Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 29, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714204005
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2714204005.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Renáty Gavalcovej a sudcov JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Fedova Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: F. Z., nar. XX.XX.XXXX, ( t.č.
už plnoletý), F. Z., nar. XX.XX.XXXX, deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Senica, deti rodičov: matka - V. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, X. Z., Česká republika,
právne zastúpená splnomocnencom: ŘEHÁK & TISOŇ spol. s r.o., so sídlom Komenského 437/62,
Skalica a otec - F. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX/XX, N., zastúpený advokátkou: JUDr. Alena
Arbetová, AK so sídlom Nám. Sv. Martina 3/A, Holíč, o zmenu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletým deťom, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 24. októbra

2014, č. k. 6P/150/2014-187 v spojení s jeho opravným uznesením zo dňa 24. októbra 2014, č. k.
6P/150/2014-199, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s jeho opravným uznesením v napadnutom výroku
zverenia maloletých detí p o t v r d z u j e a v napadnutých výrokoch zastupovania a spravovania
majetku, bežného a zročného výživného, nespotrebovaného výživného a vo výroku o trovách konania
r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zveril maloleté deti F. a F. do osobnej
starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach s účinnosťou

od 25.06.2014 a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. F. sumou 150,- eur mesačne a na mal.
F. sumou 150,- eur mesačne vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou
od 25.06.2014 nedoplatok na výživnom za čas od 25.06.2014 do 31.10.2014 na mal. F. v sume 120,- eur
a na mal. F. v sume 620,- eur uložil otcovi zaplatiť k rukám matky do jedného mesiaca od právoplatnosti
rozsudku. Nespotrebované výživné za čas od 25.06.2014 do 30.09.2014 pre mal. F. v sume 164,- eur
a pre mal. F. v sume 252,- eur otcovi uložil povinnosť zaplatiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Otcovi upravil styk s mal. F. tak, že tento je oprávnený sa s ňou stýkať každý párny týždeň

v roku od piatku od 17:00 hod. do nedele 18:00 hod., každoročne počas letných prázdnin od 01.07. od
09:00 hod. do 14.07. do 18:00 hod. a ďalej od 01.08. od 09:00 hod. do 14.08. do 18:00 hod., počas
vianočných sviatkov každý nepárny rok od 23.12. od 09:00 hod. do 26.12. do 18:00 hod., a ďalej každý
párny rok od 29.12. od 09:00 hod. do 02.01. do 18:00 hod. nasledujúceho nepárneho roka s tým, že
matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť a v určenom čase otcovi odovzdať v mieste
jej bydliska a otec je povinný po ukončení styku maloleté dieťa v určenom čase na rovnakom mieste
vrátiť. Súd týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Skalica, č. k. 5C/89/2010-113 zo dňa 11.08.2011

a rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. 6P/353/2012-76 zo dňa 25.05.2013 v časti úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k mal. F. a mal. F.. Vo zvyšku súd návrh matky zamietol a konanie o
zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvom rodičom zastavil, keď o trovách
konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 26, § 36 ods. 1, § 24 ods. 1,2,3,4,5, § 25
ods. 1,2,3,4, § 62 ods. 1, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1,2,3 Zákona

o rodine, § 154 ods. 1, § 163 ods. 2 O.s.p., § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., § 96 ods. 1 O.s.p.,
keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného
skutkového stavu vyvodil ten právny záver, že v zmysle § 26 Zákona o rodine je dôvodné pristúpiť k
zmene rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností z dôvodu podstatnej zmeny pomerov. Súd
mal z vykonaného dokazovania preukázané, že podstatná zmena pomerov vo výkone rodičovských práv

a povinností nastala v osobnej starostlivosti o maloleté deti, nakoľko tieto sa nachádzajú v starostlivosti
matky. Zmena pomerov nastala tým, že v súčasnej dobe nezabezpečuje starostlivosť o maloleté deti
otec,takakotomubolopriostatnomrozhodnutíoúpraveprávapovinnostíkmal.deťom,alestarostlivosť
zabezpečuje matka. Maloleté deti po tom, čo prišlo k nezhodám v domácnosti u otca sa samé rozhodli
naďalej bývať u matky. Samotný otec mal. F. odviezol k matke dňa 15.6.2014 s tým, že výchovu
mal. F. nezvláda a napokon sa aj mal. F. rozhodol bývať u matky. Obe maloleté deti sú už vo veku,

kedy sú schopné vyjadriť svoj názor a zároveň sa obidvaja rodičia na pojednávaní zhodli na zmene
zverenia, teda otec s návrhom matky v tejto časti súhlasil. Súd je toho názoru, že zverením maloletých
detí do osobnej starostlivosti matky im budú zabezpečené dobré podmienky a predpoklady na riadny
vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť. Nakoľko súd rozhodol o zmene zverenia maloletých detí, musel
rozhodnúť aj o tom, ako má rodič, ktorému neboli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti (otec),

prispievať na ich výživu a to s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 Zákona o rodine. Pri určovaní
výšky výživného otca na mal. deti súd zohľadnil skutočnosť, že otec je zamestnaný v spoločnosti M.
M. s.r.o., kde dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 591,24 eur a cestovné náhrady priemerne
vo výške 610,58 eur. Otec i naďalej poberá výsluhový dôchodok vo výške 286,51 eur mesačne. Súd
je toho názoru, že uvedené príjmy otca (cestovné náhrady), napriek tomu, že sa cestovné náhrady

nepovažujú za mzdu (§ 118 ods. 2 Zákonníka práce) je potrebné zohľadniť pri majetkových pomeroch
otca. Cestovné náhrady výrazným spôsobom zlepšujú majetkové pomery povinného a v prípade vodičov
medzinárodnej kamiónovej dopravy sú hlavným stimulom pre výkon tejto práce. Na jednej strane je
pravdou, že cestovné náhrady primárne slúžia zamestnancovi na krytie zvýšených výdavkov, ktoré mu
vznikajú v súvislosti s výkonom práce mimo územia SR (stravovanie, ubytovanie), no na druhej strane

je potrebné uviesť, že sú v tomto konkrétnom prípade stabilnou súčasťou príjmu otca, nie je predpoklad
spotrebovania cestovných náhrad v celom rozsahu a zároveň (čo je najdôležitejšie) mu tieto čiastočne
zabezpečujú potreby, ktoré by inak musel aj tak vynaložiť zo svojej bežnej mzdy (bližšie viď napr. aj
rozsudok KS Žilina 7CoP/122/2012, rozsudok KS Košice 8CoP/214/2009). Vzhľadom na uvedené, súd
ma za to, že je spravodlivé zohľadňovať 50% z vyplatených cestovných náhrad ako príjem otca pre

účely stanovenia výšky výživného. Otec iné vyživovacie povinnosti nemá. Matka je stále zamestnaná
v spoločnosti M. M. s.r.o. , kde dosahuje priemerný mesačný príjem 658,82 eur netto a zároveň je
spoločníčkou spoločnosti F., spol. s r.o., Y. XX, M.. Matka iné vyživovacie povinnosti nemá. Súd pri
určení výšky výživného prihliadol i na tú skutočnosť, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o
mal. deti a ktorá sa tak podieľa na výživnom i v poskytovaní osobnej starostlivosti. Mal. F. v súčasnosti

navštevuje 3. ročník SOŠ Stará Turá, pričom počas týždňa od nedele do piatku býva na internáte. Výdaje
na maloletého sú bežné ako oblečenie, stravovanie, hygiena, školské potreby, internát a stravné vo
výške 76,- eur mesačne a pod. Mal. F. je zdravým dieťaťom. Mal. F. v súčasnosti navštevuje 1. ročník
strednej zdravotnej školy v Skalici a býva na internáte. Výdaje na maloletú sú bežné ako oblečenie,
stravovanie, hygiena, školské potreby, internát a stravné vo výške 87,- eur mesačne a pod. Mal. F. je

zdravým dieťaťom. Čo sa týka výšky výživného súd zaviazal otca platiť výživné na maloleté deti vo výške
150,- eur mesačne na každé dieťa zvlášť, teda spolu 300,- eur, čo tvorí približne 25% z dosahovaného
príjmu otca, do ktorého tak, ako už súd vyššie popísal, zarátal mzdu 591,24 eur netto, ďalej 305,29
eur cestovné náhrady (50% z celkových cestovných náhrad) a 286,51 eur výsluhový dôchodok, čo
spolu tvorí 1.183,04 eur dosahovaného príjmu otca pre účely určenia výšky výživného. Podľa súdnej

praxe výživné má predstavovať cca 20% až 30% z dosahovaného príjmu výživou povinnej osoby a táto
suma má byť rozdelená medzi osoby výživou oprávnené. Súd má za to, že otec je s ohľadom na jeho
súčasnú životnú situáciu schopný platiť výživné vo výške 150,- eur mesačne na každé dieťa, pričom táto
suma podľa názoru súdu zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam povinného, tak aj odôvodneným
potrebám oprávnených maloletých detí s prihliadnutím na ich vek, osobné potreby, náklady v škole

a pod. a súčasne pri takto určenom výživnom sa realizuje právo detí podieľať sa na životnej úrovni
svojich rodičov. Súd určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí s účinnosťou od podania
návrhu na súd, teda od 25.6.2014. Otec žiadal určiť výživné až od právoplatnosti rozhodnutia, nakoľko
nesúhlasí so spätným určením výživného. Súd nevyhovel požiadavke otca na určenie výživného ažod právoplatnosti rozhodnutia, nakoľko k tomu nie je žiadny dôvod, pričom súd len poznamenáva, že
výživné týmto nie je určované spätne odo dňa začatia konania (rozumej aj za obdobie predchádzajúce
podaniu návrhu na súd), ale výživné je určené až od podania návrhu. Vzhľadom na zvýšenie výživného

odpodanianávrhu,vznikolotcovinedoplatoknavýživnomod25.6.2014do31.10.2014namal.F.vsume
630,- eur a na mal. F. v sume 630,- eur, ktorý je otec povinný zaplatiť k rukám matky do jedného mesiaca
od právoplatnosti rozsudku. Otcovi vznikol na mal. F. nedoplatok na výživnom za 6 dní mesiaca 06/2014
v sume 30,- eur (150/30x6), za mesiace 07/2014 až 10/2014 za každý mesiac v sume 150,- eur, teda
spolu v sume 630 ,-eur (150x4+30). Otcovi vznikol na mal. F. nedoplatok na výživnom za 6 dní mesiaca

06/2014 v sume 30,- eur (150/30x6), za mesiace 07/2014 až 10/2014 za každý mesiac v sume 150,- eur,
teda spolu v sume 630 ,-eur (150x4+30). Súd len poznamenáva, že nakoľko vo výroku bola uvedená
zrejmá nesprávnosť pre chybu v počítaní, kde je uvedené že nedoplatok je vo výške 620,- eur namiesto
630,- eur súd zároveň vydal opravné uznesenie. Matka sa tiež domáhala vrátanie nespotrebovaného
výživného na mal. F. v sume 288,- eur a na mal. F. v sume 360,- eur, ktoré bolo vyplatené k rukám otca
za obdobie od 15.6.2014 do 15.9.2014. Matka poukázala na ustanovenie § 78 ods. 2 zákona o rodine z

ktorého pri použití per argumento a contrario vyplýva, že nespotrebované výživné sa vracia a teda otec
je povinný nespotrebované výživné matke vrátiť. Matka svoj nárok odôvodnila tým, že otcovi za obdobie
od 15.6.2014 do 15.9.2014 prispela na výživu mal. detí spolu sumou 960,- eur a to i napriek tomu,
že mal. F. je v jej starostlivosti od 15.6.2014 a mal. F. od 22.6.2014. Súd má za to, že je povinnosťou
otca vrátiť len tú časť výživného, ktorú nespotreboval v prospech maloletých detí, a to za obdobie od

25.6.2014 do 31.9.2014 (pozn. za mesiac 10/2014 matka už výživné naplatila). Súd poznamenáva, že
každé rozhodnutie o vrátení výživného je v zmysle § 78 ods. 2 Zákona o rodine viazané na okamih
zrušenia, resp. zníženia výživného. V danej veci bola vyživovacia povinnosť matky prakticky „zrušená“
až od 25.6.2014, odkedy bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí namiesto matky, pričom
k tomu istému dátumu bolo rozhodnuté aj o zmene zverenia maloletých detí z osobnej starostlivosti

otca do osobnej starostlivosti matky. Súd v rámci dokazovania mal preukázané na základe zhodného
tvrdenia účastníkov, že matka zaplatila výživné na mal. F. k rukám otca za mesiace 06/2014 až 09/2014
za každý mesiac 130,- eur, teda spolu sumu 520,- eur. Z tejto sumy je potrebné odpočítať sumu 104,- eur
(130/30x24), t.j. alikvotnú časť za 24 dní mesiaca 06/2014 (od 1.6.2014 do 24.6.2014), keďže k zrušeniu
výživného matke prišlo od 25.6.2014. Teda od 25.6.2014 do 30.9.2014 na mal. F. matka zaplatila na

výživnom k rukám otca sumu 416,- eur. Z tejto sumy je ďalej potrebné odrátať spotrebované výživné
za uvedené obdobie. Súd mal preukázané na základe zhodného tvrdenia účastníkov, že otec z tejto
sumy zaplatil mal. F. internát + stravu 2x76,- eur, teda 152,- eur, ďalej mu zaplatil 4x25,- eur mobil, teda
100,- eur. Spolu tak otec spotreboval za uvedené obdobie na výživnom pre mal. F. sumu 252,- eur.
Súd preto určil, že otec je povinný vrátiť nespotrebované výživné za čas od 25.6.2014 do 30.9.2014

pre mal. F. v sume 164,-eur (416-252). Na mal. F. matka zaplatila k rukám otca za mesiace 06/2014 až
09/2014 za každý mesiac sumu 110,- eur, teda spolu sumu 440,- eur. Z tejto sumy je potrebné odpočítať
sumu 88,- eur (110/30x24), t.j. alikvotnú časť za 24 dní mesiaca 06/2014 (od 1.6.2014 do 24.6.2014),
keďže k zrušeniu výživného matke prišlo od 25.6.2014. Teda od 25.6.2014 do 30.9.2014 na mal. F.
matka zaplatila na výživnom k rukám otca sumu 352,- eur. Z tejto sumy odrátal spotrebované výživné

za uvedené obdobie a to 4x25,- eur za mobil. Súd preto určil, že otec je povinný vrátiť nespotrebované
výživnézačasod25.6.2014do30.9.2014premal.F.vsume252,-eur(352-100).Pokiaľotecuvádzal,že
mal. deťom kupoval za obdobie od 25.6.2014 do 30.9.2014 aj stravu a školské pomôcky, k uvedenému
súd uvádza, že otec nevedel presne uviesť ani sumu a ani nemal o týchto veciach žiadny doklad o
ich zakúpení. S poukazom na vyššie uvedené, keďže matka so domáhala vrátenie nespotrebovaného

výživného vo vyššej miere, ako aj skoršieho priznania nespotrebovaného výživného, súd vo zvyšku
návrh matky zamietol ako nedôvodný. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletými deťmi, rodičia sa v
priebehu konania na rozsahu úpravy styku otca s mal. F. dohodli a pokiaľ ide o úpravu styku s mal. F.
nežiadali upraviť styk. Keďže otec ako navrhovateľ využil svoje dispozičné právo a vzal svoj návrh na
zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti späť, súd konanie podľa § 96 ods. l, 3 O.s.p.

v tejto časti zastavil. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu
z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať
i bez návrhu.

Súd prvého stupňa vydal dňa 24.10.2014 opravné uznesenie pod č. k. 6P/150/2014-199, ktorým opravil

výrok rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 6P/150/2014-187, zo dňa 24. októbra 2014 a to v časti
nedoplatku o výživnom tak, že nedoplatok na výživnom za čas od 25.06.2014 do 31.10.2014 na mal. F. v
sume 630,- eur a na mal. F. v sume 630,- eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky do jedného mesiaca
od právoplatnosti tohto rozsudku, keď ostatné časti rozsudku zostávajú nezmenené. V odôvodnenísvojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že v rozsudku zo dňa 24.10.2014 bola vo výroku o
nedoplatku na výživnom uvedená zrejmá nesprávnosť pre chybu v počítaní, kde bola nesprávne
uvedená suma nedoplatku vo výške 620,- eur namiesto správne uvedených 630,- eur. Otcovi vznikol

na mal. F. nedoplatok na výživnom za 6 dní mesiaca jún 2014 v sume 30,- eur (150/30 x 6), za
mesiace 07/2014 až 10/2014 za každý mesiac v sume 150,- eur teda spolu v sume 630,- eur, na mal. F.
mu vznikol nedoplatok na výživnom za 6 dní mesiaca jún 2014 v sume 30,- eur, za mesiace 07/2014 až
10/2014 za každý mesiac v sume 150,- eur, teda spolu v sume 630,- eur. keďže v rozsudku bolo uvedená
zrejmá nesprávnosť pre chybu počítaní súd vydal opravné uznesenie v zmysle ust. § 164 O.s.p.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie matka prostredníctvom svojho
právneho zástupcu voči štvrtému výroku rozsudku zo dňa 24.10.2014, ktorým bol otec zaviazaný zaplatiť
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky nespotrebované výživné za čas od 25.06.2014
do 30.09.2014 pre F. v sume 164,- eur a pre mal. F. v sume 252,- eur, keď je toho názoru, že súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam. Matka vo

svojom odvolaní uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Skalica č. k. 6P/353/2012-76 z 25.03.2013 a
rozsudkom zo dňa 11.08.2011 č. k. 5C/89/2010-113 súd zaviazal matku platiť na výživu mal. F. výživné
vo výške 130,- eur mesačne a na mal. F. vo výške 110,- eur mesačne a to vždy do 15.dňa toho
ktorého mesiaca vopred k rukám otca. Za uvedené obdobie matka zaplatila otcovi v zmysle vyššie
uvedeného rozhodnutia súdu na výživu maloletých detí spolu 960,- eur a to napriek skutočnosti, že

mal. F. je od 15.06.2014 a F. od 22.06.2014 v jej starostlivosti. Na základe tvrdení maloletých detí bolo
matke známe, že za uvedené obdobie od 15.06.2014 do vydania rozhodnutia prvostupňového súdu
otec zaplatil na výživu maloletých detí iba sumu vo výške 312,- eur, keď žiadne ďalšie výdaje otca
spojené s deťmi otec nemal. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že z výživného vo výške 960,-
eur (zaplatené matkou k rukám otca) tento spotreboval pre maloleté deti iba sumu vo výške 352,- eur

a suma 608,- eur predstavuje nespotrebované výživné na mal. F. a mal. F.. Na základe uvedeného má
matka za to, že výpočet nespotrebovaného výživného, ktorý vykonal prvostupňový súd je nesprávny.
Súd opomenul tú skutočnosť, že matka platila výživné k rukám otca mesačne vopred t.j. za obdobie
od 15.06. do 15.09.2014, matka v skutočnosti zaplatila výživné za obdobie júl, august, september a
október 2014 t.j. za obdobie, kedy už boli deti v starostlivosti matky. Na základe uvedeného preto matka

žiada, aby odvolací súd zmenil štvrtý výrok rozsudku zo dňa 24.10.2014 prvostupňového súdu tak, že
nespotrebované výživné za obdobie od 01.07.2014 do 31.10.2014 zaplatené k rukám otca v období od
15.06.2014 do 15.09.2014 pre mal. F. v sume 268,- eur a pre mal. F. v sume 340,- eur je otec povinný
zaplatiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie otec prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne a to v častiach výroku rozsudku o zverení maloletých detí a ich zastupovaní,
voči výroku rozsudku o výške výživného a nedoplatku na výživnom a taktiež voči výroku rozsudku o
nespotrebovanom výživnom a voči výroku o nedoplatku na výživnom v opravnom uznesení. Voči výroku
rozsudku o styku otca s maloletými deťmi a výroku rozsudku, ktorým sa zastavuje konanie o zverení

maloletých detí do osobnej starostlivosti obidvom rodičom odvolanie nepodáva. Svoje odvolanie podáva
z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Uviedol, že súhlasí s tým, aby mal. deti F. a F. boli zverené do osobnej starostlivosti matky, avšak
odvolanie podáva voči dátumu účinnosti tohto zverenia, keď je toho názoru, že na obe maloleté deti
mali byť zverené do starostlivosti matky odo dňa právoplatnosti rozhodnutia s tým, že obidvaja rodičia

sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otec uviedol, že matka od roku 2010
do roku 2014 sa o deti zaujímala len sporadicky a maloleté deti týmto nezáujmom trpeli. Z toho dôvodu,
keď sa rozhodli deti zostať cez letné prázdniny u matky, nemal voči tomu žiadne výhrady. Bral to tak, že
sú u matky na prázdninách a tiež im sľúbila, že pôjdu na spoločnú dovolenku. Uviedol, že ďalej si plnil
svoje rodičovské povinnosti, s ktorými je spojené zverenie detí do osobnej starostlivosti, čo potvrdil aj

na pojednávaní, keď zaplatil, internát, stravu, kúpil školské potreby a všetko potrebné k nástupu dedí
do školy. Matka si tiež zjavne včas platila výživné na deti, akceptovala, že deti sú zverené do jeho
osobnej starostlivosti a sú u nej len dočasne. Otec ďalej podal odvolanie aj v časti výšky výživného,
keď žiadal, aby súd určil na mal. F. výživné vo výške 130,- eur mesačne a na mal. F. vo výške 130,- eur
mesačne. Poukázal na skutočnosť, že sám súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že u mal. F. nedošlo k

žiadne podstatnej zmene pomerov, je stále žiakom tej istej školy, náklady v škole ako aj ostatné náklady
zostali na tej istej úrovni. Z rozhodnutia súdu nie je vôbec zrejmé, z akého dôvodu došlo k zmene
výživného bez zdôvodnenia zmeny pomerov. Z uvedeného dôvodu považuje rozhodnutie súdu v časti
určenia výšky výživného na mal. F. za nepreskúmateľné. V priebehu dokazovania pred súdom prvéhostupňa nebolo preukázané zo strany matky zvýšenie výdavkov na mal. F., z ktorého dôvodu by bolo
potrebné zvýšiť výživné z doterajšej sumy 130,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne, keď matke
nevznikli žiadne náklady v súvislosti s nástupom do školy od 01.09.2014. Otec je toho názoru, že ak

by hradil mal. F. výživné vo výške 130,- eur mesačne rovnako aj matka, ako aj prídavky na dieťa vo
výške 23,52 eur mesačne a daňový bonus vo výške 21,41 eur mesačne, celkové výživné pre mal. F. by
predstavovalo sumu 304,93 eur. U mal. F., ak by došlo k určeniu výživného vo výške 130,- eur mesačne,
by podľa jeho názoru suma 304,93 eur tiež bola dostatočná na uspokojenie oprávnených potrieb mal.
F.. Otec vo svojom odvolaní ďalej namietal výrok o určení výšky nespotrebovaného výživného, ktoré je

povinný matke vrátiť, keď poukázal na skutočnosť, že Zákon o rodine a to konkrétne ust. § 78 ods. 2
Zákona o rodine nie je možné použiť a contrário v tejto prejednávanej veci, pretože v tomto ustanovení
je nespotrebované výživné považované len a výhradne výživné, ktoré je určené na tvorbu úspor a toto
ustanovenie ďalej uvádza, že spotrebované výživné sa nevracia a preto súd prvého stupňa nemal o
tzv. nespotrebovanom výživnom ani rozhodovať. Je toho názoru, že zákonodarca pre jednu právnu vetu
(spotrebované výživné sa nevracia) by nepoužil dva rozdielne výklady. V tejto súvislosti otec poukázal aj

narozhodnutieR/73/1969,zktoréhovyplýva,žekrátkodobýpobytdieťaťaurodiča,ktorémunebolodieťa
zverené,niejedôvodomdočasnéhooslobodeniatohtorodičaodplateniavýživného.Ďalejotecpoukázal
na skutočnosť, že rozhodnutím súdu bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania, nakoľko v
rozporesozásadamirodinnéhoprávajepotrebnépovažovaťaksavyčleníurčitéobdobie,počasktorého
boli maloleté deti na prázdninách u matky a nevznikli matke prakticky žiadne náklady a na základe

toho matematicky vypočítať tzv. nespotrebované výživné tak, že počas prázdnin od matkou vyplateného
výživného odčítať náklady, ktoré otec v danom období vynaložil. Ďalej otec napadol výrok v časti určenia
nedoplatku na zročnom výživnom, kde nesúhlasí s tým, aby bol povinný zaplatiť dlžné výživné vo výške
1.260,- eur v lehote jedného mesiaca, nakoľko táto suma predstavuje dvojnásobok jeho mesačnej mzdy.
Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, prečo súd v rozpore so svojimi časovo staršími rozhodnutiami

mení spôsob úhrady dlžného výživného, kedy nedoplatok na výživnom sa určuje vo forme mesačných
splátok súbežne s bežným výživným. Jeho priemerný mesačný zárobok je 561,24 eur, výška cestovných
náhrad je nestabilná, mesačne sa mení a pokrýva jeho stravovacie výdavky v pracovných dňoch. Nie
je preto možné z cestovných náhrad vychádzať mechanicky priamo ako z príjmu, keďže tieto slúžia
zamestnancovi na krytie jeho zvýšených stravovacích výdavkov, ktoré mu vznikli s výkonom práce v

zahraničí. Z tohto dôvodu nie je možné, aby súd automaticky bral ich výšku ako podklad pre stanovenie
výživného resp. úhrady nedoplatku na výživnom. Na základe uvedeného preto žiada, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa spolu s jeho oprávneným uznesením zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

K odvolaniu matky zaslal písomné vyjadrenie otec maloletých deti, v ktorom uviedol, že s odvolaním
matky zo dňa 21.11.2014 nesúhlasí. Primárne nesúhlasí s tvrdením matky, že maloleté deti jej boli
zverené do osobnej starostlivosti od 15.06.2014, keď uviedol, že rozsudok, ktorý maloleté deti zveril
matke do osobnej starostlivosti ešte nie je právoplatný. Uviedol, že matka maloletých detí aj napriek
skutočnosti, že obe maloleté deti boli v jej starostlivosti a bola zastúpená právnym zástupcom mohla

spoločnespodanímnávrhunasúdpodaťajnávrhnapredbežnéopatrenieatakbyzabránilaprípadnému
strachu z exekúcie. Otec ďalej opakovane uviedol, že za nespotrebované výživné sa považuje výhradne
výživné, ktoré je určené na tvorbu úspor. Výkladom a contrario potom platí, že výživné okrem toho, ktoré
je určené na tvorbu úspor je spotrebovaným.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali včas
oprávnené osoby - účastníci konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 4 ods. 2), zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu
podľa § 156 ods. 3 O.s.p., preskúmal napadnutý rozsudok spolu s jeho opravným uznesením ako aj

konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.)
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti zverenia mal. detí vecne
správny a je potrebné ho v zmysle ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdiť a ďalších napadnutých častiach
ohľadne zastupovania a spravovania ich majetku, v časti určenia výšky bežného výživného ako aj v
závislom výroku o nedoplatku na zročnom výživnom v spojení s jeho opravným uznesením, ako aj v časti

nespotrebovaného výživného a v časti trov konania je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a
v zrušenom rozsahu mu vrátiť na ďalšie konanie v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) a f) O.s.p..Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 6P/150/2014 je návrh matky zo dňa
25.06.2014, ktorým sa domáhala zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom, keď žiadala, aby maloleté deti F. a F. boli zverené do jej výchovy a starostlivosti a to mal. F. s

účinnosťou od 15.06.2014 a mal. F. s účinnosťou od 22.06.2014 a otec bol zaviazaný platiť na ich výživu.
Otec svojim podaním zo dňa 22.10.2014 žiadal, aby súd zveril maloleté deti do striedavej starostlivosti
obidvoch rodičov.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,

ktorým súd rozhodol, že maloleté deti F. a F. budú zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich
bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach s účinnosťou od 25.06.2014, v časti určenia
výživného na mal. F. v sume 150,- eur mesačne a na mal. F. v sume 150,- eur mesačne, ktorú povinnosť
uložil otcovi s účinnosťou do 25.06.2014 vždy do 15.dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky,
v časti určenia nedoplatku na zročnom výživnom za čas od 25.06.2014 do 31.10.2014 na mal. F. v
sume 620,- eur a na mal. F. v sume 620,- eur, ktoré je otec povinný zaplatiť k rukám matky do jedného

mesiaca od právoplatnosti rozsudku a taktiež v časti nespotrebovaného výživného za čas od 25.06.2014
do 30.09.2014 pre mal. F. v sume 164,- eur a pre mal. F. v sume 252,- eur, ktoré je otec povinný zaplatiť k
rukámmatkydo3dníodprávoplatnostirozsudku,keďotecpodalodvolanieajvčastivýrokuonedoplatku
na zročnom výžinom, ktoré bolo opravené opravným uznesením Okresného súdu Skalica zo dňa 24.
októbra 2014.

V zmysle ustanovenia § 26 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 163 ods. 2 O.s.p., dohody
i súdne rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností možno zmeniť, ak sa zmenia pomery,
resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre doterajšiu úpravu, pričom zmena
rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu

predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností je teda zmena
pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výkon rodičovských práv
a povinností za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s
ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď
subjektívne - okolnosťami na strane rodičov maloletého alebo na strane maloletého, alebo objektívne

- vývojom objektívnych okolností.

Úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom sa uskutočňuje podľa stavu zisteného v čase
rozhodovania súdu (§ 154 ods.1 O.s.p.). Po tejto úprave však môžu nastať zmeny tak v pomeroch
rodičov, ako aj v pomeroch maloletých detí, odôvodňujúcich zmenu pôvodného rozhodnutia súdu príp.

dohody rodičov. Iba zmena závažnejšieho charakteru môže byť dôvodom na takú zmenu rozhodnutia.
Zmena pomerov môže spočívať v rôznych okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska záujmu
maloletých detí. Pri úvahe o tom, či sa má zmeniť rozhodnutie súdu alebo dohoda rodičov, treba mať
na zreteli záujem dieťaťa na jeho riadnej výchove, pri rešpektovaní stálosti výchovného prostredia.
Zmena doterajšieho výchovného prostredia je odôvodnená najmä vtedy, keď doterajšie výchovné

prostredie už nezabezpečuje priaznivé podmienky pre plnohodnotný vývoj a rozvoj maloletého.
Základným predpokladom pre zmenu pôvodného rozhodnutia súdu je, že od pôvodného rozhodnutia
došlo k takej zmene pomerov, ktorá vyžaduje zmenu pôvodnej úpravy, zohľadňujúc pritom primárne
záujem maloletého.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru,
že súd prvého stupňa v napadnutej časti zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky zistil
skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku a na základe vykonaných dôkazov, dospel
k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa tak v tejto napadnutej
časti v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa

obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219
ods. 2 O.s.p.).

Reagujúc na odvolacie námietky otca maloletých detí ohľadne nesprávneho určenia počiatku zverenia
maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa rozhodol

vecne správne, ak obe maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky a to od podania návrhu na
súd t.j. od 25.06.2014, nakoľko v zmysle ust. § 163 ods. 2 O.s.p. možno dohody i súdne rozhodnutia o
výkone rodičovských práv a povinností zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce
pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo kzmene pomerov. Z vykonaného dokazovania bola jednoznačne preukázaná zmena pomerov ohľadne
starostlivostiomaloletédeti,nakoľkotietobolirozsudkomOkresnéhosúduSkalica,č.k.5C/89/2010-113
zo dňa 11.08.2011 zverené do osobnej starostlivosti otcovi a obe deti ku dňu podania návrhu na súd sa

nachádzali v osobnej starostlivosti matky (mal. F. od 15.6.2014 a syn F. od 22.6.2014). Dôvodom tejto
zmeny boli nezhody v rodine otca vo vzťahu k deťom a nezvládanie jeho výchovy k mal. F., čo potvrdil
aj samotný otec a následne k matke prišiel aj syn F.. Z dokazovania vôbec nevyplynulo tvrdenie otca v
odvolaní, že by obe deti išli k matke len na prázdniny, nakoľko k matke prišli ešte počas školského roka a
v jej starostlivosti sú sústavne aj v súčasnosti. To, že matka platila na obe maloleté deti otcovi výživné v

zmysle ostatného rozhodnutia Okresného súdu Skalica č. k. 6P/353/2012-76 zo dňa 25.05.2013 nemení
nič na skutočnosti, že obe deti boli ku dňu podania návrhu na súd v jej osobnej starostlivosti. Správne
súd prvého stupňa posúdil, že zmena pomerov nastala v danom prípade u oboch maloletých detí ešte
pred podaním návrhu na súd, avšak matka žiadnym spôsobom nepreukázala dôvod hodný osobitného
zreteľa, pre ktorý nepodala tento návrh na súd skôr a preto súd s poukazom na vyššie cit. zákonné
ustanovenia mohol rozhodnúť o zmene výchovného prostredia t.j. o zverení maloletých detí do osobnej

starostlivosti matky až od podania návrhu na súd.

Na základe uvedeného, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zverenia
oboch maloletých detí do osobnej starostlivosti matky ako vecne správny v zmysle ust. § 219 ods. 1,2
O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa ďalej zaoberal odvolaním otca proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v napadnutej časti
zastupovania a spravovania majetku maloletých detí, v ktorej časti odvolací súd posúdil odvolanie otca
ako dôvodné.

Podľa § 27 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. (ďalej len „Zákon o rodine“), rodičia zastupujú maloleté dieťa pri
právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.

Podľa § 28 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,

b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine pri výkone rodičovských práv sú rodičia povinní chrániť
záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 3 veta prvá Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov,
ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.

Podľa § 32 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa

s náležitou starostlivosťou.

Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu
ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich
rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej

starostlivosti (§ 36 ods. 1 Zákona o rodine). Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná
a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie
maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1 Zákona o rodine). Rodičovské
práva a povinnosti majú obidvaja rodičia v rovnakom rozsahu a rozvodom manželstva ani jeden z rodičov
nestráca žiadnu časť výkonu rodičovských práv a trvajú v plnom rozsahu aj naďalej. Zásahy do ich

výkonu možno robiť len v súvislosti s konaním, menovaným v ust. § 38 Zákona o rodine. Pre aplikáciu
tohto ustanovenia však musí rodič naplniť niektoré so zákonom kvalifikovaných konaní. Bez splnenia
tejto podmienky do výkonu rodičovských práv a povinností rodiča zasahovať nie je možné.

Odvolací súd dospel k záveru, že ak súd prvého stupňa rozhodol, že zastupovať a spravovať majetok

maloletých detí bude v bežných veciach len ich matka a to bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia
má tak za to, že v tejto napadnutej časti súd prvého stupňa rozhodnutie neodôvodnil spôsobom
vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., pretože z odôvodnenia napadnutého rozsudku
nevyplýva, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, ak otca maloletých deti z výkonu týchtorodičovských práv vylúčil a teda napadnutým rozsudkom došlo k porušeniu práva účastníkov na riadny
proces, pretože títo majú podstatne sťažené postavenie pri napadnutí rozsudku odvolaním práve
vzhľadom na absenciu dôvodov rozhodnutia.

Z vykonaného dokazovania nebolo doteraz preukázané, že pôsobenie matky detí a otca by bolo
natoľko kontroverzné, že nie je možné, aby deti zastupovali obidvaja rodičia a taktiež nebolo v konaní
preukázané správanie sa otca, ktoré by bolo založené na iracionálnom podklade a javilo by sa ako
nepriaznivé a nie v súlade so záujmom dieťaťa. Ako zastupovanie tak aj správu majetku maloletých detí

realizujú rodičia alebo jeden z nich na základe rozhodnutia alebo dohody rodičov. O bežných veciach
môže rozhodovať každý z rodičov samostatne, pričom zároveň samostatne za dieťa v zmysle tohto
rozhodnutia aj koná. V podstatných veciach môže rovnako konať aj len jeden z rodičov, avšak zásadne
len na základe dohody s druhým rodičom. Ak sa nedohodnú, potom rozhodne na návrh niektorého z
rodičov súd.

Na základe uvedeného, tak bolo potrebné rozsudok súdu prvého stupňa v tejto napadnutej časti
zastupovania a spravovania majetku maloletých detí matkou v bežných veciach podľa ustanovenia
§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia vec vrátiť súdu prvého
stupňanaďalšiekonanie.Povinnosťouprvostupňovéhosúdubudeopätovnevyhodnotiťvšetkyokolnosti
daného prípadu, v potrebnom rozsahu doplniť dokazovanie, výsledky vykonaného dokazovania bude

potrebné vyhodnotiť jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom
rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť.

Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolaním otca v časti určenia výšky výživného a v závislom výroku o
nedoplatku na zročnom výživnom, ktoré odvolanie otca taktiež posúdil ako dôvodné.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti

a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,

majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

V zmysle § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi

jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je
potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča,
ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené
potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými,zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám,
schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné
výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú

napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa
tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných
poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a
výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane
povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu

a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho
domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale
i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný
stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce.
Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória
zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem

uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti
iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať
výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové
možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže,
že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom

prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutých častiach o výživnom, ako
aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvého stupňa v časti určenia bežného a tým aj
zročného výživného nezistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, pričom z

obsahu napadnutého rozsudku zároveň ani nemožno dostatočným spôsobom vyvodiť, akými úvahami
sa súd riadil, keď dospel k záveru, že otec maloletých detí by mal dosahovať príjem vo výške 1.183,04
eur, z ktorého príjmu súd pri určení vyživovacej povinnosti na obe maloleté deti aj vychádzal (otec je
zamestnaný v spoločnosti M. M. s.r.o., kde dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 591,24 eur,
poberá cestovné náhrady mesačne v priemerne 610,58 eur a výsluhový dôchodok vo výške 286,51 eur

mesačne), na základe čoho dospel súd k záveru, že polovicu vyplácaných cestovných náhrad možno
zarátať do jeho mesačného príjmu, keď súd prvého stupňa neskúmal jeho celkovú životnú úroveň. V
tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že do príjmu rodiča v pracovnom pomere sa síce zohľadňujú aj
benefity akými sú aj diéty (cestovné náhrady), ale len ako faktor určujúci životnú úroveň rodiča, teda
nie je možné z nich vychádzať priamo ako z príjmu, keďže tieto v prvom rade slúžia zamestnancovi

na krytie výdavkov, ktoré mu vznikli v súvislosti s výkonom práce, nie sú stabilné, pričom len odmena
patrí zamestnancovi za výkon práce. Odvolací súd taktiež poukazuje na nedostatok zdôvodnenia súdu
prvého stupňa ohľadne určenia rovnakej výšky výživného na obe maloleté deti, ktoré deti však nie sú
vekovo rovnaké s čím by mohli byť spojené rovnaké výdavky a súd prvého stupňa ničím nezdôvodnil
túto rovnakú výšku výživného a preto je rozhodnutie súdu v tejto časti nepreskúmateľné, keďže z

rozhodnutia nie je zrejmé z ktorých dôkazov pri rozhodovaní o tejto výške výživného vychádzal, ktoré
skutočnosti v súvislosti s uvádzaným považoval za preukázané a ktoré nie a na základe čoho. Odvolací
súd napokon zdôrazňuje, že síce podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný
rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 25-30% jeho čistého
príjmu, samozrejme však s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
v zmysle citovaného § 157 ods. 2 O.s.p., pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné
zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné

rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie
súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou
náležitosťou každého rozhodnutia. Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.5.1997, Hikgins c.

Francúzsko z 19.2.1998). Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. suplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna
2004sp.zn.III.ÚS209/04vyslovil,že„súčasťouobsahuzákladnéhoprávanaspravodlivékonaniepodľa
článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je

aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s
uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpovede
na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku s vyššie uvedeným je zrejmé, že prvostupňový
súd sa vyššie naznačenými kritériami pri odôvodňovaní súdneho rozhodnutia v časti určenia výšky
výživného na obe maloleté deti dôsledne neriadil v dôsledku čoho je i rozsudok v tejto napadnutej časti
nepreskúmateľným.

Keďže prvostupňový súd neodôvodnením napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.
porušil zákonom dané procesné práva účastníkov, odňal im tým možnosť konať pred súdom. Bolo preto
nevyhnutným, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, v napadnutých častiach určenia bežného
výživného, vrátane závislého výroku o nedoplatku zročnom výživnom s použitím ust. § 221 ods. 1 písm.
f) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu bude opätovne vyhodnotiť všetky okolnosti daného prípadu, v
potrebnom rozsahu, a to podľa vyššie uvedeného v odôvodnení tohto rozhodnutia odvolacím súdom,
doplniť dokazovanie, výsledky vykonaného dokazovania bude potrebné vyhodnotiť jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v

súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť.

V tejto súvislosti dáva ešte odvolací súd do pozornosti súdu prvého stupňa skutočnosť, že mal. F.
nadobudol dňa 2.11.2014 plnoletosť. Ak dieťa nadobudne plnoletosť v priebehu konania, súd s ním
koná ďalej ako s účastníkom, zaniká zastúpenie kolíznym opatrovníkom i zákonným zástupcom (zo

zákona, bez potreby osobitného rozhodnutia). Súd môže rozhodnúť aj za obdobie najviac troch rokov
pred podaním návrhu, ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Druhý rodič ostáva účastníkom
konania v tejto časti. Na základe uvedeného je tak potrebné, aby sa Adrián vyjadril, či sa k podanému
návrhu matky o určenie výživného pripája alebo nie, nakoľko po nadobudnutí plnoletosti nadobudol aj
procesnú spôsobilosť v zmysle ust. § 20 O.s.p. a teda je od uvedeného okamihu aktívne legitimovaný

na podanie takéhoto návrhu o výživné vo vzťahu k otcovi v zmysle ust. § 65 ods. 3 Zák. o rodine.

Predmetom odvolacieho konania bolo ďalej odvolanie oboch rodičov v časti rozhodnutia súdu o
nespotrebovanom výživnom, ktorým rozhodnutím súd prvého stupňa zaviazal otca zaplatiť k rukám
matky nespotrebované výživné za obdobie od 25.06.2014 do 30.09.2014 pre mal. F. v sume 164,- eur a

pre mal. F. v sume 252,- eur. Matka vo svojom odvolaní namietala jeho výšku a otec v odvolaní namietal,
že dané rozhodnutie nemá oporu v Zákone o rodine a vo veci nie je možné aplikovať ust. § 78 ods.
2 O.s.p.

Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou otca maloletých detí, keď je toho názoru, že v danom

prípade je rozhodnutie súdu v tejto časti nepreskúmateľné, keď z rozhodnutia nie je zrejmé, z akého
dôvodu súd prvého stupňa posúdil tento nárok matky v prejednávanej veci v zmysle ust. § 78 ods. 2
Zákona o rodine.

V zmysle ust. § 78 ods.2 Zák. o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté

dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Na základe toho sa pripúšťa záver,
že ustanovenia zákona o rodine, ktoré upravujú vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu,
nezakladajú nárok povinného na vrátenie súm takto vynaložených. Špecifickým charakterom je teda
daná odlišnosť od všeobecnej úpravy bezdôvodného obohatenia podľa Občianskeho zákonníka pri
platbách vykonaných z právneho dôvodu, ktorý odpadol v tom zmysle, že povinný sa nemôže dožadovať

vrátenia spotrebovaného výživného vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Rovnako sa nepriznáva právny
nárok na vrátenie dobrovoľného plnenia prevyšujúceho plnenie určené rozhodnutím súdu. Účelom tejto
úpravyjepredísťzhoršeniuživotnejúrovnemaloletých,kuktorémubynespornedošlovprípadezníženiavýživného so spätnou účinnosťou, a maloletý by mal povinnosť vrátiť spotrebované sumy. Preto zákon
zakotvuje zásadu nenávratnosti spotrebovaného výživného u maloletých detí.

Odvolací súd na základe uvedeného je toho názoru, že v prejednávanej veci si matka uplatnila nárok,
ktorý však právne nie je možné subsumovať pod ust. § 78 ods.2 Zák. o rodine, nakoľko v preskúmavanej
vecisimatkaodotcanárokujevráteniezaplatenéhovýživnéhozaobdobieod25.06.2014do30.09.2014,
za ktoré obdobie otcovi platila riadne výživné na obe maloleté deti na základe ostatného rozhodnutia
Okresného súdu Skalica č. k. 6P/353/2012-76 zo dňa 25.05.2013 a to aj napriek skutočnosti, že obe

maloleté deti boli v uvedenom období v jej osobnej starostlivosti. Z uvedeného tak vyplýva, že v
preskúmavanej veci nejde ani o zrušenie a ani o zníženie výživného na obe maloleté deti, nakoľko
uplatnený nárok matky sa opiera o nárok vzniknutý na základe zmeny výchovného prostredia maloletých
detí a teda nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu o zmene výkonu rodičovských práv, následne
odpadne právny dôvod plnenia tohto výživného zo strany matky otcovi.

V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 23. februára 2000 vedené po sp. zn. 4Cdo/147/99, v ktorom Najvyšší súd SR v obdobnej veci
uviedol, že v prípade ak je zo strany rodiča uhrádzané výživné, ktoré už nemá povinnosť platiť druhému
rodičovi,takvdanomprípadeidenastranedruhéhorodičaobezdôvodnéobohatenievzmysleust.§451
ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko rodič plnil vyživovaciu povinnosť druhému rodičovi z právneho

dôvodu, ktorý odpadol a preto je oprávnený ten z rodičov, ktorý toto výživné nedôvodne platil domáhať sa
jeho zaplatenia prostredníctvom súdu podaním návrhu, kde je ten rodič, ktorý toto výživné platil aktívne
legitimovanýapasívnelegitimovanýmjetenrodič,ktorýtotovýživnéprijal,avšakjepotrebnésitouplatniť
v zmysle us.t § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nie je možné požadovať toto výživné v zmysle
ustanovení zákona o rodine.

Podľa ust. § 79 ods.1 O.s.p. konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§
42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko
účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich
skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa

navrhovateľ domáha.

Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že k podaniu návrhu na začatie konania je procesne
legitimovaný v podstate každý subjekt odlišný od súdu. Konanie je začaté okamžikom, kedy návrh
prišiel súdu. Týmto okamžikom vzniká súdu povinnosť skúmať, či subjekt, ktorý návrh podal je spôsobilý

byť účastníkom konania. V návrhu na začatie konania sa navrhovateľ môže domáhať rôznych svojich
nárokov uvedených v § 80 O.s.p.. Čoho sa navrhovateľ pre seba konkrétne domáha, musí byť uvedené
v konečnom návrhu, alebo žalobnej žiadosti, ktorá musí byť presná a určitá, pretože vymedzuje predmet
konania.

Na základe uvedeného je tak potrebné, aby súd prvého stupňa v zmysle skúmania podmienok konania
podľa § 103 O.s.p. podľa ktorého kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky
za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania) mal v spolupráci s navrhovateľom spôsobom
uvedeným v § 43 O.s.p. sa pokúsiť o odstránenie vád návrhu, pretože ide o vadu konania, ktorú je
možné odstrániť.

Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa nepostupoval týmto spôsobom a ani v priebehu konania sa
nepokúsil o odstránenie tejto vady konania, rozhodol o nejasnom návrhu matky.

V zmysle ust. § 212 ods. 3 O.s.p. na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd,

len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzniknuté vady musia byť v bezprostrednom
vzťahu k možnej nesprávnosti výsledku konania. Medzi tieto vady konania, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, patrí predovšetkým nedostatok niektorej z podmienok, pokiaľ sa vadu
nepodarilo zhojiť v priebehu konania. V týchto prípadoch vada spravidla nielen mohla, ale aj priamo
mala za následok vydanie nesprávneho rozhodnutia, ako je tomu i v danej veci.

Odvolací súd preto o tomto napadnutom výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa postupoval v zmysle
ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. konštatujúc, že nie sú podmienky ani na potvrdenie ani na zmenu
rozsudkusúduprvéhostupňavtejtonapadnutejčastiohľadnenespotrebovanéhovýživnéhorozhodnutiezrušil, pretože konanie o tomto nároku matky nemalo pre nedostatok podmienok konania prebehnúť.
Keďže odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti, v zmysle § 221 ods. 2 O.s.p.
vrátil vec súdu prvého stupňa v tomto zrušenom rozsahu na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.