Rozsudok ,
Potvrdené, Zrušené Judgement was issued on Wednesday, May 7, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/90/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113219927
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8113219927.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: T. L., V..

XX.XX.XXXX,P.Y.V.L.,O.Ľ.X,vkonaníprávnezastúpenýJ..Y.I.,D.T.T.L.Y.,R.XX,protižalovanému:
I. K. Ž. Y., D.. T.., S.: XX XXX XXX, H. X, Q., v konaní právne zastúpený J.. E. P., D. T. T. L. Q., C. XX,
D. V. E.: I. XX, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

zrušuje rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Q. sp. zn. XC XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,

žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 514,02 Eur v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX domáhal zrušenia

rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu v Q. sp. zn. XC XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX podľa
§ 40 ods. 1 písm. a), c), g) a j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX Arbitrážny súd v Q.Š. vydal rozhodcovský rozsudok, na
základe ktorého mu ako žalovanému bola uložená povinnosť do 5 dní od doručenia rozhodcovského
rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu XXX,XX Eur a trovy konania vo výške XXX Eur. Rozhodcovské
rozsudok mu bol doručený XX.XX.XXXX. So žalovaným v tomto konaní uzatvoril žalobca dňa

XX.XX.XXXX poistnú zmluvu číslo XXXXXXXXX. Dňa XX.XX.XXXX mu žalovaný oznámil, že z dôvodu
údajného nedoplatku na poistnom jeho poistnú zmluvu ku dňu XX.XX.XXXX zrušil a oznámil mu,
že zaplatiť nemá žiadne finančné prostriedky. Suma, ktorá bola žalovaná pred arbitrážnym súdom,
mala predstavovať náklady na odmenu sprostredkovateľa za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi
žalobcom a žalovaným. Žalobca nároky žalovaného neuznával.

Žalobca uviedol, že všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré uvádza žalovaný, okrem iného čo sa

týka rozhodcovskej doložky, nie je viazaný. Ustanovenie článku VII bod 7a Všeobecných poistných
podmienok o výške provízie je podľa žalobcu nezrozumiteľné, neurčité a preto neplatné. Žalobca tiež
namietal právomoc rozhodcovského súdu. Mal za to, že podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka rozhodcovská doložka a ani rozhodcovská zmluva platne uzatvorená nebola. Mal za to, že
ustanovenia článku XV. Všeobecných poistných podmienok sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou v
súlade s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a v zmysle tohto ustanovenia je neprijateľná podmienka
upravená v spotrebiteľskej zmluve neplatná. Žalobca mal za to, že rozhodnutie rozhodcovského súdu

je paaktom a nemožno mu priznať účinky riadneho rozhodnutia. Žalobca tvrdil, že dôvodmi na podanie
návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku sú skutočnosti, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný
vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, jeden z účastníkov rozhodcovskéhokonania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, bola porušená rovnosť účastníkov rozhodcovského
konania a tiež boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Namietal nesplnenie poplatkovej povinnosti žalobcu s vyslovením
názoru o tom, že dané konanie je osobitným konaním, ktoré sa spoplatňuje. Vyslovil tiež názor
o neurčitosti žalobného petitu, v ktorom má byť uvedený aj právny dôvod požadovaného zrušenia
rozhodcovského rozsudku. Žalobu žiadal zamietnuť.

Uviedol, že zmluvné podmienky v poistných zmluvách nespadajú pod súdnu kontrolu v zmysle smernice
Rady 93/13/EHS - jej devätnásteho bodu odôvodnenia, podľa ktorého hodnoteniu zmluvných podmienok
v zmysle tejto smernice nepodliehajú, pretože zahŕňajú poistné riziko pri výpočte poistného a poukázal
na závery Ústavného súdu SR II. ÚS 499/2012. Hodnotí ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ) a jeho formuláciu považuje za nesprávnu, v dôsledku chybného prekladu
už spomínanej smernice a chybnej transpozície do OZ. Zdôraznil, že zámerom EÚ je uplatňovať v

čo najväčšej miere mimosúdne prostriedky pri riešení sporov zo spotrebiteľských zmlúv. Mal za to, že
pri poistných zmluvách smernica predpokladá pri skúmaní neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej
zmluveurčitýpostupatotoporušenievymedzenéhologickéhopostupujeústavneneprípustnéarovnako
je v rozpore so zámerom smernice. Poukázal tiež na skutočnosť, že smernica poskytuje za účelom
určenia, či podmienka vytvára hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach aj tzv. test primeranosti

podmienky podľa článku 4 smernice. Test primeranosti stanovujete okolnosti, ktoré je potrebné vziať do
úvahy pri skúmaní či podmienka je neprijateľná. Pre označenie zmluvného dojednania za neprimerané
je nutné preukázať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach, toto vždy ku ťarche spotrebiteľa.
Súd musí brať do úvahy povahu služby, ktorú žalovaný žalobkyni poskytol, všetky špecifické okolnosti,
ktoré sprevádzali uzatvorenie zmluvy, všetky ďalšie podmienky zmluvy vo vzájomných súvislostiach,

najmä či na prvý pohľad jednostranná izolovaná podmienka vytrhnutá z kontextu nie je vyvážená inou
výhodnou zmluvnou podmienkou, a to všetko v dobe uzatvorenia zmluvy.

Žalovaný poukázal na to, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná v osobitných zmluvných
dojednaniach, ktoré žalobkyňa nemusela podpísať a v takom prípade by nebol dotknutý zvyšok

poistného vzťahu. Dôkazom tohto tvrdenia je aj záznam o potrebách a požiadavkách klienta, ktorý
predchádzal uzavretiu poistnej zmluvy a ktorý preukazuje to, že klient bol poučený o možnostiach
riešenia sporov v rozhodcovskom konaní a nežiadal ďalšie dopĺňajúce vysvetlenia. V dôsledku
individuálneho dojedania rozhodcovskej doložky nemôže už súd skúmať prípadnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach, čo však navyše ani nie je tento prípad. Zdôrazňuje koncepciu priemerne

vnímavého a obozretného spotrebiteľa a v tej súvislosti skutočnosť, že text osobitných zmluvných
dojednaní je samostatne graficky, vizuálne a právne oddelený, obsahuje len 2 body, je teda stručný a
zrozumiteľný bez toho, aby mohol spotrebiteľa zavádzať, pričom na znak vôle a súhlasu s jeho obsahom
je samostatne verifikovaný menom, priezviskom, miestom, dátumom, číslom OP a osobitným podpisom
žalobcu vzťahujúcim sa len k týmto dojednaniam.

Žalovaný odmietol tvrdenie, že by v rozhodcovskom konaní bola porušená rovnosť účastníkov. Poukázal
na to, že žalobca bol v rozhodcovskom konaní pasívny, nevyužil žiadne zo svojich procesných práv.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením s poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX,

všeobecnými poistnými podmienkami a osobitnými zmluvnými dojednaniami k tejto zmluve, spisom
Arbitrážneho súdu Q. XC XXXX/XXXX, záznamom o požiadavkách a potrebách klienta, ako aj ďalším
spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Dňa XX.XX.XXXX uzatvorili účastníci poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, týkajúcu sa životného poistenia

žalobcu, ktoré malo trvať od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.

Ako vyplýva zo spisu Arbitrážneho súdu Q. XC XXXX/XXXX, k zániku tohto poistenia došlo dňa
XX.XX.XXXX z dôvodu neplatenia poistného.

Súčasťou príslušnej poistnej zmluvy sú VPP v počte 12 strán napísané drobným písmom, ktoré podpísal
aj žalobca dňa XX.XX.XXXX. Čl. XV. upravuje rozhodcovské konanie. V bode 1 sa konštatuje, že
poisťovňaapoistníksadohodlinatom,ževšetkysporysabudúriešiťvrozhodcovskomkonaní.Ovýbere
rozhodcovského súdu alebo o poverení rozhodcov pre konkrétny prípad rozhoduje poisťovňa, ktorá vydáaj štatút rozhodcovského súdu. VPP pokračujú formou predtlače do osobitných zmluvných dojednaní k
poistnej zmluve, ktoré sú označené ako „Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007“ a v nich v bode 2
sa uvádza, že poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom

samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto
súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia sa rozhodcovskému konaniu v
zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Aj tieto
osobitné zmluvné dojednania sú podpísané žalobcom v ten istý deň XX.XX.XXXX.

V časti XVII. VPP označených ako „záverečné ustanovenia“ je 19 bodov (vrátane podbodov), pričom v
bode 7a sa uvádza, že s uzavretím poistnej zmluvy je pri jej vzniku spojený osobitný provízny náklad
v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi poisťovňou a poistníkom, ktorý
uhrádza poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo
výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy, ktorá sa vysporiada
pri ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkupnej hodnote, ak je vytvorená, alebo poistnému

plneniu. Ak odkupná hodnota pri ukončení poistného vzťahu vytvorená nebola, pohľadávka sa stáva
splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa je oprávnená voči poistníkovi ju uplatniť podľa
zásad dohodnutých v týchto VPP pred rozhodcovským súdom.

Práve vyššie uplatnený nárok si žalovaný uplatnil návrhom na Arbitrážnom súde v Q., ktorý vyčíslil na

sumu XXX,XX Eur.

Arbitrážny súd Košice dňa XX.XX.XXXX bez pojednávania vydal rozsudok pod sp. zn. XC XXXX/
XXXX, ktorým uložil žalobcovi (v rozhodcovskom konaní žalovanému) zaplatiť I. K. Ž. Y., D.. T.. sumu
XXX,XX Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške XXX Eur. Rozsudok bol doručený žalobcovi dňa

XX.XX.XXXX. Poučenie rozhodcovského rozsudku obsahuje informáciu o možnosti podania odporu v
lehote 5 dní od doručenia, ale len za podmienky zaplatenia poplatku za odpor vo výške XX Eur.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že pri uzatváraní poistnej zmluvy sa so sprostredkovateľkou o
rozhodcovskej doložke ani o riešení prípadných sporov nebavili. So sprostredkovateľkou poistenia,

svojou švagrinou R. Y., sa rozprávali o poistnom plnení, o výške poistného a na čo sa zmluva o poistení
vzťahuje. O tom, čo sa stane v prípade neplatenia poistného sa nerozprávali. Taktiež sa nebavili o tom,
ako by sa riešili prípadné spory. Žiadnu informáciu o rozhodcovskom súde alebo o možnosti vydania
rozhodcovského rozsudku nedostal. Po tom, ako sprostredkovateľka vypísala tlačivo zmluvy mu bolo
povedané, kde mal zmluvu podpísať, ohľadom podpisovania sa nič nepýtal. Nedostal osobitné poučenie

o tom, čo podpisuje. Sprostredkovateľke poistenia ako svojej švagrinej dôveroval a o rozhodcovskom
súde sa dozvedel, až keď mu prišli z tohto súdu listiny. Všeobecné zmluvné podmienky nečítal.

Svedkyňa R. Y. uzatvárala poistnú zmluvu so žalobcom ako sprostredkovateľka poistenia na základe
zmluvy uzatvorenej so žalovaným. Potvrdila, že žalobcu neupozorňovala na rozhodcovskú doložku, o

ktorej ani ona nebola informovaná. Prehlásila, že nebola školená o rozhodcovskej doložke ani o riešení
sporov medzi poisťovňou a klientom. Uviedla aj to, že pre uzavretie poistnej zmluvy bolo nevyhnutné,
aby poistník podpísal nielen poistnú zmluvu, ale aj všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné
dojednania.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

V § 53 ods. 4 OZ sú len demonštratívne vymenované niektoré neprijateľné podmienky spotrebiteľskej
zmluve.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ v znení účinnom od 01.01.2008, za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Rozhodcovské konanie je upravené v zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len citovaného zákona),
účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia

tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to

splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený.

Podľa § 41 ods. 1 citovaného zákona, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v

lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

V predmetnom konaní súd zistil, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná v 30-
dňovej lehote, keďže rozsudok bol žalobcovi doručený XX.XX.XXXX a žalobu na tunajší súd podal
XX.XX.XXXX.

Tvrdenia žalovaného, že žalobca mohol viazanosť dohody o rozhodcovskom konaní ovplyvniť v 30-

dňovej lehote aj dodatočným odmietnutím rozhodcovského konania na základe dodatku č. 2 zo
dňa XX.XX.XXXX neboli nijako preukázané. Žalovaný síce predložil súdu dodatok č. 2, nijako však
nepreukázal, že by tento dodatok bol žalobcovi aj doručený. Prijatie dodatku jednou zmluvnou stranou
však nemôže meniť zmluvu bez vedomosti strany druhej.

Je nepochybné, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
ustanovenia § 52 a nasl. OZ. Základom tohto sporu bolo posúdenie, či rozhodcovská doložka bola
obsiahnutá vo VPP a či bola v osobitných zmluvných dojednaniach individuálne vyjednaná. Súd
poukazujenaustanovenie§53ods.2OZvzneníúčinnomod01.01.2008.Podľacitovanéhoustanoveniaza individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Smernica Rady 93/3/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza nie z
minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať, ale zo vzorového okruhu klauzúl. V
konečnom dôsledku sa okruh neprijateľných podmienok de lege lata vedený v § 53 ods. 4 OZ upravil
postupne viacerými novelami až po uplynutí transpozičnej lehoty (napr. neprimeraná sankcia pod písm.
k) bola upravená až novelou vykonanou zákonom č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008, kým

hlavná transpozícia bola vykonaná zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 01.04.2004). Členské štáty si
mohli vybrať, do akej miery prevezmú smernicou odporúčané nekalé klauzuly. Zároveň sa však umožnilo
členským štátom prekročiť rámec smernice, čo umožnilo upraviť okruh neprijateľných podmienok aj
širšie ako odporúča smernica ,,Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia
kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho
stupňa ochrany spotrebiteľa“, (čl. 8 smernice).

Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil režim
súdnejkontrolyneprijateľnýchpodmienokvspotrebiteľskýchzmluváchnazákladeindikatívnehovýpočtu
neprijateľných podmienok (arg. slovo ,,najmä“ v § 53 ods. 4 OZ). To znamená, že súdu nič nebráni
judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly v

§ 53 ods. 1 OZ, a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo okruhu
uvedeného v Občianskom zákonníku. Nemožno napríklad vylúčiť, že súd so zreteľom na ostatné
zmluvné podmienky (čl. 4 ods. 1 smernice) posúdi rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú bez ohľadu
na jej znenie, teda že neobstojí žiadna rozhodcovská doložka a priestor pre rozhodcovské konanie bude
len pri preukázateľnom individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy zo strany spotrebiteľa.

Ak sú zmluvné podmienky už vopred napísané v predtlačenom formulári, potom ťažko možno dospieť k
záveru o tom, že by sa mohol meniť ich obsah. Žalovaný správne uviedol, že VPP sú súčasťou poistnej
zmluvy, čo vyplýva priamo zo zákona (§ 788 ods. 3 OZ). Preto aj v prípade, ak by žalobca nepodpísal
sporné osobitné zmluvné dojednania, stále by platili VPP, ktoré taktiež obsahovali rozhodcovskú

doložku v čl. XV. Spomínané VPP totiž tvoria zákonnú súčasť poistnej zmluvy, takže nebolo nutné ich
podpísať, zároveň to však znamená, že sa mohol meniť ich obsah. Dôkazné bremeno preukázania
individuálneho dojednania spočíva na dodávateľovi teda žalovanom tak, ako to jasne vyplýva z §
53 ods. 3 OZ v aktuálnom znení, ktorý dokonca zakotvuje fikciu o tom, že zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú za individuálne dohodnuté, opak musí preukázať dodávateľ. V danom prípade však toto

dôkazné bremeno žalovaný neuniesol a ťažko si možno predstaviť opak v prípade predtlačeného
formulára. Žalovaný ako jediný dôkaz označil „Záznam o požiadavkách a potrebách klienta“ zo dňa
XX.XX.XXXX podpísaný žalobcom. Ten je opäť v predtlačenom formulári (okrem následných koloniek
týkajúcich sa predmetu poistenia a poistného). V predtlačenej časti formulára je uvedené, že v prípade
vzniku sporov vyplývajúcich zo sprostredkovania poistenia je možné na ich mimosúdne vyrovnanie

využiť inštitút rozhodcovského konania v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. a VPP poisťovne platných
od 21.5.2007. Uvedená veta je však absolútne bezvýznamná pre tento spor, nepreukazuje, že boli
poskytnuté informácie spotrebiteľovi o rozhodcovskom konaní, ale upozorňuje len na možnosť riešenia
sporov v rozhodcovskom konaní, navyše nie sporov z poistenia, ale zo sprostredkovania poistenia.
Navyše z výpovede žalobcu a svedkyne - sprostredkovateľky poistenia vyplynulo, že k žiadnemu

individuálnemu vyjednávaniu rozhodcovskej doložky nedošlo.

Súd poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ. Dané zákonné ustanovenie je platné a v
zmysle neho je spornú rozhodcovskú doložku potrebné považovať za neprijateľnú podmienku napriek
tomu, že citované ustanovenia, ako to už súd konštatoval, bolo zavedené do Občianskeho zákonníka

novelou účinnou od 01.01.2008. Podľa doterajšej právnej úpravy účinnej do 31.12.2007 totiž Občiansky
zákonník len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľných
podmienok mohli mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto aj u zmlúv uzatvorených pred 01.01.2008 možno
aplikovať ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ.

Pri posudzovaní spotrebiteľských zmlúv je potrebné si uvedomiť, že nie je dôležité to, že spotrebiteľ
zmluvu podpísal a s podmienkami zmluvy súhlasil. Ustanovenia zmluvných podmienok, ktoré sú
formulárovo predtlačené a neumožňujú jednoznačne slabšej strane (spotrebiteľovi) ich modifikáciu,predstavujú možnosť vyvolania nepriaznivých následkov na strane spotrebiteľa (nález Ústavného súdu
ČR III. US 562/12 zo dňa 24.10.2013, I. US 199/11). Tento uhol pohľadu spočívajúci v rozhodujúcom
princípe a to princípe ochrany práva spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany je rozhodujúci

pri spotrebiteľských právnych vzťahoch. Ani argumentácia žalovaného o vylúčení posudzovania
neprijateľných zmluvných podmienkach v poistných zmluvách s ohľadom na smernicu Rady 93/13/EHS
neobstojí. Súd svoje rozhodnutie vyvodil z právnych noriem, na ktoré poukázal vyššie a tie sú v súlade
s európskou právnou úpravou a judikatúrou. Navyše príslušná časť smernice sa netýka rozhodcovskej
doložky, ale podmienky vyplývajúcej z poistného rizika.

Súd pri rozhodovaní si osvojil právne závery vyslovené Najvyšším súdom SR v rozhodnutia 6MCdo
9/2012, 6Cdo 1/2012, 6Cdo 3/13, 6ECdo 7/13 a teda nesúhlasí so závermi rozhodnutí, na ktoré poukázal
žalovaný a ktoré prijali súdy nižšieho stupňa. Pokiaľ ide o uznesenie Najvyššieho súdu SR 3MCdo 14/11,
na ktoré poukázal žalovaný, to neobsahuje jednoznačný právny záver, ale vytýka súdom nedostatočné
odôvodnenie rozhodnutí, týkajúceho sa posúdenia možnosti odstúpenia od rozhodcovskej doložky.

Súd sa teda stotožnil s právnymi názormi vyslovenými senátom Najvyššieho súdu SR 6Cdo. Konkrétne
v rozhodnutí 6Mcdo 9/12 Najvyšší súd SR uviedol: „Návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy sa
má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje
možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom
konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie

týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so
spotrebiteľom ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi
viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená“.

Ďalšie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Cdo 1/12 sa týka žalovaného a aj v ňom Najvyšší súd SR
dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a
že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Rozhodcovská doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy, keďže sa v nej výslovne
uvádzalo, že jej súčasťou sú ako predtlačený formulár VPP pre životné poistenie a teda aj rozhodcovská

doložkaobsiahnutávXV.častiatobezohľadunato,žeúčastnícipodpísali(taktiežformoupredtlačeného
formuláru) osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku uvedenú v
poistných podmienkach. Hoci sťažnosť žalovaného proti tomuto uzneseniu bola prijatá na Ústavný súd
SR, doposiaľ vo veci rozhodnuté nebolo a uznesenie NS SR platí.

Ten istý právny záver bol vyslovený aj v ďalšom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 6Cdo 3/13 zo dňa
13.03.2013 a 6ECdo 7/13 zo dňa 26.06.2013.

Súd poukazuje na to, že spotrebiteľ podpísal rozhodcovskú doložku, pretože inú možnosť nemal, pokiaľ
chcel uzatvoriť poistnú zmluvu. Žalovaný nepreukázal, že by žalobca ako spotrebiteľ bol informovaný o

rozhodcovskom konaní ako inštitúte, o jeho rozdieloch v porovnaní so súdnym konaním, o rokovacom
poriadku rozhodcovského súdu. Opäť je potrebné zdôrazniť, že princíp ochrany práv spotrebiteľa je
dôležitejší ako princíp „ignoratia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje), na čo poukázal
aj Najvyšší súd SR v spomínanom rozhodnutí 6MCdo 9/12. Vykonané dôkazy - výpoveď žalobkyne a
svedkyne vylučujú poskytnutie týchto informácii.

Rozhodcovský súd si podľa rozhodcovskej doložky vyberá sám žalovaný. Už táto okolnosť vyvoláva
pochybnosti o nezaujatosti rozhodcovského súdu, keďže aj jeho činnosť má charakter podnikania. Aj
Ústavný súd ČR v náleze II. US 2164/10 zo dňa 01.11.2011 uviedol, že v rozhodcovskom konaní
ide o vyjasnenie a urovnanie vzájomných práv, ktoré sa realizujú činnosťou rozhodcu v zastúpení

strán, ktoré na rozhodcu zmluvou delegovali svoju vôľu. Preto rozhodcovské konanie nie je konaním
súdneho typu a to vedie k prísnejšiemu nazeraniu na rozhodcovskú doložku a jej náležitostí tak, aby
nepredstavovali neprimerané podmienky v spotrebiteľských zmluvách a teda nevyvolávali nerovnováhu
medzi účastníkmi konania a neviedli k značnej procesnej nevýhode jedného z účastníkov. Táto procesná
nerovnováha môže spočívať aj v zbavení spotrebiteľa ochranných ustanovení právneho poriadku o

ochrane spotrebiteľa napr. formou rozhodovania na základe zásad spravodlivosti. Ústavný súd ČR
ďalej uvádza, že to, aby rozhodcovská doložka v spotrebiteľských zmluvách bola platne dojednaná,
predpokladá predovšetkým transparentné pravidlá pre určenie rozhodcu. V tejto súvislosti možno
poukázať aj na ďalší nález Ústavného súdu ČR IV. US 2735/11 zo dňa 03.04.2012, v ktorom sazdôrazňuje, že právo na zákonného sudcu zaručené v čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd sa
primerane vzťahuje aj na rozhodcovské konanie. Ak sa výber rozhodcu neurčil podľa transparentných
pravidiel, nemôže byť akceptovateľný ani výsledok tohto rozhodovania.

V náleze Ústavného súdu ČR II. US 2164/10 sa ďalej uvádza, že rozhodcovské konanie musí
zaručovať procesné práva porovnateľné s konaním, ktoré by bolo na mieste v prípade, ak by spotrebiteľ
neuzavrel rozhodcovskú doložku (napr. ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia, absencia iných
prekážok v uplatnení spotrebiteľských práv). Podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky

procesného charakteru musia garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ
znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, teda spotrebiteľa.

Vychádzajúc z vyššie uvedených myšlienok a s poukazom na rokovací poriadok Arbitrážneho súdu Q.,
ktorý je súdu a nepochybne aj žalovanému známy z iných súdnych sporov, vedených na tunajšom súde,
možno dospieť k záveru o poškodení procesných práv spotrebiteľa, pretože jednoznačne znevýhodňuje

spotrebiteľa oproti súdnemu konaniu. Možno poukázať napr. na zásadu písomnosti rozhodcovského
konania; na to, že spotrebiteľ má síce možnosť žiadať nariadiť pojednávanie, ale len za poplatok XX Eur,
navyše musí platiť aj paušál na správne náklady, ktorý je odstupňovaný podľa hodnoty sporu (od XX do
X XXX Eur); na podanie odporu voči rozhodcovskému rozsudku je stanovená neúmerne krátka 5-dňová
lehota; fikcia o doručení rozsudku platí aj v prípade, že adresát sa nezdržiava na adrese doručovania; v

prípade procesných úkonov je podmienkou prijatia takéhoto procesného úkonu zaplatenie príslušného
poplatku (v tomto prípade podmienkou na podanie odporu je zaplatenie XX Eur); nie je upravené
oslobodenie od poplatku v dôsledku hmotnej núdze spotrebiteľa a pod.

Súd teda dospel k záveru o tom, že zmluvná podmienka obsahujúca rozhodcovskú doložku v čl. XV.

VPP, ale aj v osobitných zmluvných dojednaniach je neprijateľná a teda neplatná a preto žalobe vyhovel.
Súd pritom zohľadňoval aj trest primeranosti. Zároveň tým bol daný aj zákonný dôvod pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. Ďalšími uplatnenými
dôvodmi zrušenia rozhodcovského rozsudku sa súd nepovažoval za potrebné zaoberať, pretože bolo by
to nadbytočné. Rozhodujúci bol pre rozhodnutie uznaný dôvod podľa § 40 ods. 1 písm. c/ s dôsledkom

záveru o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, keďže ďalšie dôvody uplatnené žalobu takýto
dôsledok nemajú (§ 43 citovaného zákona).

K predloženému uzneseniu Ústavného súdu SR IV.US 394/2012-13 zo dňa 15.08.2012 súd
musí konštatovať, že nemá žiadny význam pre tento súdny spor. Týmto uznesením totiž bola

odmietnutá sťažnosť pre nedostatok právomoci Ústavného súdu. Sťažovatelia podali sťažnosť voči
rozhodcovskému rozsudku, pričom Ústavný súd poukázal na to, že sťažovatelia majú možnosť domôcť
sa nápravy žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku a až po vyčerpaní všetkých právnych
prostriedkov v zmysle právneho poriadku prichádza do úvahy právomoc Ústavného súdu.
Žalovaný tiež predložil rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-342/13. Aj predloženie tohto

rozhodnutia svedčí o nepochopení záverov tohto rozhodnutia žalovaným. Uvedené rozhodnutie sa týka
posúdenia rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve o hypotekárnom úvere a posúdení jej nekalosti.
V prejednávanom prípade však spotrebiteľ pred podpisom zmluvy obdržal všeobecné informácie o
rozdieloch medzi arbitrážnym konaním a súdnym konaním. Európsky súd pritom zdôraznil v kontexte
článku V. Smernice Rady 96/13/EHS, že pred uzatvorením zmluvy majú informácie o zmluvných

podmienkach a dôsledkoch tohto uzatvorenia zásadný význam pre spotrebiteľa, pretože na základe
týchto informácii sa tento spotrebiteľ rozhoduje, či chce byť viazaný podmienkami, ktoré vopred pripravil
podnikateľ (bod 33). Zároveň však konštatuje, že aj za predpokladu, že všeobecné informácie, ktoré
obdŕžal spotrebiteľ pred uzatvorením zmluvy, spĺňajú požiadavku podľa čl. 5, podľa jednoduchosti a
zrozumiteľnostinemôžesamotnátátoskutočnosťvylúčiťnekalosťklauzuly,ktorájepredmetomhlavného

konania (bod 34).

Celkové správanie sa žalovaného voči poistníkom počnúc zakomponovaním sporného článku do
objemovo rozsiahlych VPP týkajúceho sa či už rozhodcovskej doložky alebo čl. XVII. zakladajúceho
právo na vymáhanie vrátenia provízií vyplatených sprostredkovateľovi poistenia od poistníka „skrytého“

opäť v rozsiahlych záverečných ustanoveniach, neinformovaní poistníka o dôsledkoch zániku poistenia
v súvislosti s daným článkom a uplatnením príslušnej pohľadávky, ale rovno doručenie rozhodcovského
rozsudku možno hodnotiť ako správanie v hrubom rozpore s pravidlami morálky.Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške
XXX,XX Eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za 3 úkony právnej pomoci á XX,XX
Eur (prevzatie a príprava zastúpenia XX.XX.XXXX, účasť na pojednávaní XX.XX.XXXX, vyjadrenie k
odvolaniu XX.XX.XXXX) a 3 úkony á XX,XX Eur (účasť na pojednávaní XX.XX.XXXX, vyjadrenie vo veci

samej XX.XX.XXXX, účasť na pojednávaní XX.XX.XXXX) v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm. a)
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb spolu
vo výške XXX,XX Eur. Ďalej súd postupom podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky priznal režijný
paušál vo výške XX,XX Eur (3×X,XX € , 3×X,XX €). Keďže právny zástupca žalobcu je platcom DPH,
súd postupom podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky priznal aj túto daň z odmeny vo výške XX,XX Eur.
Trovy právneho zastúpenia sú tak vo výške XXX,XX Eur.

Zvyššieuvedenéhovyplýva,žežalobcovivzniklitrovykonaniavovýškeXXX,XXEur,naktorýchnáhradu
súd zaviazal žalovaného, pričom podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je tento povinný zaplatiť ich na účet právneho
zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.