Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Wednesday, April 9, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/97/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221625
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8113221625.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobkyne: G. Z., X..

XX.XX.XXXX, L. J., J. XXXX/X, v konaní právne zastúpená E.. G. L., C. R. R. Y. J., R. XX, proti
žalovanému: K. Z. Ž. J., C.. R.., A.: XX XXX XXX, D. X, F., v konaní právne zastúpený E.. G. L., C. R.
R. Y. F., K. XX, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

zrušuje rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu F., R. R. C. XX, XXX XX F., pod spisovou značkou
XC XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,

žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške XXX,XX Eur v lehote 3 dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX domáhala zrušenia
rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Y. F. sp. zn. XC XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX podľa §
40 ods. 1 písm. c), e), g), i) a j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa XX.XX.XXXX uzavrela so žalovaným poistnú zmluvu č.
XXXXXXXXXX. Žalovaný si na arbitrážnom súde v konaní pod spisovou značkou XC XXX/XXXX
uplatňoval voči žalobkyni nárok na peňažné plnenie vo výške XX,XX Eur spolu s príslušenstvom. Dňa

XX.XX.XXXX Arbitrážny súd Y. F. vydal rozhodcovský rozsudok. Žalobkyňa nemala možnosť vyjadriť
sa k žalobe pred rozhodcovským súdom. Namietala tiež skutočnosť, že právny zástupca žalovaného
na listinu označenú ako žaloba nepripojil svoj vlastnoručný podpis. Mala za to, že rozhodcovský súd
konal bez riadne podaného návrhu na začatie konania. Namietala neplatnosť samotnej rozhodcovskej
doložky, keďže žalobkyňa ako spotrebiteľka si ju osobitne nevyjednala a nemala na výber, vzhľadom na
jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami a poukázala pritom na právne závery Najvyššieho
súdu SR v rozhodnutí 6Cdo 1/2012. Rozhodcovskú doložku považovala za neprimeranú zmluvnú

podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru žalobkyne je tiež rozhodcovská
doložka v rozpore s ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uvádzal, že v danom prípade nie je založený namietaný a ani iný
zákonný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovská doložka bola medzi žalobkyňou
a žalovaným dojednaná individuálne, preto nie je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a
je platná. Rozhodcovská doložka bola uzatvorená v rámci poistnej zmluvy, ale oddelene od ostatného

textu Všeobecných poistných podmienok (ďalej len VPP), a to Osobitným zmluvným dojednaním číslo
XX/XXXX. Toto osobitné zmluvné dojednanie žalobkyňa podpísať nemusela a nemalo by to žiadny vplyv
na zvyšok VPP, a teda na poistný vzťah. Poukázal na to, že poistník síce podpisuje celý súvislý text
VPP, je však individuálne viazaný len tými ustanoveniami, na ktoré poukazuje poistná zmluva. Tým,že osobitné dojednanie môže poistník prijať alebo neprijať a má teda alternatívy, je podľa žalovaného
preukázané individuálne dojednanie tejto zmluvnej podmienky.

DôkazomindividuálnehodojednaniajeajZáznamopotrebáchapožiadavkáchklienta,ktorýpredchádzal
uzavretiu poistnej zmluvy a ktorý preukazuje to, že klient bol poučený o možnostiach riešenia sporov v
rozhodcovskom konaní a nežiadal ďalšie dopĺňajúce vysvetlenia. V dôsledku individuálneho dojedania
rozhodcovskej doložky nemôže už súd skúmať prípadnú nerovnováhu v právach a povinnostiach, čo
však navyše ani nie je tento prípad.

Poukázalnakoncepciupriemernevnímavéhoaobozretnéhospotrebiteľaavtejsúvislostinaskutočnosť,
že text osobitných zmluvných dojednaní je samostatne graficky, vizuálne a právne oddelený, obsahuje
len 2 body, je teda stručný a zrozumiteľný bez toho, aby mohol spotrebiteľa zavádzať, pričom na
znak vôle a súhlasu s jeho obsahom je samostatne verifikovaný menom, priezviskom, miestom,
dátumom, číslom občianskeho preukazu a osobitným podpisom žalobkyne vzťahujúcim sa len k týmto

dojednaniam.

Žalovaný odmietol tvrdenie, že by v rozhodcovskom konaní bola porušená rovnosť účastníkov. Poukázal
na to, že žalobkyňa bola v rozhodcovskom konaní pasívna a nevyužila žiadne zo svojich procesných
práv. Uviedol, že zo žaloby nevyplýva, aké zákony na ochranu spotrebiteľa mali byť v rozhodcovskom

konaní porušené. Vo vzťahu k námietke, že žaloba na rozhodcovský súd nebola podaná riadne
mal za to, že tomu tak nie je a že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, a to osobou, ktorá
zastupovala žalovaného. Návrh bolo touto osobou, teda právnym zástupcom žalovaného riadne
podpísaný. Arbitrážny súd tento návrh prijal. Poukázal tiež na to, že dodatočne bola daná žalobkyni
možnosť odmietnuť rozhodcovské konanie dodatkom č. 2 (bod 7, časť XVII. ods. 11b k VPP), ktorý

pripojil k vyjadreniu.

Žalovaný tiež namietal nesplnenie poplatkovej povinnosti žalobkyne s vyslovením názoru o tom, že dané
konanie je osobitným konaním, ktoré sa spoplatňuje. Vyslovil tiež názor o neurčitosti žalobného petitu,
v ktorom má byť uvedený aj právny dôvod požadovaného zrušenia rozhodcovského rozsudku. Žalobu

žiadal zamietnuť.

V priebehu konania žalovaný taktiež žiadal zohľadniť 19. odôvodnenie Smernice 93/13/EHS a poukázal
na závery Ústavného súdu SR II. ÚS 499/2012. Mal za to, že pri poistných zmluvách smernica
predpokladá pri skúmaní neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve určitý postup a toto

porušenie vymedzeného logického postupu je ústavne neprípustné a rovnako je v rozpore so zámerom
smernice. Poukázal tiež na skutočnosť, že smernica poskytuje za účelom určenia, či podmienka vytvára
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach aj tzv. test primeranosti podmienky podľa článku 4
smernice. Test primeranosti stanovuje okolnosti, ktoré je potrebné vziať do úvahy pri skúmaní či
podmienka je neprijateľná. Pre označenie zmluvného dojednania za neprimerané je nutné preukázať

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vždy ku ťarche spotrebiteľa. Súd musí brať do
úvahy povahu služby, ktorú žalovaný žalobkyni poskytol, všetky špecifické okolnosti, ktoré sprevádzali
uzatvorenie zmluvy, všetky ďalšie podmienky zmluvy vo vzájomných súvislostiach, najmä či na prvý
pohľad jednostranná izolovaná podmienka vytrhnutá z kontextu nie je vyvážená inou výhodnou
zmluvnou podmienkou a to všetko v dobe uzatvorenia zmluvy.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením s poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX,
všeobecnými poistnými podmienkami a osobitnými zmluvnými dojednaniami k tejto zmluve, spisom
Arbitrážneho súdu F.A. XC XXX/XXXX, záznamom o požiadavkách a potrebách klienta, ako aj ďalším
spisovým materiálom a zistil tento stav:

Dňa XX.XX.XXXX uzavreli účastníci poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, týkajúcu sa životného poistenia
žalobkyne, ktoré malo trvať od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.

Ako vyplýva zo spisu Arbitrážneho súdu F. XC XXX/XXXX, k zániku tohto poistenia došlo dňa

XX.XX.XXXX na základe žiadosti žalobkyne o zrušenie poistnej zmluvy.

Súčasťou príslušnej poistnej zmluvy sú VPP v počte 12 strán napísané drobným písmom, ktoré
podpísala aj žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX. Čl. XV. upravuje rozhodcovské konanie. V bode 1 sakonštatuje, že poisťovňa a poistník sa dohodli na tom, že všetky spory sa budú riešiť v rozhodcovskom
konaní. O výbere rozhodcovského súdu alebo o poverení rozhodcov pre konkrétny prípad rozhoduje
poisťovňa, ktorá vydá aj štatút rozhodcovského súdu. VPP pokračujú formou predtlače do osobitných

zmluvných dojednaní k poistnej zmluve, ktoré sú označené ako „Osobitné zmluvné dojednania č.
XX/XXXX“ a v nich v bode 2 sa uvádza, že poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a
každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi
zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti
podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné

strany ako rozhodcovskú doložku. Aj tieto osobitné zmluvné dojednania sú podpísané žalobkyňou v ten
istý deň XX.XX.XXXX.

V časti XVII. VPP označených ako „záverečné ustanovenia“ je 19 bodov (vrátane podbodov), pričom v
bode 7a sa uvádza, že s uzavretím poistnej zmluvy je pri jej vzniku spojený osobitný provízny náklad
v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi poisťovňou a poistníkom, ktorý

uhrádza poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo
výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy, ktorá sa vysporiada
pri ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkupnej hodnote, ak je vytvorená, alebo poistnému
plneniu. Ak odkupná hodnota pri ukončení poistného vzťahu vytvorená nebola, pohľadávka sa stáva
splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa je oprávnená voči poistníkovi ju uplatniť podľa

zásad dohodnutých v týchto VPP pred rozhodcovským súdom.

Práve vyššie uvedený nárok si žalovaný uplatnil návrhom na Arbitrážnom súde v F., pričom nárok vyčíslil
na sumu XX,XX Eur.

Arbitrážny súd F. dňa XX.XX.XXXX bez pojednávania vydal rozsudok pod sp. zn. XC XXX/XXXX, ktorým
uložil žalobkyni (v rozhodcovskom konaní žalovanej) zaplatiť K. Z. Ž. J., C.. R.. sumu XX,XX Eur a
trovy rozhodcovského konania vo výške XXX Eur. Rozsudok bol žalobkyni doručený dňa XX.XX.XXXX.
Poučenie rozhodcovského rozsudku obsahuje informáciu o možnosti podania odporu v lehote 5 dní od
doručenia, ale len za podmienky zaplatenia poplatku za odpor vo výške XX Eur.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že pri uzatváraní poistnej zmluvy sa so sprostredkovateľkou o
rozhodcovskej doložke ani o riešení prípadných sporov nebavili. So sprostredkovateľkou poistenia H. F.
sa rozprávali len ohľadom príslušného poistného produktu a jeho výhodách. Žalobkyňa podpísala všetky
listiny, ktoré jej sprostredkovateľka poistenia predložila, vrátane poistnej zmluvy, VPP a osobitných

zmluvných dojednaní, ktoré si neprečítala, aj keď mala takúto možnosť. Sprostredkovateľka jej ukázala
miesta pod poistnou zmluvou a osobitným zmluvným dojednaním, kde sa má podpísať.

Svedkyňa H. F. uzatvárala poistnú zmluvu so žalobkyňou ako sprostredkovateľka poistenia na základe
zmluvy uzavretej so žalovaným. Potvrdila, že žalobkyňu neupozorňovala na rozhodcovskú doložku, o

ktorej ani ona nebola informovaná. Prehlásila, že nebola školená o rozhodcovskej doložke ani o riešení
sporov medzi poisťovňou a klientom. Uviedla aj to, že pre uzavretie poistnej zmluvy bolo nevyhnutné,
aby poistník podpísal nielen poistnú zmluvu, ale aj všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné
dojednania.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len OZ),
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa§52ods.3OZ,spotrebiteľomjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekoná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

V § 53 ods. 4 OZ sú len demonštratívne vymenované niektoré neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej
zmluve.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovské konanie je upravené v zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len citovaného zákona),

účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o

nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto

zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený.

Podľa § 41 ods. 1 citovaného zákona, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

V predmetnom konaní súd zistil, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná v 30-
dňovej lehote, keďže rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený XX.XX.XXXX a žalobu na tunajší
súd podala XX.XX.XXXX.

Čo sa týka námietky žalobkyne, že návrh na rozhodcovský súd nebol podaný riadne, pretože nebol
podpísaný právnym zástupcom žalovaného, súd má zato, že úlohou súdu v tomto konaní nie je
posudzovať procesné náležitosti návrhu na začatie konania pred rozhodcovským súdom. Napriek tomu
má súd za to, že návrh podaný žalovaným na Arbitrážny súd F. spĺňal všetky formálne náležitosti pre
konanie pred rozhodcovským súdom a rozhodcovský súd za danej situácie nemal dôvod návrh pre

prípadné formálne nedostatky neposúdiť a konanie zastaviť.

Tvrdenia žalovaného, že žalobkyňa mohla viazanosť dohody o rozhodcovskom konaní ovplyvniť aj
dodatočným odmietnutím rozhodcovského konania na základe Dodatku č. 2 zo dňa XX.XX.XXXX v
30-dňovej lehote neboli nijako preukázané. Žalovaný síce predložil súdu Dodatok č. 2, nijako však

nepreukázal, že by tento dodatok bol žalobkyni aj doručený. Prijatie dodatku jednou zmluvnou stranou
však nemôže meniť zmluvu bez vedomosti strany druhej.Je nepochybné, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
ustanovenia § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Základom tohto sporu bolo posúdenie, či
rozhodcovská doložka obsiahnutá vo VPP a osobitných zmluvných dojednaniach bola individuálne

dojednaná. Súd poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 2 OZ v znení účinnom od 01.01.2008. Podľa
citovaného ustanovenia sa za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Smernica Rady 93/3/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza nie z

minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať, ale zo vzorového okruhu klauzúl. V
konečnom dôsledku sa okruh neprijateľných podmienok de lege lata uvedený v § 53 ods. 4 OZ upravil
postupne viacerými novelami až po uplynutí transpozičnej lehoty (napr. neprimeraná sankcia pod písm.
k) bola upravená až novelou vykonanou zákonom č. 568/2007 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2008, kým
hlavná transpozícia bola vykonaná zákonom č. 150/2004 Z. z. účinným od 01.04.2004). Členské štáty si
mohli vybrať, do akej miery prevezmú smernicou odporúčané nekalé klauzuly. Zároveň sa však umožnilo

členským štátom prekročiť rámec smernice, čo umožnilo upraviť okruh neprijateľných podmienok aj
širšie ako odporúča smernica ,,Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia
kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho
stupňa ochrany spotrebiteľa“. (čl. 8 smernice).

Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil režim
súdnejkontrolyneprijateľnýchpodmienokvspotrebiteľskýchzmluváchnazákladeindikatívnehovýpočtu
neprijateľných podmienok (arg. slovo ,,najmä“ v § 53 ods. 4 OZ). To znamená, že súdu nič nebráni
judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly v
§ 53 ods. 1 OZ, a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo okruhu

uvedeného v Občianskom zákonníku. Nemožno napríklad vylúčiť, že súd so zreteľom na ostatné
zmluvné podmienky (čl. 4 ods. 1 smernice) posúdi rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú bez ohľadu
na jej znenie, teda že neobstojí žiadna rozhodcovská doložka a priestor pre rozhodcovské konanie bude
len pri preukázateľnom individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy zo strany spotrebiteľa.

Ak sú zmluvné podmienky už vopred napísané v predtlačenom formulári, potom ťažko možno dospieť k
záveru o tom, že by sa mohol meniť ich obsah. Žalovaný správne uviedol, že VPP sú súčasťou poistnej
zmluvy, čo vyplýva priamo zo zákona (§ 788 ods. 3 OZ). Preto aj v prípade, ak by žalobkyňa nepodpísala
sporné osobitné zmluvné dojednania, stále by platili VPP, ktoré taktiež obsahovali rozhodcovskú
doložku v čl. XV. Spomínané VPP totiž tvoria zákonnú súčasť poistnej zmluvy, takže nebolo nutné ich

podpísať, zároveň to však znamená, že sa nemohol meniť ich obsah. Dôkazné bremeno preukázania
individuálneho dojednania spočíva na dodávateľovi, teda žalovanom, tak, ako to jasne vyplýva z §
53 ods. 3 OZ v aktuálnom znení, ktorý dokonca zakotvuje fikciu o tom, že zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú za individuálne dohodnuté, opak musí preukázať dodávateľ. V danom prípade však toto
dôkazné bremeno žalovaný neuniesol a ťažko si možno predstaviť opak v prípade predtlačeného

formulára. Žalovaný ako jediný dôkaz označil „Záznam o požiadavkách a potrebách klienta“ zo dňa
XX.XX.XXXX podpísaný žalobkyňou. Ten je opäť v predtlačenom formulári (okrem následných kolóniek
týkajúcich sa predmetu poistenia a poistného). V predtlačenej časti formulára je uvedené, že v prípade
vzniku sporov vyplývajúcich zo sprostredkovania poistenia je možné na ich mimosúdne vyrovnanie
využiť inštitút rozhodcovského konania v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. a VPP poisťovne platných

od XX.XX.XXXX. Uvedená veta je však absolútne bezvýznamná pre tento spor. Nepreukazuje, že boli
poskytnuté informácie spotrebiteľovi o rozhodcovskom konaní, ale upozorňuje len na možnosť riešenia
sporov v rozhodcovskom konaní, navyše nie sporov z poistenia, ale zo sprostredkovania poistenia.
Navyše z výpovede žalobkyne a svedkyne - sprostredkovateľky poistenia vyplynulo, že k žiadnemu
individuálnemu vyjednávaniu rozhodcovskej doložky nedošlo.

Súd poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ. Dané zákonné ustanovenie je platné a v
zmysle neho spornú rozhodcovskú doložku je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku. Citované
ustanovenie bolo zavedené do Občianskeho zákonníka novelou účinnou od 01.01.2008.

Pri posudzovaní spotrebiteľských zmlúv je potrebné si uvedomiť, že nie je dôležité to, že spotrebiteľ
zmluvu podpísal a s podmienkami zmluvy súhlasil. Ustanovenia zmluvných podmienok, ktoré sú
formulárovo predtlačené a neumožňujú jednoznačne slabšej strane (spotrebiteľovi) ich modifikáciu,
predstavujú možnosť vyvolania nepriaznivých následkov na strane spotrebiteľa (nález Ústavného súduČR III. US 562/12 zo dňa 24.10.2013, I. US 199/11). Tento uhol pohľadu spočívajúci v rozhodujúcom
princípe, a to princípe ochrany práva spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, je rozhodujúci
pri spotrebiteľských právnych vzťahoch. Ani argumentácia žalovaného o vylúčení posudzovania

neprijateľných zmluvných podmienkach v poistných zmluvách s ohľadom na smernicu Rady 93/13/EHS
neobstojí. Súd svoje rozhodnutie vyvodil z právnych noriem, na ktoré poukázal vyššie a tie sú v súlade
s európskou právnou úpravou a judikatúrou. Navyše príslušná časť smernice sa netýka rozhodcovskej
doložky, ale podmienky vyplývajúcej z poistného rizika.

Súd si pri rozhodovaní osvojil právne závery vyslovené Najvyšším súdom SR v rozhodnutiach 6MCdo
9/2012, 6Cdo 1/2012, 6Cdo 3/13, 6ECdo 7/13, a teda nesúhlasí so závermi rozhodnutí, na ktoré
poukázal žalovaný a ktoré prijali súdy nižšieho stupňa. Pokiaľ ide o uznesenie Najvyššieho súdu SR
3MCdo 14/11, na ktoré poukázal žalovaný, to neobsahuje jednoznačný právny záver, ale vytýka súdom
nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí, týkajúce sa posúdenia možnosti odstúpenia od rozhodcovskej
doložky.

Súd sa teda stotožnil s právnymi názormi vyslovenými senátom Najvyššieho súdu SR 6Cdo. Konkrétne
v rozhodnutí 6Mcdo 9/2012 Najvyšší súd SR uviedol: „Návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy sa
má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje
možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom

konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie
týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so
spotrebiteľom ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi
viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená“.

Ďalšie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Cdo 1/2012 sa týka žalovaného a aj v ňom Najvyšší súd
SR dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná
a že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Rozhodcovská doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy, keďže sa v nej výslovne

uvádzalo, že jej súčasťou sú ako predtlačený formulár VPP pre životné poistenie, a teda aj rozhodcovská
doložkaobsiahnutávXV.častiatobezohľadunato,žeúčastnícipodpísali(taktiežformoupredtlačeného
formulára) osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku uvedenú v
poistných podmienkach. Hoci sťažnosť žalovaného proti tomuto uzneseniu bola prijatá na Ústavný súd
SR, doposiaľ vo veci rozhodnuté nebolo a uznesenie Najvyššieho súdu SR platí.

Ten istý právny záver bol vyslovený aj v ďalšom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 6Cdo 3/13 zo dňa
13.03.2013 a 6ECdo 7/13 zo dňa 26.06.2013.

Súd poukazuje na to, že spotrebiteľ podpísal rozhodcovskú doložku, pretože inú možnosť nemal, pokiaľ

chcel uzatvoriť poistnú zmluvu. Žalovaný nepreukázal, že by žalobca ako spotrebiteľ bol informovaný o
rozhodcovskom konaní ako inštitútu, o jeho rozdieloch v porovnaní so súdnym konaním, či o rokovacom
poriadku rozhodcovského súdu. Opäť je potrebné zdôrazniť, že princíp ochrany práv spotrebiteľa je
dôležitejší ako princíp „ignoratia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje), na čo poukázal
aj Najvyšší súd SR v spomínanom rozhodnutí 6MCdo 9/12. Vykonané dôkazy - výpoveď žalobkyne a

svedkyne vylučujú poskytnutie týchto informácii.

Rozhodcovský súd si podľa rozhodcovskej doložky vyberá sám žalovaný. Už táto okolnosť vyvoláva
pochybnosti o nezaujatosti rozhodcovského súdu, keďže aj jeho činnosť má charakter podnikania. Aj
Ústavný súd ČR v náleze II. US 2164/10 zo dňa 01.11.2011 uviedol, že v rozhodcovskom konaní

ide o vyjasnenie a urovnanie vzájomných práv, ktoré sa realizujú činnosťou rozhodcu v zastúpení
strán, ktoré na rozhodcu zmluvou delegovali svoju vôľu. Preto rozhodcovské konanie nie je konaním
súdneho typu a to vedie k prísnejšiemu nazeraniu na rozhodcovskú doložku a jej náležitostí tak, aby
nepredstavovali neprimerané podmienky v spotrebiteľských zmluvách, a teda nevyvolávali nerovnováhu
medzi účastníkmi konania a neviedli k značnej procesnej nevýhode jedného z účastníkov. Táto procesná

nerovnováha môže spočívať aj v zbavení spotrebiteľa ochranných ustanovení právneho poriadku o
ochrane spotrebiteľa, napr. formou rozhodovania na základe zásad spravodlivosti. Ústavný súd ČR
ďalej uvádza, že to, aby rozhodcovská doložka v spotrebiteľských zmluvách bola platne dojednaná,
predpokladá predovšetkým transparentné pravidlá pre určenie rozhodcu. V tejto súvislosti možnopoukázať aj na ďalší nález Ústavného súdu ČR IV. US 2735/11 zo dňa 03.04.2012, v ktorom sa
zdôrazňuje, že právo na zákonného sudcu zaručené v čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd sa
primerane vzťahuje aj na rozhodcovské konanie. Ak sa výber rozhodcu neurčil podľa transparentných

pravidiel, nemôže byť akceptovateľný ani výsledok tohto rozhodovania.

V náleze Ústavného súdu ČR II. US 2164/10 sa ďalej uvádza, že rozhodcovské konanie musí
zaručovať procesné práva porovnateľné s konaním, ktoré by bolo na mieste v prípade, ak by spotrebiteľ
neuzavrel rozhodcovskú doložku (napr. ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia, absencia iných

prekážok v uplatnení spotrebiteľských práv). Podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky
procesného charakteru musia garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ
znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, teda spotrebiteľa.

Vychádzajúc z vyššie uvedených myšlienok, s poukazom na rokovací poriadok Arbitrážneho súdu F.,
ktorý je súdu a nepochybne aj žalovanému známy z iných súdnych sporov vedených na tunajšom súde,

možno dospieť k záveru o poškodení procesných práv spotrebiteľa, pretože jednoznačne znevýhodňuje
spotrebiteľa oproti súdnemu konaniu. Možno poukázať napr. na zásadu písomnosti rozhodcovského
konania; na to, že spotrebiteľ má síce možnosť žiadať nariadiť pojednávanie, ale len za poplatok XX Eur,
navyše musí platiť aj paušál na správne náklady, ktorý je odstupňovaný podľa hodnoty sporu (od 84 do
6 000 Eur); na podanie odporu voči rozhodcovskému rozsudku je stanovená neúmerne krátka 5-dňová

lehota; fikcia o doručení rozsudku platí aj v prípade, že adresát sa nezdržiava na adrese doručovania; v
prípade procesných úkonov je podmienkou prijatia takéhoto procesného úkonu zaplatenie príslušného
poplatku (v tomto prípade podmienkou na podanie odporu je zaplatenie XX Eur); nie je upravené
oslobodenie od poplatku v dôsledku hmotnej núdze spotrebiteľa a pod.

Súd teda dospel k záveru o tom, že zmluvná podmienka obsahujúca rozhodcovskú doložku v čl. XV.
VPP, ale aj v osobitných zmluvných dojednaniach je neprijateľná, a teda neplatná a preto žalobe vyhovel.
Súd pritom zohľadňoval aj trest primeranosti. Zároveň tým bol daný aj zákonný dôvod pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. Ďalšími uplatnenými
dôvodmi zrušenia rozhodcovského rozsudku sa súd nepovažoval za potrebné zaoberať, pretože by to

bolo nadbytočné. Rozhodujúci pre rozhodnutie bol uznaný dôvod podľa § 40 ods. 1 písm. c) s dôsledkom
záveru o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, keďže ďalšie dôvody uplatnené žalobu takýto
dôsledok nemajú (§ 43 citovaného zákona).

Celkové správanie sa žalovaného voči poistníkom počnúc zakomponovaním sporného článku do

objemovo rozsiahlych VPP týkajúceho sa či už rozhodcovskej doložky alebo čl. XVII. zakladajúceho
právo na vymáhanie vrátenia provízií vyplatených sprostredkovateľovi poistenia od poistníka, „skrytého“
opäť v rozsiahlych záverečných ustanoveniach, neinformovanie poistníka o dôsledkoch zániku poistenia
v súvislosti s daným článkom a uplatnenie príslušnej pohľadávky, ale rovno doručenie rozhodcovského
rozsudku možno hodnotiť ako správanie v hrubom rozpore s pravidlami morálky.

Úspešnej žalobkyni bola priznaná náhrada trov konania podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len O.s.p.), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu
trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.

Úspešnej žalobkyni súd priznal náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške
XXX,XX Eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za 3 úkony právnej pomoci á XX,XX
Eur (prevzatie a príprava zastúpenia XX.XX.XXXX, žaloba XX.XX.XXXX, vyjadrenie vo veci samej
XX.XX.XXXX), za 1 úkon á XX,XX Eur (vyjadrenie k odvolaniu XX.XX.XXXX) a 3 úkony á XX,XX Eur

(účasť na pojednávaniach v dňoch XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX) v súlade s ustanovením
§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb spolu vo výške XXX,XX Eur. Ďalej súd postupom podľa § 16 ods. 3 citovanej
vyhlášky priznal režijný paušál vo výške XX,XX Eur (3×X,XX € , 1×X,XX €, 3×X,XX €).

Zvyššieuvedenéhovyplýva,žežalobkynivzniklitrovykonaniavovýškeXXX,XXEur,naktorýchnáhradu
súd zaviazal žalovaného, pričom podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je tento povinný zaplatiť ich na účet jej
právneho zástupcu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.