebo
neodporuje dobrým mravom.Odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, t. j. podľa § 221 ods. 1 písm. h)
a ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V zmysle

ustanovenia § 224 ods. 3 O.s.p. bude potrebné rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.