Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/601/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711203111
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1711203111.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu
JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci navrhovateľky: V.. Q. D., K..
XX.XX.XXXX, O. Y. XXX, adresa na doručovanie: V. XX/C, O.va, zastúpená Mgr. Peter Belica, advokát
so sídlom Konvertná 9, Bratislava proti odporcovi: V.. O. D., K.. XX.XX.XXXX, O.: Y. XXX, adresa
na doručovanie: S. X, O., zastúpený Advokátska kancelária Jurovatý & Partners, s.r.o., so sídlom:

Nám. SNP 14, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletejB.D.,K..XX.XX.XXXX,zastúpenákolíznymopatrovníkomÚradpráce,sociálnychvecíarodiny
Pezinok, pracovisko Senec, Kysucká 14, Senec, za účasti Okresnej prokuratúry Pezinok, na odvolanie
navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu v Pezinku č.k. 5 C 85/2011-322 zo dňa 21. mája 2014
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo účastníkov konania navrhovateľky V.. Q. D., Y..
O. a odporcu V.. O. D., uzavreté dňa XX.XX.XXXX zapísané v knihe manželstiev Okresného úradu v
Bratislave, vo zväzku XX, Y. XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX rozviedol.
Na čas po rozvode manželstva účastníkov konania zveril maloletú B. D., K.. XX.XX.XXXX do osobnej

starostlivosti otca, ktorý zároveň bude zastupovať a spravovať jej majetok. Matke maloletej uložil
povinnosť prispievať na výživu maloletej B. D., K.. XX.XX.XXXX v minimálnom rozsahu 30% zo
sumy životného minima podľa platného Zákona o životnom minime na nezaopatrené dieťa, ktoré
výživné je povinná zasielať k rukám otca vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku.
Matke maloletej povolil stýkať sa s maloletou

- každý párny týždeň v kalendárnom roku od štvrtka od 17:00 hod. do nedele do 18:00 hod.
- každý nepárny kalendárny rok na Veľkú noc od štvrtka 17:00 hod. do pondelka do 18:00 hod.
- každý nepárny rok v čase letných prázdnin od 16.07. od 16:00 hod. do 31.07. do 18:00 hod. a
od 16.08. od 16:00 hod. do 31.08. do 18:00 hod.
- každý párny rok v čase letných prázdnin od 01.07. od 16:00 hod. do 16.07. do 18:00 hod. a od
01.08. od 16:00 hod. do 16.08. do 18:00 hod.

- každý párny kalendárny rok od 23.12. od 16:00 hod. do 25.12. do 18:00 hod a od 30.12. od 16:00
hod. do 03.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod.
- každý nepárny kalendárny rok od 25.12. od 16:00 hod. do 30.12. do 18:00 hod.
s tým, že si matka maloletej maloletú v uvedené dni a hodiny prevezme v mieste bydliska otca, kde ju
následne vráti.
Ďalej prvostupňový súd rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania a že o náhrade

trov štátu rozhodne samostatným písomným rozhodnutím.Vychádzal zo skutkového zistenia, že u navrhovateľky ide o druhé manželstvo, u odporcu o prvé. Z
manželstva sa narodilo maloleté dieťa B. D., K.. XX.XX.XXXX. Okrem maloletej účastníci konania
majú syna, ktorý je už plnoletý. Vzťahy v manželstve boli turbulentné od počiatku kvôli rodine odporcu,

ktorí mali pre navrhovateľku neakceptovateľné spôsoby. O rozvode s odporcom hovorili už dlhšie,
obaja boli pracovne vyťažení, z tohto dôvodu fyzický kontakt medzi nimi dlho neexistoval, preto
naviazala mimomanželský vzťah. Tento vzťah skončil z dôvodu, že odmietol akceptovať maloletú B..
Navrhovateľka absolvovala v období od decembra 2012 do februára 2013 a od 28.10. do 22.12.2013
dve protialkoholické liečenia. Toho času je navrhovateľka nezamestnaná od 14.05.2014 registrovaná

na úrade práce a jej netto príjem je 0,- €. Maloletá mala záujem v prípade rozvodu manželstva zostať
u navrhovateľky, pretože tá ju nikdy nebila, ocino keď neposlúchala ju bil po zadku. Ocino je na ňu
prísnejší, chce aby sa učila angličtinu a mamina to od nej nevyžaduje. Mamina ju nenúti učiť sa, ani
upratovať. U ocina sa musí učiť aj po sebe upratať. Zo záverov znaleckého dokazovania znalca z
odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria zo dňa 25.10.2012 bolo zistené, že maloletá B. má
primeraný citový vzťah k obom rodičom. Jej inklinácia ku rodičom je situačná. Maloletá zo strany rodičov

nie je vystavovaná fyzickým ani psychickým útokom, neboli na jej správaní zistené známky, fyzického
či psychického týrania. Maloletá rovnakým spôsobom a rovnakou mierou uprednostňuje domácnosť
otca i matky, uprednostňovanie môže situačne varírovať podľa exogénnych podmienok. Aktuálne v
čase vyhotovenia znaleckého posudku podľa názoru znalca je najvhodnejšia striedavá starostlivosť u
oboch rodičov. V rámci iného zistenia znalec uviedol, že u navrhovateľky bola zistená duševná porucha

a to recidivujúca depresívna porucha a sekundárne škodlivé užívanie alkoholu. Depresívna porucha
nie je typom ochorenia, ktoré by znemožňovalo adekvátnym spôsobom navrhovateľke postarať sa a
vychovať maloletú dcéru B.. Podaním zo dňa 13.06.2013 psychiater súdu oznámil, že po realizácií
znaleckých posudkov dňa 13.06.2013 kontaktoval Q.. Y. V., psychiatričku navrhovateľky, ktorá mu
udala, že navrhovateľka absolvovala dňa 23.04.2013 protialkoholickú ústavnú liečbu v Psychiatrickej

Nemocnici Philippa Pinela v Pezinku, diagnóza Alkoholovej závislosti. Oproti pôvodným záverom sa
znalec aktuálne domnieva, že pre dané obdobie je pre maloletú B. vhodnejšia osobná starostlivosť otca
ako starostlivosť u matky, ktorá je necelé dva mesiace po protialkoholickom ústavnom liečení. Pri dlhšom
období abstinencie navrhovateľky a to mesiace až roky, je možné zvážiť i iný spôsob starostlivosti o
maloletú. Na pojednávaní dňa 30.04.2014 znalec vypovedal, že pre maloletú je vhodnejšia starostlivosť

u otca ako u matky, nakoľko matka bola v decembri 2013 prepustená z protialkoholickej liečby a to je
krátka doba na to, aby bola schopná plne a kompetentne zvládnuť výchovu maloletej. Znalec uviedol,
že maloletá má s matkou vrúcny vzťah, tak isto aj so starou matkou. Pre neho ako znalca z odboru
psychiatriejevšakaktuálnejdobe najpodstatnejšímfaktomto,ženavrhovateľkajeodliečenáalkoholička
toho času zhruba 4 mesiace po protialkoholickej liečbe a tento čas je podľa znalca krátky na to, aby

navrhovateľka mohla zabezpečovať výchovu maloletej. Z jeho 22 ročnej skúsenosti psychiatra a 10
ročnej praxe súdneho znalca nemôže povedať, že by matka bola spôsobilá výchovy maloletej, musí
sa predovšetkým osvedčiť, overiť, abstinencia zrecidivuje do roka z 10 liečených až 5-6, teda viac
ako polovica. Z výsluchu svedkyne Q. O., matky navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľke približne
dva roky trvalo, kým sa rozhodla dať liečiť, pretože sa stále domnievala, že ona liečenie nepotrebuje,

že ona to zvládne. Alkohol požívala asi 4-5 rokov. Odporca sa začal separovať a všetko zostalo na
svedkyni a na deťoch navrhovateľky. Navrhovateľku neskutočne trápilo, že požíva alkoholické nápoje,
ku konfliktom v rodine dochádzalo práve kvôli jej alkoholizmu. Navrhovateľka má z predchádzajúceho
manželstva 23-ročného syna, ktorý bol na navrhovateľku veľmi pyšný, ale v dôsledku jej alkoholizmu
išiel na psychiatrické liečenie. Svedkyňa má 76 rokov, veľké zdravotné problémy, v dôsledkov problémov

navrhovateľky schudla 20 kg. Financovala celú domácnosť. Navrhovateľka je zadlžená, na alkohol si
peniaze požičiavala. Svedkyňa sa domnieva, že odporca je dobrý otec, B. chodí rada k tatinovi, lebo
tatinko má auto, chodia spolu na výlety, plávať. Byť s otcom je pre maloletú oživenie. Z potvrdenia
Psychiatrickej Nemocnici Philippa Pinela v Pezinku zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že navrhovateľka
bola hospitalizovaná od XX.XX.XXXX P. XX.XX.XXXX.

Zo správy Základnej školy v P. J. súd zistil, že navrhovateľka nastúpila do ZŠ P. J. XX.XX.XXXX na
pozíciu učiteľky U.Z. X. a predmetu W. V.. Pri prvom stretnutí vystupovala veľmi seriózne a kultivovane
ale už v prvom mesiaci sa ukázala jej neskúsenosť v pedagogickej práci, hneď druhý deň prišla na
vyučovaciu hodinu s 15-20 minútovým meškaním, stalo sa, že na vyučovacie hodiny viackrát meškala,
oneskorovania odôvodňovala chorobami a nevoľnosťou. Riaditeľka školy po prvých pracovných dňoch

dostala od detí informácie, že pani učiteľka D. zvláštne reaguje, že sa je na hodinách drieme, spomalene
reaguje. Zamestnanci počas vykonávania dozoru cítili z úst pani D. alkoholický zápach. Podobné
informácie prichádzali do učiteľského zboru aj zo strany rodičov, ktorý upozorňovali na problémy
pani D. s alkoholom v minulosti. Po poslednom vážnom priestupku, kedy najprv nebola v čase navyučovacej hodine a neskôr počas hodiny v prítomnosti žiakov zaspala na katedre s navrhovateľkou bol
rozviazaný pracovný pomer dohodou dňa 28.10.2012. Zo správy Centra pedagogicko - psychologického
poradenstva a prevencie, O. XX, O. G. P. XX.XX.XXXX súd zistil, že maloletá bola na žiadosť otca

opakovane vyšetrené, v súvislosti s posúdením jej psychického stavu, vzhľadom na to, že matka je
opätovne od XX.XX.XXXX na protialkoholickom liečení. Dieťa bola svedkom konfliktov medzi matkou a
starou matkou, kedy sa matka dožadovala stretnutia s dieťaťom a stará matka na ňu privolala políciu. Zo
záverov vyšetrenia súd zistil, že maloletá je aktuálne traumatizovaná pocitom straty bezpečia vo vzťahu
k matke, pocit bezpečia toho času nachádza u otca a jeho partnerky. V citovom prežívaní je prítomná

úzkosť, strach, aj pocity hnevu, nie len na matku, ale aj na ďalších blízkych dospelých čo sa neskôr
môže prejaviť aj v zníženej schopnosti autoregulácie vlastných negatívnych emócii a v problémoch s
podriaďovaním sa voči autoritám. Z dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 05.05.2014 súd
zistil, že navrhovateľka ukončila so zamestnávateľom I. E. W..Y..R.. R. G., V. XX, O. pracovný pomer,
ktorý vznikol dňa XX.XX.XXXX.
Na takto zistený skutkový stav aplikoval ust. § 18; 19; 22; § 23 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine v

dôsledku čoho konštatoval, že príčinou rozvratu manželstva je citové odcudzenie účastníkov konania,
absencia komunikácie, odlišné názory, a s tým spojené nezhody medzi účastníkmi konania, nevera
navrhovateľky a v neposlednom rade alkoholizmus navrhovateľky. Z výpovedí účastníkov konania, ako
aj z predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú vážne
narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať

obnovenie manželského spolužitia.
Prvostupňový súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletej Viole tak, že zveril maloletú
do osobnej starostlivosti otca, pričom vychádzal zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo,
odvetvie psychiatria Q.. Q. W. ktorý konštatoval, že pre zabezpečenie riadnej výchovy maloletej a
zverenie maloletej do osobnej starostlivosti je v aktuálnom období vhodnejšou osoba otca, nakoľko

matka je aktuálne 4 mesiace po protialkoholickej liečbe, kedy je u matky maloletej riziko recidívy do
1 roku, čo sa v prípade matky potvrdilo, kedy 8 mesiacov po prvom liečení zrecidivovala. Rovnaké
stanovisko k zvereniu maloletej B. do výchovy otca zastáva aj okresný prokurátor. Odporca bude
maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, pretože prvostupňový súd zistil dôvody, pre ktoré by mala
byťnavrhovateľkatýchtorodičovskýchprávapovinnostízbavenáspoukazomnachorobunavrhovateľky

a jej neschopnosť sa zamestnať. Pri posudzovaní výšky výživného vychádzal z kritérií podľa § 75 ods. 1
Zákona o rodine, ktorými sú odôvodnené potreby maloletej a schopnosti, možnosti a majetkové pomery
navrhovateľky. Priemerný čistý príjem navrhovateľky je 0,- €, priemerný čistý príjem odporcu, ktorý je
manažérom zdravotnej poisťovne P., za obdobie od 5/2013 do 3/2014 je 6.937,79 €. Priemerné mesačné
výdavky, ktoré mala doposiaľ navrhovateľka na maloletú boli v sume 1.110,- €, pričom navrhovateľka

opakovane poukazovala na skutočnosť, že tieto výdavky musela prispôsobiť jej súčasnému príjmu, z
ktorého nie je schopná pokryť všetky výdavky na maloletú a na svoje osobné potreby, preto je odkázaná
na starobný dôchodok svojej matky, ktorá financuje celú domácnosť. Odporca navrhol neurčiť výživné
na maloletú s poukazom na skutočnosť, že matka maloletej toho času nie je v pracovnom pomere, jej
príjem je 0,- € a ako sama uviedla je výživou odkázaná na svoju matku. Súd pri určení výšky výživného

neprihliadol na navrhovateľkou deklarovaný príjem 0,- € a s poukazom na § 62 ods. 2 a § 65 ods.
5 Zákona o rodine, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd určil výšku výživného zo strana matky maloletej
na maloletú vo výške 30% zo sumy životného minima podľa platného Zákona o životnom minime
na nezaopatrené dieťa z dôvodu, aby matka bola stimulovaná touto výškou výživného zaradiť sa do

riadneho pracovného procesu, osvedčiť a overiť sa, spoločensky sa socializovať, výsledkom čoho by
malobyťvzáujmejejmaloletejdcéryopätovnesiosvojiťpracovnénávyky,postoje,uznávaťspoločensky
uznávané hodnoty a zbavovať sa neuznávaných hodnôt, tak ako to bolo pred jej ochorením. Pri úprave
styku zohľadnil návrh kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol maloletú B. zveriť do výchovy matky, aby
maloletá B. D. nepociťovala absenciu matky a jednak aby matka nestratila akýkoľvek kontakt a dosah

na maloletú, súd upravil styk matky s maloletou B. dostatočne obsiahle, tak že matka bude oprávnená
stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v kalendárnom roku od štvrtka od 17:00 hod. do nedele
do 18:00 hod., každý nepárny kalendárny rok na Veľkú noc od štvrtka 17:00 hod. do pondelka do 18:00
hod., každý nepárny rok v čase letných prázdnin od 16.07. od 16:00 hod. do 31.07. do 18:00 hod. a
od 16.08. od 16:00 hod. do 31.08. do 18:00 hod., každý párny rok v čase letných prázdnin od 01.07. od

16:00 hod. do 16.07. do 18:00 hod. a od 01.08. od 16:00 hod. do 16.08. do 18:00 hod., každý párny
kalendárny rok od 23.12. od 16:00 hod. do 25.12. do 18:00 hod a od 30.12. od 16:00 hod. do 03.01.
nasledujúceho roka do 18.00 hod., každý nepárny kalendárny rok od 25.12. od 16:00 hod. do 30.12. do
18:00 hod. Úpravu styku považuje prvostupňový súd za podstatne širokú a zabezpečuje navrhovateľkeako i maloletej zachovanie rodinných väzieb, čím sa realizuje právo dieťaťa na zachovanie rodinných
väzieb v zmysle článku 8 Dohovoru o právach dieťaťa a podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine. Úprava styku
navrhovateľky s maloletou upravuje stretávanie matky s maloletou počas celého kalendárneho roka a

zahŕňa aj úpravu počas sviatkov a prázdnin.
O náhrade trov rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p..
Rozsudok odvolaním v časti výroku o zverení maloletej B. do osobnej starostlivosti otca, v časti výroku o
pozbavení matky rodičovských práv a povinností, v časti výroku o vyživovacej povinnosti voči maloletej
Viole podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka. Vytýkala súdu prvého stupňa, že sa

odchýlil od záverov znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria Q.. Q.Y. W., z dôvodu výpovede
znalca na pojednávaní dňa 30. 04. 2014, ktorý síce uviedol, že trvá na tom, že pre navrhovateľku, ktorá
bola v decembri 2013 prepustená z protialkoholického liečenia je to príliš krátka doba na to, aby zvládla
výchovu maloletej, avšak znalec tento svoj názor nijako nezdôvodnil. V čase vypracovania znaleckého
posudkuotomtoproblémesalkoholommalvedomosť.Znaleczmenilnázornaschopnosťnavrhovateľky
riadne sa postarať o výchovu maloletej, iba na tom základe, že po konzultácii s psychiatričkou, teda

bez akéhokoľvek priameho skúmania navrhovateľky sa dozvedel, že bola na protialkoholickom liečení.
Úlohou znalca nebolo skúmať zdravotný stav navrhovateľky, ktorý ani nemohol posúdiť a o ktorom
mal informácie sprostredkovane. Znalec nie je spôsobilý skúmať po psychologickej stránke vzťahy
medzi rodičmi a maloletou a nemá spôsobilosť posudzovať okolnosti vplyvu pomerov navrhovateľky k
užívaniu alkoholu na jej spôsobilosť výkonu rodičovských práv. Prvostupňový súd zdôvodnenie rozsudku

zúžil na zistenie ohľadom navrhovateľkinej závislosti na alkohole, pričom prvoradým má byť vždy
záujemmaloletéhodieťaťa,čosúdnerešpektoval,najmäignorovanímnávrhovnadokazovanieohľadom
psychického dopadu odlúčenia maloletej B. od matky, ktorá sa s výnimkou pobytu navrhovateľky na
liečení a na posilňovacom pobyte neustále zdržuje len u navrhovateľky. Ak má byť rešpektovaný
prvoradý záujem dieťaťa, je nevyhnutné, aby súd starostlivo zvážil, či je naozaj namieste spôsobiť

maloletému dieťaťu ujmu tým, že bude vytrhnutá do stabilného prostredia matky aj starej matky, na
ktorej je silno citovo naviazaná a to iba z dôvodu, že znalec, ktorý má sprostredkované informácie sa
vyjadrí, že u matky je riziko recidívy. Súd prvého stupňa rozhodol, že po zverení maloletej B. do osobnej
starostlivosti otca bude otec maloletú Violu zastupovať a spravovať jej majetok, či matku pozbavil, resp.
obmedzil jej rodičovského práva, výrok, ktorý nijako dôsledne neodôvodnil. V konaní nebol preukázaný

žiadny dôvod, pre ktorý by malo dôjsť k obmedzeniu rodičovských práv. Navrhovateľka ako hlavný
dôkazný prostriedok navrhla vykonať šetrenie pomerov resp. spôsobilosť matky vykonávať rodičovské
práva a povinnosti k maloletej a opakovane vypracovať znalecký posudok, z dôvodov ktorých navrhuje,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že v konaní bolo preukázané, že
matka je závislá na alkohole v dôsledku čoho absolvovala ústavné protialkoholické liečenie a to od
XX. XX. XXXX P. XX. XX. XXXX a potom od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX. Alkoholizmus potvrdila
svedkyňa Q. O., matka navrhovateľky a jej syn z prvého manželstva, ktorý bol v dôsledku alkoholizmu

matky nútený podstúpiť psychiatrické liečenie. Má dlhy, ktoré vznikli pre závislosť na alkohole. Znalcove
závery sa potvrdili, pretože dňa 29. 05. 2014 zatelefonoval odporcovi syn J., požiadal ho, aby si
maloletú B. zobral cez víkend znova k sebe, pretože matka opätovne konzumuje alkohol, čo potvrdila
aj maloletá B., ktorá povedala, že matka je opitá a ona sa jej bojí. Tieto skutočnosti otec oznámil na
Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Senci, kde s ním o tom spísali úradný záznam. Navrhovateľka

mala opätovne nastúpiť pre recidívu dňa 16. júna do Centra pre liečbu drogové závislosti v Bratislave na
ďalšiepreliečenie.XX.XX.XXXXbymatkamalaopätovnenastúpiťnaprotialkoholickéliečenieústavnou
formou. Maloletá uviedla, že radšej spí s babkou a nie s matkou, pretože matka spala v posteli plnej
zvratkov, matka sa jej vyhrážala samovraždou, pokiaľ nebude maloletá žiť s matkou v jednej domácnosti.
Uvedené skutočnosti potvrdzujú skutkové zistenia a právne závery súdu prvého stupňa, že matka trpí

niekoľko rokov silnou závislosťou na alkohole, hoci absolvovala už dve alkoholické liečenia vzhľadom
na krátkosť času jej abstinencie nie sú u nej záruky, že bude abstinovať trvale. Z uvedených dôvodov
navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Úrad práce sociálnych vecí a rodiny písomným podaním zo dňa 10. 09. 2014 uviedli, že na základe e-

mailovej správy od matky maloletej B. majú vedomosť, že zrecidivovala a podstupuje protialkoholické
liečenie, v dôsledku čoho navrhujú rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Okresná prokuratúra Pezinok sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadrila.Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa v rozsahu a v medziach dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods.

1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3
O.s.p) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech, pretože súd prvého
stupňa vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na riadne zistenie skutkového stavu, výsledky
vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a správne posúdil vec aj po právnej stránke.

Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu práv a povinností
manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa § 24 ods. 1 Zák. o rod. v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,
súdupravívýkonichrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťunačasporozvode,najmäurčí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 3 Zák. o rod. súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri
schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby

a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

Podľa § 24 ods. 4 Zák. o rod. súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti
jednéhozrodičovdbáoto,abybolorešpektovanéprávomaloletéhodieťaťanazachovaniejehovzťahuk
obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na
súde.

Podľa§62 ods.1,2Zák.orod.plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

Podľa§62 ods.3 Zák.orod. každýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkovépomery

je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rod. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Ak rodičia maloletých detí nežijú spolu, je narušené normálne rodinné spoločenstvo a tým i normálny

výkon rodičovských práv a povinností k deťom. Pri určení, komu má byť v takomto prípade zverené
dieťa do výchovy, skúma súd, ktorý z rodičov zabezpečuje lepšie podmienky pre riadnu výchovu detí
a povinnosťou súdu je, aby získal vždy spoľahlivý podklad pre rozhodnutie vykonaním a zhodnotením
všetkých vhodných dôkazov k všestrannému objasneniu skutočností.

Súd prvého stupňa v intenciách hore uvedených zásad Zákona o rodine postupoval a správne ustálil,
že v otcovom prípade, sú splnené podmienky pre vhodnejšie prostredie pre výchovu maloletej B. a to
nielen s ohľadom na závery ktoré prvostupňový súd prijal na základe výsluchu znalca, ako sa mylne
domnievanavrhovateľka,alenazákladezhodnoteniavšetkýchvykonanýchdôkazov-výsluchuodporcu,
výsluchu svedkyne - matky navrhovateľky, vyjadrení Psychiatrickej Nemocnici Philippa Pinela v Pezinku,

správy zo Základnej školy B. P. J., správy od kolízneho opatrovníka, správy z Centra pedagogicko -
psychologického poradenstva a prevencie, O. XX, O., ako aj prihliadol na odporúčanie prokuratúry.
Žiaden z vykonaných dôkazov nepodporuje navrhovateľkino presvedčenie o tom, že vhodnejším
prostredím pre výchovu maloletej je prostredie matky.Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré
jednoznačne podporovali prijatie záveru súdu prvého stupňa o vhodnejšom výchovnom prostredí u

otca, a to jednoznačne pre matkine problémy s alkoholom. Proti takému rozhodnutiu nie je čo namietať.
Kontakt rodičov s mal. deťmi je významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa a zákonodarca
zasahuje do úpravy styku rodičov s dieťaťom len v špecifických neštandardných situáciách. Prioritne
rodičia by mali zabezpečovať zdravý vývoj dieťaťa, vo svojom správaní by mali eliminovať vplyvy
ktoré narúšajú túto rovnováhu. Matka neuvádzala žiadne zásadné výhrady voči starostlivosti otca, iba

nekriticky podceňuje situáciu ktorá je vyvolaná jej ochorením. Navrhovateľka žije bez príjmu, u svojej 77
ročnej matky, ktorá situáciu s alkoholizmom navrhovateľky nezvláda psychicky, finančne a nakoniec aj
fyzicky, čo vyplýva priamo z jej výpovede. Keďže žije s navrhovateľkou v jednej domácnosti, vie reálne
a najlepšie posúdiť schopnosť navrhovateľky zabezpečiť výchovu a výživu maloletej. Z jej výsluchu
nemožno mať pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa, pretože za súčasnej situácie
nie je navrhovateľka schopná zabezpečiť starostlivosť maloletej po žiadnej stránke. Navrhovateľka

nekonkretizovala dôvod pre ktorý by v súčasnosti malo dôjsť ku zmene zverenia maloletej, preto jej
obsah odvolania považuje odvolací súd za nenáležitý.

Odvolaním bola napadnutá aj časť výroku, ktorým súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľku prispievať
na výživu maloletej B., avšak bez toho, aby navrhovateľka zvecnila v čom rozhodnutie súdu v tejto

časti považuje za nesprávne. Vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa, ktoré
odvolateľka nespochybnila je aj podľa názoru odvolacieho súdu súdom prvého stupňa určené výživné
správne s poukazom na ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, v zmysle ktorého každý rodič bez ohľadu
na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v
minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, keďže

matka maloletej je v súčasnosti bez príjmu.

Vzhľadom na uvedené, za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre
rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, správne vec právne posúdil, a keď navrhovateľka v
odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v

odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal, rozhodol vecne správne, z dôvodov ktorých
odvolací súd, v celom rozsahu sa stotožňujúc s právnym záverom súdu prvého stupňa v odôvodnení
napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie, spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O.s.p. bez
ďalšieho odkazuje, rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdil
podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p..

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a)
O.s.p., keď predmetom tohto konania bolo len konanie, ktoré možno začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.

č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nie je možné napadnúť odvolaním.