Uznesenie Judgement was issued on Thursday, April 1, 2015

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 3C/138/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615202014
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Bellová
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2015:2615202014.1

Uznesenie

Okresný súd Senica v právnej veci navrhovateľov: 1/ Z.. A.. B. S., Z.., A., E.. XX.XX.XXXX, I. P. XX, XXX
XX I., štátne občianstvo SR a 2/ Z.. Y. S., E.. X.X.XXXX, I. P. XX, XXX XX I., štátne občianstvo SR, obaja
právne zast.: I.U.S. JUDr. Katarína Marková, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Nám. M. Benku 6,
811 07 Bratislava, IČO: 47 236 981, proti odporkyni: W. X., E.. XX.X.XXXX, I. I. S. O. XXX, XXX XX I. S.
O., o určenie vlastníckeho práva, rozhodujúc o nariadení predbežného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 13.3.2015 bol tunajšiemu súdu doručený návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali, aby súd určil, že
navrhovatelia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to pozemku reg. „T.“ parc. č. XXX/X -
záhrady o výmere XXXX m2 a pozemku reg. „T.“ parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX m2, zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu S., katastrálneho odboru na LV č. XXXX

v katastrálnom území a obci I. S. O. a zároveň aby po vykonanom znaleckom dokazovaní určil priebeh
hranice medzi nehnuteľnosťami v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľov a nehnuteľnosťami vo
vlastníctve odporkyne zapísanými v katastri nehnuteľností Okresného úradu S., katastrálneho odboru
na LV č. XXXX v katastrálnom území a obci I. S. O.. Súčasne podali návrh na nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým by súd do právoplatného rozhodnutia vo veci samej zakázal odporkyni nakladať s
nehnuteľnosťami zapísanými v katastri nehnuteľností Okresného úradu S., katastrálneho odboru na

LV č. XXXX v katastrálnom území a obci I. S. O., a to pozemkami reg. „C“ parc. č. XXX/X, parc. č.
XXX/X a parc. č. XXX/X, ktorý odôvodnili tým, že by výkon súdneho rozhodnutia mohol byť ohrozený,
nakoľko existuje reálna obava, že odporkyňa bude prevádzať svoje vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam na ďalších nadobúdateľov, resp. že sa s nimi bude inak nakladať, pričom poukázali
na zriadenie záložného práva v roku XXXX po vykonanom zameraní pozemkov, na základe ktorého
môže byť uskutočnený výkon záložného práva dražbou a prechod vlastníckeho práva k predmetným

nehnuteľnostiam na tretie osoby. Uviedli, že predbežným opatrením by sa mohlo zabrániť zbytočnému
reťazeniu vlastníckeho práva a právnej neistote ďalších (dobromyseľných) tretích osôb. Súčasne sa
navrhovatelia domáhajú, aby súd uložil odporkyni povinnosť zdržať sa bránenia v dobudovaní oplotenia
pozemku navrhovateľov, nakoľko daný stav vystavuje vlastníctvo navrhovateľov neustálemu riziku pred
vykrádaním či iným poškodzovaním tretími osobami.

Podľa § 74 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby
dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol
ohrozený.
Podľa § 76 ods. 1 O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby
a) platil výživné v nevyhnutnej miere;
b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd;

c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje;d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde;
e) nenakladal s určitými vecami alebo právami;
f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal,

g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho
starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia,
h) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva.

Podľa § 171 ods. 2 O.s.p. ak nebola v uznesení uložená povinnosť na plnenie, je uznesenie vykonateľné,

len čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhlásené alebo vyhotovené.

Predbežné opatrenie možno nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov
účastníkov a druhým zabezpečenie výkonu rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Znakom predbežného
opatrenia je jeho predbežný, dočasný charakter. Znamená to, že sa ním upravujú pomery účastníkov
alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Predbežné

opatrenie musí mať preto vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania. Od
predmetu prebiehajúceho konania alebo konania, ktoré len začne podaním žaloby, okrem iného závisí
vecná i miestna príslušnosť súdu, ale aj spôsob, akým sa má obmedziť časové trvanie predbežného
opatrenia (§ 76 ods. 3, § 77 ods. 1 písm. a/, b/, c/ O.s.p.). Už z návrhu na vydanie predbežného opatrenia
podávaného pred začatím konania musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ v budúcom konaní

domáhať, teda akú žalobu mieni podať. Len tak je možné posúdiť, či navrhované predbežné opatrenie
má vzťah k predmetu budúceho konania o žalobe, najmä či vzťah, ktorý sa predbežným opatrením
upraví, bude vyriešený konečným rozhodnutím vydaným na základe žaloby.

Opredbežnomopatrenísúdspravidlarozhodujebeznariadeniapojednávaniaabezvýsluchuúčastníkov

konania. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť (dôkazné bremeno) i v takomto konaní spočíva
výlučne na navrhovateľovi. Unesenie dôkazného bremena v konaní, v ktorom sa zásadne dokazovanie
nevykonáva, potom predpokladá, aby navrhovateľ súdu navrhol aspoň dôkazy základného významu pre
osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený predbežným opatrením.

V danom konaní má súd za to, že nie je splnený predpoklad umožňujúci nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým je existencia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v konaní
odporkyne, ktoré by bolo možné označiť za konanie ohrozujúce výkon súdneho rozhodnutia a
ktoré by zakladalo potrebu dočasne upraviť vzťahy účastníkov konania. V návrhu navrhovatelia
prejavili obavu z možného nakladania nehnuteľností vo vlastníctve odporkyne, dôvodnosť svojich

tvrdení však dostatočne nepreukázali. Poukázali síce na zriadenie záložného práva na predmetných
nehnuteľnostiach vo vlastníctve odporkyne v roku XXXX (t.j. pravdepodobne po vykonaní meraní
geodetických prác), čo vyplýva aj z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, uvedené však súd
nepovažuje za dostatočne opodstatnený dôvod, aby mohla byť konštatovaná reálna obava z konania
odporkyne, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že uvedené záložné právo je zriadené ako druhé v

poradí, pričom prvé záložné právo bolo zriadené takmer pred desiatimi rokmi (t.j. ešte pred vznikom
susedského sporu). Ohrozenie výkonu rozhodnutia vo veci samej musí byť osvedčené tým, že odporca
koná tak, že v konečnom dôsledku môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu núteného
výkonu rozhodnutia. V danom prípade však súd nepovažuje konanie odporkyne za také, z ktorého by
bolo možné usudzovať jej snahu o prevod vlastníckeho práva na tretie osoby (t.j. nebolo preukázané,

že by vykonávala úkony smerujúce k scudzeniu), resp. iné nakladanie s predmetnými nehnuteľnosťami.
Súd konštatuje, že prípadný výkon záložného práva zriadeného ako prvého v poradí by sa dotýkal aj
predmetných nehnuteľností priamo susediacich s nehnuteľnosťami vo vlastníctve navrhovateľov, a preto
za súčasnej situácie nepovažuje za potrebné hocijakým spôsobom obmedzovať odporkyňu v súvislosti
s výkonom svojho vlastníckeho práva. Zároveň je súd najmä s ohľadom na predmet konania vo veci

samej, ktorým je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, toho názoru, že vybudovanie pevného
oplotenia pozemku vo vlastníctve navrhovateľov by mohlo v budúcnosti spôsobiť vynaloženie ďalších
prác spojených s odstraňovaním alebo zmenou jeho umiestnenia a s tým súvisiace zvýšené náklady.
Na základe predložených fotografií a opisu nehnuteľností súd uvádza, že navrhovateľom nebráni žiadna
prekážka v dočasnom oplotení svojho pozemku či už pomocou drôteného pletiva, resp. iným vhodným

spôsobom, ktorý by zabránil alebo aspoň podstatne sťažil prístup iných osôb na pozemok vo vlastníctve
navrhovateľov. Súd z uvedených dôvodov návrh na predbežné opatrenie zamietol.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

V odvolaní sa okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 O.s.p.) musí uviesť proti ktorému rozhodnutiu
súdu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy , ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.