Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Bibiána Ťažiarová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/580/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113226038
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2113226038.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovová právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO 36 613 843, proti žalovanej: H. I., narodená XX. XX. XXXX,
bytom J. XX/X, H., o zaplatenie 621,89 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným dňa 26. 9. 2013 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 621,89
eur, úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 621,89 eur od 15. 2. 2011 do zaplatenia a náhrady trov

konania. Návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14. 2. 2011 medzi
postupcom Všeobecná úverová banka, a.s. a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči
žalovanej.NazákladeZmluvyč.2225594857zodňa7.2.2007poskytolpredchodcapostupcužalovanej
peňažné prostriedky. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu 634,41 eur, pozostáva zo
sumy 621,89 eur, úrokov z omeškania 12,52 eur. Úrok z omeškania si uplatňuje počnúc dňom 15. 2.
2011, t. j. po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
K návrhu priložil žalobca žiadosť o poskytnutie kontokorentného úveru - flexidebetu zo dňa 7. 2. 2007,

Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 14. 2. 2011, pokus o zmier zo dňa 22. 8. 2013, Všeobecné
obchodné podmienky, platobnú históriu.

Žalobca podaním prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručeným súdu dňa 13. 3. 2015
špecifikoval žalovanú sumu. Dňa 18. 10. 2006 pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovanou zmluvu o bežnom
účte a poskytovaní produktov a služieb flexipôžičky, Žalovaná v priebehu zmluvného vzťahu splnila
podmienky veriteľa, bolo jej poskytnuté povolené prečerpanie na účte vo výške 398,33 eur (12 000 Sk).

Dňa 14. 2. 2011 bola postúpená pohľadávka vo výške 634,41 eur, ktorá pozostáva zo sumy 621,89 eur,
ktorá je predmetom konania a sumy 12,52 eur úrokov z omeškania. Súčet debetných operácii na účte
žalovanej vo výške 7236,11 eur a súčet kreditných operácií na účte žalovanej vo výške 6614,22 eur,
rozdiel predstavuje nepovolený debet na účte žalovanej.

Uznesením č. k. 8C/580/2013-59 zo dňa 21. 10. 2014 súd rozhodol, že vedľajšie účastníctvo Združenia
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS nie je prípustné.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu najmä návrhom
zo dňa 17. 9. 2013, žiadosťou o poskytovanie kontokorentného úveru zo dňa 7. 2. 2007, Všeobecnými
obchodnými podmienkami, zmluvou o postúpení pohľadávok vrátenie prílohy, pokusom o zmier, sobsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav, keď pojednával v neprítomnosti
účastníkov konania v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Zo žiadosti o poskytnutie kontokorentného úveru zo dňa 7. 2. 2007 vyplýva, že právny predchodca
žalobcu sa zaviazal žalovanej poskytnúť úver 12 000 Sk. Žalovaná podpisom úverovej zmluvy potvrdila,
žebolaoboznámenásObchodnýmipodmienkaminavedomiebežnýchúčtov,cenníkomasúhlasísnimi.

Podľa bodu 4.10.5. Všeobecných podmienok v prípade, že povolené prečerpanie využívate, tak sa

aj Vaše práva a povinnosti primerane spravujú ustanoveniami zmluvy o úvere podľa Obchodného
zákonníka a týmito Podmienkami.

Podľa bodu 4.10.6. Všeobecných podmienok po zriadení Povoleného prečerpania sa zaväzujete
dodržiavať nasledovné povinnosti: a) zložiť bez zbytočného odkladu po vzniku debetného zostatku
peňažné prostriedky na úhradu splátok úrokov, poplatkov a ostatných záväzkov na bežnom účte,

b) zaplatiť úroky z uskutočneného Povoleného prečerpania, c) zabezpečiť pravidelné poukazovanie
peňažných prostriedkov na bežný účet.

Podľa bodu 4.11.1.Všeobecných podmienok ak v prípade Bankového inkasa nie je Vašom bežnom
účte dostatok peňažných prostriedkov alebo ak sa vykonaním Bankového inkasa prekročí sumu

zodpovedajúca Povolenému prečerpaniu, považuje sa takýto stav na bežnom účte za nepovolené
prečerpanie.

Podľa bodu 4.11.3.Všeobecných podmienok ak nepovolené prečerpanie nevyrovnáte v nami stanovenej
lehote, naša pohľadávka z nepovoleného prečerpania sa stane okamžite splatnou vrátane príslušenstva

a uplatníme si svoje práva zo Zabezpečenia pohľadávky alebo ju budeme vymáhať mimosúdnou alebo
súdnou cestou.

Podľa bodu 4.14.1.Všeobecných podmienok Zmluvu o účte je možné skončiť písm. b) výpoveďou z
našej strany z dôvodov uvedených nižšie.

Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv,

ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 31. 12. 2007 spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane

spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy, ods. 2 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods. 3 spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 31. 12. 2007 spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 31. 12. 2007 zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiťsvojezmluvnépostavenie,ods.2vpochybnostiachoobsahuspotrebiteľskýchzmlúvplatívýklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na
požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom

podnikania veriteľa.

Podľa ustanovenia § 502, ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky

požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa ustanovenia § 503, ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu
so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných

prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má
vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa ustanovenia § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch
splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a
požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov účinnom do 31.12.2007 zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania
peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým
nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení k 31. 12. 2007 pri úveroch formou
povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom
ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí
byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je
stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a

podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia
zmluvy.
Podľaustanovenia§497Obchodnéhozákonníka,zmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú
vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a

právnychpredpisov,ktoréupravujúprávnevzťahyspotrebiteľskéhocharakteru(§52ods.2Občianskeho
zákonníka) aj napriek tomu, že žalobca uviedol v návrhu, že zmluva obsahuje všetky znaky a náležitosti
zmluvy o úvere podľa § 497 až § 507 Obchodného zákonníka.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná dňa 7.

2. 2007 uzavreli zmluvu o poskytnutí kontokorentného úveru, na základe ktorého sa veriteľ zaviazal
poskytnúť žalovanému úver vo výške 12 000 Sk. Súd ustálil, že na predmetnú zmluvu sa vzťahuje
síce nevzťahuje zákon 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ale napriek tomu sa na daný
vzťah je vzťahom spotrebiteľským, ktorý bol uzavretý medzi dodávateľom (žalobcom), ktorý ako je
všeobecne známe a dostupné aj z údajov v obchodnom registri, konal v rámci predmetu svojej činnosti

a žalovanou ako fyzickou osobou občanom, na svoje súkromné účely. Opak preukázaný nebol. S
účinnosťou od 25. 11. 2004 zaviedla novela zákona o ochrane spotrebiteľa, do jeho úpravy ustanovenie
§ 23a, v zmysle ktorého sa za spotrebiteľské zmluvy považujú i zmluvy uzavreté podľa Obchodného
zákonníka, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé,že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Vzhľadom na to, že účastníkom
zmluvy o úvere môžu byť i spotrebitelia v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, použijú sa v týchto
prípadoch na tieto zmluvy i ustanovenia Obchodného zákonníka. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaná

je v omeškaní s úhradou dlžnej sumy a od 15. 2. 2011. Zároveň z písomností predložených žalobcom,
Prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 14. 2. 2011, vyplýva, že dňa 14. 10. 2010 bola
zaslaná výpoveď, avšak avšak uvedené v konaní nepodložil žiadnou písomnosťou a zároveň uviedol,
že dňom 14. 10. 2010 právny predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Súd teda mal za
preukázané, napriek uvedenému, že najneskôr dňom doručenia výpovede odoslanej dňa 14. 10. 2010

bol splatný celý nesplatený úver. Ďalej súd vychádzal z predloženej platobnom histórie ako aj z prílohy
k Zmluve o postúpení pohľadávok, z ktorej vyplýva, že dňa 31. 10. 2007 je dňom vzniku posledného
prečerpania.Avšakzároveňzplatobnejhistóriemásúdpreukázané,žedňa23.2.2009čerpalažalovaná
poslednýkrát poskytnutý úver.
Žalobca vyčíslil výšku žalovanej sumy 621,89 ako rozdiel sumy 7236,11 eur ako debetné operácie a
sumy 6614,22 eur ako kreditných operácii.

Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak
sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,

premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo
nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty

občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj
zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak
uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u
príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku

premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho
práva.

Súd postupoval v zmysle ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. a z úradnej povinnosti vzniesol
námietku premlčania, keď mal za to, že žalobca, ktorý podal návrh na súd dňa 26. 9. 2013 podal návrh

oneskorenie. Súd sa nestotožnil s tvrdením, že dňa 14. 10. 2010 bola vyhlásená mimoriadna splatnosť.
Z platobnej histórie mal preukázané, že dňa 23. 2. 2009 žalovaná poslednýkrát čerpala úver, keď už
aj predtým bola v omeškaní so splácaním. Na základe uvedené, teda už právny predchodca žalobcu
dňa 24. 2. 2009 mal možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť. Najneskôr mal žalobca podať návrh na
súd dňa 24. 2. 2012. Na základe uvedeného má súd za to, že návrh bol podaný oneskorene po uplynutí

všeobecnej trojročnej premlčacej doby.

Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľaustanovenia§517,ods.1,prvávetaaods.2Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadnea
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcovi právo požadovať od
žalovaného ako dlžníka popri plnení, úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy, keďže ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu, a nie je tu žalovaný podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.

Výšku úroku z omeškania stanovuje vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z.,
podľa ktorého je výška úroku z omeškania výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu. Nakoľko súd považoval návrh v časti žalovanej istiny za nedôvodný, a návrh v
tejto časti zamietol, zamietol aj návrh v časti požadovaného úroku z omeškania. Z dôvodu hospodárnosti

sa súd ďalej v konaní nezaoberal výškou úroku z omeškania a dňom vzniku omeškania.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
avšak vo veci plne úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si návrhu trov konania
neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho

súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.