Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, April 14, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 28Sp/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200034
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015200034.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci navrhovateľa
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi - správnemu
orgánu Okresný úrad Rimavská Sobota, katastrálny odbor, Kraskova č. 2, 979 01 Rimavská Sobota,
za účasti ďalšej účastníčky D. C., XXX XX N. XXX o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho
orgánu č. V 2678/2014 zo dňa 11. novembra 2014 takto

r o z h o d o l :

RozhodnutieOkresnéhoúraduRimavskáSobota,katastrálnyodborč.V2678/2014zodňa11.novembra
2014 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok 35.-Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Odporcarozhodnutímč.V2678/2014zodňa11.novembra2014podľa§31ods.3zákonač.162/1995Z.
z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny
zákon) zamietol návrh navrhovateľa na vklad záložnej zmluvy č. XXX/XXXX-PTR zo dňa 19. 9. 2014
do katastra nehnuteľností uzatvorenej medzi navrhovateľom a ďalšou účastníčkou, predmetom ktorej
sú nehnuteľnosti vedené v k. ú. N. na LV č. XXX bližšie špecifikované v predmetnej zmluve.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ predložil k návrhu na vklad zmluvu o zriadení záložného
práva a dohodu o splnomocnení pre splnomocnenca ProHelp združenie občianskoprávnej pomoci na
zastupovanie záložcu. Odporca dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení je neplatná pre rozpor
záujmov zástupcu a zastúpeného v zmysle § 22 ods.2 Občianskeho zákonníka. Bola vyhotovená
ako predtlač s vytlačeným názvom a sídlom splnomocnenca, podmienkami a s ručne vypísanými
kolónkami s menom a adresou splnomocniteľa a špecifikáciou nehnuteľností. Tieto skutočnosti svedčia

tomu, splnomocniteľovi nebola daná možnosť slobodne a dobrovoľne si vybrať, koho splnomocní na
zastupovanie a že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude za dlžníka konať. Keďže bola dohoda
o splnomocnení predložená súčasne s úverovou zmluvou, nemožno tento právny úkon považovať
za úpne nezávislý od veriteľa. Takisto z obsahu tejto dohody vyplýva, že účelom je zabezpečenie
splnenia dlžníkovho záväzku zo zmluvy o úvere, čo spochybňuje konanie splnomocnenca v záujme
splnomocniteľa. Dohoda o splnomocnení bola podpísaná splnomocniteľom o deň neskôr ako úverová

zmluva, čo nasvedčuje tomu, že uzavretie úverovej zmlulvy je podmieňované podpisovaním dohody o
splnomocnení a je otázne, či by bol poskytnutý úver bez podpísania tejto dohody. Takýto právny úkon
nie je možné považovať za nezávislý od veriteľa. Aj z podmienok dohody o splnomocnení vyplýva,
že ide o to, aby zástupca konal v zájme navrhovateľa. Ďalej z dohody o splnomocnení vyplýva, že
splnomocniteľ ju podpísal v neprítomnosti zástupcu. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh na
uzatvorenie zmluvy urobený v neprítomnosti druhej strany, nestačí písomna forma. Je nevyhnutné, aby

konajúci takto písomne prejavenú vôľu druhej strane adresoval. To znamená odoslal ju, alebo urobil
nevyhnutné úkony k tomu, aby mohla byť táto vôľa odoslaná, či poverením inej osoby alebo poštou aleboosobným doručením druhej strane. Navrhovateľ k návrhu nepripojil žiadne dôkazy, z ktorých by bolo
jednoznačné, že prijatie návrhu bolo urobené včas. Odporca uzavrel, že z týchto skutočností vyplýva,
že podanie obsahuje vážne nedostatky, pre ktoré bol návrh zamietnutý.

Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný
prostriedok a žiadal, aby správny orgán sám zrušil napadnuté rozhodnutie a v prípade, že tak
neurobí, aby tak urobil súd a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že
dohoda o splnomocnení bola uzatvorená riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho

zákonníka o zastúpení a spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu. Správny orgán je povinný
pri rozhodovaní vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu, pričom napadnuté rozhodnutie vychádza len
z ničím nepodložených predpokladov, čo vyplýva aj zo samotného odôvodnenia. Nesúhlasil s tým, že
správny orgán konštatoval, že záložca nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, pretože takáto úvaha
nespĺňa základné kritéria odôvodnenia podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku. Takisto nesúhlasil s tým,
že dohoda o splnomocnení by bola právnym úkonom v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, pretože nestačí, aby bola pochybnosť o nestrannosti zástupcu ale musí existovať reálny
rozpor medzi jeho záujmami a záujmami zastúpeného. Ďalej v opravnom prostriedku navrhovateľ tvrdil,
že dohoda o splnomocnení je samostatným dvojstranným právnym úkonom medzi dlžníkom a jeho
zástupcom bez akejkoľvek účasti navrhovateľa. Ide o právny úkon nezávislým od veriteľa od jeho
zmluvnej dokumentácie a v konaní nebolo preukázané, že by veriteľ do tohto úkonu zasahoval alebo ho

ovplyňovalzhľadiskajehoobsahu. Podľanavrhovateľadohodaosplnomocneníbolaurobenáslobodne,
vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to vyžaduje pre platný právny úkon zákon. Odvolateľ uviedol,
že sa nestotožňuje s námietkami neurčitosti a nezrozumiteľnosti dohody o splnomocnení. Rozsah
splnomocnenia je dostatočne určitý. Navrhovateľ uzavrel, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade
so zákonom, pretože odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným

návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne
správne posúdil plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi, a preto vydal nezákonné
rozhodnutie.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 14.4.2015 a v súlade s § 250q ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku sa pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia oboznámil s obsahom
správneho spisu a vykonal dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia
oboznámením sa s listinami: návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-PTR
zo dňa 19. 9. 2014 doručenom správe katastra 16.10. 2014, zmluva o zriadení záložného práva
č. XXX/XXXX-PTR zo dňa 19.9.2014 podpísaná za záložnú dlžníčku D. C., ProHelp - združenie

občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18, Bratislava, overenou fotokópiou dohody o splnomocnení
podpísanou pred obcou N. dňa 30.7.2013 záložcom ako splnomocniteľom a v Bratislave s podpisom
datovým 30.7.2013 združením občianskoprávnej pomoci ProHelp, Povraznícka 18, Bratislava ako
splnomocnencom.

Z obsahu správneho spisu súd zistil, že navrhovateľ - odvolateľ spolu s návrhom na vklad pripojil
zmluvu o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-PTR, ktorú za záložkyňu D. C. podpísalo ProHelp
- združenie občianskoprávnej pomoci ako jeho zástupca na základe k návrhu priloženej dohody o
splnomocnení. V bode 3 dohody o splnomocnení sa uvádza, že splnomocniteľ udeľuje združeniu
ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom

znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v
splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom
liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere
uzatvorenej so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o., č. zmluvy XXXXXXXXX. Pod bodom 4 sú
bližšie špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa. Ide o formulárovú zmluvu, kde

názov zástupcu bol už predtlačený a ručne dopisované sú údaje o splnomocniteľovi, zástupcovi
splnomocnenca a špecifikácia nehnuteľností v bode 4. Táto dohoda bola podpísaná splnomocniteľom v
N. dňa 30.7.2013 a splnomocneným zástupcom v Bratislave datovaný podpis dňom 30.7.2013. Záložnú
zmluvu v mene ďalšej účastníčky zástupca podpísal dňa 19. 9. 2014.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 43a Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je urobený jednej
alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzatvorenie zmluvy (ďalej len návrh), ak je dostatočne
určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 43a ods. 2 Občianskeho zákonníka návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.

Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď
jej dôjde.

Podľa § 31 ods. 1 a 3 zákona č. 162/1995 Z. z. správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či
obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený
nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť
alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon
neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na

skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. (3) Ak sú podmienky na
vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne.

Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o
plnej moci. Výsledkom takejto dohody je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi.

Plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon adresovaný voči tretím osobám, ktorým splnomocniteľ
splnomocňuje splnomocnenca na určitý rozsah zastupovania, nemá bez súčasnej existencie dohody o
plnej moci uzatvorenej medzi zastúpeným a zástupcom žiadne právne účinky. Prejav vôle je právnym
úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností.
Návrhom na uzatvorenie zmluvy je len taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane.

Podľa § 45 Občianskeho zákona prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej
dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy, urobený v neprítomnosti druhej strany, nestačí
písomná forma. Je nevyhnutné, aby konajúci takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane
adresoval. To znamená odoslal, resp. urobil úkony, ktoré sú nevyhnutne nutné k tomu, aby mohla
byť táto prejavená vôľa odoslaná a doručená či už poverením inej osoby, alebo podaním na poštu,

alebo osobným doručením druhej strane, resp. iným spôsobom. Z predloženej dohody o splnomocnení
je nepochybné, že dlžník podpísal túto dohodu v neprítomnosti splnomocnenca ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci. Z predloženej dohody o splnomocnení vyplýva, že táto bola uzatvorená
v súvislosti s uzatváraním zmluvy so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s. r. o. a to zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX, tak ako to vyplýva z bodu 1 zmluvy. Z uvedeného teda nie je nepochybné, že dlžník

odoslal návrh dohody o plnomocenstve druhej zmluvnej strane - občianskemu združeniu, alebo že
by tým poveril navrhovateľa. A to napriek tomu, že na nej uvedený splnomocnenec takouto listinou
disponoval. K návrhu nie sú pripojené žiadne ďalšie dôkazy, z ktorých by bolo jednoznačné, že prijatie
návrhu bolo urobené včas, t. j. vtedy, kedy ešte dlžník bol svojím návrhom za podmienky, že by išlo o
vážny právny úkon, viazaný. Dokonca, ani že takéto prijatie nadobudlo účinnosť v zmysle § 43c ods. 2

Občianskeho zákonníka. o zastúpení. Navrhovateľ ani v odvolaní netvrdí, že zastúpený so zástupcom
uzatvoril dohodu tak, že návrh zaslal zástupcovi a tento mu prijatie návrhu včas, t.j. v čase, keď ešte
zastúpený bol svojím návrhom viazaný, doručil. Obmedzil sa len na tvrdenie, že išlo o právny úkon
urobený vážne, slobodne, určite a zrozumiteľne.

Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon - dohoda o plnomocenstve bol urobený
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Proti takémuto záveru svedčí skutočnosť, že dohoda o
splnomocnení bola vypracovaná ako predtlač na štandardnom zmluvnom formulári, na ktorom bolo
uvedené meno splnomocnenca - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci Bratislava, ktoráodkazuje na úverovú zmluvu uzatvorenú s navrhovateľom, a ktorú predkladal zástupca navrhovateľa
dlžníkovi súčasne s uzatváraním úverovej zmluvy. Táto skutočnosť nebola síce v správnom konaní
osobitne zisťovaná, avšak súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že tak bola nahradená

predchádzajúca prax navrhovateľa, keď plnomocenstvo pre konkrétneho ním vybraného advokáta
zakomponoval priamo do tlačiva zmluvy o úvere. Potom, ako bol v mnohých správnych konaniach a
následných súdnych sporoch neúspešný, zmenil túto prax tak, ako je tomu v tomto prípade, t.j. že dlžníci
podpisujú pri uzatváraní úverovej zmluvy aj dohodu o splnomocnení pre zástupcu ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci na bezplatné zastupovanie pri uzatvorení záložnej zmluvy na zabezpečenie

navrhovateľovej pohľadávky. Tieto skutočnosti naopak svedčia tomu, že navrhovateľ vopred určil osobu,
ktorá bude oprávnená za dlžníka konať, a teda dlžníkovi bolo odňaté právo slobodne sa rozhodnúť, kto
ju bude zastupovať v jej záležitostiach. Keďže bola dohoda o splnomocnení predkladaná zástupcom
navrhovateľa dlžníkovi súčasne s úverovou zmluvou, nie je možné takýto právny úkon považovať za
úplne nezávislý od veriteľa. Zo samotných podmienok uvedených v dohode o splnomocnení vyplýva, že
účelom takejto dohody je zabezpečenie návratnosti poskytnutého úveru. To znamená, že zástupca koná

najmä v záujme navrhovateľa a to neumožňuje, aby jeho konanie zároveň bolo v záujme zastúpeného.

Okresný úrad Rimavská Sobota preto postupoval správne, keď posúdil predložené listiny tak, že
navrhovateľ nepredložil doklady, ktoré by boli vkladu schopné. Navrhovateľ v správnom konaní
neprezentoval vznik a teda platnú dohodu o plnomocenstve ako

nevyhnutnú podmienku pre posúdenie, či záložná zmluva uzatvorená v zastúpení, bola uzatvorená
vlastníkom nehnuteľnosti. Odvolateľ tento záver správneho orgánu nenamietal.

Ďalšiedôvodyodvolanianesmerovaliprotidôvodomuvedenýmvodôvodnenínapadnutéhorozhodnutia.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že z dôvodov uvedených v návrhu nie je možné dospieť k záveru, že
napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu nie sú v súlade so zákonom. Preto nebolo možné
odvolaniu vyhovieť. Naopak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach
dôvodov uvedených v návrhu dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach
podaného opravného prostriedku sú v súlade so zákonom tak, ako to vyplýva z vyššie uvedených

dôvodov, a preto rozhodnutie Okresného úradu Rimavská Sobota potvrdil.

Súd v zmysle § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. neúspešnému navrhovateľovi - odvolateľovi,
nepriznal náhradu trov konania.

Súd zároveň rozhodol o povinnosti zaplatiť súdny poplatok podľa zákona č. 71/1992 Zb. vo výške
stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov položky 10 písm. b) navrhovateľovi - odvolateľovi, ktorý sa
stal poplatníkom podľa § 2 ods. 4 uvedeného zákona.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, v troch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu na NS SR.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §

221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené(§205a),f/rozhodnutie súduprvéhostupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.