Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 5, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/83/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114206051
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114206051.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Monikou Juskovou v právnej veci žalobcu Pohotovosť, s. r. o.,

so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy, v konaní pôvodne vedenom Okresným súdom Vranov nad Topľou pod sp. zn. XC XXX/XXXX, takto

r o z h o d o l :

žalobný návrh z a m i e t a,

náhradu trov konania žalovanému n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobným návrhom Okresnému súdu Vranov nad Topľou doručeným 27.9.2012 domáhal

toho, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu náhradu škody 175 Eur a nemajetkovú ujmu 331,92 eura
z dôvodu oneskoreného rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora žalobcu ako oprávneného proti
povinnému I. D. vo veci, ktorá bola súdnym exekútorom vedená pod č. E. XXXX/XXXX.

Uznesením XC XXX/XXXX - X z 8.10.2012 Okresný súd Vranov nad Topľou spojil na spoločné konanie
veci vedené pod sp. zn. XC XXX/XXXX, XC XXX/XXXX, XC XXX/XXXX, XC XXX/XXXX, XC XXX/XXXX,
XC XXX/XXXX, XC XXX/XXXX, XC XXX/XXXX, XC XXX/XXXX, XC XXX/XXXX, XC XXX/XXXX s tým,

že konanie sa bude naďalej viesť pod spoločnou sp. zn. XC XXX/XXXX.

Uznesením XNcC XX/XXXX - XX z 18.10.2012 Krajský v Prešove rozhodol tak, že sudcovia Okresného
súdu Vranov nad Topľou sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. XC XXX/
XXXX.

Uznesením XXC XXX/XXXX z 22.1.2014 Okresný súd Prešov rozhodol tak, že vylúčil na samostatné

konanie veci, ktoré boli pôvodne vedené na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. XC XXX/
XXXX a XC XXX/XXXX.

Podľa § 200ea ods. 1 O. s. p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 115a ods. 1 O. s. p., na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to

nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania
súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.Podľa § 115a ods. 2 O. s. p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Nárok žalobcom v konaní uplatnený nedosahoval sumu 1 000,- Eur, išlo o drobný spor, preto súd vo

veci pojednávanie na prejednanie veci nenariadil a rozhodol na základe listinných dôkazov zo spisu
Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. XEr XXX/XXXX.

Z dôvodov, pre ktoré bola žaloba podaná vyplýva, že škoda a nemajetková ujma mala žalobcovi
byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou, nakoľko súd

nerozhodol o návrhu žalobcu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase. Podľa
žalobcu neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali exekučnému súdu postupovať nesústredene a so
zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe.
Majetková škoda, ktorá žalobcovi vznikla predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených
s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Žalobca v tomto

období vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou
informačného systému sumu 70 Eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 Eur
a na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50 Eur. Čo sa týka
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, poukázal žalobca na to, že márnym uplynutím času boli
reálne ohrozené jeho legitímne očakávania a došlo k vyvolaniu viacerých rizík. Náhrada nemajetkovej

ujmy má kompenzovať vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovania podnikateľského plánovania a
rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, stratu dôvery v právo a v spravodlivé
riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky spôsobené v priamej
príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu. Čo sa týka výšky sumy náhrady
za nemajetkovú ujmu, žalobca uviedol, že pri kvantifikácii vychádzal zo súm, ktoré sťažovateľom priznal

Ústavný súd Slovenskej republiky pri konštatovaní prieťahov v konkrétnom období. Primeranou sumou
podľa žalobcu je suma 663,88 eura za každý rok meškania, resp. 55,32 eura za jeden mesiac meškania.

Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že pokiaľ žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody s odkazom na
zákon č. 514/2003 Z. z., predpoklady pre náhradu škody nepreukázal. Pre vznik zodpovednosti štátu

musia byť splnené všetky podmienky súčasne, musí ísť o nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny
úradný postup, musí vzniknúť škoda a medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom a vzniknutou škodou musí byť príčinná súvislosť. Tieto predpoklady žalobca nepreukázal,
nepreukázaltaktiežpredpokladypreto,abymalamubyťpriznanánemajetkováujma.Žalovanýpoukázal
na povahu a predmet konaní, v ktorých malo k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri

zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo žalobcu, spojené s touto
podnikateľskou činnosťou, vytvorené. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne. Kvôli
predmetom záujmu Európskej komisie súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom
dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa
na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné

podmienky zneužívajúca slabé finančné a právne vnímanie nízkopríjmových osôb. Jeho postupy nie sú
v súlade s dobrými mravmi.
K otázke nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote žalovaný
uviedol, že všeobecným predpokladom na zmenu súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu
súdneho exekútora spolu s uvedením súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného exekútora.

V praxi zaužívaný model, v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu exekútora
predloží túto žiadosť pôvodnému exekútorovi na vyjadrenie a vyčíslenie jeho doterajších trov (keďže
súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora exekučný súd rozhodne v tomto uznesení aj o
trovách doterajšieho exekučného konania tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie u pôvodného
exekútora) a na zaslanie príslušného exekútorského spisu za účelom realizácie povinnosti vyplývajúcej

exekučnému súdu zo zákona a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol
vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Žalovaný uviedol, že pripúšťa, že v niektorom prípade mohol
exekučný súd rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora neskôr, ovplyvnené to
však bolo povahou úkonu - v rozhodnutí o zmene súdneho exekútora a nevyhnutnosťou vykonať pred,
resp. súčasne s rozhodnutím aj iné úkony - výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie

pôvodného exekútora, vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému
exekútorovi, rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora, nie je možné nerozhodnutie o návrhu na
zmenu súdneho exekútora bez oneskorenia považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny
úradnýpostup.Taktiežpoukázalnato,žepôvodnýsúdnyexekútorvykonávaúkonyexekučnéhokonaniaaž do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, resp. do doručenia uznesenia o zmene
súdneho exekútora pôvodnému exekútorovi. To znamená, že na strane žalobcu nemohlo dôjsť k vzniku
žiadnej materiálnej škody. Pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky,

na ktorú mal poverenie s ohľadom na zachovanie kontinuity konania.
Čo sa týka žalobcom vyčíslenej škody a sumy náhrad nemajetkovej ujmy, žalovaný uviedol, že suma
náhrady majetkovej škody v každom zo žalobných návrhov vo výške 175 Eur je len sumou hypotetickou,
nezodpovedajúcou kritériám vzniku nároku na náhradu škody, nejde o skutočnú škodu, ktorá by
žalobcovi bola vznikla. Taktiež sumy žiadaných náhrad nemajetkovej ujmy žalobca vyčíslil vychádzajúc

z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré citoval. Úvaha žalobcu však nie je správna, pri
rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy je nevyhnutné zohľadniť špecifiká každej jednotlivej
veci, aj to, o aký subjekt ide pokiaľ tvrdí, že mu vznikla ujma, t. j. či ide o osobu fyzickú alebo právnickú.
Žalovaný taktiež uviedol, že tak u nárokov na náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy
neexistuje príčinná súvislosť.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobnému návrhu taktiež uviedol, že pri každom z uplatnených nárokov, pri

ktorom došlo k rozhodnutiu o návrhu na zmenu exekútora pred dňom 23.4.2009 (t. j. 3 roky predo
dňom,kedyboližalovanémudoručenéprvéžiadostiopredbežnéprerokovanienároku)vznášanámietku
premlčania.

Z listín zo spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. XEr XXX/XXXX súd zistil, že exekučné

konanie žalobcu ako oprávneného proti povinnému I. D. bolo začaté návrhom žalobcu doručeným E. Ú.
S.. Q. Ž. dňa 11.10.2004. Súdna exekútorka požiadala súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
písomnosťou Okresného súdu Vranov nad Topľou doručenou 20.10.2004. Okresný súd Vranov nad
Topľou súdnu exekútorku poveril vykonaním exekúcie 22.10.2004. Listom zo dňa 2.7.2009 žalobca ako
oprávnený požiadal súd o zmenu súdneho exekútora. Okresný súd Vranov nad Topľou o návrhu na

zmenu exekútora rozhodol uznesením XEr XXX/XXXX - XX z 8.1.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť
4.2.2010. Tomuto rozhodnutiu predchádzala požiadavka adresovaná pôvodne poverenej exekútorke na
vyčíslenie trov exekúcie zo dňa 15.7.2009; exekútorka reagovala podaním Okresnému súdu Vranov nad
Topľou doručeným 22.9.2009.

Na základe zisteného skutkového stavu súd vychádzajúc z právnej úpravy platnej v rozhodnom období
uzatvára:

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (v ďalšom aj len „zákon č. 514/2003“), štát zodpovedá za

podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa§4ods.1písm.a)zákonač.514/2003Z.z.,vovecináhradyškody,ktorábolaspôsobenáorgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone
exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá

za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom

spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije

a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.

Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami

uvedenými v § 7 a 8 je najmenej jedna tridsatina priemernej nominálne mesačnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň
pozbavenia osobnej slobody.

Podľa § 17 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z. z., v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení
nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom
do 31.8.2005, exekučné konanie sa začína na návrh.

Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom

do31.8.2005,exekučnékonaniesazačínadňom,vktorombolexekútorovidoručenýnávrhnavykonanie
exekúcie. Exekútor však môže vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 4).

Podľa § 44 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom
do 31.8.2005, ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti

oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu
písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované.
Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak akoby došlo k zastaveniu exekúcie.

Vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 44 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti právnou úpravou nebola stanovená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o
návrhu oprávneného na zmenu exekútora v lehote 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora ako mienil žalobca. K zmene došlo až s účinnosťou od 1.9.2005. Podľa prechodných a
záverečných ustanovení účinných od 1.9.2005 k zákonu č. 233/1995 Z. z. konania začaté pred 1.9.2005
sa dokončia podľa práva platného do 31.8.2005, ak ods. 2 neustanovuje inak (ods. 1 § 238).

Podľa § 238 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3,
§ 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté
pred 1.9.2005.

Z listinných dôkazov mal súd za preukázané, že nie je pravdivým tvrdenie žalobcu o nesprávnom
úradnom postupe Okresného súdu Vranov nad Topľou ako exekučného súdu, ktorý mal spočívať
v tom, že tento súd nedodržal lehotu, ktorú mu ukladá zákon na rozhodnutie o zmene exekútora.
Exekučné konanie bolo začaté pred účinnosťou zákona, ktorým bola žalobcom tvrdená tridsaťdňová
lehota upravená, čo znamená, že nebol ani zákonnou povinnosťou súdu o zmene exekútora rozhodnúť v

lehote 30 dní. Z postupu resp. realizácie úkonov a činnosti po tom, ako žalobca ako oprávnený požiadal
o zmenu exekútora ani nevyplýva nečinnosť súdu ani nesústredenosť jeho konania. Súd teda nemal
za preukázaný nesprávny úradný postup (existenciu prieťahov v konaní) ako jeden z predpokladov pre
vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, preto návrhu žalobcu
ako nedôvodný zamietol.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že čo sa týka kvantifikácie majetkovej škody ako žalobca uviedol je
potrebné uviesť, že žalobca tvrdil, že súd by mal žalovanému uložiť nahradiť mu skutočnú škodu, ku
ktorej došlo v dôsledku zmenšenia jeho majetku. Pokiaľ žalobca mal za to, že náklady, ktoré vo vzťahu ku
konkrétnej exekučnej veci vyčíslil mu vznikli súd mal jeho tvrdenia za nerelevantné. Informačné systémy,

na ktoré žalobca poukázal vzhľadom na svoj predmet činnosti musí udržiavať tak či tak a náklady,
ktoré vyčíslil nemohli byť priamo spôsobené tvrdením oneskoreným konaním exekučného súdu. Žiadna
príčinná súvislosť tvrdení žalobcu ani nevyplynula. Okrem toho, ak žalobca realizuje podnikateľskú
činnosťspojenúsoznačnýmrizikom,načosámpoukázal,musísibyťvedomý,žeprijehopodnikateľskejčinnosti vzniknú riziká s dôsledkami z rizík vyplývajúcimi. Uvedené sa týka nielen žalobcom tvrdenej
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorú požadoval.

Z dôvodov, ktoré súd uviedol rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

O trovách konania rozhodoval súd podľa zásady úspechu vo veci ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.
Žalobca bol v konaní neúspešný, nemá právo na náhradu trov konania s konaním mu vzniknutých.
Úspešný žalovaný trovy nežiadal, ich náhradu si v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil,

preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ustanovenia § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.