Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Thursday, April 22, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 25Sp/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200177
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3015200177.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Vaškovou v právnej veci navrhovateľa:

Pohotovosť s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný
úrad Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor, so sídlom Bánovce nad Bebravou, Trenčianska cesta
1237/46, za účasti E. E., bytom T. U. H., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu číslo V
1735/14-2 zo dňa 18. decembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu číslo V 1735/14-2 zo dňa 18. decembra 2014.

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ odvolaním doručeným odporcovi dňa 2. februára 2015, ktoré bolo tunajšiemu súdu

predložené na rozhodnutie dňa 6. marca 2015, žiadal zrušiť rozhodnutie odporcu číslo V 1735/14-2 zo
dňa 18. decembra 2014 a vec vrátiť späť na správne konanie, z dôvodu jeho nezákonnosti.

Odporca napadnutým rozhodnutím zamietol návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. 518/2014-RAČ zo dňa 14. októbra
2014, uzavretej medzi účastníkmi: POHOTOVOSŤ s.r.o. ako záložný veriteľ a E. E. ako záložca,
v zastúpení splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, na základe dohody o

splnomocnení zo dňa 31. júla 2013. Odporca preskúmal návrh na vklad a jeho prílohy a zistil, že
záložná zmluva je absolútne neplatná vzhľadom k tomu, že je zrejmé, že záložné právo malo byť
zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi, vyplývajúcej zo zmluvy o úvere
č.XXXXXXXXXzodňa31.júla2013-navrátenieistiny300,-eurspríslušenstvom.Odporcakonštatoval,
že v danom prípade sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy - výška úveru a
jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorý sa dotýka nehnuteľností vo vlastníctve dlžníka
(záložcu) v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia dlžníka (záložcu) zo zmluvy o

úvere. Tým sa výrazne zasahuje do práv záložcu (v jeho neprospech) a v konečnom dôsledku sa
uvedeným konaním ohrozujú aj dobré mravy. Odporca skúmal, či dohoda o splnomocnení nevykazuje
znaky neprijateľných podmienok (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), ktoré možno následne vyhlásiť
za neplatné. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do tzv. formulárovej dohody (predtlačenej), keď
dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody. Keďže splnomocnenec bol už v takejto
dohode o splnomocnení vopred vpísaný (určený), možno konštatovať, že bola obmedzená možnosť
voľby splnomocniteľa (záložcu) zvoliť si splnomocnenca - zástupcu, ktorý by za neho (za E. E.)

uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa. Nie je možné považovať
takúto dohodu o splnomocnení za individuálne dohodnutú, nakoľko táto bola vopred navrhnutá a
pripravená. E. E. (spotrebiteľ) nebol schopný (nemal možnosť) ovplyvniť možnosť výberu iného
zástupcu(splnomocnenca)vpredmetnomprípade(§53ods.2Občianskehozákonníka),čovkonečnomdôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. K výberu splnomocnenca teda nedošlo z vôle záložcu, ale z vôle záložného veriteľa. Z tohto
dôvodu odporca považoval túto dohodu o splnomocnení za neprijateľnú (nekalú) podmienku, a teda

za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Neplatnosť dohody o splnomocnení spôsobuje
neplatnosť samotnej záložnej zmluvy, pretože ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci konalo v
mene záložcu na základe neplatného splnomocnenia.

Navrhovateľ podal proti rozhodnutiu odporcu včas odvolanie a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia

veci na ďalšie konanie. Tvrdil, že odporca prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z §
31 ods. 1 katastrálneho zákona, keď v odôvodnení rozhodnutia skúmal rozpor predmetnej zmluvy
o úvere s dobrými mravmi. Namietal, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s
príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho
úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne
uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho

z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil občianskemu združeniu ProHelp plnomocenstvo na
uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy
vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením
predmetnej záložnej zmluvy. Domnieval sa, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádza len
z ničím nepodložených predpokladov, čo dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v

dôsledku čoho možno konštatovať, že správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal
pri vydaní napadnuté rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Poukázal na to, že správny
orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca - dlžník
nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, pričom takáto správna úvaha nespĺňa základné kritéria
odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. K otázke rozporu

záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal
a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá
bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť
po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi
zakladajú. Dôvodil, že v predmetnej veci musí rozpor v záujmoch reálne existovať a nestačí len

potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Predložené plnomocenstvo pritom je samostatným právnym
úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a
jeho zmluvnej dokumentácie. Uviedol, že dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné
zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom, nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a
teda sa na ňu nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách. Vzhľadom na uvedené mal za to, že správny orgán nezistil spoľahlivo
stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh,
následne nesprávne zistil skutkový stav, plnomocenstvo splnomocniteľa nesprávne právne posúdil a
vydal nezákonné rozhodnutie.

E. E. sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajskýsúdpreskúmalnapadnutérozhodnutieodporcupodľa§250lO.s.p.vrozsahudôvodovodvolania
a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, a preto ho podľa § 250q ods.
2 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom

rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Krajský súd z podkladov pripojených v administratívnom spise odporcu zistil, že navrhovateľ ako veriteľ a
p. E. E. ako dlžník uzavreli dňa 31. júla 2013 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol
navrhovateľdlžníkovisumu300,-eur.Následnenatop.E.E.dňa31.júla2013vDohodeosplnomocnení
(bod 3 dohody) udelil plnomocenstvo Združeniu ProHelp na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam špecifikovaným v bode 4. dohody.
Zmluvuozriadenízáložnéhoprávač.518/2014-RAČuzavrelinavrhovateľ(spoločnosťPohotovosť,s.r.o.
Bratislava), ako záložný veriteľ a p. E. E., ako záložca v zastúpení ProHelp, združenie občianskoprávnej

pomoci so sídlom Bratislava, dňa 14. októbra 2014. Predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX, kat. územie R. U. R., obec R. U. R., okres R. U. R., ktoré má záložca v
bezpodielovom spoluvlastníctve. Návrh na vklad záložného práva bol podaný u odporcu a odporca o
ňom rozhodol napadnutým rozhodnutím tak, že návrh na vklad zamietol.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) práva k nehnuteľnostiam sa
do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam
do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

V zmysle § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa, alebo

zaniká právo k nehnuteľnostiam.
Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods.1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

V zmysle § 29 citovaného zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného

rozhodnutia správy katastra.

Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje

podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť, alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny

orgán na základe predložených písomných podkladov, podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona,
posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho
procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu, alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho

orgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou, alebo
právnickou osobu. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa

musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený
jednej, alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Predmetom tohto konania je posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia t.j., či odporca v súlade
so zákonom zamietol návrh na vklad zo zmluvy o zriadení záložného práva č. 518/2014-RAČ zo dňa
14. októbra 2014. Pre posúdenie veci je rozhodujúce, či právny úkon p. E. E. pri uzavretí Dohody
o splnomocnení bol platný, t.j. či išlo o právny úkon urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne

(§ 37 Občianskeho zákonníka), alebo či svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho
obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Katastrálny zákon v ust. §
31 ods. 1 vymedzuje kompetencie správy katastra v konaní, v ktorom rozhoduje o povolení vkladu do
katastra nehnuteľností, v ktorom zisťuje, či zmluva obsahuje podstatné náležitosti, či je úkon urobený v
predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne
určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť, alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené,

či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní
o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na
povolenie vkladu.

Z dohody o splnomocnení ako i zo zmluvy o zriadení záložného práva bez akýchkoľvek pochybností

vyplýva, že p. E. E. uzavrel s navrhovateľom (Pohotovosť s.r.o.) dňa 31. júla 2013 Zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX. E. E. podpísal dňa 31. júla 2013 Dohodu o splnomocnení, v ktorej udelil plnomocenstvo
združeniu ProHelp na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam špecifikovaným v bode 4. dohody,
za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa (Pohotovosť s.r.o.).

Zastúpenie na základe plnomocenstva vzniká na základe zmluvy (dohody o splnomocnení medzi
splnomocniteľom a splnomocnencom). S poukazom na všeobecné ust. § 43 a nasl. Občianskeho
zákonníka upravujúce uzatváranie zmlúv, dohoda o splnomocnení predstavuje dvojstranný právny
vzťah, ktorým splnomocniteľ udelí plnomocenstvo splnomocnencovi (ust. 31 ods. 1 veta druhá
Občianskeho zákonníka) a splnomocnenec ho prijíma. Zo strany splnomocniteľa (dlžníka) malo ísť

v tomto prípade o prejav vôle adresovaný splnomocnencovi, aby s ním uzavrel zmluvu (dohodu o
plnomocenstve) s určitým obsahom uvedeným v návrhu (rozsahom plnomocenstva). V danom prípade
chýba vôľa ako vnútorný, psychický vzťah splnomocniteľa, ktorá je zrejmá až jej prejavením. Uvedená
dohoda o splnomocnení je predtlačený zmluvný formulár, nie je prejavom vlastnej vôle dlžníka ako
splnomocniteľa. Vzhľadom k tomu, že splnomocnenec nemohol uzavrieť zmluvu o zriadení záložného

práva bez platne uzavretej dohody o splnomocnení, správne odporca návrh navrhovateľa zamietol.
Rovnako ani námietka navrhovateľa, že rozpor záujmov medzi splnomocniteľom a splnomocnencom
pri uzavieraní dohody o splnomocnení reálne neexistoval, neobstojí, nakoľko zo samotnej dohody o
splnomocnení, v ktorej preberal splnomocnenec plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy za
dlžníka, vyplývajú zo zastúpenia pre splnomocnenca povinnosti v prospech splnomocniteľa (dlžníka),

najmä hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za dlžníka
záložnú zmluvu v prospech záložného veriteľa, aby tento mohol podať návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností. Z dikcie ust. § 39 Občianskeho zákonníka nevyplýva, aby právny
úkon ako taký odporoval výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje
ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol, resp. sa priečil dobrým mravom. V danom prípade je konanie

splnomocnenca v rozpore so základnými, všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi morálnymi
zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi (subjektmi). Platnosť, či neplatnosť právneho úkonu
sa posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo. Preto
súdposúdilkonaniezástupcudlžníkavrozporesozáujmamizastúpenéhoaztohtodôvodu,zaneplatné.
Námietka navrhovateľa o prekročení právomoci odporcu, je irelevantná, nakoľko správny orgán skúmal

nepomer, nevyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy, čo sa týka výšky úveru a jeho príslušenstva
a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýkala celého nehnuteľného majetku v nepochybne ďaleko
väčšej hodnote, ako je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy, čím sa výrazne zasiahlo do práv
oprávneného bez pomenovaného právneho dôvodu a v konečnom dôsledku sa tým ohrozujú dobré
mravy. Z tohto dôvodu považuje súd tento právny úkon za neplatný (§ 22 Občianskeho zákonníka v

spojení s § 39 Občianskeho zákonníka).Odporcavykonaldostatočnédokazovanie,nazákladedokazovaniasprávnezistilskutkovýstavavyvodil
z neho správny právny názor. Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako zákonné
podľa § 250q ods. 2 O.s.p..

Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.
tak, že neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave,

písomne, v troch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania,
protiktorémurozhodnutiusúdusmeruje,vakomrozsahurozhodnutienapáda,včomsatotorozhodnutie,

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.