Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 25, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/69/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112227245
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7112227245.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľa G. X. nar.
X.XX.XXXX bývajúceho v T. na L. XX zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Sklenárom so sídlom
Advokátskej kancelárie v Košiciach na Rázusovej 21 proti odporcovi G. X. nar. X.X.XXXX bývajúceho v
G. na K. X zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Pórom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach
na Kováčskej 32 v konaní o určenie výživného o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Košice I zo 7.5.2014 č.k. 21P 196/2012-152 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zo 7.5.2014 č.k. 21P 196/2012-152 určil výživné od odporcu G. X. nar.

X.X.XXXX pre navrhovateľa G. X. nar. X.XX.XXXX vo výške 200 € od 24.10.2012 do budúcna, ktoré
je odporca povinný platiť navrhovateľovi vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Dlžné výživné 3.651,61 €
za obdobie od 24.10.2012 do 30.4.2014 povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach 50 € spolu s
bežným výživným až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Rozhodol, že o trovách konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Proti tomuto rozsudku okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti podal v zákonnej lehote

odvolanie odporca s poukazom na § 205 ods. 2 písm.d/, f/ O.s.p., že súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vyjadril názor, že súdom určené výživné nie je
schopný platiť, ktoré nevychádza ani z jeho možností a schopností nehovoriac už o tom, že navrhovateľ
svojím správaním voči nemu, ktoré je obzvlášť zavrhnutia hodné, si výživné od neho nezaslúži. Napriek
uvedenému je ochotný prispievať na jeho výživu 100 € mesačne, ak sa preukáže, že študuje na
vysokej škole. Vytkol konajúcemu súdu, že nezobral do úvahy skutočnosť, že si založil novú rodinu

a stará sa o svojho bezvládneho 80-ročného otca. Naopak, veľmi rozsiahle sa zaoberal rodinným
domom po jeho rodičoch, ktorý predal a zobral z tohto rodinného domu do opatery svojho chorého,
bezvládneho a prestárleho otca, pričom rozdelenie kúpnej ceny rodičovského domu súdu podrobne
vysvetlil. Rovnako vytkol konajúcemu súdu, že pri rozhodovaní o výživnom nezobral do úvahy, že poberá
mesačný výsluhový dôchodok 895,79 €, kým matka navrhovateľa má mesačný príjem 1.050 €. Vyjadril
názor, že všetky dôkazy vyhodnotil súd prvého stupňa v jeho neprospech a dôkazy v jeho prospech
nezobral do úvahy, len striktne vychádzal z výsluhového dôchodku a nezaoberal sa ani jeho výdavkami,

jeho zlým zdravotným stavom a s tým spojenými výdavkami na lieky, stravu, na náklady na jeho novú
rodinu, starostlivosť o bezvládneho otca, ktorého dôchodok je 430 € zďaleka nepostačujúci na jeho
životné náklady a teda skutočnosť, že musí financovať aj svojho otca. Súd prvého stupňa nezohľadnil
správanie sa navrhovateľa voči nemu, jeho aroganciou a vulgarizmami, odmietanie jeho osoby ako otca,keď navrhovateľ ho úplne ignoruje a absolútne s ním nekomunikuje. Rovnako nezohľadnil skutočnosť,
že napriek tomu a to aj po podaní návrhu až do súčasnosti prispieva na jeho výživu. Pokiaľ súd prvého
stupňa konštatuje, že jeho manželka je zamestnaná a zarobí 240 € uviedol, že táto je dlhodobo chorá a

je po operácii, teda finančne zabezpečuje ju aj jej 11-ročné dieťa. Spochybnil skutočnosť, že navrhovateľ
študuje a navštevuje vysokú školu. Z týchto dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa zmenil a jeho návrhu vyhovel, alternatívne zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Navrhovateľ vo vyjadrení konštatoval, že odporca odvolacie dôvody vzhľadom na konkrétne vykonané

dôkazysúdomprvéhostupňanekonkretizujeaanineuvádza,ktorézoskutkovýchzisteníprezentovanév
napadnutom rozhodnutí sú nesprávne a s vykonanými dôkazmi nekomunikujú. Takto uplatnený odvolací
dôvod je teda iba vo všeobecnej rovine a nie je spôsobilý na preskúmanie odvolacím súdom. Skutkové
okolnosti, o ktoré odporca opiera svoje odvolanie, boli súdom prvého stupňa vyhodnotené, čo vyplýva z
odôvodnenia napadnutého rozsudku a je toho názoru, že odporca v priebehu dokazovania pred súdom
prvého stupňa zámerne v úmysle vyhnúť sa zvýšeniu výživného zamlčal nárast svojich majetkových

hodnôt nadobudnutím predajom rodinného domu v Košiciach v jeho výlučnom vlastníctve. V priebehu
konania označil dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti, ktoré súd prvého stupňa aj vykonal, naopak,
odporca predložil na výzvu súdu kúpnu zmluvu, z ktorej vyplynulo, že celú kúpnu cenu, ktorú odporca
obdržal, mal použiť na úhradu úverov. Účelové použitie týchto finančných prostriedkov v celom rozsahu
však nijakým relevantným spôsobom nepreukázal. Toto konštatovanie (úhrada úverov celou obdržanou

kúpnou cenou) je iba účelovo obsiahnuté v kúpnej zmluve (pre samotných účastníkov zmluvy absolútne
neopodstatnené) a nemožno ho vyhodnotiť. V tejto súvislosti podotkol, že odporca presvedčivým
spôsobom nepreukázal ani výšku svojich záväzkov, nie je teda možné akceptovať vyrovnanie celou
kúpnou cenou. Odporcom namietané jeho správanie voči nemu, ako otcovi, nebolo v konaní preukázané
ani po výsluchu samotným odporcom navrhnutých svedkov. Počas obdobia, keď býval v dome u

odporcu, uviedol, že po celé obdobie zabezpečovala jeho výživu matka pravidelne vo výške 150 €
mesačne a jeho odchod z domácnosti otca bol motivovaný výlučne vplyvom jeho partnerského života. Aj
po odchode z domácnosti odporcu všetky jeho potreby a výživu zabezpečovala matka, ktorá bola nútená
za účelom zabezpečenia príjmu vycestovať mimo Slovenskej republiky. O prístupe odporcu k plneniu
si vyživovacej povinnosti svedčí aj skutočnosť, že ani pôvodne určené výživné 30 € nebol ochotný mu

poskytovať až do momentu, keď bol na trestné dôsledky svojho konania upozornený súdom prvého
stupňa v priebehu konania. Od 1.10.2012 mu poskytol výživné po súčasnosť iba vo výške 240 € a
od posledného pojednávania pred súdom prvého stupňa si neplnil vyživovaciu povinnosť vôbec ani v
pôvodne určenej výške. K spochybneniu statusu študenta vysokej školy v odvolaní odporcu uviedol, že
pokiaľ by sa odporca pravidelne zúčastňoval pojednávaní a poznal by obsah vyhotovených zápisníc,

nemohlo by mu ujsť, že predložil súdu aktuálne potvrdenie o štúdiu na Vysokej škole bezpečnostného
manažérstva. S poukazom na odôvodnenie napadnutého rozsudku vyjadril názor, že prvostupňový
súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, dôkazy správne vyhodnotil a prijal správne právne
posúdenieveciarozhodolovýživnomprimeranemožnostiamamajetkovýmpomeromodporcu.Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne a právne správny potvrdil a zaviazal odporcu

k náhrade trov odvolacieho konania vo výške 354,21 €.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods.
3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa (okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej

časti) spolu s konaním, ktoré mu prechádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že
súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení
Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane
toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej

časti presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa
vysporiadal s námietkami odporcu uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu
konania pred súdom prvého stupňa a odporca ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti
majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd rovnako, ako súd prvého stupňa,dôsledne posúdil pomery účastníkov a dospel k totožnému právnemu záveru, ako súd prvého stupňa,
že výživné 200 € mesačne je, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého
rozsudku a z nich vyplývajúce zásady, primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam

odporcu, ako aj jeho majetkovým pomerom, ktorý nemá inú vyživovaciu povinnosť a zohľadňuje aj
odôvodnené potreby navrhovateľa do výšky zodpovedajúcej príjmu odporcu. Vo vzťahu k odvolacím
námietkam odvolací súd poukazuje na § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného
ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Odvolací súd konštatuje, že odôvodnené potreby navrhovateľa, ktorý je študentom 3. ročníka Vysokej
školy bezpečnostného manažérstva, Košice, Kukučínova 17, dennej formy v odbore ochrana osôb
a majetku, študijný program riadenie bezpečnostných systémov, sú rozhodne vyššie, ako potreby
odporcu, ktoré sú stabilizované a výživné 200 € mesačne, ktoré predstavuje výživné na jeden deň
6,6 €, zohľadňuje iba časť jeho nevyhnutných potrieb a je nepochybné, že práve matka dopĺňa
zdroj výživy na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj, čo fakticky znamená,

že podiel matky na výživnom je porovnateľný (vyšší) s podielom odporcu, preto sú bez právneho
významu pomery matky, na ktoré sa odporca odvoláva a ktorá si plní vyživovaciu povinnosť v rozsahu
zodpovedajúcom svojmu príjmu dobrovoľne. Odvolací súd tiež dodáva, že pomery odporcu, na ktoré sa
odvoláva, sú vyjadrené v napadnutom rozsudku určením výživného 200 € mesačne pre navrhovateľa,
pretože rozsah odôvodnených potrieb navrhovateľa by zjavne odôvodňovalo určenie výživného vo

väčšom rozsahu, ale vychádzajúc z reálneho príjmu odporcu, ktorý je popri odôvodnených potrebách
oprávnenej osoby rozhodujúcim hľadiskom pre rozhodnutie o výživnom (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine),
t.j. schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú
vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb detí, neboli podmienky pre
zmenu rozhodnutia v súlade s odvolacím návrhom odporcu. Odvolací súd dospel k presvedčeniu, že

priznanievýživnéhoprenavrhovateľaodkázanéhovýživounaodporcuvpreskúmavanomobdobíniejev
rozpore s dobrými mravmi, pretože vzájomne napätý vzťah medzi navrhovateľom a odporcom vyplýva z
celkovonarušenýchvzťahovmedziotcomasynomužvpredchádzajúcomobdobívzájomnýchrodinných
vzťahov. Z výsluchov účastníkov, ako aj z výsluchov svedkov v konaní pred súdom prvého stupňa a
rovnako ani z výpovede navrhovateľa a jeho písomných podaní nemožno uzavrieť, že jeho správanie

voči odporcovi by bolo v rozpore s dobrými mravmi odôvodňujúce nepriznanie výživného. Odvolací súd
ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvého stupňa spĺňa základné obsahové náležitosti, zrozumiteľnosť,
určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvostupňového konania,
v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti presvedčivé a odvolací súd sa s ním
v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd ďalej konštatuje, že odlišný názor účastníka vo vzťahu k

hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu, na základe ktorých dospel k rozhodnutiu o výživnom, nečiní
rozsudoknepreskúmateľnýmarovnakoneobstojíaniodvolacianámietkaodporcu,žesúdprvéhostupňa
všetky dôkazy vyhodnotil v jeho neprospech a dôkazy v jeho prospech nezobral do úvahy. Z týchto
dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa (okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej
časti) ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v odôvodnení sa obmedzil iba na

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 O.s.p..

Odvolací súd poznamenáva, že podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmavacie oprávnenie odvolacieho
súdu je ohraničené medzami, v ktorých sa odvolateľ domáha preskúmania rozhodnutia (kvantitatívna
stránka odvolania) a navrhovateľ nepodal odvolanie, nemohol odvolací súd preskúmať rozhodnutie súdu

prvého stupňa vo vzťahu k výroku o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom napriek tomu, že ide o
zjavne nesprávne rozhodnutie zaplatiť dlžné výživné v mesačných splátkach 50 €, t.j. splácanie dlžného
výživného po dobu šiestich rokov.

Súd prvého stupňa podľa § 151 ods. 3 O.s.p., že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti

rozhodnutiavovecisamej,pretopodľa§224ods.4O.s.p.otrováchtohtoodvolaciehokonaniarozhodne
súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.