Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Gizela Majerčák
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/501/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712215868
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7712215868.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčákovej a členov senátu
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v občianskoprávnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421,
Grösslingova 4, Bratislava, za ktorú ako konateľ koná advokát Doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti
žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie
13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Michalovce z. 19.3.2014 č. k. 19C/199/2012 - 42
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Predmetom konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktoré žalobcovi mali byť spôsobené
nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím Okresného súdu Michalovce konajúcemu
ako exekučný súd v konaní sp. zn. Ex/13172/2010 vedenom proti povinnej N. N. tým, že o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie nerozhodol v zákonnej lehote 15 dní (§44 ods. 2 EP), ale s omeškaním
viac ako 8 mesiacov. Okresný súd Michalovce rozsudkom označeným v záhlaví žalobu zamietol s
odôvodnením, že nárok na náhradu škody nebol uplatnený v súlade so zákonnými podmienkami
ustanovenými v §15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci (ďalej len „zákon“) a tiež, že nie je daný ani samotný základ nároku, t. j. tvrdené
prieťahyvkonaníexekučnéhosúdu.Vychádzalzozistenia,žežiadosťsúdnehoexekútoraJUDr.Rudolfa
Krutého sp. zn. Ex 13172/2010 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného
Pohotovosť, s. r. o. proti povinnej N. N. pre vymoženie 574,40 € s príslušenstvom na exekučný súd
bola doručená 20.10.2010, dostala spisovú značku 6Er/485/2010, exekučným titulom bol rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 13801/09. Exekučný súd uznesením z 11.1.2011 zamietol
žiadosť o udelenie poverenia v rozsahu vymoženia príslušenstva (uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňom 25.2.2011) a exekučný súd 22.3.2011 písomne poveril exekútora na vykonanie exekúcie pre
vymoženie exekučným titulom prisúdenej istiny. Vzhľadom na časový interval medzi doručením žiadosti
na exekučný súd a udelením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi skutkové tvrdenia žalobcu o
prieťahoch v konaní exekučného súdu v trvaní 8 mesiacov vyhodnotil jednak ako nepravdivé a z hľadiska
vzniku nároku žalobcu na náhradu škodu tiež za nerozhodné. Z hľadiska viazanosti exekučného súdu
lehotou 15 dní na poverenie exekútora vykonaním exekúcie zakotvenou v §44 ods. 2 EP za právne
významné totiž považoval, že v porovnaní so žiadosťou išlo o poverenie len v obmedzenom rozsahu,
keďže tomuto kroku exekučného súdu predchádzalo rozhodnutie o zamietnutí žiadosti v rozsahu
uplatnených úrokov z omeškania, pretože v uvedenom rozsahu exekučný súd zistil rozpor exekútorom
predložených písomností so zákonom, a v zmysle textu zákona nebol preto viazaný zmienenou lehotou15 dní. Vyčíslenie škody hodnotil ako nedostatočne odôvodnené, bez súvisu s konkrétnou exekučnou
vecou. Úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania s odôvodnením, že tento ich nevyčíslil
v zákonnej lehote, pričom zo spisu mu nevyplývajú žiadne trovy (§142 ods. 1, 151 ods. 1 a 2 OSP).
Proti rozsudku žalobca podal odvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal súdu, že jeho postupom sa mu ako účastníkovi konania odňala
možnosť konať pred súdom, pretože vec bola prejednaná v jeho neprítomnosti, hoci pre takýto postup
neboli splnené zákonné podmienky (§101 ods. 2 OSP), a to vzhľadom na jeho žiadosť o zrušenie
pojednávania z dôležitých dôvodov, pričom predložil aj s nimi spájané listiny. Tvrdil tiež, že nemal
možnosťvyjadriťsaktvrdeniamžalovaného,zktorýchsúdprisvojomrozhodnutívychádzal,kskutkovým
a právnym otázkam veci, k dôkazom, ktoré súd vykonal a na ktorých založil svoje rozhodnutie, nemal
možnosť ani navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení, v dôsledku čoho došlo k porušeniu zásady
kontradiktórnosti konania a práva žalobcu na súdnu ochranu. Na druhej strane namietal, že žalovaný
sa nevyjadril k žalobe, a preto súd spor mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa §153b OSP.
Namietal tiež, že neprípustne vo veci meritórne rozhodla vylúčená sudkyňa, navyše v čase, keď ešte
nebolo právoplatne rozhodnuté o návrhu na prerušenie konania. K meritu veci namietal, že v odôvodnení
rozsudku prezentované časové úseky nenasvedčujú záveru, že bola dodržaná žalobcom namietaná
zákonná lehota na udelenie poverenia. Vytýkal tiež, že súd napadnuté rozhodnutie odôvodnil úplne
rovnakými dôvodmi opísanými tými istými vetami, ako v iných rozhodnutiach týkajúcich sa tých istých
účastníkov, avšak v ktorých bol rozdielny skutkový dej a teda aj skutkový základ.
Žalovaný nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania a po
zistení,žeodvolaniepodalnatooprávnenýúčastníkkonania(§201,202a204OSP)bezpotrebynariadiť
odvolaciepojednávanie(§214OSP)prejednalvecvrozsahuvyplývajúcomz§212ods.1a3OSP,akoiz
hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je neopodstatnené. Rozsudok
vo výroku je vecne správny, odvolací súd podľa §219 ods. 1 OSP preto ho potvrdil. Rozsudok bol verejne
vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.4.2015 o 13,10 hod., pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku od 22.4.2015 boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§156
ods. 1 a 3 OSP).
Pod odňatím možnosti konať pred súdom [§221 ods. 1 písm. f) OSP] vo všeobecnosti je potrebné
rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým účastníkovi konania sa znemožní realizácia jeho
procesných práv, v občianskom súdnom konaní mu priznaných za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná
a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci nie sú preto splnené podmienky vyplývajúce z §101
ods. 2 OSP.
Predpokladom prejednania veci v neprítomnosti účastníka je, že riadne predvolaný účastník (§115 ods.
2 OSP) sa nedostaví na pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie; súd pritom
prihliadne na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§101 ods. 2 OSP).
Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci boli splnené zákonné podmienky pre to, aby na
súdnom pojednávaní nariadenom na 19.3.2014 vec sa prejednala v neprítomnosti účastníkov, a preto
pokiaľ súd tak urobil, jeho postupom účastníkom sa neodňala možnosť konať pred súdom. Z obsahu
spisu je zrejmé, že predvolanie na pojednávanie súdu nariadeného na 19.3.2014 (spolu s poučením
o procesných právach účastníka, vrátane poučenia podľa §120 ods. 4 OSP) obom účastníkom bolo
doručené 10.3.2014, zástupcovi žalobcu 11.3.2014, to zn. u všetkých bola zachovaná zákonná lehota
najmenej 5 dní na prípravu pojednávania (§115 ods. 2 OSP). Žalobca na dané pojednávanie, na ktorom
súd oboznámil výsledky prípravy pojednávania, vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov,
ktoré sú súčasťou spisu, dokazovanie vyhlásil za skončené a vo veci meritórne rozhodol rozsudkom,
sa nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie. Neúčasť na pojednávaní
ospravedlnil iba žalovaný, pričom súhlasil, aby sa pojednávalo a rozhodlo v jeho neprítomnosti.
Pokiaľ ide o žiadosť žalobcu o zrušenie tohto pojednávania, konajúcemu súdu doručenú 14.3.2014
elektronickými prostriedkami, je potrebné mať na zreteli, že tu posudzovaná vec sp. zn. 19C/199/2012
na danom súde od 10.10.2012 do 9.12.2013 bola spojená na spoločné konanie s ďalšími 73 skutkovo
obdobnými vecami tých istých účastníkov. Spoločné konanie bolo vedené pod sp. zn. 19C/131/2012, vktorom bol nariadený termín súdneho pojednávania na deň 9.12.2013, pričom žalobca prostredníctvom
svojho zástupcu 5.12.2013 žiadal o zrušenie pojednávania z identických dôvodov, ako to následne urobil
aj vo veci 19C/199/2012. Zákonný sudca zástupcovi žalobcu na jeho elektronickú adresu 6.12.2013 e-
mailom pritom oznámil, že neakceptuje návrh žalobcu na odročenie pojednávania.
Pokiaľ teda žalobca ako riadne predvolaný účastník na pojednávanie súdu sa nedostavil ani nepožiadal
z dôležitého dôvodu o odročenie, spoliehajúc sa na opakovane podávanú a tými istými dôvodmi
odôvodňovanú žiadosť o zrušenie pojednávania, hoci vedel, že súd ju neakceptuje, sám sa zbavil
procesnej možnosti svojimi tvrdeniami, vyjadreniami a navrhovaním, resp. predkladaním dôkazov na
súdnom pojednávaní realizovať svoj vplyv na rozhodnutie súdu. Pokiaľ žalobca súdneho pojednávania
by sa bol zúčastnil, mal by možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom i realizovať ďalšie procesné práva
spojené s účasťou na pojednávaní, vrátane možnosti vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci
a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Zásada kontradiktórnosti konania, ani právo žalobcu na
súdnu ochranu porušené preto neboli.
V danej veci neboli splnené zákonné podmienky ani pre rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie
podľa §153b OSP, keďže žalovaný k žalobe písomne sa vyjadril podaním z 21.10.2013 k sp. zn.
19C/131/2012, jeho vyjadrenie zástupcovi žalobcu bolo doručené 19.11.2013. Vychádzajúc z týchto
skutočností, do termínu pojednávania žalobca mal celkom 4 mesiace času na to, aby prípadne sa vyjadril
k argumentom žalovaného či navrhol vykonať dokazovanie na ich vyvrátenie. Pokiaľ tak neurobil, sám
sa zbavil tohto procesného práva, jeho realizácia mu však nebola znemožnená postupom súdu. Z týchto
dôvodovneobstojaodvolacienámietkyžalobcu,ževyjadreniežalovanéhokžalobemunebolodoručené,
a nemal preto možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, na ktorých súd založil svoje rozhodnutie
vo veci.
Z uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený odvolací dôvod podľa §205 ods. 2 písm. a) v spojení s §221
ods. 1 písm. f) OSP, t. j. prejednaním veci v neprítomnosti žalobcu, tomuto sa neodňala možnosť konať
pred súdom.
Odvolací dôvod podľa §205 ods. 2 písm. a) v spojení s §221 ods. 1 písm. g) OSP je daný vtedy, ak vo
veci rozhodoval vylúčený sudca, čo nie je prípad tu posudzovanej veci. Nadriadený súd uznesením z
22.10.2012 sp. zn. 2NcC/73/2012 rozhodol o tom, že zákonný sudca nie je vylúčený z prejednávania
a rozhodovania vecí spojených na spoločné konanie pod sp. zn. 19C/131/2012, a teda ani veci
19C/199/2012. Zástupcovi žalobcu uznesenie nadriadeného súdu bolo doručené 20.12.2012. Za danej
procesnej situácie preto je náležitá námietka žalobcu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.
Pokiaľ ide o ostatné žalobcom namietané odvolacie dôvody v zmysle §205 ods. 2 písm. c), d), e) a f)
OSP, odvolací súd dospel k záveru, že ani tieto nie sú dané.
Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli alebo nevyšli za
konania najavo, prípadne že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z §133 až
135 OSP, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená
ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový
stav. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa §132 OSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok podľa §219 OSP potvrdil ako vecne správny, vrátane
rozhodnutia o trovách konania.
Odvolací súd v plnom rozsahu sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a správnym právnym
záverom súdu prvého stupňa, v zmysle ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovaného
za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobcovi tvrdeným nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Michalovce v exekučnom konaní sp. zn. EX 13172/2010, a preto
základ nároku nie je daný. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvodynapadnutého rozsudku, s ktorými odvolací súd v celom rozsahu sa stotožňuje a na ktoré odkazuje (§219
ods. 2 OSP).
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení
zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a to aj s poukazom na
príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav. Nenáležitá je preto námietka žalobcu
o nepreskúmateľnosti rozhodnutia a arbitrárnosti záverov, na ktorých súd založil svoje rozhodnutie.
Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynul záver, že Okresný súd Michalovce v exekučnom
konaní sp. zn. 6Er/485/2010 sa nedopustil nesprávneho úradného postupu tým, že na základe žiadosti
exekútora písomne nepoveril vykonaním exekúcie do 15 dní od jej doručenia (§44 EP).
Podľa §44 ods. 2 EP súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu; táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa §41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Aplikujúc citovaného zákonné ustanovenie na tu posudzovaný prípad je zrejmá správnosť záveru súdu
prvého stupňa, že lehota 15 dní na poverenie exekútora vykonaním exekúcie platí pre tie prípady, keď
súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom. Inak, t. j. ak takýto rozpor súd zistí, nie je viazaný lehotou 15 dní („táto lehota
neplatí“), pretože exekútora nemožno poveriť vykonaním exekúcie, naopak musí zamietnuť jeho žiadosť
o udelenie poverenia.
V exekučnej veci 6Er/485/2010 exekučný súd v rozsahu vymáhania úrokov z omeškania takýto rozpor
zistil, v zmysle §44 ods. 2 EP v danom prípade nebol preto povinný a objektívne ani nemohol písomne
poveriť exekútora vykonaním exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti exekútora, pretože danú
žiadosť v rozsahu, v akom vzhliadol rozpor exekútorom predložených listín so zákonom, najprv musel
zamietnuť. Písomne poveriť exekútora vykonaním exekúcie vo zvyšku mohol až po právoplatnosti tohto
rozhodnutia, samozrejme všetko v primeraných lehotách.
Aplikujúc ustanovenie §9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013, t. j. aj v čase
rozhodovania súdu prvého stupňa otázku prieťahov súd mohol posudzovať vychádzajúc len z výsledkov
vybavenia príp. sťažnosti na prieťahy, resp. žiadosti o prešetrenie jej vybavenia, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti,
ktorýmÚstavnýsúdSRkonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov.
Žalobca nepreukázal existenciu žiadneho relevantného rozhodnutia, ktorým by bolo konštatované
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ani žeby jeho prípadná sťažnosť bola
vybavená spôsobom, z ktorého by bola preukázaná existencia prieťahov.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je vecne správny záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní
nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom na tomto súde pod sp.
zn. 6Er/485/2010, t. j. že nie je daný základ žalovaného nároku. Vzhľadom na to nebolo povinnosťou
súdu posudzovať výšku škody a nemajetkovej ujmy a vykonávať v tomto smere dokazovanie. Nenáležitá
je preto odvolacia námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia v časti náhrady škody a
nemajetkovej ujmy, ako aj všetky ostatné odvolacie námietky, týkajúce sa tejto otázky.
V posudzovanej veci nebol podaný návrh na prerušenie konania, súd prvého stupňa napadnutým
rozsudkom ani nerozhodoval o takomto návrhu, odvolacie námietky vzťahujúce sa k tomuto rozhodnutiu
sú preto bez právneho významu.K námietke žalobcu, že súd odôvodnil svoje negatívne rozhodnutie úplne rovnakými dôvodmi opísanými
tými istými vetami, ako v iných svojich rozhodnutiach, odvolací súd uvádza, že takýto postup
súdu nie je vylúčený, pokiaľ ide o konanie medzi rovnakými účastníkmi a s rovnakým skutkovým
základom. Nakoniec aj sám žalobca podáva rovnaké žaloby i odvolania v stovkách vecí tých istých
účastníkov konania s tým istým predmetom konania bez zohľadnenia rozdielností jednotlivých konaní.
V prejednávanom prípade tiež konkrétne možno poukázať napr. na tvrdené rozhodnutie o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania, pričom takéto rozhodnutie v prejednávanej veci nebolo vydané, ďalej
na tvrdené nedoručenie vyjadrenia k žalobe či rozhodnutia nadriadeného súdu o námietke zaujatosti
zákonného sudcu, na opakovane podávanú žiadosť o zrušenie pojednávania, hoci žalobca vedel, že
súd ju neakceptuje, na vytýkanú absenciu poučenia podľa §120 ods. 4 OSP, ako aj na rozhodnutie bez
nariadenia pojednávania, ktoré na prejednávanú vec sa nevzťahujú.
Odvolací súd vo veci plne úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania (§224
ods. 1 v spojení s §142 ods. 1 OSP), pretože tomuto trovy v odvolacom konaní preukázane nevznikli a
neúspešnému žalobcovi náhradu trov nie je možné priznať.
Výsledok hlasovania senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.