Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 24, 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7C/306/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814204473
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814204473.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu:

SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35910739, Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava proti žalovanému: U. O.,
nar. XX.X.XXXX, O. B., XXX XX P. XXX, zast.: JUDr. Ing. Michal Plenta, Sídlisko Okulka 19/42, 093 01
Vranov nad Topľou o zaplatenie 5 082,96 Eur s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

Súd konanie o 7,30 eur z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 1.635,84 Eur na účet právneho
zástupcu žalovaného v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 5.082,96 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 27.07.2012 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný odoberal zemný plyn na odbernom mieste P. XXX.
Zamestnanci žalobcu dňa 17.05.2012 zistili poškodenie krytu počítadla, pričom pri následnej kontrole
vykonanej dňa 24.05.2012 plynomer zdemontovali, zdokumentovali spotrebiče nachádzajúce sa v
predmetnej nehnuteľnosti a plynomer odovzdali na expertízu Slovenskej legálnej metrológii, n.o. ( ďalej

len metrológia) , ktorá posudkom zo dňa 24.06.2012 potvrdila poškodenie zabezpečenia meradla a
konštatovala, že predmetné meradlo nevyhovuje požiadavkám stanoveným zákonom o metrológii ( ďalej
len stanovený zákon). Neoprávneným odberom plynu, v zmysle Zákona o energetike je odber plynu
bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete alebo na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií. Preto je žalovaný povinný uhradiť
prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu, ktorá neoprávneným odberom vznikla, a to tým, že žalovaný
v období za ktoré si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škodu, odoberal plyn meradlom, na ktorom

bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Keďže v danom prípade meradlo, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií, nie je možné určiť výšku skutočnej
škody, žalobca si uplatňuje škoda v zmysle všeobecného záväzného právneho predpisu. Faktúrou č.
9000140028 zo dňa 12.07.2012 vyfakturoval žalovanému škodu, v zmysle Vyhlášky č. 155/2005 Z.z.
( ďalej len vyhláška ) na sumu 5.082,96 eur s dátumom splatnosti 26.07.2012. Zároveň si uplatňuje aj
úrok z omeškania po lehote splatnosti.

Právnyzástupcažalovanéhosožalobounesúhlasilzdôvodu,žežalovanýnespôsobilporušeniemeradla
a že nie sú splnené podmienky pre priznanie náhrady škody.V predmetnej právnej veci tunajší súd dňa 11.06.2014 sp. zn. 4Ro/193/2014 vydal platobný rozkaz v
súlade s návrhom žalobcu, proti ktorému podal žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu odpor,
ktorý odôvodnil tým, že dňa 30.04.2012 sám žalovaný nahlásil na zákazníckej linke žalobcu poškodenie

plynomeru, ktoré spočívalo v odchýlenom číselníku plynomera. Zároveň si urobil záznam o spotrebe
stavu plynomera, a to k tomuto dňu vo výške 2502 m3. Od tohto dňa prestal užívať žalovaný plyn z
distribučnej siete žalobcu. Preto sa nemohol dopustiť ani neoprávneného odberu zemného plynu. Až
po 2 týždňoch na základe jeho urgencie zo dňa 15.05.2012 sa dňa 17.05.2012 dostavili zamestnanci
žalobcu na odberné miesto. Po vyhodnotení celej záležitosti postúpili vec kontrolórom. Kontrolóri P. M.

a U. M.Ž. sa na odberné mieste dostavili až 24.05.2012. Zapnutím hociktorého plynového spotrebiča
na odbernom mieste žalovaného bolo možné zistiť či číselník funguje a či je zaznamenávaný odber
plynu. Pri kontrole dňa 17.05.2012 ako aj pri kontrole dňa 24.05.2012 bolo zamestnancami žalobcu
konštatované, že neboli porušené prevádzkové blomby a taktiež, že značka číselníka nebola porušená.
Žalovaný zistil odchýlený číselník ako to dokumentuje aj fotografia zo dňa 24.05.2012 o 12.20.01
hod., ktorý obsahuje aj žaloba, avšak manipuláciou s ním zamestnancami žalobcu došlo k odchýleniu

krytu číselníka ako je preukázané na fotografii zo dňa 24.05.2012 o 12.21.20 hod.. Tieto fotografie
vystavili zamestnanci žalobcu. Z tohto časového sledu je zrejmé, že za odtrhnutie číselníka nemôže
zodpovedať žalovaný. Zo strany zamestnancov žalobcu došlo k neodbornej manipulácií s číselníkom
plynomeru. Následne nebol do skúšobne odoslaný plynomer v stave v akom sa nachádzal pred
príchodom kontrolórov žalobcu (teda v stave v akom ho zistil žalovaný) ale v stave po odtrhnutí

číselníka plynomeru zamestnancami žalobcu. Tento stav meradla bol diametrálne odlišný so stavom
aký nahlasoval žalovaný. Žalobca vyúčtoval žalovanému odber vo výške 8.529,40 m3, čo žalovaný
reálne nemohol spotrebovať. Vykurovacia sezóna v roku 2011/2012 ako aj 2012/2013 nebola odlišná
od predchádzajúcich vykurovacích sezón. Po nameraní spotreby plynu za rok 2012 a 2013 tak ako ju
nameral a zaznamenal žalovaný, je zrejmé, že jeho spotreba plynu nebola v týchto rokoch odlišná od

predchádzajúcich rokoch.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, listinnými dôkazmi pripojenými k
žalobe, a to zápismi zo dňa 17.05.2012 a 24.05.2012, fotodokumentáciami, protokolom zo skúšky
meradla, výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu-kategória OBYVATEĽSTVO,

faktúrou č. 9000140028, odporom žalovaného, výsluchom zástupcu žalobcu, právneho zástupcu
žalovaného, žalovaného, výpisom z odchádzajúcich volaní, obchodnými podmienkami, faktúrami za
fakturačnéobdobieod19.09.2006do18.09.2014,záznamamižalovaného,videozáznamypredloženými
žalobcom, zmluvou o združenej dodávke, písomným vyjadrením právneho zástupcu žalovaného,
prepisom telefonického rozhovoru, vyjadrením spoločnosti Elster, s.r.o., výsluchom svedkov, cenníkom

externých služieb SPP-distribúcia, a.s,. a zistil tento skutkový stav:
Zástupca žalobcu na pojednávaní súdu uviedol, že dňa 17.05.2012 bolo zamestnancami žalobcu
na odbernom mieste zistené, že dochádza k odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a to konkrétne bol porušený a odklopený kryt počítala
plynomera. Dňa 24.05.2012 bolo meradlo zdemontované a odoslané do Slovenskej legálnej metrológie,

ktorá potvrdila porušenie zabezpečenia. V zmysle § 59 ods. 1 písm. b) Zákona č. 656/2004 Zb. v danom
prípade ide o neoprávnený odber zemného plynu, nakoľko dochádzalo k odberu plynu meradlom, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu
v takomto prípade sa jedná o objektívnu zodpovednosť za škodu, podľa ktorej odberateľ zemného
plynu zodpovedá už len za to, že odoberá plyn tak porušeným meradlom aj keď samotné porušenie

zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií nemusel odberateľ spôsobiť. Z dôvodu, že došlo k
porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií, nebolo možné množstvo zemného plynu, ktoré
odoberal žalovaný, žalovanému vyfakturovať jeho dodávateľom plynu a preto si uplatňuje za obdobie
od 19.09.2011, kedy bol stav na plynomere 717 m3 do obdobia 24.05.2012, kedy bol na meradla
zaznamenaný stav 2502 m3 nárok na náhradu škody, pretože za toto obdobie žalovaný zemný plyn

odoberal ale za jeho odber nezaplatil. V prípadoch neoprávneného odberu zemného plynu ku akému
došlo aj na odbernom mieste, nie je možné zistiť skutočne spotrebované množstvo plynu a skutočnú
výšku škody. Skutočnú výšku škody a skutočne spotrebované množstvo plynu by bolo možné zistiť za
toto obdobie len v prípade, žeby na odbornom mieste žalovaného boli prítomný nejaký nezávislý svedok,
ktorý by vedel potvrdiť, že v deň A sa plynový spotrebič zapol v čase o 08.00 hod., išiel na 50 % výkon

a spotreboval 10m3, v deň B sa plynový spotrebič zapol o 10.00 hod., išiel hodinu a spotreboval 1,2
m3 zemného plynu. Preto v tomto prípade si uplatňujú náhradu škody podľa Vyhlášky č. 155/2005 Zb..
Zároveň poprel, žeby žalovaný nahlásil poškodenie plynomera dňa 30.04.2012, pretože v ich systéme
takýto záznam neexistuje, pravdepodobne telefonoval na zákaznícku linku svojho dodávateľa. V ichspoločnosti bolo nahlásené poškodenie až dňa 15.05.2012 s tým, že zamestnanci žalobcu navštívili
žalovaného až dňa 17.05.2012 a preto žalobca pred začatím pojednávania zobral žalobu čiastočne
späť s tým, že si uplatňujú voči žalovanému škodu od 19.09.2011 do 15.05.2012 vo výške 5.075,93

eur. Po vykonanom dokazovaní vzhľadom na preukázanú skutočnosť, že žalovaný nahlásil poškodenie
dňa 30.04.2012, zobral žalobu taktiež čiastočne do ďalšej sumy 52,72 eur späť s tým, že obdobie,
počas ktorého si žiadajú priznať náhradu škody, bude končiť dňa 30.04.2012 a preto uplatňujú si voči
žalovanému iba škodu vo výške 5.023,21 eur. Pri kontrole kontrolóri vykonali 2 fotografie, ako sú
priložené k žalobe, pričom druhá fotografia zaznamenáva to, čo je možné s počítadlom robiť v prípade

tohto poškodenia. Blomba, ktorá je umiestnená pri počítadle slúži ako pánt a tým, že sa počítadlo
odklápa, je možné rôznym spôsobom viac alebo menej odsunúť počítadlo od telesa plynomera. Ďalej
uviedol, že k poškodeniu krytu počítadla nedošlo zamestnancami žalobcu, nakoľko toto poškodenie bolo
zistené už 17.05.2012 a už aj na prvej fotografii z času 12.20.01 hod. je poškodenie krytu viditeľné.

Na pojednávanie zástupca žalobcu súdu doniesol maketu počítadla, kde súdu prezentoval, že počítadlo

má byť osadené na plynomere a v danom prípade bolo odchýlené počítadlo v ľavej časti, kedy bolo
možné počítadlo odklopiť a blomba, ktorá sa nachádza v pravej časti počítadla, ktorá slúži ako pánt,
týmto počítadlom bolo možné otáčať a bol možný prístup k samotnému počítadlu bez toho, aby
došlo k poškodeniu mechanizmu počítadla a bolo možné kolieskami posúvať a nastavovať stav a
ovplyvňovať tým údaje o spotrebe zemného plynu. V danom prípade, keďže počítadlo bolo odchýlené,

nedošlo k prevodu hnacej sily z mechanizmu plynomera na počítadlo a aj v prípade, že odberateľ
zemného plynu zemný plyn odoberal, kolieska na samotnom počítadle sa netočili a nezaznámenávali
spotrebu zemného plynu. Preto údaj o spotrebe zo dňa 24.05.2012 nemusí zaznamenať skutočnú
spotrebu odberateľa. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov proti neoprávnenej manipulácií je aj
samotný kryt počítadla a nielen blomba, ktorá sa nachádza vedľa počítadla. Zároveň potvrdil, že aj keď

vykonaná kontrola demonštrovala, čo sa dá robiť s počítadlom, je potvrdené, že k porušeniu blomby
nedošlo a porušenie blomby ani nekonštatovala Slovenská legálna metrológia. Zákon o energetika
hovorí o tom, že neoprávnený odber je ten, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii. Žalobca nevie uviesť, kto spôsobil porušenie zabezpečenia, ani kedy bolo spôsobené, ale
žalovaný ako odberateľ týmto meradlom zemný plyn odoberal. Preto ak bol porušený kryt počítadla,

nastupuje objektívna zodpovednosť žalovaného za spôsobenú škodu. Samotný dodávateľ žalovanému
nevyfakturoval spotrebu za rozhodné obdobie, čo vyplýva aj z faktúry č. 7438119076 za obdobie od
19.09.2011 do 18.09.2012, kde za toto obdobie dodávateľ zemného plynu vyfakturoval odberateľovi
spotreba 0 m3. Keďže v tomto prípade ide o plyn, ktorý žalobca distribuuje dodávateľovi, účtuje
si jeho cenu a to škodu. Žalovaný odberal zemný plyn minimálne v objeme 1785 m3 a keďže za

tento zemný plyn dodávateľovi nezaplatil, pretože ho nevyfakturoval a ide o plyn žalobcu, ktorý bol
v distribučnej siete a vzhľadom na nemožnosť zistenia skutočného množstva spotrebovaného plynu,
bolo určené toto množstvo a výška škody v zmysle vyhlášky. To, že žalovanému vznikla škoda, bolo
preukázané aj faktúrami, ktoré predložil žalovaný a stavmi meradla, ktoré boli zistené pri začiatku
neoprávneného odberu a pri demontáži meradla. Zároveň poprel, že po dni 30.04.2012, kedy žalovaný

nahlásil poškodenie, neodoberal žiadny plyn, čo má vyplývať z jeho evidencie, pretože dňa 30.04.2012
si žalovaný zaevidoval spotrebu 2501 m3 a dňa 24.05.2012 bola na meradle spotreba 2502m3, preto
v období od 30.04. - 24.05.2012 zaznamenalo meradlo spotrebu minimálne 1m3 zemného plynu.
Údaje o spotrebe zemného plynu, ktoré si zaznamenal žalovaný nepovažoval za relevantné, aj keď
množstvo plynu rok pred poškodením a rok po poškodení je približne rovnaké, pretože neznamená to,

že v rozhodnom období nemohol odoberať žalovaný o 100 až 300 kubíkov viac alebo menej a preto
nebolo možné zistiť skutočne spotrebované množstvo plynu, a preto pre výpočet škody použili vyhlášku.
Obchodné podmienky ktoré sú súčasťou zmluvy, ktoré podpísal žalovaný s dodávateľom plynu nie je
možné použiť pre danú právnu vec, nakoľko sú to obchodné podmienky Slovenského plynárenského
priemyslu a nie žalobcu. Okrem toho obchodné podmienky, ktoré boli doložené žalovanému a

predložené pri aktualizácii zmluvy zo dňa 27.10.2014 sú obchodnými podmienkami platnými po období,
za ktoré si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody.

Následne zástupca žalobcu na pojednávanie zabezpečil plynomer v stave, ako zachytáva fotografia
ako kontrolóri našli poškodený plynomer, na ktorom na ľavej strane bol odlomený kryt počítadla, kde

po odchýlení tohto počítadla bolo vidno kolieska, ktoré, ak by číselník bol odklopený, tak tieto kolieska
do seba nezapadajú a ak preteká plyn, tak sa netočia. Na žiadosť súdu, aby predviedol ako mohol
žalovaný manipulovať s takto zabezpečeným plynomerom na pojednávaní uviedol, že žalobca netvrdí,že žalovaný manipuloval s plynomerom, chce ním len demonštrovať, že ak číselník je odchýlený, tak
kolieska do seba nezapadajú a netočia sa, avšak ak sa nahne číselník, je možné manipulovať

Právny zástupca žalovaného vo svojej výpovedi poprel tvrdenie žalobcu, žeby žalovaný nenahlásil
poškodenie plynomeru. Súdu predložil výpis o volaniach žalovaného zo dňa 30.04.2012, kde telefonoval
na linku spoločnosti SPP-distribúcia, a.s., o 11.11.21 hod., kde dispečer mu odporúčal, že má
kontaktovať pána T. s tým, že žalovaný ho kontaktoval dňa 15.05.2012, keďže na odberné miesto sa
niktonedostavil.Prikontrole,ktorúvykonalžalobcadňa17.05.012žalovanýprítomnýnebol,bolprítomný

až pri kontrole vykonanej dňa 24.05.2012. Predmetný skutok bol vyšetrený aj Obvodným oddelením
Policajného zboru v Slovenskej Kajni, ktorý bol uznesením zastavený z dôvodu, že skutok nie je trestným
činom a nie je dôvod na postúpenie veci. K listinným dôkazom a to fotografiám vyhotovených pri kontrole
uviedol, že fotografia vykonaná v poradí ako prvá, dokumentuje odklopenie 2 až 3 mm, kdežto druhá
fotografia zaznamenáva odklopenie 3 až 5 cm, pričom prvé odklopenie plynomeru nemohol spôsobiť
neoprávnený odber. Ak by naozaj došlo k neoprávnenému odberu, tak spotreba pri porušení plynomeru

by mala byť nižšia, čo v prípade žalovaného nebolo, dokonca žalovaný mal vyššiu spotrebu. Sám
žalovaný si vykonával prehľad spotreby, kde v období od 19.09.2012 až 18.09.2013 je spotreba 2199 m3
a v období od 19.09.2013 do 18.09.2014 mal spotrebu 1703 m3. aj samotná spotreba plynomeru kedy na
demontovanomplynomerebolaspotreba2502m3vporovnaníspredošlýmispotrebamidemonštruje,že
žalovaný mal spotrebu 1800 m3 za rozhodné obdobie čo preukazuje, že s plynomerom nemanipuloval.

Zároveň poukázal na skutočnosť, že pri kontrole vykonanej dňa 24.05.2012 zamestnanci žalobcu
konštatovali, že prevádzkové blomby sú neporušené, zabezpečovacia značka číselníka neporušená.
Taktiež aj z vyjadrenia spoločnosti Elster o zabezpečovacích značok vyplýva, že s plastovým krytom
je možné manipulovať len ak by bola poškodená aj tretia blomba, čo v danom prípade nebola. Aj
predložená maketa číselníka žalobcom na pojednávaní ukázala, že ak by malo dôjsť k odchýleniu

číselníka od plynomeru, tak nutne by musela byť odtrhnutá aj blomba, ktorá je na číselníku, ktorý je
pripojený k plynomeru. V danom prípade blomba poškodená nebola. Ani záznam o kontrole ani protokol
neuvádza, žeby blomba bola porušená. Žalobca prostredníctvom kontrolóra nezistil, či skutočne pri
zapnutí nejakého spotrebiču plynomer fungoval a zaznamenával odber plynu alebo nie. Podľa neho
poškodenie číselníka ako je zaznamenané na druhej fotografii spôsobili zamestnanci žalobcu a meradlo

bolo zaslané na kontrolu v stave, ako ho odchýlili kontrolóri, nie v stave ako bolo nájdené na mieste,
pričom v týchto dvoch prípadoch bol rozdiel v odchýlkach. Žalovaný chce uhradiť žalobcovi skutočný
odber plynu nie škodu, ktorú od neho žaluje žalobca. Žalovaný platil svojmu dodávateľovi zálohové
platby, avšak za obdobie od 19.09.2011 do 24.05.2012 mu jeho dodávateľ vyúčtoval nulovú spotrebu
a vrátil mu preplatok vo výške 994,65 eur. Žalovaný tento preplatok vrátil svojmu dodávateľovi, pričom

dodávateľ si tento preplatok nechal a o tento preplatok mu znížili preddavkové platby a to zo sumy 100,-
eur na sumu 10,- eur mesačne.

Žalovaný vo výpovedi súdu uviedol, že dňa 30.04.2012 po príchode z práce si všimol, že plexisklo
na kryte počítadla plynomera je odchýlené a že je pootočený merač plynomeru. Taktiež samotná

plechová skrinka bola pootočená, nebola ako bola v pôvodnom stave. Preto nahlásil na zákaznícku linku
oznámil poruchu plynomeru. Keďže po 2 týždňoch na odberné miesto sa nikto nedostavil, opätovne dňa
15.05.2012 telefonoval pánovi T., ktorý mu oznámil, že je v poradí nahlásených porúch. Pri kontrole dňa
24.05.2012 zdemontoval plechovú skrinku a následne zamestnanci žalobcu vyhotovili fotografie ako sú
priložené k žalobe. Jeden z pracovníkov žalobcu ho požiadal, aby im sprístupnil spotrebiče. On tak urobil

a čo sa dialo vonku pri plynomere nevie. Plynomer bol zdemontovaný a bol mu osadený nový plynomer.
Žalovaný k spotrebe 1m3 od nahlásenia poruchy do výmeny plynomeru odôvodnil inštitútom večného
plamienka na kotly.

Zástupca žalobcu na pojednávanie zabezpečil plynomer v stave, ako zachytáva fotografia ako kontrolóri

našli poškodený plynomer, na ktorom na ľavej strane bol odlomený kryt počítadla, kde po odchýlení tohto
počítadla bolo vidno kolieska, ktoré ak by číselník odklopený nebol tak tieto kolieska do seba nezapadajú
a ak preteká plyn tak sa netočia. Na žiadosť súdu, aby predviedol ako mohol žalovaný manipulovať s
takto zabezpečeným plynomerom na pojednávaní uviedol, že žalobca netvrdí, že žalovaný manipuloval
s plynomerom chce ním len demonštrovať, že ak číselník je odchýlený tak kolieska do seba nezapadajú

a netočia sa, avšak ak sa nahne číselník je možné manipulovať.

K vykonanej názornej ukážke možného manipulovania s plynomerom právny zástupca žalovaného a
žalovaný namietali túto prezentáciu z dôvodu, že číselník na plynomery ako ho prezentoval žalobca,nebol takto odchýlený, pretože zarážka bola spojená na číselníku plynomera ako to má vyplývať aj z
fotografií, kde jednoznačne vidno, že je zarážka na číselníku prichytená.

Následne súd vykonal dôkaz oboznámením sa ruského alebo ukrajinského videa, ktoré prezentuje, že
nožom bola odstránená zarážka, ktorá drží číselník a následne z tohto číselníka bol vybratý číselník s
kolieskami, kde bolo možné posúvať tieto kolieska a následne bol tento číselník vrátený do plastového
krytu a bol zatlačený na zarážku. Na žiadosť súdu aby zástupca žalobcu vykonal na pojednávaní takýto
úkon, zástupcovi žalobcu sa to nepodarilo a uviedol, že na to je potrebná aj šikovnosť. Taktiež súd vyzval

žalobcu aby zatlačil číselník na zarážku a aby zapadol ako je to prezentované na videu, zo žalobca to
taktiež nevedel urobiť.

Zo zápisu žalobcu zo dňa 17.05.2012 vyplýva, že na odbernom mieste P. XXX (ďalej len odberné
miesto) zistili tento stav: úmyselne poškodený číselník meradla s tým, že pri tejto kontrole bol odberateľ
neprítomný. Stav počítadla s výrobným číslom 6789644 bol 2502 m3.

Podľa zápisu žalobcu zo dňa 24.05.2012 na odbernom mieste bolo zistené, že na plynomere č.
6789644 0B910 boli zistené tieto skutočnosti: nájdený plynomer s odklopeným (odtrhnutým číselníkom;
prevádzkové blomby neporušené, zabezpečovacia značka číselníka neporušená; uvedený plynomer
zaslaný do AMS na úradnú skúšku; pri výmene plynomera spotrebiče sprístupnil odberateľ pán

U. O.. Tento záznam podpísal aj žalovaný s tým, že tento prípad bol riešený od 12.15 hod. do
12.50 hod.. Podľa tohto záznamu meradlo v zapečatenej krabici bolo odoslané na expertízu, bola
zhotovená dokumentácia, odberné miesto bolo preblombované s 2 kusmi blomb č. H178128, H178127.
Stav počítadla s výrobným číslom 06789644 bol 2502 m3. Ďalej v tomto zázname sú uvedené tieto
nainštalované spotrebiče PK DESTILA DPL25-1 kus, PŠ KOMBI EUROLINE-1 kus. K tomuto záznamu

bola priložená aj fotodokumentácia, ktorá sa nachádza na čl. 3 rubovej strany zo dňa 24.05.2012 a to
s časom 12.20.01 hod., na ktorom vidno malé odchýlenie číselníka a s časom 12.21.20 hod. s veľkým
odchýlením číselníka.

Z protokolu zo skúšky meradla č. 0207/331.09/12 Slovenskej legálnej metrológie, n.o., zo dňa

18.08.2012vyplýva,žebolavykonanáskúškameradlasvýrobnýmčíslom6789644/OB9-10-1sostavom
počítadla pred skúškou 2502 m3 so stavom maradla: mechanicky poškodené, číselník vylomený z ľavej
strany. Z hodnotenia výsledkov vyplýva, že plynomer nevyhovuje požiadavkám stanoveným v §19 ods. 6
Zákona č. 142/2000 Z. z. a požiadavkám stanoveným prílohy č. 13 Vyhláške UNMS SR č. 210/2000 Z. z..

Faktúrou č. 9000140028 žalobca žalovanému dňa 12.07.2012 vyfakturoval z dôvodu neoprávneného
odberu, spolu s nákladmi zisťovania neoprávneného odberu sumu 5.082,96 eur s dátumom splatnosti
26.07.2012. Táto škoda podľa výpočtu škody pozostáva z nákladov na zisťovanie neoprávneného
odberu vo výške 247,55 eur, zo sumy neoprávneného odberu zemného plynu vo výške 4.835,41 eur s
tým, že podľa tohto výpočtu vyplýva, že bola vypočítaná škoda za neoprávnený odber za obdobie od

19.09.2011 do 17.05.2012 t.j. do dňa zistenia podozrenia neoprávneného odberu, a to za neoprávnený
odber za dni spolu v počte 242 a to za rok 2009 v počte 29, za rok 2010-2011 v počte 104 a za rok
2012 v počte 138 pri spotrebe používaných spotrebičov, a to vykurovacieho telesa DESTILA DPL25 a
plynového sporáku EUROLINE kombinovaný pri stanovenej spotrebe 8529,40 m3.

Z uznesenia Obvodného oddelenia Policajného zboru v Slovenskej Kajni zo dňa 11.10.2012
ČVS:ORP-495/SJ-VT-2012 vyplýva, že bolo zastavené trestné stíhanie pre prečin krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. b) ods. 3 písm. a) Trestného zákona z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je
dôvod na postúpenie veci. Z obsahu tohto uznesenia vyplýva, že malo ísť o tento skutok: páchateľ v
čase od 19.09.2011 do 17.05.2015 v skrini plynomera, nachádzajúceho sa na dvore rodinného domu

P. XXX, mechanicky neznámym predmetom a spôsobom poškodil číselník meradla plynomera, čo bolo
zistené dňa 17.05.2012 kontrolórom neoprávnených odberov SPP-distribúcia, a.s., Košice, ktorý na
mieste vykonal kontrolu, pričom neznámy páchateľ svojim konaním neoprávnene odoberal plyn, ktorý
podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu a tak neodborným zásahom spôsobil škodu pre
SPP-distribúcia, a.s..

Podľa výpisu odchádzajúcich volaní žalovaný dňa 30.04.2012 telefonoval na telefónne čísla XXXX XXX
XXX a XXXX XXX XXX. Taktiež žalovaný dňa 15.05.2012 dva krát telefonoval na telefónne číslo XXXX
XXX XXX.Podľa faktúr vyúčtovaných Slovenských plynárenským priemyslom, žalovaný za obdobie 19.09.2007 až
18.09.2008 mal spotrebu 1979 m3 zemného plynu, za obdobie 19.09.2008 do 18.09.2009 mal spotrebu

1499 m3 zemného plynu, za obdobie 19.09.2009 do 18.09.2010 mal spotrebu zemného plynu vo výške
1542 m3. Za obdobie 19.09.2010 do 18.09.2011 mal spotrebu 1941 m3, za obdobie od 19.09.2012 do
18.09.2013 mal spotrebu 2199 m3, za obdobie od 19.09.2013 do 18.09.2014 mal spotrebu 1709 m3.

Zfaktúryč.7438119076vyplýva,žezafakturačnéobdobie19.09.2011-18.09.2012vyúčtovalSlovenský

plynárenský priemysel žalovanému preplatok vo výške 994,65 eur z dôvodu, že za uvedené obdobie
mu nameral spotrebu plynu vo výške 17 m3.

Zo záznamov žalovaného o spotrebe plynu vyplýva, že tento si zaznamenával pravidelne mesačne
spotrebu, kde podľa jeho záznamov 03.04.2012 na plynomere mal spotrebu 2463 m3, dňa 30.04.2012
spotrebu 2501 m3, dňa 24.05.2012 spotrebu 2502 m3, kde má poznámku, že bol mu namontovaný nový

plynomer, dňa 02.06.2012 mal spotrebu 1,457 m3, dňa 07.07.2012 mal spotrebu 7m3.

Podľa správy Slovenského plynárskeho priemyslu, a.s. zo dňa 27.11.2014 Slovenský plynárenský
priemyselposkytuježalovanémudodávkuzemnéhoplynunazákladeprihláškyzodňa15.07.1992avšak
túto prihlášku vo svojich archívoch nemohol nájsť. Dňa 27.10.2014 so žalovaným aktualizoval prihlášku

a zmluvu o dodávke zemného plynu. Z aktualizácie zmluvy zo dňa 27.10.2014 vyplýva, že spoločnosť
Slovenský plynárenský priemysel na základe zmluvy o združenej dodávke plynu pre odberateľa plynu v
domácností dodáva žalovanému zemný plyn na odbernom mieste P. XXX.

Z prepisu rozhovoru uskutočneného dňa 30.04.2012 medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že uvedený

deň nahlásil žalovaný žalobcovi, že vidí nejakú nezrovnalosť na plynomery, na ktorom mal byť plastový
kryt číselníka pravdepodobne narušený a plastový kryt na ciferníku z jednej strany je odtrhnutý.

Svedok P. M., zamestnanec žalobcu, súdu na pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že dostavili sa na
kontrolunaodbernémiestoP.XXX,potom,čomalihlásenúporuchu.Popríchodenaodbernémiestodali

dole plechovú skrinku pri zložení ktorej videli, že je odchýlený číselník na ľavej strane plynomeru a túto
situáciu zdokumentovali. Následne skontrolovali aj ostatné prevádzkové blomby. Prevádzkové blomby
žltej farby boli nepoškodené, taktiež overovacia zabezpečovacia značka, ktorá sa nachádza v pravo dole
na číselníku nebola poškodená a slúži na to, aby nebolo možné manipulovať s číselníkom. Pri kontrole
zistili, že bol poškodený iba číselník, pod ktorým sa nachádzajú len kolečká. Číselník na plynomeri je

namontovaný zarážkou a ak zarážka nie je poškodená, tak číselník sa nemôže nahnúť. Nahnúť sa môže
len vtedy aj zarážka je odlomená. Pri kontrole však nezisťovali, či zarážka bola čiastočne alebo celkom
odlomená. Zistili iba, že číselník sa dá odchýliť od plynomera. Kryt počítadla slúži na to aby nebolo
možné manipulovať s číselníkom a samotnými kolečkami. Ak by zarážka bola v poriadku, číselník by sa
nemohol dať odchýliť a plynomer by bol v poriadku. Keďže videli, že číselník je odchýlený, nezisťovali,

či je tam zaznamenávaný odber pri zapnutí spotrebiča, pretože sa nemohli točiť kolieska. Následne
bol plynomer demontovaný a namontovaný nový. Potom zdokumentovali plynové spotrebiče, ktoré sa
nachádzajú v dome. Plynomer bol odoslaný na skúšku. Pri výkone kontroly vyhotovili dve fotografie,
ktoré boli doložené k žalobe. Prvá fotografia dokumentovala plynomer ako bol nájdený a druhá fotografia
dokumentuje ako sa dá číselník nahnúť, ako to zistili pri kontrole. Pri kontrole zistili, že plynomer sa

netočí, pretože nebol vykonaný odber plynu. Žalovaného pri kontrole nepožiadali, aby zapol nejaký
spotrebič. Je si istý, že plynomer by sa netočil, aj keby bol odber vykonávaný na odbernom mieste.
Na základe výsledkov miestneho šetrenia nedá sa jednoznačne povedať, žeby poškodenie spôsobil
žalovaný. Ak by išlo o úmyselné poškodenie číselníka, bolo by vidno, že je buchnuté na číselníku alebo
že sklíčko je odlomené. Počas jeho praxi sa mu nestalo, žeby číselník sa sám odchýlil.

SvedkyňaW.O.vovýpovedinapojednávanísúduuviedla,žepotomakoprišladomovzprácejejoznámil
manžel, že na plynomere videl nejaké odchýlky, bol posunutý plechový kryt, plexisklo bolo posunuté,
preto ju požiadal manžel, aby ostala pri plynomery s tým, že on zapne plynový sporák. Vtedy videla, že
čísla na plynomery sa točili. Táto kontrola trvala asi 2 - 3 minúty. V ten deň jej manžel nahlásil poruchu

dodávateľovi plynu a čakala, že v ten deň niekto príde poruchu odstrániť, čo sa nestalo. Poruchu prišli
odstrániť až po 2 týždňoch od nahlásenia. Odkedy zistili, že je porušený plynomer, plyn prestali užívať,
varilisinadvojplatničkeapoužívalivarnúkanvicu.Súdupotvrdila,žeplynomerakohonašlidokumentuje
fotografuje fotografia č. 1.Z vyjadrenia spoločnosti Elster, s.r.o. adresovaného žalobcovi vyplýva, že meradlo typu elster-BK-
G4T, rok výroby 2010 je zabezpečený proti neoprávnenej manipulácii resp. na zabezpečenie proti

neoprávnenej manipulácii s meradlom slúži 1. kovový obal meradla pozostávajúci z dvoch dielov (veko a
dno) spojených oceľovou sponou - nerozobrateľný spoj, 2. platový kryt počítadla meradla umiestnený vo
vrchnej časti plynomera v kombinácií s bodom tri 3. overovacia - zabezpečovacia značka umiestnená
na pravej strane krytu počítadla predmetného meradla. Porušenie ktoréhokoľvek z vyššie uvedených
zabezpečovacích prvkoch umožňuje neoprávnenú manipuláciu s meradlom.

V záverečnom návrhu zástupca žalobcu súdu uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že v období od 19.09.2011 do 30.04.2012 bol žalovaný odberateľom zemného plynu v zmysle Zákona
o energetike. V danom období žalovaný odoberal zemný plyn z distribučnej siete, ktorý nepatril
dodávateľovi zemného plynu žalovaného, čo vyplýva aj z faktúry za dodávku zemného plynu, ktorú
predložil žalovaný. Preto si za toto obdobie uplatňuje nárok na náhradu škody. Keďže skutočnú výšku

škody, ktorá by určila presne odobraté množstvo zemného plynu za rozhodné obdobie nie je možné určiť
vzhľadom na to, že bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácie a na odbernom mieste
sa nenachádzal nijaký ďalší certifikovaný merač spotreby zemného plynu, pomocou ktorého by sa dalo
presne preukázať koľko m3 zemného plynu žalovaný v danom období odobral, uplatňuje si náhradu
škody vo výške 5.023,21 eur spolu s trovami konania ako aj príslušenstvom a to úrokom z omeškania.

Na strane žalobcu nie je povinnosť preukazovať skutočnosť, že meradlo nezaznamenávalo správne
spotrebu resp. ju nezaznamenalo vôbec v zmysle ustanovenia § 59 ods.1 písm. c) Zákona o energetike.

Právny zástupca žalovaného v záverečnom návrhu súdu uviedol, že žiada aby súd žalobu zamietol z
dôvodov, ktoré boli prezentované v jeho výpovedi ako aj vo výpovedi žalovaného. Sám žalobca najprv

popieral žeby žalovaný nahlásil poruchu, čo neskôr žalobca preukázal výpisom, že naozaj žalovaný
poruchu nahlásil. Zamestnanci žalobcu až po 2 týždňoch zisťovali príčinu poruchy. Žalovaný je v
zmluvnom vzťahu so Slovenským plynárenským priemyslom na dodávku zemného plynu, pričom na
tento právny vzťah sa vzťahujú aj obchodné podmienky a má za to, že tieto obchodné podmienky
z dôvodu názvu týchto obchodných podmienok zaväzujú aj žalobcu. Za rozhodné obdobie bolo

preukázané a to stavom na plynomery, že žalovaný zemný plyn odoberal, čo dokazuje spotreba na
plynomery a to pri poslednom odpočte vo výške 717 m3 a pri výške spotreby na plynomery ku dňu
nahlásenia poruchy vo výške 2502 m3. Jednoznačne bolo preukázané, že plynomer zaznamenával
spotrebu aj keď nie je možné jednoznačne určiť či meral správne alebo nie. Je chybou zamestnancov
žalobcu, že nevyskúšali meradlo ako funguje. Aj záver posudku na plynomer uvádza, že na plynomery

bola odchýlka, ale meral spotrebu. Potvrdil, že na plynomery bola nepatrná odchýlka čo dokumentuje aj
fotodokumentácia, avšak v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k situácií a to odňatia číselníka a následne
manipuláciou s týmto číselníkom. Ak by žalovaný zasahoval do číselníka, tak by nemohol mať spotrebu
1800m3,ktorájeporovnateľnáspredchádzajúcimirokmialebybolanižšia,avšakjednoznačneodmietol
žeby žalovaný zasahoval do číselníka. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal žeby mu vznikla škoda.

Ani jedna zo skutočností, ktorá odôvodňuje priznanie nároku na náhradu škody nebola preukázaná. Ak
by meradlo aj chybne meralo, v zmysle obchodných podmienok má sa uplatniť náhrada škody inak a to
s prihliadnutím na spotrebu za predchádzajúci rok s prihliadnutím na prípadné zmeny v počte a príkone
spotrebičov. Ďalej namietal skutočnosť, že plynomer, ktorý bol zaslaný do skúšobne, bol zaslaný v inom
stave, pretože bol odchýlený podstatne viac ako ho našli zamestnanci žalobcu. Taktiež v protokole nie

je žiaden záznam, žeby bola porušená alebo odtrhnutá zarážka a nie je to ani jasné ani z fotografií.
Žalovaný uznáva, že mal spotrebu za rozhodné obdobie 1800 m3, tento plyn chce uhradiť aj keď by
mohol vzniesť námietku premlčania avšak dodávateľ plynu mu vystavil za rozhodné obdobie faktúru v
spotrebe 0,- eur.

Podľa § 96 ods. 1, 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh
na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Súd
konanie nezastaví, ak odporca so späť vzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade
súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr,

než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo
určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.Podľa § 96 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov s
účinnosťou od 1.9.2012, konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov. Konanie dokončí orgán príslušný na konanie v čase, keď sa konanie začalo.

Vzhľadom na uvedené, keďže žalobca si uplatnil náhrady škody proti žalovanému pred nadobudnutím
účinnosti zákona č. č. 251/2012 Z.z., súd pre danú právnu vec aplikoval ust. zákona č. .656/2004 Z.z..

Podľa § 17 ods. 7 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, Prevádzkovateľ

sústavy a siete je ďalej povinný určiť obchodné podmienky na prístup, pripojenie a prevádzkovanie
sústavy a siete. Rozsah obchodných podmienok ustanovia pravidlá trhu s elektrinou a s plynom.13)

Podľa § 54 ods. 9 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, prevádzkovateľ
distribučnej siete alebo prevádzkovateľ prepravnej siete je povinný počas preskúšavania určeného
meradla zabezpečiť náhradné meradlo. V prípade zistenia chyby určeného meradla, ktorá presahuje

chybu povolenú podľa osobitného predpisu, 18a) náklady spojené s preskúšaním a výmenou hradí
prevádzkovateľ prepravnej siete alebo prevádzkovateľ distribučnej siete. V prípade, ak neboli na
určenom meradle zistené chyby, ktoré presahujú chybu povolenú podľa osobitného predpisu, 18a) hradí
náklady spojené s preskúšaním a výmenou ten, kto o to požiada.

Podľa § 54 ods. 10 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, odberateľ plynu
je povinný prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo. Akýkoľvek
zásah do určeného meradla inou osobou ako prevádzkovateľom distribučnej siete je zakázaný.

Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, neoprávneným

odberom plynu je odber

a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou,
b) nemeraného plynu,
c) bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa

nesprávne zaznamenáva odber plynu,
d) bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, alebo
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
e) ak odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu; takýto odber sa za neoprávnený odber považuje
odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu,

f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete,
prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete,
g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky.

Podľa § 59 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, odberateľ,

ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej
siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak
vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk
dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

Podľa § 59 ods. 3 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, ak nemožno
vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob
výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny
predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Podľa § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať
jednak na prípad porušenia mimozáväzkovej povinnosti ( v tomto prípade ide o zodpovednosť ex delicto

- škoda spôsobená mimo existencie záväzkového vzťahu medzi škodcom a poškodeným ) a jednak
na prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením zmluvnej ( záväzkovej ) povinnosti (ide o
zodpovednosť charakteru ex contractu).Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch vyššie
uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody, pričom dôkazné bremeno o
vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
( ušlý zisk ).

Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá
nastala ( prejavuje sa ) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii ( porovnaj R 55/1971 ).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu ( R 55/197 ).

To, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v

dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom
na pravidelný beh vecí ( R 55/1971 ).

Na základe vykonaného dokazovania a to predloženými listinnými dôkazmi a výsluchom účastníkov
konania súd mal jednoznačné za preukázané, že žalovaný od Slovenského plynárenského priemyslu

odoberal zemný plyn, čo potvrdzujú faktúry, ktorými bol fakturovaný zemný plyn pre žalovaného a to už
za roky 2006 a následne. Uvedený právny vzťah bol potvrdený aj následnou aktualizáciou zmluvy o
dodávke zemného plynu zo dňa 27.10.2014, nakoľko zmluva so skorším dátumom nebola predložená
zo strany žalovaného ani Slovenského plynárenského priemyslu s odôvodnením, že žiaden z týchto
subjektov nemá k dispozícií zmluvu so skorším dátumom. Táto skutočnosť medzi účastníkmi konania

nebola sporná. Ďalej v konaní bolo zhodou účastníkov konania preukázané, že na plynomery, ktorý
zaznamenával spotrebu zemného plynu, došlo k nejakej poruche, ktorú zistil sám žalovaný a telefonicky
dňa 30.04.2012 túto poruchu nahlásil na linke žalobcu. Následne dňa 17.05.2012 vykonal prvú kontrolu
žalobca a následne ďalšia kontrola za prítomnosti žalovaného bola vykonaná dňa 24.05.2012.

ŽalobcasvojnároknanáhraduškodyodôvodňovalnazákladevýsledkovSlovenskejlegálnejmetrológie,
a to na základe záveru protokoly zo skúšky meradla, ktorý v závere uviedol, že plynomer nevyhovuje
požiadavkám stanoveným v § 19 ods. 6 Zákona č. 142/2000 Z. z., a preto v tomto prípade postupoval
v zmysle vyhlášky na vyčíslenie škody, ktorú vyčíslil v konečnej výške 5.023,21 eur a to za obdobie od
19.09.2011 do 30.04.2012 s tým, že zobral žalobu čiastočne do sumy 52,72 eur späť, s čím žalovaný

nesúhlasil. Samotný nárok žalobcu je uplatnený podľa § 59 ods. 1 písm. d/ vyhlášky č. 656/2004
Z.z., že neoprávneným odberom plynu je podľa písm. d/ bez určeného meradla alebo s meradlom,
ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii. Podľa § 59 ods. 2 vyhlášky, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal
plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi

distribučnej siete škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť
spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi
distribučnej siete. Podľa vyhlášky č. 155/2005 Z.z., a to § 1 ods. 4, 6, ak nemožno presne určiť dobu
trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa posledného odpočtu meradla
do dňa zistenia neoprávneného odberu plynu. Pri zistení množstva neoprávnene odobratého plynu je

smerodajný počet a typ zistených plynových spotrebičov v mieste neoprávneného odberu. Ak nemožno
zistiť skutočný počet a typ plynových spotrebičov, použijú sa na výpočet údaje uvedené v zmluve medzi
dodávateľom plynu a odberateľom plynu alebo v žiadosti o pripojenie k sieti predloženej odberateľom.
Žalovaný tento nárok poprel z dôvodu, aj keď nevylúčil, že meradlo mohlo zaznamenávať spotrebu
plynomeru správne, že nepreukázal žalobca, žeby mu vznikla nejaká škoda. Vykonaným dokazovaním

malzapreukázané,žežalovanýodoberalzemnýplynapodľaspotrebyzarozhodnéobdobiespotreboval
plyn vo výške 1800 m3. Túto spotrebu uhrádzal dodávateľovi plynu preddavkovo s tým, že za rozhodné
obdobie mu dodávateľ vykonal vyúčtovanie v spotrebe 0 m3 a preplatok na zálohových platbách mu
vrátil. Taktiež obranu na zamietnutie nároku odôvodňoval tým, že meradlo, ktoré bolo odoslané naexpertízu do Slovenskej legálnej metrológie, nebolo zaslané v stave, v akom ho našli zamestnanci
žalobcu a ako ho našiel aj žalovaný, ale v stave odchýlenia, ktoré vykonali zamestnanci žalobcu. To,
že na meradle nemali byť porušené žiadne zabezpečovacie značky, malo vyplývať aj zo záznamu o

vykonanom šetrení na odbernom mieste.

Počiastočnomspäťvzatížalobypredzačatímpojednávaniadosumy7,30Eurpredmetomkonaniaostala
suma 5.075,66 Eur. Na základe vykonaného dokazovanie súd uspel k záveru, že návrh žalobcu na
žalovanú sumu 5.075,66 eur spolu s úrokmi z omeškania, z titulu škody spôsobenej neoprávneným

odberom plynu nie je dôvodný a preto ho súd zamietol. Pokiaľ ide čiatkové späťvzatie žaloby do sumy
52,53 eur, keďže žalovaný nesúhlasil so späťvzatím žaloby v tejto časti a toto späťvzatie bolo vykonané
až po začatí pojednávania, súd zamietol návrh na zastavenia konania v tejto časti. Pokiaľ ide o zvyšný
nárok, tento nárok žalobca odôvodňoval tým, že z dôvodu, že žalovaný odoberal plyn na odbernom
mieste plynomerom, na ktorom na základe záverov protokolu o vykonanej skúške bolo zaznamenané,
že plynomer nevyhovuje zákonným požiadavkám, uplatnil si voči žalovanému náhradu škody v zmysle

§ 59 ods. 1 Zákona o energetike.

V prvom rade súd vykonal dokazovanie v zmysle obrany žalovaného a to či plynomer zaznamenával
spotrebu správne alebo nie. Súd sa zaoberal obranou žalovaného, že plynomer ako bol demontovaný
a odoslaný do skúšobne, nezodpovedal stavu ako bol nájdený jednak žalovaným a aj zamestnancami

žalobcu pri vykonanej kontrole. Pre vyvodenie záveru, že plynomer nevyhovel požiadavkám
stanovených v zákone a že boli na ňom poškodené zabezpečovacie značky pre priznanie nároku na
náhrady škody, musí byť v tomto smere preukázaný jednoznačný záver, že to tak bolo. V danom prípade
z vykonaného dokazovania, a to predovšetkým z vykonaných fotografií, ktoré boli zaslané na súd spolu
so žalobou a to z fotografie č. 1 a ako aj samotnou prezentáciou plynomeru v stave, ktorý mal byť

totožný so stavom ako ho našli zamestnanci žalobcu pri vykonanej kontrole, nie je možné jednoznačne
uzavrieť, že plynomer a číselník na ňom bol tak odchýlený, žeby kolieska na číselníku pri odbere
plynu sa nemohli točiť a zaznamenávať správne spotrebu. Túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa, a to
manželka žalovaného, aj keď súd prihliadol na výpoveď tohto svedka, s prihliadnutím na to, že ide o
manželku žalovaného, avšak táto potvrdila súdu, že následne potom čo zistili, že číselník na plynomery

je odchýlený, vykonali sami si kontrolu fungovania meradla, kde pri zapnutí plynového sporáka zistili,
že kolieska na počítadle sa točili a jednak zo skutočností, kde pri prvej kontrole zamestnanci žalobcu
v protokole uviedli, že prevádzkové blomby na plynomery sú neporušené, zabezpečovacia značka
číselníka je neporušená aj keď je uvedené, že číselník plynomeru je odklopený (odtrhnutý). Sám svedok,
a to zamestnanec žalobcu súdu uviedol, že s číselníkom a kolieskami na číselníku je možné manipulovať

len v prípade, že zarážka, ktorá je na číselníku, je odtrhnutá, pričom oni pri vykonanej kontrole stav
tejto zarážky nekontrolovali. Sám svedok vo svojej výpovedi potvrdil, že oni predmetný číselník odchýlili,
aby bolo vidno ako je možné manipulovať s týmto číselníkom. To či odchýlenie tohto číselníka bolo
spôsobené žalovaným alebo zamestnancami žalobcu, nebolo jednoznačne preukázané a nie je možné
urobiť pre to jednoznačný záver, že toto poškodenie spôsobil žalovaný, a že toto odchýlenie spôsobilo

to, že plynomer nevyhovuje zákonu. Z takto prezentovanej situácie, kde možno vyvodiť záver, že mohli
to spôsobiť aj sami zamestnanci žalobcu a následne takto odchýlený číselník bol zaslaný na expertízu,
kde Slovenská metrológia urobila záver, že tento plynomer nevyhovuje požiadavkám zákona z dôvodu
týchto rozporov, ktoré nebolo možné jednoznačne odstrániť pre vyslovenie jednotného záveru, že takto
poškodený plynomer bol už pri hlásení poškodenia, súd žalobu zamietol.

Sám žalobca na pojednávaní prezentoval videá o tom, ako je možné manipulovať s kolieskami číselníka
v prípade, že je číselník odchýlený. Súd požiadal žalobcu, aby súdu predviedol ako je možné vybrať
číselník a počítadlo, na čo žalobca súdu uviedol, že sa mu to nepodarilo urobiť, taktiež sa pokúšal aj
súd to vykonať, ani zo strany súdu to nebolo možné. Následne súd požiadal žalobcu, aby naspäť zatlačil

číselník na plynomer, ako to prezentovalo video, avšak ani toto sa žalobcovi urobiť nepodarilo.

Čo sa týka objektívnej zodpovednosti žalovaného za škodu táto je daná, a to bez zreteľa na zavinenie,
čo už konštatuje judikované rozhodnutie Najvyššieho súdu 1Cdo 107/2008. Podľa zákona č. 656/2004
Z.z. o energetike, a to § 59, že neoprávneným odberom plynu je podľa písm. d/ bez určeného

meradla alebo s meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, alebo na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Potom podľa odseku 2 odberateľ, ktorý
neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete
a prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn,je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej
siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Podľa odseku 3, spôsob výpočtu škody neoprávneným
odberom plynu ustanoví všeobecný záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Podľa zákona,

neoprávneným odberateľom plynu je každý odberateľ, ktorý mal zistený odber plynu cez meradlo, kde
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Je tu teda daná objektívna zodpovednosť
odberateľa plynu a následne právo uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete
alebo prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu, ak vznikla. Zákon hovorí o náhrade škody, ak vznikla.
Žalobca ale vychádza z toho, že podľa § 59 ods. 3 spôsob výpočtu škody neoprávneným odberom

plynu ustanoví všeobecný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Je to predpis č. 155/2005 Z.z., ktorý
stanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Podľa § 1 ods. 6 vyhlášky,
pri zistení množstva neoprávneného odberu plynu je smerodajný počet a typ zistených plynových
spotrebičov v mieste neoprávneného odberu. Žalobca škodu zistil výpočtom z menovitého hodinového
príkonu PK DESTILA DPL25-1 kus, PŠ KOMBI EUROLINE-1 kus s prepočtom 242 dní neoprávneného
odberu a dospel ku škode 5.023,21 eur.

Aj keby súd mal vychádzať zo záverov Slovenskej legálnej metrológie, že bola tu porucha na meradle,
ktoré nevyhovuje zákonným požiadavkám a teda by patril dodávateľovi nárok na náhradu škody, súd
však nemal preukázané, žeby bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že dodávateľovi vznikla
nejaká škoda.

Aj keď je nesporné, že žalovaný odoberal plyn na odbernom mieste a pri kontrole meradla pracovníkmi
žalobcu vzniklo podozrenie na porušenie zabezpečovanej značky meradla, v dôsledku čoho bolo
uvedené meradlo demontované a predložené na kontrolu a na základe tohto záveru žalobca vyčíslil
škodu, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku neoprávneného odberu plynu zo strany žalovaného a

keďže žalovaný takto vyčíslenú škodu neuhradil, tak žalobca sa domáhal jej zaplatenia súdnou cestou.
Tento výpočet škody urobený žalobcom aj keby bol urobený podľa vyhl. č. 155/2005 Z.z., vykazuje
všetky znaky sankcie, postihu za tvrdený neoprávnený odber, nie znak reparácie spôsobenej škody.
Prevedeným dokazovaním bolo síce preukázaný predpoklad chybného záznamu spotreby zemného
plynu, čo samo o sebe je možné hodnotiť ako neoprávnený odber plynu v zmysle § 59 ods.1 písm.

d/ Zák.č.656/2004 Z.z. a spôsobuje objektívnu zodpovednosť odberateľa plynu za prípadnú škodu.
Táto skutočnosť však nepostačuje k tomu, aby súd mohol zaviazať odberateľa na náhradu škody
bez preukázania toho, či dodávateľovi plynu škoda skutočne aj vznikla. Povinnosť nahradiť škodu
nemôže byť zamieňaná s povinnosťou zaplatiť sankciu za porušenie plomby na meradle spotreby
plynu. Ustanovenie § 59 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. jednoznačne v súlade s realitou predpokladá,

že nie každý neoprávnený odber plynu, za ktorý sa považuje aj odber s meradlom, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, má za následok vznik škody a nadväzujúci ods.
3 tohto zákonného ustanovenia na úpravu výpočtu škody všeobecne záväzným právnym predpisom
vydaným ministerstvom odkazuje pre prípad nemožnosti vyčíslenia skutočne vzniknutej škody, nie pre
prípad nemožnosti zistenia, či škoda skutočne vznikla. Vznik škody nemožno vyvodzovať z každého

poškodeniameradla(apovinnosťnahradiťškodunemôžebyťzamieňanáspovinnosťouzaplatiťsankciu
za porušenie bomby), ale iba zo zásahu do meradla, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo
alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu. Odber plynu žalovaným pred zistením
poškodenia plomby v období od predchádzajúcej kontroly bol vykonávaný na základe zmluvného vzťahu
s dodávateľom plynu a nie je preto dôvod považovať ho za škodu, ktorá by bola v príčinnej súvislosti t.j.

vo vzťahu príčiny a následku, s porušením povinnosti odoberať plyn iba s nepoškodeným meradlom.

Okrem žalobcu si nárok náhradu škody mohol uplatniť aj dodávateľ plynu a prevádzkovateľ prepravnej
siete, avšak urobil tak iba žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete. Žalovaný si pravidelne,
každý mesiac vykonával záznamy o spotrebe plynu, taktiež od posledného odpočtu plynu, so stavom
plynomera vo výške 717 m3 a so stavom ku dňu nahlásenia škody 2502 m3 pre výpočet škody bolo
možné použiť aj spotreby za predchádzajúce a nasledujúci rok, ktoré nie sú vo veľkom rozdiele. Preto

podľa názoru súdu bolo možné stanoviť výšku škody. Okrem toho žalovaný za toto rozhodné obdobie
vykonával zálohové platby, pričom tieto zálohové platby dodávateľ zemného plynu žalovanému vráti
s odôvodnením, že za uvedené obdobie má spotrebu 0 m3. Z dôvodu, že žalovaný neuznal, že má
spotrebu 0 m3 uvedený preplatok vrátil opätovne dodávateľovi zemného plynu, ktorý tento preplatok mupreúčtoval na zálohové platby za fakturačné obdobie rok dopredu. Tým bolo aj preukázané zo strany
žalovaného že, škodu ktorá by aj možno vznikla žalobcovi resp. dodávateľovi zemného plynu, on túto
škodu zaplatil a to preddavkovými zálohovými platbami, ktoré však dodávateľ zemného plynu odmietol

prijať. Žalovaný preto nemôže byť sankcionovaný za to, že jeho dodávateľ mu vrátil platbu za dodaný
zemný plyn. Žalobca si to „zjednodušil“ tak, že požaduje náhradu škody ako sankciu. Táto žalovaná
sankcia voči žalovanému v zmysle vyhl. 155/2005 Z.z. nie je dôvodná a preto súd žalobu zamietol.
Žalobca si mal uplatniť nárok z iných dôvodov.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže žalovaný mal vo veci plný
úspech, priznal mu súd náhradu účelne vynaložených trov konania. za úspech v konaní súd považoval
aj zastavenie konania v časti 7,30 Eur, keďže toto zastavenie spôsobil žalobcu / úprava petitu žaloby
pre zlé uvedené obdobie náhrady škody/.

Trovy právneho zastúpenia boli vypočítané v súlade s ustanovením §10 a nasl. vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
( ďalej len ,,vyhláška“).

Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného
plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania
právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o
ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

Tarifnú hodnotu konania predstavuje suma 5.082,96 Eur, z ktorej sumy odmena za jeden úkon
právnej služby predstavuje podľa §10 ods.1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhlášky“) sumu 180,91
Eur.

Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z 8 úkonov právnej služby:
- prevzatie a príprava zastúpenia ( 2012 )( § 13a ods.1 písm. a) vyhlášky)................180,91 Eur
- vyjadrenie k predžalobnej výzve z 29.04.2014 ( § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky)...180,91 Eur
- odpor proti platobnému rozkazu 25.06.2014 ( § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky)......180,91 Eur

- účasť na súdnom pojednávaní 05.11.2014, 06.02.2015 a 24.04.2015 ( §13a ods.1 písm. d)
vyhlášky)...............................................................................................................3 x 180,91 Eur
- porada s klientom kratšia ako 1 hod. dňa 27.11.2014 a 09.02.2015 ( § 13a ods. 1 písm. b)

vyhlášky)...............................................................................................................2 x 904,46 Eur

Paušálna náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky bola v roku 2012 vo výške 7,63 eur, v roku 2014 vo
výške 8,04 Eur teda 4x 8,04 eur) a v roku 2015 bola paušálna náhrada nákladov za jeden úkon právnej
služby v sume 8,39 Eur teda 3 x 8,39 Eur ( ďalej len RP).

Náklady právneho zastúpenia za 8 úkonov právnej služby podľa vyhlášky predstavujú sumu 1.266,38+
RP ( 8,39 ) + (4x8,04)+(3x8,39) = 64,96 Eur, teda spolu 1.331,34 Eur.

Žalovanému patrí aj náhrada za súdny poplatok za podaný odpor vo výške 304,50 Eur.

Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalovaného náhradu na 3 úkony a réžijný paušál k týmto úkonom
a to vyjadrenie k uzneseniu zo dňa 26.10.2014, nakoľko takého vyjadrenie na súd nebolo doručené a
vyjadrenie - doloženie listinných dôkazov z 27.11.2014 a vyjadrenie - doloženie listinných dôkazov a
vyjadrenie k výsluchu svedka z 09.02.2015, pretože doloženie rozsudkov iných súdoch súd nepovažoval

za účelný úkon právnej služby, nakoľko ide o rozsudky známe súdu ako aj iným účastníkom, ktoré sú
zverejňované na internete a vyjadrenie k výsluchu svedka je zopakovaním vyjadrenia z pojednávania.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a Občianskeho súdneho poriadku),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.