Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 25, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/392/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221719
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4412221719.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

Lýdie Gálisovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci navrhovateľky: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ a advokát Doc. JUDr.
Branislav Fridrich, PhD., proti odporkyni: Slovenská republika za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Bratislava, Župné Námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 12. marca 2014 č. k.
15C/724/2012-56 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa voči odporkyni
domáhala zaplatenia sumy 125 eura ako náhrady škody a sumy 770 eura ako nemajetkovej ujmy podľa
zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá jej vznikla
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky exekučnom konaní vedenom pod sp.zn.
9Er/1216/2009. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 4

ods. 1 písm. a/ bod 1, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1 a § 17 ods. 1, 2, 3 zák.
č. 514/2003 Z.z. a § 44 ods. 1, 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o
zmene a doplnení ďalších zákonov účinného v čase začatia exekučného konania - Exekučný poriadok
(ďalej aj ako „EP“) a § 3 Občianskeho zákonníka. Z hľadiska skutkového stavu mal za preukázané, že v
exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 9Er/1216/2009 podal súdny
exekútor súdu dňa 03.11.2009 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na
vykonanie exekúcie, exekučným titulom a výpisom z obchodného registra na oprávnenú. Exekučný súd

zistil, že nie je pripojená zmluva o úvere, preto vyzval navrhovateľku 19.11.2009 na predloženie úverovej
zmluvy a urgoval jej zaslanie v dňoch 08.01.2010 a 12.04.2010. Úverová zmluva vôbec nebola zaslaná.
Následne 18.11.2010 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 15.02.2012 zaslal súdny exekútor
naspäť poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu vymoženia pohľadávky. Konštatoval, že písomná
žiadosť navrhovateľky na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bola odporkyni doručená
dňa 23.04.2012 a navrhovateľka pred uplynutím 6-mesačnej lehoty podala návrh na súd, avšak v
čase rozhodovania bolo zrejmé, že odporkyňa v zákonnej 6-mesačnej lehote jej nárok neuspokojila.

Ďalej preto skúmal dôvodnosť návrhu navrhovateľky z pohľadu ňou tvrdeného nesprávneho úradného
postupu, ktorý navrhovateľka vzhliadla v tom, že k vydaniu poverenia nedošlo v zákonnej 15-dňovej
lehote, resp., v lehote primeranej, ale s omeškaním viac ako 14 mesiacov. Exekučný súd konal v
predmetnej veci priebežne bez zbytočných prieťahov. Dĺžka exekučného konania od doručenia žiadostio udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vzhľadom na
vykonané úkony smerujúce k posúdeniu zákonnosti vedenej exekúcie nie je takej povahy, aby len na
jej základe bolo možné vysloviť namietané porušenie práva navrhovateľky na rozhodnutie o žiadosti o

vydanie poverenia v zákonom stanovenej lehote v spojení s porušením jej práva na prerokovanie veci
zbytočnýchprieťahovzaručenéhovčlánku48ods. 2ÚstavySR.Tiežnebolsplnenýzákonnýpredpoklad
spočívajúci v skonštatovaní nesprávneho úradného postupu spôsobeného prieťahmi v konaní. Ohľadne
prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v
konaní, nerozhodoval Ústavný súd SR, prípadne Európsky súd pre ľudské práva. V zmysle § 9 ods. 2

zák.č. 514/2003Z.z.účinnéod01.01.2013bylentakétopodkladybolirelevantnéprepriznanienáhrady
škody. Aj keď návrh bol podaný v roku 2012, bol toho názoru, že predmetné ustanovenie možno brať do
úvahy ako výkladové pravidlo pri aplikácii pôvodného ustanovenia, pri skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1
zák. č. 514/2003 Z.z., účinného v čase začatia exekučného konania. Dospel k záveru, že navrhovateľka
nijakým relevantným spôsobom nepreukázala vznik a výšku škody a taktiež vznik a výšku nemajetkovej
ujmy. Tiež je možné konštatovať, že neexistuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom

a existenciou škody. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a odporkyni, ktorá bola
v konaní úspešná, náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne trovy v konaní neuplatnila.

Navrhovateľka napadla rozsudok súdu prvého stupňa v zákonnej lehote odvolaním. Odvolanie
zdôvodnila tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP v spojení s ust. §

221 ods. 1 písm. f/ spočívajúcim v tom, že účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť konať
a ďalej k vadám spočívajúcim v tom, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 221 ods. 1 písm. h/ OSP). Navrhovateľka namietala,

že prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že nezistil
u účastníkov stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému
rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty
určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal
oprávnenie, a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva

na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. V ďalšej časti namietala nevykonanie znaleckého
dokazovania,ktorésúdzamietolatýmjejznemožnilobjektívnymspôsobompreukázaťvýškumateriálnej
škody a mechanizmus jej vzniku. Na zamietnutie návrhu na doplnenie dokazovania nemal žiadne
udržateľné dôvody. Ďalej namietala, že súd vôbec nemal polemizovať o dĺžke zákonných lehôt a
osobitne o práve na prerokovanie veci v primeranom čase. Uviedla, že štrasburgský súd opakovane

uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku
konania ovplyvňujú mimosúdne faktory. Namietala, že súd ani štát neprijal žiadne opatrenie na riešenie
vzniknutejkritickejsituácie. Ďalejuviedla,žesúdvyjadrilsvojepresvedčenievrozporeexekučnéhotitulu
so zákonom, čím sa jedná o prejav nesústredenej činnosti súdu, kedy vyhodnocoval aj také skutočnosti,
ktoré s predmetom konania nesúviseli. Z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konaniaavzákonomstanovenejlehote(§201,§204ods.1OSP)azistení,žeodvolaniespĺňanáležitosti

§ 205 a nasl. OSP, byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, pretože odvolací súd nezistil výnimky uvedené v ods. 2 -
7 § 213 (§ 213 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie, ktoré
mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) s verejným vyhlásením
rozsudku (§ 156 ods. 3 OSP) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Preto

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa§ 219ods.1OSP,odvolacísúdrozhodnutiepotvrdí,akjevovýrokuvecnesprávne.Aksaodvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení
obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovenie § 219 ods. 2 OSP dáva možnosť odvolaciemu súdu vypracovanie tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolacísúd sa v celom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, a to po skutkovej ako
aj po právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza
do úvahy vypracovanie skráteného odôvodenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu

prvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že ďalšie závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého
stupňa. Odvolací súd prirodzene musí odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania
a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutie, prípadne
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

Navrhovateľka namietala, že prvostupňový súd nesprávne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne
posúdil. Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný do zápisnice
pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 14.10.2009. Súdny exekútor doručil Okresnému
súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 03.11.2010. K návrhu bol
pripojený rozsudok rozhodcovského súdu. Prvostupňový súd vyzval oprávnenú o zaslanie úverovej

zmluvy výzvou zo dňa 19.11.2009, urgoval jej zaslanie dvakrát v dňoch 08.01.2010 a 12.04.2010, avšak
oprávnená zmluvu nezaslala. Prvostupňový súd potom poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie
dňa 18.11.2010.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie založil na tom, že v čase podania žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie platila 15 - dňová lehota na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného do 31.05.2010 súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor
v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo v návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom do 15 dní od doručenia žiadosti, písomne poverí exekútora, aby ju
vykonal. Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo v návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, platného od 01.06.2010, súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titulu. Ak súd nezistí rozpor
v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku platného do 31.05.2011: písm. d/ podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených
i/ podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí a

schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku platného od 01.06.2011, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených.

Z uvedenej úpravy ust. § 44 ods. 2 a § 41 ods. 2 Exekučného poriadku potom vyplýva, že až novela
Exekučného poriadku v § 41 ods. 2 od 01.06.2011 zaviedla pod písm. d/, že rozhodcovské rozsudky
sú vykonateľné exekučné tituly. Podľa názoru odvolacieho súdu preto rozhodcovské rozsudky boli
exekučnými vykonateľnými titulmi do uvedeného obdobia aj podľa § 41 ods. 2 písm. i/ Exekučného

poriadku. Keďže až novela od 01.06.2011 zaviedla definíciu rozhodcovských rozsudkov v § 44 ods. 2
písm. d/ Exekučného poriadku, bolo možné až od tohto obdobia aplikovať ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku o tom, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41
ods. 2 písm. c/ a d/.

Z exekučného spisu vyplýva, že návrh na vykonanie exekúcie bol spísaný pred súdnym exekútorom dňa
14.10.2009 a žiadosť súdneho exekútora na Okresný súd Nové Zámky bola podaná dňa 03.11.2009.
Súd udelil žiadosť o udelenie poverenia dňa 18.11.2010. Z uvedeného potom vyplýva, že prvostupňový
súd nedodržal 15-dňovú lehotu na vydanie poverenia a odvolací súd sa v tejto časti stotožnil s názoromprvostupňového súdu o nedodržaní 15-dňovej lehoty. Vydanie poverenia musí byť výsledkom náležitého
preskúmania a to exekučného titulu po formálnej a materiálnej stránke vykonateľnosti tohto rozhodnutia,
žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie. Materiálnym predpokladom každej

exekúcie je existencia exekučného titulu. Ak chýba tento materiálny predpoklad exekúcie, exekučný súd
žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Vydanie poverenia v prípade nedostatkov exekučného titulu by
znamenalo iba to, že exekúcia sa síce začala, avšak musí byť v každom štádiu konania aj tak zastavená.

V zmysle ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z. z. platného do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Z uvedeného vyplýva, že k nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci

činnosti, v ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym
úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia
stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má
aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonávaná v stanovenej lehote alebo v
lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci zbytočných prieťahov.

Prvostupňový súd v dôvodoch svojho písomného rozhodnutia poukázal že samotné nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Poukázal na celý priebeh
exekučného konania a dospel k záveru, že nedošlo k existencii prieťahov v exekučnom konaní, a tým k
nesprávnemu úradnému postupu ako jednému z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Preto návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.

Prvostupňový súd v dôvodoch svojho písomného rozhodnutia poukázal na ust. § 9 ods. 1, 2 zákona
do novely vykonanej zák. č. 412/2012 Z. z., teda do účinnosti zákona do 31.12.2012. Novela § 9
doplnila ustanovenie ods. 2 a 3, v ktorom uviedla, že pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu

súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej
lehote, nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo zbytočných prieťahov v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenia, vybavenia sťažnosti, sťažnosti
na prieťahy z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdom konaní,

právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorú Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z dôvodovej správy k tejto novele
vykonanej zák. č. 412/2012 Z. z. vyplýva, že táto bola prijatá na základe platnej úpravy, nakoľko existuje

možnosť domáhať sa ochrany svojich práv využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s ust. § 127
ods. 1 Ústavy SR. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov garantované v článku 48 ods. 2 Ústavy SR je kompetentný preskúmať
Ústavný súd. Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhradu škody podľa
zák. č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda súdu

na podklade sťažnosti na prieťahy. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov,
ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku
zbytočných prieťahov. Pokiaľ by konajúci súd o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z
hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy
by preskúmali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu

inštančného princípu v súdnictve. Zo záverov uvedenej dôvodovej správy vyplýva, že konštatovať
existenciu prieťahov v súdnom konaní je oprávnený Ústavný súd SR.

Navrhovateľka prieťahy v konaní zdôvodňovala dĺžkou konania a jej sťažnosťami na dĺžku konania.
Z obsahu spisu Okresného súdu Nové Zámky 9Er/1216/2009 nevyplýva, že by navrhovateľka podala

sťažnosť na prieťahy v konaní, a uvedená sťažnosť by nemala byť posudzovaná súdom, či došlo k
prieťahom v konaní alebo nie, nakoľko navrhovateľka nikdy v priebehu konania nepreukázala, že došlo
ku konštatovaniu prieťahov v konaní predsedom Okresného súdu Nové Zámky, prípade Ústavným
súdom SR.Navrhovateľka uplatňovala nárok na majetkovú škodu ako účelne vynaložené náklady spojené s jej
činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré uplynulo medzi

doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej a náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch odôvodňovala márnym uplynutím lehoty, keď boli reálne ohrozené jej
legitímne očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jej pohľadávky. Navrhovateľka
v priebehu konania neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie vzniku škody, nepredložila relevantné
dôkazy dokumentujúce skutočnú výšku škody a výšku nemajetkovej ujmy. Nepreukázala, pokiaľ by aj

došlo k vzniku škody, aká je príčinná súvislosť medzi oneskorením vydania poverenia na vykonanie
exekúcie a výškou škody. Odvolací súd záverom konštatuje, že došlo k vymoženiu istiny, pretože dňa
15.02.2012 súdny exekútor vrátil poverenie v dôsledku vymoženia pohľadávky.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
v súlade s ust. § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
a § 151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, keďže odporkyňa návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania nepodala.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.