Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 11, 2015

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 4P/66/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614209229
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Audová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2015:2614209229.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Senici samosudkyňou JUDr. Renátou Audovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého

O. Z., nar. XX.XX.XXXX a maloletého O. Z., nar. X.XX.XXXX, bytom u otca, obaja zastúpení kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, deti rodičov: M. Š., nar. XX.X.XXXX,
bytom A. - bezdomovkyňa, t.č. na neznámom mieste, št. občan SR, zastúpenej opatrovníčkou B. M.,
administratívnou pracovníčkou OS Skalica a O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., A.. R. Q. M. č. XXXX,
št. občan SR o návrhu otca na úpravu práv a povinností k maloletým deťom, takto

r o z h o d o l :

Súd zveruje mal. O. a O. do osobnej starostlivosti otcovi a matka je povinná prispievať na ich výživu a
to na mal. O. sumou 50,- EUR mesačne a na mal. O. sumou 40,- EUR mesačne, splatnou vždy do 15-

teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca, s účinnosťou od 1.11.2014.

Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 1.11.2014 do 31.1.2015 a to na mal. O. v sume 150,- EUR a
na mal. O. v sume 120,- EUR je matka povinná zaplatiť najneskôr do jedného mesiaca od právoplatnosti
rozsudku k rukám otca.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec sa svojím návrhom doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal úpravy práv a povinností k

maloletým deťom s tým, že žiadal zveriť obe maloleté deti do svojej osobnej starostlivosti . Svoj návrh
okrem iného odôvodnil tým, že s matkou detí nie sú manželia. OS Senica uznesením č.k.
X O. X/XXXX, dočasne zveril obe deti do Detského domova v Skalici. Následne OS Senica rozsudkom
č.k.5 P 8/2014 ústavnú starostlivosť nenariadil, ale nariadilo dohľad, obe deti boli z DD prepustené.
Matka detí začala v 09/2014 opäť požívať alkohol vo zvýšenej miere, zanedbávala starostlivosť o deti a
napokon v priebehu mesiaca 10/2014 spoločnú domácnosť opustila. Otec má záujem zabezpečovať
osobnú starostlivosť o deti , pričom v starostlivosti o deti mu bude pomáhať jeho matka E. Z., nar. 1954.

Napriek rozsiahlemu šetreniu zo strany súdu sa nepodarilo zistiť, kde sa matka detí zdržuje. Táto má
hlásený pobyt bezdomovkyne v meste Senica. Súd jej preto ustanovil opatrovníčku pre celé konanie
podľa § 29 ods.2 O.s.p.

Opatrovníčka otca sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnila a navrhla aby súd vec
prejednal v jej neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca , rodnými listami detí, obsahom spisu OS Senica sp.zn. XP
X/XXXX, správami o pobyte a príjme matky, správou od kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov
v rodine otca a zistil tento stav veci:Mal. O. a O. sú deti narodené mimo manželstva rodičov. Generálie rodičov a zhodujú s tými v spise a
vyplývajú z rodných listov detí. Doposiaľ neboli súdom upravované práva a povinnosti rodičov k deťom.

tomuto dieťaťu. OS Senica uznesením č.k.X O. X/XXXX dočasne zveril obe deti do Detského domova
v Skalici. Následne OS Senica rozsudkom č.k.X O. X/XXXX ústavnú starostlivosť nenariadil, ale nariadil
dohľad.

Zo správy od kolízneho opatrovníka a výsluchu otca mal súd preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej

domácnosti od 10/2014, kedy otec matku detí vyhodil po tom, čo táto od 09/2014 začala opätovne
požívať alkoholické nápoje vo zvýšenej miere a zanedbávala starostlivosť o deti. V čase keď bo otec
detí v práci, matka detí nadväzovala známosti s inými mužmi. OS Senica uznesením č.k.X O. X/XXXX
dočasne zveril obe deti do Detského domova v Skalici. Následne OS Senica rozsudkom č.k.X O. X/
XXXX ústavnú starostlivosť nenariadil, ale nariadil dohľad.
OdXX.X.XXXX,dňomprávoplatnostirozsudku, boliobedetizDDprepustené.Odtohočasuichvýchovu

zabezpečovali obaja rodičia. Otec detí spolu s deťmi zostal bývať v 2- izbovom mestskom byte, tento je
vkusne zariadený. Podľa vyjadrenia otca sa táto sa od deti nezaujíma, výživné dobrovoľne neplatí. Od
doby, čo nežijú v spoločnej domácnosti, deti v domácnosti navštívila dva razy, rodičia sa vždy pohádali.
Mal. O. je žiakom 2. triedy III. ZŠ v Senici. V škole dosahuje slabý prospech, stravuje sa v škole s
poplatkom 23,30 mesačne , navštevuje ŠK s poplatkom v sume 8 € mesačne. Mal. Patrik navštevuje MŠ

na IV. ZŠ v Senici. Tu otec platí mesačne sumu 36,50 €. Deti sú zdravé, majú len bežné choroby. Kolízny
opatrovník odporučil obe deti zveriť do osobnej starostlivosti otcovi a matke určiť výživné primerané jej
možnostiam a schopnostiam.

Otec má priemerný mesačný príjem a to v sume 266,74 € a náhradu cestovného v sume 793,73 e.

Podľa jeho vyjadrenia od 21.11.2014 zmenil zamestnávateľa, kde má priemerný mesačný príjem v sume
357 € netto a diéty v sume 900- 1000 € netto. Poberá rodinné prídavky na dve deti v sume po 23,52
€ na každé dieťa. Má ešte jednu vyživovaciu povinnosť vo výške 50 € k mal. A., je to osvojené dieťa.
Matka dieťaťa je bezdomovkyňa, podľa evidencie v Sociálnej poisťovni nie je nikde riadne zamestnaná,
iné vyživovacie povinnosti nemá.

Otec dieťaťa je živnostník, údajne fakticky nepodniká. Od 1.1.2014 do 30.6.2014 poberal dávky a
príspevky v hmotnej núdzi v sume 62,50 €.

Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. ( ďalej len zákon o rodine ), rodičia maloletého dieťaťa,
ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave práv a povinnosti. Ak sa nedohodnú, súd

môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa§62ods.1Zákonaorodine,plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjezákonnápovinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prospievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti , možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods.4, veta prvá , Zákona o rodine ,pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopnosti , možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods.1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúce
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie ajďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká , ktoré povinný na seba berie.

Podľa §77 ods.2 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať najdlhšie
na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa zák. opatrenia č. 186/2013 Z.z., účinného od 1.7.2013 je životné minimum na jedno
nezaopatrené dieťa určené sumou 90,42 € mesačne ( z toho 30 % je 27,13 €).

Súd zo zisteného skutkového stavu veci a z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrh
matky na úpravu práv a povinností na mal. dieťa bol podaný dôvodne. Súd mal v zmysle § 36 ods.
l Zákona o rodine preukázané, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária
spoločne s finančnými prostriedkami, pričom starostlivosť o dieťa zabezpečuje od 10/2014 výlučne ich

otec. Matka dobrovoľne neprispieva na výživu maloletých detí. V starostlivosti otca o deti neboli zistené
žiadne nedostatky , preto súd zveril deti do jeho osobnej starostlivosti. Matke súd uložil povinnosť
platiť na nich výživné a to na mal. O. v sume 50 € mesačne a na mal. O. v sume 40,- € mesačne
s účinnosťou od 1.11.2014 t.j. ako žiadal otec, ktoré sumy sú vzhľadom na majetkové pomery oboch
rodičov , najmä matky a veku detí primerané.

Pri určení výšky výživného súd vychádzal z úvahy, že životné minimum na jedno nezaopatrené dieťa
je zákonným opatrením č. 186/2013 Z.z., účinným od 1.7.2013 určené sumou 90,42 € mesačne ,
pričom aspoň túto sumu ,by malo mať každé dieťa mesačne k dispozícii od oboch rodičov, aby mohli
byť uspokojené jeho základné životné potreby. Na druhej strane však dieťa má právo podieľať sa na

životnej úrovni rodičov. Otec má tiež povinnosť adekvátnou čiastkou svojmu príjmu podieľať sa na výžive
detí, t.j. na mal. O. sumou 50 € a na mal. O. sumou 40 € mesačne. Pokiaľ ide o výšku príjmu otca
súd nemohol vziať do úvahy zložku v príjme označenú ako náhrada cestovného ( diéty ) pretože tieto
finančné prostriedky nie je možné v zmysle ustálenej judikatúry považovať za príjem. Sú to finančné
prostriedky od zamestnávateľa určené pre toho ktorého zamestnanca na krytie bežných výdavkov

spojených s výkonom povolania ( napr. ubytovanie, strava ).

Maloletý O. tak bude mať mesačne k dispozícii od oboch rodičov sumu 100 €, čo je o necelých 8
€ viac ako je suma životného minima určená podľa zák. opatrenia č. 186/2013 Z.z určená na jedno
nezaopatrené dieťa. Mal. O. bude mať mesačne k dispozícii od oboch rodičov sumu 80 €, ktorá ani

nedosahuje výšku sumy životného minima určená podľa zák. opatrenia č. 186/2013 Z.z určená na jedno
nezaopatrené dieťa Podporným zdrojom výživy sú aj rodinné prídavky , ktoré na neho poberá jeho otec.
Deti sa pri takto určenom výživnom bude aktívne podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Treba tu
poukázať tiež na skutočnosť, že výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov.

Pri určení výživného matke súd vychádzal aj z § 75 ods.1 Zákona o rodine podľa ktorého na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku , majetkového prospechu, rovnako prihliadne
aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Matka sa spáva ľahkovážne, situáciu
v akej sa ocitla ( že je bezdomovkyňa ) si zavinila sama svojím konaním. Nič jej však nebráni v tom,

aby sa riadne zamestnala.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že takto určené výživné je primerané
a zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam rodičov, ako aj odôvodneným potrebám a veku
maloletých. Maloletý O. je momentálne žiakom 2. triedy ZŠ, maloletý O. navštevuje predškolskú MŠ.

Obaja sa stravujú v škole, ani jeden nenavštevuje žiadne platené krúžky, nemá žiadne finančne náročné
mimoškolské aktivity, ich zdravotný stav je dobrý, mávajú len bežné choroby. Pri zohľadnení všetkých
týchto skutočnosti je zrejmé, že suma, ktorú budú mať k dispozícii od oboch rodičov postačí na
uspokojovanie ich bežných životných potrieb.Vzhľadom k spätnej úprave výživného od 1.11.2014 súd určil, že matka má nedoplatok na zročnom
výživnom za čas od 1.11.2014 do 31.1.2015 a to na mal. O. v sume 150 € ( 3 mesiaca po 50 € ) a

na mal. O. v sume 120 € ( 3 mesiace po 40 € ). .Zároveň uložil matke povinnosť tento zaplatiť do 1.
mesiaca od právoplatnosti rozsudku k rukám otca.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. z toho dôvodu, že konanie
mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len matka ( ostatní účastníci sa vzdali tohto práva ihneď
po jeho vyhlásení) a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému
súdu v Trnave, trojmo.

V odvolaní sa okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods.3 O. s. p.) musí uviesť proti ktorému rozhodnutiu

súdu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods.1 O. s. p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 205 ods.2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.