Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2015

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 10C/59/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2610204057
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Trylč

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2015:2610204057.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudcom JUDr. Milanom Trylčom v právnej veci navrhovateľky: B. F., Z.. XX.X.XXXX,

B. Q., A. Č.. XX, proti odporcovi: B. C., Z.. X.XX.XXXX, Š. H. J., B. A. X, XXXX O., J., o určenie otcovstva
a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu: X. Ľ. F., Z.. XX.X.XXXX, bydlisko u
matky, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že odporca B. C., Z.. X.XX.XXXX je otcom maloletého X. Ľ. F., Z.. XX.X.XXXX
narodeného z matky B. F., Z.. XX.X.XXXX.

Súd z v e r u j e maloletého X. Ľ. F., Z.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľke, ktorá

bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a odporca je p o v i n n ý
platiť výživné na maloletého X. Ľ. F., Z.. XX.X.XXXX za čas od 24.9.2009 do 24.9.2010 v sume 120,- €
mesačne, za čas od 25.9.2010 do 25.9.2012 v sume 100,- € mesačne, a za čas od 26.9.2012 naďalej
v sume 130,- € mesačne s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.

Výživné je zročné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.

Nedoplatok odporcu na zročnom výživnom za čas od 29.9.2012 do 28.2.2015 v sume 7.610,- € súd
p o v o ľ u j e odporcovi splácať v splátkach po 200,- € mesačne spolu s bežným výživným počínajúc
právoplatnosťou tohto rozsudku do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.

Súd styk otca s maloletým dieťaťom neurčuje.

Odporca je p o vi n n ý zaplatiť súdny poplatok z predmetu konania v sume 66,- € na účet súdu do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 475,60 € do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Navrhovateľke náhradu trov konania súd n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka a zároveň matka maloletého dieťaťa sa svojím návrhom podaným na súde dňa 30.4.2010
domáhala toho, aby súd určil, že odporca je otcom mal. X. Ľ.. Zároveň žiadala, aby dieťa bolo zverené

do jej osobnej starostlivosti a otcovi aby bola uložená povinnosť platiť na maloletého výživné v sume,
ktorú urči súd.Navrhovateľke uznesením, č. k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 12.10.2010 bolo priznané oslobodenie od
platenia súdnych poplatkov.

Navrhovateľka na podanom návrhu trvala.

Odporca súhlasil s vykonaním testu otcovstva na preukázanie, či je otcom maloletého X. Ľ..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a otca maloletého, správou o príjme matky, znaleckým
posudkom, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

Z výsluchu navrhovateľky ako aj písomných podaní vo veci vyplýva, že matka maloletého na podanom
návrhu trvá, že v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa nemala pohlavný styk s iným mužom ako

odporcom. Odporca na dieťa prispel len raz a to sumou
50 €. Naposledy tento pracoval ako vodič kamióna s príjmom 2000 -3000 € mesačne. Odporcovi v
telefonickom rozhovore dňa 3.3.2009 oznámila, že je tehotná. Odporca ju poslal na interrupciu, že to
vybavia v J., čo ona odmietla. Matka uviedla, že toho času žije v spoločnej domácnosti s druhom F. P.,
s ktorým má jedno dieťa a druhé, ktoré čaká, sa má narodiť dňa 24.5.2015. Maloletý X. Ľ. je zdravý,

navštevuje materskú škôlku, od septembra 2016 ide do školy.

Z výsluchu odporcu, ktorý výsluch bol zrealizovaný v rámci dožiadania dožiadaným súdom: Okresný
súd U. dňa 2.11.2011 vyplýva, že je pravdou že tento mal s navrhovateľkou pomer, ktorý trval asi dva
roky od 2006 do 10/2008. V júli alebo auguste 2008 navrhovateľku priviezol na Slovensko, na Slovensku

ju navštevoval a intímne sa stýkali. Naposledy navštívil Slovensko v októbri možno novembri 2008.
Potom sa už s navrhovateľkou kontaktoval len telefonicky. Navrhovateľka mu medzi januárom a marcom
2009 telefonicky oznámila, že je už 4 mesiace tehotná. Tvrdila, že dieťa je jeho. Vzápätí na to zložila
telefón. Keďsasňousnažilopakovanespojiť,telefónnebrala.Jepravdou,ževposlednomtelefonickom
rozhovore t. j. medzi januárom a marcom 2009 jej povedal, aby tehotenstvo prerušila, nakoľko on už má

dve dni. Tiež mal pochybnosti, či je dieťa jeho. Počas súlože s navrhovateľkou on nepoužíval žiadnu
ochranu, či ju používala navrhovateľka, uviesť nevedel. To či matka v čase od 29.11.2008 do 29.3.2009
mala intímny pomer aj s iným mužom, nevedel, keďže bola už na Slovensku. Vie však, že predtým v
J. sa stýkala aj s inými mužmi, lebo toto mu sama povedala. Je pripravený dať si hocikedy spraviť test
DNA v J..

Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného RNDr. Evou Ferákovou, znalkyňou z odboru
Genetika, mal súd preukázané, že odporca je otcom maloletého X. Ľ..

Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Senici vyplýva, že matka maloletého od 1/2014 do

12/2014 poberala prídavok na jedno dieťa v sume 23,52 €, od 1/2015 v sume 23,52 €. V období od
1/2012-9/2012 poberala rodičovský príspevok v sume 194,70 € mesačne, od 1/2011 do 12/2011 v sume
190,10€mesačneaod9/2009.12/2010vsume164,22€mesačne. Ďalejpoberalarodičovskýpríspevok
nadieťaM.F.P.,Z..XX.X.XXXX,od1.10.2012dotrvá.Od1/2014do12/2014vsume203,20€mesačne,
od 1/2015 do trvá v sume 203,20 € mesačne. V čase od 7.11.2008 do 23.9.2009 bola navrhovateľka v

evidencii úradu, ako uchádzač o zamestnanie, v roku 2008 bola poberateľkou dávky v hmotnej núdzi v
sume 60,41 € a za roku 2009 titulom dávok v hmotnej núdzi bola jej vyplatená suma celkom 664,69 €.

Podľa ust. § 94 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len Zákon o rodine), ak nedošlo k
určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom,

navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

Podľa ust. § 94 ods. 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v
čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho
otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Podľa ust. § 113 ods.2. O.s.p s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive
maloletého dieťaťa.Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prospievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa ust. § 62 ods. 4, veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká , ktoré povinný na seba berie.

Súd z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil ten právny záver, že návrh

navrhovateľky - matky bol podaný dôvodne. Zo znaleckého posudku mal súd vo veci bez pochýb
preukázané, že otcom maloletého X. Ľ. je odporca. Čo sa týka úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností, z výsledkov dokazovania je zrejmé, že rodičia maloletého v tejto otázke konsenzus nenájdu
a intervencia súdu je v tomto smere nevyhnutná. Súd zveril mal. Ľ. X. do osobnej starostlivosti matke,
pretože matka sa o maloletého stará od narodenia a v jej starostlivosti o dieťa neboli preukázané

ani zistené žiadne nedostatky. Matka sa o maloletého riadne stará tým, že mu poskytuje osobnú
starostlivosť, zabezpečuje jeho stravu, ošatenie, ubytovanie, stará sa o jeho výchovu a riadny psychický
a fyzický vývin. Odporca sa o maloleté dieťa nezaujíma vôbec, od jeho narodenia ho nevidel a na
jeho výživu prispel len raz a to sumou 50 €. Odporcovi bola uložená povinnosť platiť na maloletého
výživné v sume 120 € mesačne od 24.9.2009 do 24.9.2010, od 25.9.2010 do 25.9.2012 v sume 100

€ mesačne a v sume 130 € mesačne od 26.9.2012 s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Nakoľko
otec súdu nepredložil potvrdenie o svojom príjme a ani výdajoch, súd pri určovaní výšky výživného
vychádzalzmatkoutvrdenéhozárobkuotcat.j.od2000€do3000€,príjmumatky,ktorásaomaloletého
osobne stará a z odôvodnených potrieb maloletého. Matka maloletého pred narodením maloletého bola
evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a bola poberateľkou dávok v hmotnej núdzi, od narodenia

maloletého bola poberateľkou rodinných prídavkov a rodičovského príspevku, v máji 2012 sa jej narodil
syn M. F. a t. č. je matka v 6. mesiaci tehotenstva. Vzhľadom na nezáujem odporcu o maloletého, súd
styk otca s maloletým neupravoval.

Vzhľadom k spätnej úprave výživného vznikol odporcovi nedoplatok na zročnom výživnom tak, ako je

špecifikovaný vo výroku tohto rozsudku, t.j. v sume 7610 €. Tento nedoplatok na výživnom je odporca
povinný matke zaplatiť spoločne s bežným výživným v mesačných splátkach v sume 200 €.

Záverom súd konštatuje, že rozhodnutie sleduje zachovanie zásady rovnakého postavenia v otázke
nielen práv, ale aj povinností matky a otca v procese starostlivosti a výchovy dieťaťa.

Podľa § 2 ods. 2, prvá veta, zákona č. 71/1992 Zb., ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho
návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je
tiež od poplatku oslobodený.Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka je oslobodená od platenia súdnych poplatkov na základe
uznesenia súdu hore špecifikovaného a odporca, ktorý nie je oslobodený od povinnosti platiť súdne

poplatky bol v konaní neúspešný, súd zaviazal ho zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania.

V súvislosti so znaleckým dokazovaním v prejednávanej veci vznikli štátu trovy na znalečnom v
sume 475,60 €. Súd pri rozhodovaní o týchto trovách vychádzal z ust. § 148 ods. 1 O.s.p. Štát má
podľa výsledku konania právo na náhradu trov konania, ktoré platil, avšak len voči tým účastníkom, u

ktorých nie súd predpoklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Keďže odporca bol vo veci
neúspešný a nie sú u neho predpoklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, súd uložil mu
povinnosť zaplatiť štátu trovy na znalečnom v sume 475,60 €.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. l O.s.p. vzhľadom na plný úspech navrhovateľky
vo veci, nakoľko si však táto trovy neuplatnila a zo spisu nevyplýva, že by jej nejaké trovy vznikli, súd

rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov,
kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súduprvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci

(§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku), ak ide o rozhodnutie o výchove

maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.