Rozhodnutie Judgement was issued on Monday, March 16, 2015

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12C/410/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313224316
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Petríková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4313224316.6

Rozhodnutie

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Petríkovou, v právnej veci navrhovateľky:
P. T., B. XX.X.XXXX, X. P. Ž., D.. C. Č.. XXX/X, proti odporcom: 1/ L. U., B. XX.X.XXXX, X. P. Ž.Q., D.. C.
XXX/XX, právne zastúpený: JUDr. Beáta Hilvertová, advokátka so sídlom v Leviciach, ul. Sládkovičova
č. 1, 2/ maloletý O. T., B. XX.XX.XXXX, bývajúci u matky, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Levice o určenie otcovstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že L. U., B.. XX.XX.XXXX, G..Č.. XXXXXX/XXXX je otcom maloletého O. T., B..
XX.XX.XXXX, G..Č.. XXXXXX/XXXX, narodeného v I. z matky P. T., G.. T., B.. XX.XX.XXXX, G..Č..
XXXXXX/XXXX.

Maloletý O., B.. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 50 eur mesačne vždy do 20- dňa tohto
ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc dňom 29.11.2013.

Zaostalé výživné za obdobie od 29.11.2013 do 16.03.2015 v sume 779,09 eura je otec p o v i n n ý
zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania v sume 66 eur do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O trovách štátu súd r o z h o d n e samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala určenia otcovstva odporcu 1/ k mal. O.. Uviedla, že s
odporcom 1/ sa pozná od detstva. Po dvoch mesiacoch spoločného chodenia otehotnela, ich vzťah trval
štyri mesiace. Počas tehotenstva musela absolvovať rôzne vyšetrenia, nakoľko mali lekári podozrenie,
že dieťa sa narodí s postihom. Po tejto informácii sa odporca od navrhovateľky odvrátil s tým, že
dieťa nemôže byť jeho. O dieťa nikdy záujem neprejavil, ani ho nevidel. V prípade určenia otcovstva

navrhovateľka žiada, aby dieťa bolo zverené do jej osobnej starostlivosti a aby bol otec zaviazaný
povinnosťou prispievať na jeho výživu sumou 130 € mesačne.

Odporca 1/ otcovstvo k dieťaťu neuznával, navrhol znalecké dokazovanie a v prípade, že posudok určí,
že je otcom mal. O., je si vedomý svojich povinností.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:Mal. O. T. sa narodil dňa XX.XX.XXXX z matky P. T., B.. XX.X.XXXX, pričom otcovstvo k mal. dieťaťu
súhlasným vyhlásením rodičov uznané nebolo. Matka za otca dieťaťa označila odporcu 1/, ktorý svoje
otcovstvo spochybňuje a neuznáva, z ktorého dôvodu súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie z

odboru: genetika, odvetvie: analýza DNA. Znalecký posudok č. 5/15 zo dňa 5.2.2015 bol vypracovaný
znalcomprof.RNDr.ĽudevitomKadášim,DrSc.Úlohouznalcabolourčiťmetódou,založenounaanalýze
genetického materiálu (DNA) zúčastnených osôb, či je možné biologické otcovstvo L. U., B.. XX.X.XXXX
k mal. O. T., B.. XX.XX.XXXX vylúčiť a ak nie, stanoviť, aká je pravdepodobnosť jeho otcovstva. Zo
záveru znaleckého posudku vyplýva, že na základe vykonaného dokazovania a súčasných poznatkov

genetiky biologické otcovstvo L. U. k mal. O. T. nie je možné vylúčiť. Hodnota pravdepodobnosti jeho
otcovstva je 99,999882 %. Keďže táto hodnota je vyššia ako 99,75 % a pravdepodobnosť vylúčenia (ne
otca) Pv je vysoká, jeho biologické otcovstvo je treba pokladať za prakticky dokázané.

Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže
dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.

Podľa § 127 ods. 1 prvej a druhej vety O.s.p., ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré
treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi
môže tiež uložiť, aby posudok vypracoval písomne.

Vzhľadom na závery znaleckého posudku o odvetvia analýzy DNA, podľa ktorého je treba otcovstvo

odporcu 1/ k mal. Tomášovi pokladať za prakticky dokázané, súd podanému návrhu v tejto časti vyhovel
a určil, že L. U. je otcom mal. O. T..

Podľa § 113 ods. 2 O.s.p., s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive

maloletého dieťaťa.

Vzhľadom na určenie otcovstva súd ďalej konal a rozhodol o úprave rodičovských práv a povinností
k mal. dieťaťu. Obaja rodičia súhlasili so zverením mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti matky. Matka
navrhovala výživné vo výške 130 € mesačne, s čím nesúhlasil otec, nakoľko je t.č. nezamestnaný.

Starostlivosť o dieťa od jeho narodenia zabezpečuje matka, otec sa maloletého žiadnym spôsobom
nezaujíma.Matkajenamaterskejdovolenke,poberárodičovskýpríspevokaprídavoknadieťavcelkovej
sume 226 €. Okrem toho si brigádnicky privyrába roznášaním letákov, za čo mesačne zarobí okolo 36 €.
Býva u rodičov, ktorým na bývanie neprispieva, práve rodičia matky sa podieľajú jej výdavkov v súvislosti

s dieťaťom, ktorých výška mesačne podľa matky je 280 € až 400 €. O kúpe plienok, detských potrieb,
umelého mlieka a oblečenia matka preložila pokladničné doklady. Rodičia matky sú zamestnaní, otec
s čistým priemerným mesačným príjmom 465 €, matka 512,53 €. Za elektriku rodičia matky uhrádzajú
mesačne 93 € a za plyn 25 €.

Odporca, otec mal. dieťaťa je nezamestnaný. Naposledy bol na úrade práce evidovaný ako uchádzač
o zamestnanie od 13.12.2013 do 6.7.2014, kedy bol z evidencie vyradený, nakoľko sa nestihol prísť
podpísať. Vzhľadom na uvedené nepoberá ani dávky v hmotnej núdzi. Uviedol, že zvykne vypomáhať
u otca vo firme, kde si privyrobí 50 - 60 € mesačne. Jeho výdavky prakticky uhrádzajú jeho rodičia, u
ktorých býva. Okrem faktúr za mobilný telefón v priemernej výške 50 € mesačne, odporca iné doklady

o výdavkoch nepredložil. Inú vyživovaciu povinnosť nemá, je samoplatiteľom zdravotného poistenia
od 8.7.2014. Matka odporcu je zamestnaná s čistým mesačným priemerným príjmom v sume 406 €,
otec odporcu je živnostník, základ dane za rok 2013 u neho predstavoval sumu 1.784,51 €. Naposledy
odporca pracoval ako vojak v prípravnej štátnej službe v Prápore výcviku Martin od 14.10.2013, pričom
mal určený služobný plat vo výške 296,00 € mesačne. Personálnym rozkazom riaditeľa personálneho

úradu OS SR z 12.12.2013 bol odporca prepustený zo služobného pomeru z dôvodu, že neskončil
úspešne základný výcvik v termíne určenom výcvikovým programom zariadenia.Právna zástupkyňa odporcu navrhla určiť výšku výživného k mal. dieťaťu maximálne do sumy 50 €,
pričom zročné výživné by bol otec schopný uhradiť do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku,
zrejme z finančných prostriedkov od svojich rodičov.

Kolízny opatrovník navrhol zverenie dieťaťa do starostlivosti matky, pričom výživné navrhol určiť v sume
50 €.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné, vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 160 ods. 1 prvej vety O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch
dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.

Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že rodičia spolu nežijú, starostlivosť o maloletú
zabezpečuje matka, v ktorej starostlivosti žiadne nedostatky zistené neboli. Berúc do úvahy aj súhlasné
stanovisko všetkých účastníkov súd zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky. Pri určení výšky
výživného súd prihliadol na vek dieťaťa a jeho odôvodnené potreby, príjem rodičov a na to, že rodičia

žiadne ďalšie vyživovacie povinnosti nemajú. U otca súd vychádzal z príjmu, ktorý mal v služobnom
pomere vojaka, tj. 296 €. Jeho prepustenie zo služobného pomeru pre neskončenie základného výcviku
v určenom termíne súd vyhodnotil v súlade s § 75 Zákona o rodine ako vzdanie sa zamestnania a
zárobku bez dôležitého dôvodu. Súd tu tiež poukazuje na to, že otec ani v súčasnosti nepoberá žiadne
dávky v hmotnej núdzi, keďže z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vyradený z vlastnej viny, keď

sa na úrad práce v stanovenom termíne nedostavil. Vzhľadom na uvedené s prihliadnutím na vyjadrenie
kolízneho opatrovníka súd určil výšku výživného v sume 50 € mesačne, ktorú vzhľadom na vek dieťaťa
a príjem otca súd považuje za primeranú. Čiastočne sú výdavky na dieťa kryté aj z prídavku na dieťa v
sume 23 €, ktorý poberá matka. Je pravda, že v tomto období, kým dieťa pije umelé dojčenské mliekoa má plienky, má matka v tejto súvislosti vysoké výdavky, ale zo zistených objektívnych dôvodov, nie
je možné určiť výživné vo vyššej sume. Počiatok priznania výživného súd určil od podania návrhu, t.j.
29.11.2013. Od podania návrhu do rozhodnutia súdu, t.j. 16.3.2015 tak vznikla otcovi zaostalosť v sume

779,09 € (2 dni v novembri 2013 › 50 € : 30 dní = 1,66 € na deň x 2 dni = 3,33 €; december 2013, t.j.
50 €; rok 2014, t.j. 12 mesiacov x 50 € = 600 €; január - február 2015, t.j. 2 x 50 € = 100 €; 16 dní v
marci 2015 › 50 € : 30 dní = 1,61 € na deň x 16 dní = 25,76 €), ktorú súd umožnil otcovi zaplatiť do 30
dní od právoplatnosti rozsudku.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľka mala v konaní o určenie otcovstva plný úspech, čím jej vzniklo právo na náhradu trov
konania, nakoľko si však žiadne trovy neuplatnila a zo spisu jej žiadne nevyplývajú, súd jej právo na
náhradu trov konania nepriznal.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledku konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Podľa § 151 ods. 6 O.s.p., o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.

O trovách štátu súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku v súlade s § 151
ods. 3 O.s.p.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov v znení neskorších predpisov, je poplatníkom navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa
sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa§2ods.2cit.zák.,akjepoplatníkodpoplatkuoslobodenýasúdjehonávrhuvyhovel,zaplatípodľa
výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Podľa položky 9 Sadzobníka súdnych poplatkov k cit. zákonu, sa z návrhu na začatie konania o určenie
rodičovstva platí poplatok vo výške 66 €.

Navrhovateľka mala povinnosť s podaním návrhu na určenie otcovstva zaplatiť súdny poplatok z návrhu

vo výške 66 €. Uznesením č.k. 12C/43/2013-19 zo dňa 20.3.2014, právoplatným dňa 27.3.2014 jej bolo
súdom priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu. Nakoľko navrhovateľka bola od
súdnych poplatkov oslobodená a súd jej návrhu vyhovel, je povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu
odporca.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Levice, v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej
veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnostialebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Rozsudok v časti výroku o výživnom pre maloleté deti je predbežne vykonateľný.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na začatie exekúcie podľa osobitného predpisu.