Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, April 24, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/537/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221836
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4412221836.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo
spravodlivosti SR, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 25. februára 2014 pod č. k.

6C/829/2012-41, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom zo dňa 25.02.2014 č. k. 6C/829/2012-41 súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu a o
trovách konania rozhodol tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal. Uviedol, že žalobca sa domáhal,
aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie majetkovej škody v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v

sume 275 eur s tým, že Okresný súd Nové Zámky viac ako 5 mesiacov nerozhodol o vydaní poverenia
vo veci vedenej pod exekučným číslom 13Er/1344/2010. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané,
že konanie sa viedlo na základe návrhu oprávneného POHOTOVOSŤ, proti povinnej T. N. o vymoženie
sumy 331 eur s príslušenstvom. Dňa 08.12.2010 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd dňa
30.12.2010 vydal poverenie pre súdneho exekútora pre vymoženie pohľadávky oprávneného v sume

331 eur s príslušenstvom. Súd prvého stupňa, posudzujúc dôvodnosť žaloby zisťoval, či sú splnené
všetky zákonné podmienky vzniku zodpovednosti za škodu. Uplatnený nárok bolo potrebné posudzovať
podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v

súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu SR, ktorým konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. V konaní nebolo preukázané, že by tieto podklady boli dané v exekučnej veci Okresného
súdu Nové Zámky. Pri absencii týchto podkladov nemožno konštatovať nesprávny úradný postup. Ak sa
exekučný súd nedopustil nesprávneho úradného postupu, preto mu ani nemohla žiadna škoda vzniknúť.

Na základe uvedeného súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142
ods. 1 OSP s tým, že úspešnému žalovanému v prvostupňovom konaní náhradu trov konania nepriznal.

Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobca,domáhajúcsajehozrušenia avrátenia
veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch podaného odvolania uviedol, že postupom súdu
mubolaodňatámožnosťkonaťpredsúdom.Súdprvéhostupňavecnesprávneprávneposúdilaneúplne

zistil skutkový stav veci. V merite veci bolo rozhodnuté na základe „inšpirácie“ novou právnou úpravou
obsiahnutou v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnomkonaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti
a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou
právnehoporiadkuažpovznikuprávnejskutočnostiapotom,čouždošlokzaloženiuzodpovednostného

právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa
nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie
musí byť zrušené. Súd svojím rozhodnutím aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd
vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Ďalej uviedol, že
súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať

platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom
nemožno založiť meritórne rozhodnutie. V závere uviedol, že nechápe, aký môže mať na výsledok
konania dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom.
Ide o prejav nesústredenej činnosti súdu, kedy súd vyhodnocoval aj také skutočnosti, ktoré s predmetom
konania nesúviseli.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP, dospejúc pritom
k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP zrušiť a vec vrátiť

prvostupňovému súdu na nové konanie.

Vtomtokonanísažalobcavočižalovanémudomáhazaplateniasumy125eurztitulunáhradymajetkovej
škody a sumy 275 eur z titulu nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vzniknutej mu v dôsledku nesprávneho úradného

postupu Okresného súdu Nové Zámky v exekučnom konaní vedenom na označenom súde pod sp. zn.
13Er/1344/2010. Nesprávny úradný postup žalobca vzhliadol v nevydaní rozhodnutia o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote, v
prieťahoch v konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, pretože k vydaniu rozhodnutia došlo s omeškaním viac ako 9 mesiacov.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len zák. č. 514/2003 Z. z.), ktorý na danú vec dopadá,
štát zodpovedá za podmienok stanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci: a/ nezákonným rozhodnutím, b/

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste, o
ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe alebo d/ nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť (§ 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.).

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci
urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonnom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmom fyzických osôb a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto
postupom spôsobená škoda (§ 2 zák. č. 514/2003 Z. z.).

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Vprejednávanejvecinietpochýbotom,akotookreminéhovyplývaajzobsahupripojenéhoexekučného
spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 13Er/1344/2010, že exekučnému súdu bola dňa 08.12.2010doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie na návrh oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnej T. N., o vymoženie 331 eur s
príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok stáleho rozhodcovského súdu zo dňa

16.09.2010 č. k. SR 07479/10. Následne exekučný súd dňa 30.12.2010 vydal poverenie pre súdneho
exekútora. Podľa žalobcu takýto postup exekučného súdu vykazuje znaky nesprávneho úradného
postupu, keď k rozhodnutiu exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora došlo po uplynutí zákonnej
15-dňovej lehoty a s takým časovým oneskorením (5 mesiacov), ktoré je potrebné s ohľadom na právnu
zložitosť veci a potrebu spolupráce s účastníkmi konania hodnotiť ako prieťahy v konaní.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2010 súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu (prvá a druhá veta).

Prvostupňový súd v danej veci správne aplikoval ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa
ktorého o preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie
exekúcie a exekučného titulu mal súd do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poveriť exekútora
vykonaním exekúcie. V závere však súd uviedol, že je potrebné konštatovať tú skutočnosť, že k

žiadnemu nesprávnemu úradnému postupu podľa zák. č. 514/2003 Z. z. v prejednávanej exekučnej veci
OkresnéhosúduNovéZámkyvôbecnedošlo.Vdanomprípadesúdprvéhostupňavôbecnediferencoval
medzi nesprávnym úradným postupom a prieťahmi v konaní.

Z ustanovenia § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. okrem iného jednoznačne vyplýva, že za nesprávny

úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote a
ako ďalší možný spôsob - zbytočné prieťahy v konaní. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa
konštatoval, že v exekučnom konaní konal súd bez zbytočných prieťahov.

Podľačlánku48ods.2ÚstavySR,každýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovala,bezzbytočných

prieťahovavjehoprítomnosti,abysamoholvyjadriťkuvšetkýmvykonávanýmdôkazom.Právokaždého
na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch,
alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu zakotvuje i článok 6 ods. 1 prvej vety
Dohovoru. V tomto smere rozsiahla rozhodovacia prax ústavného súdu ustálila, že pri rozhodovaní, či

vo veci došlo k prieťahom v konaní sa zohľadňujú tri kritéria, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci,
o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka konania a spôsob, akým súd v konaní postupoval. Pojem
„zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v článku 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať
a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone, ale s ohľadom na konkrétne okolnosti veci
sa aj v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy. Hodnotiac postup exekučného
súdu z hľadiska týchto kritérií je významné, ako už bolo uvedené, že žiadosť súdneho exekútora
bola doručená exekučnému súdu dňa 08.12.2010 a exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok
zaväzujúci povinného na plnenie z titulu spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Následne exekučný súd dňa
30.12.2010vydalpoverenienavykonanieexekúcie.Odvolacísúdzmnožstvaprejednávanýchvecitohto

druhu vie, že žalobca podával návrhy na vykonanie exekúcie v radovo tisíckach obdobných vecí a už
pri podávaní návrhu nemohol nepočítať s tým, že s ohľadom na exekučný titul bude exekučným súdom
vyzvaný na predloženie príslušných dokladov, čo sa samo osebe podstatnou mierou podieľalo na dĺžke
konania do rozhodnutia exekučného súdu. Odvolací súd s ohľadom na okolnosti danej veci uvádza,
že nie je možné vzhliadnuť zbytočné prieťahy, pretože exekučný súd vydal poverenie na vykonanie

exekúcie po 22 dňoch odo dňa napadnutia žiadosti o vydanie poverenia na príslušný exekučný súd.

Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že nemal preukázaný nesprávny úradný postup. S takýmto
právnym posúdením sa odvolací súd nemohol stotožniť. V zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
bolo povinnosťou súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní odo

dňa doručenia žiadosti. Je zrejmé, že exekučný súd túto lehotu nedodržal a prekročil ju síce iba o 7 dní.
Vzhľadom k uvedenému je možné konštatovať, že zo strany exekučného súdu došlo k nesprávnemu
úradnému postupu. Nesprávny úradný postup je však len jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Základnou podmienkou zodpovednostištátu je teda nesprávny úradný postup. Druhým predpokladom je vznik škody alebo nemajetkovej
ujmy a treťou podmienkou je, aby medzi konaním, ktoré viedlo k vzniku škody a samotnou škodou
bola daná priama príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia týchto podmienok

znáša poškodený a ak preukáže ich splnenie, štát sa svojej zodpovednosti zbaviť nemôže, keďže
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci má charakter objektívnej zodpovednosti
bez ohľadu na zavinenie. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným
z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Pôjde teda najmä o objasnenie príčin, ktoré viedli

k určitému výsledku, a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí. Z hľadiska objektívnej
zodpovednosti štátu ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti,
preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa, ktorý mal za to, že zo strany súdu nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu, pod vplyvom tohto názoru už ďalšiu existenciu predpokladov zodpovednosti

žalovaného za škodu uplatňovanú žalobcom v konaní neposudzoval. Aj keď odvolací súd zdieľa ten
názor, že doposiaľ žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní vzniku škody, ako ani žiadnym
spôsobom nepreukázal dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy, nemohol odvolací súd napadnutý
rozsudok vôbec potvrdiť, pretože svojím postupom by žalobcovi odňal možnosť konať pred súdom
(§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP), a to práve s poukazom na zásadu dvojinštančnosti občianskoprávneho

súdneho konania, ktorá je stále v platnosti. Bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní
sa zaoberať ďalšími predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu, a to vznikom škody a príčinnou
súvislosťou medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Z uvedených dôvodov musel
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť (§ 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP) a vec vrátiť tomuto
súdu na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP).

Záverom odvolací súd poznamenáva, že pri posudzovaní odvolania je viazaný rozsahom a dôvodmi
podaného odvolania, pričom žalobca podáva v týchto skutkovo totožných veciach, ktoré sú vo veľkom
počte prejednávané na súdoch, odvolania, ktoré majú paušálny charakter a nereagujú na špecifiká tej
ktorej prejednávanej veci.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.