Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 1, 2015

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 16C/327/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612208903
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Červenáková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4612208903.3

Rozhodnutie

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o. IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova ul. č. 25, Bratislava 811 09, v konaní
zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o, IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava 811 09, proti
žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,
Bratislava 813 11, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 125 Eur titulom
majetkovej škody a sumy 507,10 Eur titulom nemajetkovej ujmy, a to z dôvodu nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu spočívajúceho v nedodržaní 15-dňovej lehoty na rozhodnutie o žiadosti
súdneho exekútora na vydanie poverenia, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti až dňa 16.8.2010
(konanie sa pritom začalo14.11.2009) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, teda
s omeškaním viac ako 275 dní.

Uviedol, že žalobca ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním zvolenému súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu. Exekúciu navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením
záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.: 4241788 dlžníkom: I. H., J.. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu
na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 12744/2009. Súdny
exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky žalobcu efektívne a účinne, predložil

návrh žalobcu spolu s exekučným titulom príslušnému exekučnému súdu a požiadal ho o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť súdneho exekútora prijal na ďalšie
konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou vecou a rozhodnúť o nej
v rámci priznanej právomoci a v zákonom stanovenej dobe. Napriek tomu, že táto vec nevykazovala
prvky nadmernej právnej zložitosti, exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty. Postup exekučného súdu hodnotia ako nesprávny a v rozpore so zákonom,

konkrétne ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by
umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť
okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo
veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej
veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2

Ústavy Slovenskej republiky (napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp.zn.: I.ÚS 41/02, III. ÚS 117/02,
I. ÚS 13/05). Nesústredenou činnosťou exekučného súdu a jeho nesprávnym úradným postupomvznikla žalobcovi majetková škoda, ktorá je špecifikovaná v žalobe a nemajetková ujma, ktorá je tiež
špecifikovaná v žalobe. Žalobca požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku, k uspokojeniu
nároku žalobcu nedošlo.

Žalovaná v písomnom podaní zo dňa 28.4.2014 navrhla žalobu žalobcu zamietnuť. Poukázala na to,
že žaloba je zmätočná, keď žalobca síce podal písomnú žalobu a poukázal na konkrétne dôkazy,
žiadne dôkazy však sám nepredložil. Nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Zo žaloby
nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobe sa

tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok. Nie
je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov,
z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v
zákonom stanovenej lehote. Ďalej uviedol, že žalobu považuje za podanú predčasne, keď neuplynula 6
mesačná lehota na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť,
na základe čoho žalovaná nepovažovala nárok za predbežne prerokovaný. K postupu exekučného

súdu uviedla, že prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby
mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie , ak exekučným titulom je notárska zápisnica
alebo rozhodcovský rozsudok. Od 1.6.2011 15- dňová lehota na vydanie poverenia rozhodnutí
rozhodcovského súdu ako exekučnom titule neplatí. Pred 1.6.2011 § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného
poriadku znel „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“. V

samotnejdôvodovejspráve,jeknovelizovanémuustanoveniu§41ods.2písm.d)Exekučnéhoporiadku
uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul
osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor
SR. Skutočnosť, že sa do formulácie vložili slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“, prestavovala
len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia.

Argumentácia žalobcu je v interpretácii toho, čo zamýšľal zákonodarca, nefundovaná a nepravdivá
a § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj
pred 1.6.2011. Uviedol, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky
prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti

rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú
právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.

Žalovaná zdôraznila tú skutočnosť, že zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že
lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia.

15dňoválehotasatýka prípadu,keďsúdpoveríexekútoravykonanímexekúcienazákladeexekučného
titulu (okrem exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku ). Ak ho súd
nepoverí, 15-dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že by to bol zámer
zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie , návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Vnútroštátny súd má povinnosť ex offo

preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku , nekalú povahu rozhodcovskej doložky
rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ďalej poukázal na to, že pri posudzovaní nároku na
náhradu škody, ktorá mala vzniknúť z existencie prieťahov v súdnom konaní by
súd mohol vychádzať len vtedy , ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na

prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy , v právoplatnom rozhodnutí vydanom v
disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom , že sudca sa dopustil previnenia , ktoré má za následok
prieťahy v konaní, v právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo právoplatnom
rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, v ktorých by sa konštatovalo, že sa porušilo právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalovaná namietala i premlčanie nároku a vzniesla

námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty
od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom
23.4.2009, t.j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku. Žalovaná je toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom
konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani

prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom súdu spočívajúcim v tom, že rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí
15-dňovej lehoty a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Žalovaná má skôr za to, že
stav, v ktorom sa žalobca ocitol, si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti,pasivitou pri obhajovaní svojich práv, a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že žalobca si uplatňuje ničím
neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky, či už v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej
ujmy.

Okresný súd Levice na pojednávaní dňa 1.4.2015 rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania v zmysle
§ 101 ods. 2 O.s.p. keďže doručenie mali riadne vykázané.

Žalobca neúčasť písomne ospravedlnil a žiadal pojednávanie odročiť na neurčito z dôvodu, že v tomto

konaní súdu zaslali návrh na prerušenie konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o
prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná v 1. rade - Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti SR, v konaní o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie
prebiehajúcomnaOkresnomsúde Prešovpodsp.zn.7C/6/2010.Vzhľadomnato,žesúdotomtonávrhu
musí rozhodnúť písomným uznesením, voči ktorému je prípustné odvolanie, je zrejmé, že nariadené
pojednávanie musí byť odročené. Preto považujú účasť na takomto pojednávaní za nehospodárnu.

Súdvšaknávrhžalobcunazrušenietermínupojednávanianepovažovalzakvalifikovanéospravedlnenie
z titulu dôležitého dôvodu. Účastníci konania boli na termín pojednávania riadne a včas predvolaní
a zároveň boli vyzvaní, aby na súdnom pojednávaní predložili alebo označili dôkazy a to najneskôr
do vyhlásenia uznesenia , ktorým sa končí dokazovanie. Súd je toho názoru, že ak prejednal na

pojednávaní vec a vo veci samej rozhodol, pričom sa zaoberal i procesným návrhom žalobcu o
prerušenie konania, neodňal mu možnosť konať pred súdom , nakoľko sa tejto možnosti zbavil sám,
tým že sa na pojednávanie nedostavil.

Žalovaná neúčasť neospravedlnila. K návrhu na prerušenie konania sa nevyjadrila.

V prvom rade súd preskúmal návrh žalobcu na prerušenie konania.

Žalobca doručil súdu elektronickým podaním zo dňa 13.2.2015 i zo dňa 26.3.2015 totožný návrh na
prerušeniekonaniavzmysle§109ods.2písm.c/O.s.p..Návrhodôvodniltým,žepredOkresnýmsúdom

Prešov prebieha pod sp.zn. 7C/6/2010 konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie,
ktorého sa mal podľa žalobného návrhu dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní vedenom
proti žalobkyni na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako aj v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície
smerníc Európskej únie zameranými na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu. V uvedenom konaní

vystupujú na strane žalovaných v 1. rade Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky a v 2. rade Pohotovosť, s.r.o. so sídlom: Pribinova 25, Bratislava 811 09, IČO:
35 807 598, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu spotrebiteľa - HOOS, P.O.Box
13, Bratislava, IČO: 42176778. Okresný súd Prešov v danom konaní uznesením zo dňa 7.10.2013
v súlade s ust. § 109 ods. 1 písm. c/ OSP rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho

dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná v 1. rade - Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR. Zodpovedanie prejudiciálnych otázok v konaní
prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 7C/6/2010, ktorého účastníkmi sú zhodne žalobca
i žalovaná v tomto konaní, má pre ďalší priebeh a rozhodnutie v konaní zásadný význam, nakoľko pre
vznik nároku na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu exekučného

súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný
rozsudok rozhodcovského súdu.

Žalobca návrh na prerušenie konania podal elektronicky, bez opatrenia zaručeným elektronickým
podpisom, nejde však o podanie obsahujúce návrh vo veci samej, preto súd sa zaoberal týmto

procesným návrhom žalobcu.

Inštitút prerušenia konania je v Občianskom súdnom poriadku upravený v ustanoveniach § 109. Odsek
1 tohto zákonného ustanovenia upravuje prípady, keď je
súd povinný konanie prerušiť a odsek 2 upravuje prípady fakultatívneho prerušenia konania.

V zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet. Pri tomto dôvode prerušenia konania je vecou úvahy súdu, či konaniepreruší alebo v ňom bude pokračovať. Súd je toho názoru, že v danej veci nie sú splnené podmienky
na prerušenie konania. Má za to, že prejudiciálne otázky, ktoré navrhla predložiť Slovenská republika
- Ministerstvo spravodlivosti SR Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom súde

Prešov pod sp.zn. 7C/6/2010 sa týkajú tej konkrétnej veci. Možnosť súdu prerušiť konanie podľa § 109
ods. 2 písm. c) O.s.p. vzniká teda len vtedy, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže
mať význam pre rozhodnutie súdu. Takou
otázkou môže byť len rozhodnutie o takej skutočnosti, ktorá je objektívne spôsobilá mať vplyv na
rozhodnutie v tej konkrétnej veci. Takéto okolnosti v danom prípade tomu nenasvedčujú. Z uvedeného

dôvodu súd návrh na prerušenie konania zamietol.

Na základe prevedeného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

Zo spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 4Er/1132/2009 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola súdnym exekútorom podaná na súd dňa 17.12.2009, a to na základe

návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie z 14.11.2009. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie
bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s.
Bratislava sp. zn. SR 14504/09 zo dňa 26.8.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.9.2009 a
vykonateľnosť dňa 1.10.2009. Okresný súd Topoľčany rozhodol o žiadosti súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie uznesením zo dňa 14.6.2010 č.k. 4Er/1132/2009-13 tak, že žiadosť zamietol. Proti

tomuto rozhodnutiu podal odvolanie oprávnený v zákonom stanovenej lehote. Krajský súd v Nitre
uznesením č.k. 15CoE/261/2010-28 zo dňa 30.9.2010 zrušil napadnuté uznesenie Okresného súdu
Topoľčany a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Okresný súd Topoľčany vydal poverenie
dňa 10.6.2011 pod č. 5406*033741 na vymoženie 267,29 Eur, úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne
zo sumy 267,29 Eur od 22.4.2009 do zaplatenia. Okresný súd Topoľčany uznesením zo dňa 10.6.2011

podč.k.4Er/1132/2009-39vozvyšnejčastižiadosťsúdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutéhooudelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 1.7.2011.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 125 Eur titulom majetkovej škody a sumy 507,10
Eur titulom nemajetkovej ujmy. Žalobca špecifikoval majetkovú škodu ako účelne vynaložené náklady

spojené s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávok v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej. Tieto náklady pozostávajú zo sumy 70 Eur ako náklady na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, zo sumy 40 Eur ako náklady na
udržiavanie a správu informačného systému a zo sumy 15 Eur ako administratívne náklady. Žalobca sa

ďalej domáhal nemajetkovej ujmy v peniazoch. Túto náhradu odôvodnil tým, že márnym plynutím času
boli reálne ohrozené legitímne
očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo
k vyvolaniu nasledovných rizík:
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného;

- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu
kontaktu s povinným;
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného;
a najmä, žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne
a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a

príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá a je preto potrebné
uskutočniť náhradu exekučného titulu. Postup exekučného súdu zamedzil žalobcovi správať sa so
starostlivosťou riadneho hospodára. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke
na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za
porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Pri učení jej výšky žalobca vychádzal pre možnú

analógiu z doktríny prijatej ÚS SR, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je
spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 660 Eur. Žalobca si
uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 507,10 Eur. Žalobca uskutočnil výpočet nároku
alikvotným pomerom 55 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to právne na
základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny ústavného súdu teda 660 Eur za rok: 12 mesiacov v roku =

55 Eur za mesiac. Žalobca požiadal u žalovanej o predbežné prerokovanie nároku. Žalovaná do podania
žaloby na súd nereagovala pozitívne.Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov(ďalej cit. zákona), štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti

tohto zákona pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škodavzniklavobčianskomsúdnomkonaníalebovtrestnomkonaníaaktentozákonneustanovujeinak.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie
poverenia, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným

orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu, ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie

je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s

prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo
dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu,

ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu
aj na podkladec) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia

alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase doručenia žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia (17.12.2009) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15

dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Dokazovaním v predmetnej právnej veci súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu

nedôvodná, a preto ju zamietol.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe namietala, že žalobca si svoj nárok uplatnil na súde predčasne.
Žalobcasanažalovanúobrátilsožiadosťouopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškody,pričom
podal žalobu na súd skôr, ako uplynula lehota 6 mesiacov od podania tejto žiadosti. Aj keď žaloba bola

podaná pred uplynutím 6 mesačnej lehoty ku dňu rozhodovania súdu o žalobe žalobcu už bolo zrejmé,
že žalovaná neuznala nárok žalobcu a v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojila, čo vyplynulo
aj z vyjadrenia žalovanej, preto mal súd za to, že v čase rozhodovania súdu 6 mesačná lehota uplynula,
teda už nemožno žalobu považovať za predčasne podanú.

K námietke premlčania vznesenej žalovanou súd udáva, že nárok žalobcu za premlčaný nepovažuje,
keďžeodpodaniažiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie(17.12.2009)dopodaniažiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody u žalovanej neuplynula lehota 3 rokov (samotná
žaloba zo strany žalobcu bola podaná na súd dňa 27.9.2012).

Z obsahu spisu Okresného súdu Topoľčany pod sp. zn. 4Er/1132/2009 súd zistil, že exekútorom JUDr.
RudolfomKrutýmbolaOkresnémusúduTopoľčanydoručenážiadosťoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie dňa 17.12.2009 (spis zn. EX 12744/2009), povinný: H. I., J.. XX.XX.XXXX, E. XXX/XX, XXX
XX N., vo veci vymoženia 513,84 Eur s príslušenstvom. O žiadosti bolo rozhodnuté uznesením OS
Topoľčany zo dňa 14.6.2010 tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie bola zamietnutá. Exekučným titulom v danom prípade bol rozhodcovský rozsudok. Na základe
odvolanie oprávneného v zákonom stanovenej lehote Krajský súd Nitra uznesením zo dňa 30.9.2010
pod č.k. 15CoE/261/2010-28 uznesenie OS Topoľčany zo dňa 14.6.2010 pod č.k. 4Er/1132/2009-13
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Okresný súd Topoľčany vydal poverenie dňa
10.6.2011 č. 5406*033741 v časti vymoženia pohľadávky a v ostatnej časti vymáhania pohľadávky

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Z uvedeného teda
nesporne vyplýva, že o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté v lehote
179 dní
(zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia) a rozhodne nie s omeškaním viac ako 275 dní, ako uvádza
žalobca v žalobe.

Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad kumulatívneho splnenia uvedených
podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.

Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej
veci na žalobcovi.Zákon nedefinuje pojem nesprávny úradný postup. Podľa obsahu tohto pojmu môže ísť o akúkoľvek
činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti
s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami

pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov
tejto činnosti. Pretože úradný postup spravidla nemožno v právnom predpise upraviť do najmenších
podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého
postup štátneho orgánu smeruje.

Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri
rozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, prípade ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.

Žalobca odvodzuje svoj nárok na uplatnené náhrady z údajného nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, ktorý v konaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie nekonal v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď rozhodnutie vydal po
uplynutí lehoty 15 dní od doručenia žiadosti súdu.

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že v čase predmetného konania Okresného súdu Topoľčany
zákonná lehota 15 dní na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi pre exekučné tituly, ktorými sú

rozhodnutia rozhodcovských súdov, ako tomu bolo i v danom prípade, neplatila a teda zákon vydanie
rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora v prípade, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok
žiadnou lehotou nelimitoval. Vzhľadom na to je potom potrebné uzavrieť, že Okresný súd Topoľčany
v predmetnej veci rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora pre vydanie poverenia po lehote 15 dní
neporušil žiadne zákonné ustanovenie. Odhliadnuc od uvedeného, zákonná lehota 15 dní od doručenia

žiadosti v zmysle cit. ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na jeho znenia platí iba vtedy,
ak súd vydá poverenie exekútorovi na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti
súdneho exekútora ale zákon v citovanom ustanovení žiadnou zákonnou lehotou nelimituje. Vzhľadom
na vyššie uvedené je súd toho názoru, že postupom Okresného súdu Topoľčany v danej veci nedošlo
k nesprávnemu úradnému postupu z dôvodu, že by súd nedodržal zákonné lehoty a teda k porušeniu

povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote.

Ako súd už vyššie konštatoval, základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej
pri výkone verejnej moci musia byť splnené kumulatívne. Keďže potom podmienka existencie
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci,

s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu splnená nebola, nemohol vzniknúť žalobou uplatnený
nárok žalobcu, ani nadväzne nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou a ani vznik škody, resp. ujmy. Vzhľadom na to už potom nie je potrebné
a bolo by nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania skúmať
existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ako aj ich rozsah. Nebol zistený právny základ a to zodpovednosť

žalovanej za škodu. Súd nevidel dôvod na to, aby sa v konaní zaoberal prípadnou výškou škody, keď mal
za to, že nebola preukázaná existencia zodpovednostných predpokladov pre vznik zodpovednosti za ňu.

Súd má za to, že mu nič nebránilo v jednom rozhodnutí rozhodnúť o zamietnutí návrhu žalobcu na
prerušenie konania, ako i o zamietnutí žaloby vo veci samej, nakoľko právo žalobcu na súdnu ochranu,

osobitne jeho možnosť konať pred súdom je zabezpečená tým, že žalobca má možnosť podať opravný
prostriedok tak proti rozhodnutiu súdu, ktorým zamietol jeho návrh na prerušenie konania, ako i proti
výroku rozhodnutia, ktorým zamietol jeho žalobu vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanej, ktorá mala vo veci úspech,

nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikovala v zákonom stanovenej
lehote a z obsahu spisu je zrejmé, že jej žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo
dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom

podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

v Leviciach, dňa 1. apríla 2015