Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 3, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 12C/316/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712216693
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kovalčíková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6712216693.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudcom JUDr. Janou Kovalčíkovou, v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomBratislava,Pribinovaul.č.25,IČO:35807598,zastúpenýadvokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti
odporcovi Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
Bratislava, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Návrhy na prerušenie konania z a m i e t a.

Návrh z a m i e t a.

Odporcovi náhradu trov konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhmi zo dňa 21.09.2012, doručenými tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012, sa navrhovateľ v
konaniach spisová značka 12C/316/2012, 12C/317/2012, 12C/319/2012, 12C/320/2012, 12C/321/2012,
12C/322/2012, 12C/323/2012, 12C/324/2012, 12C/325/2012, 12C/326/2012 a 12C/327/2012 domáhal
voči odporcovi náhrady škody titulom majetkovej škody ako aj titulom nemajetkovej ujmy vzniknutej mu
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Zvolen, pretože tento nerozhodol o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote a žiadosť o udelenie poverenia zamietol.

Súd z dôvodu, že predmetom vyššie uvedených konaní sú obdobné veci a účastníci konania sú
v jednotlivých konaniach totožní, uznesením č.k. 12C/316/2012-15 zo dňa 28.01.2013 rozhodol o
spojení vecí na spoločné konanie s tým, že konanie sa bude viesť pod spoločnou spisovou značkou
12C/316/2012.

Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že Okresný súd Zvolen ako súd exekučný mal zákonnú povinnosť

rozhodnúť o udelení poverenia na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní od doručenia žiadosti. Poukázal
na to, že napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala
spoluprácu s účastníkmi konania, súd rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia dlho po
uplynutí zákonnej lehoty. V predmetnom exekučnom konaní neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že súd pristúpil k vydaniu
rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie až po tak dlhej dobe. Exekučný súd navyše
svojím nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v

časti istiny, a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, čím formálne vyvolal stav, ktorý
založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi navrhovateľom ako oprávneným a povinným
a tým vytvoril stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva. Z týchto dôvodov malanavrhovateľovi vzniknúť majetková škoda ako aj nemajetková ujma, ktorú si navrhovateľ v jednotlivých
žalobách vyčíslil.

V konaní začatom pod sp.zn. 12C/316/2012 si navrhovateľ uplatnil titulom majetkovej škody sumu
1.662,49 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 332,50 Eur predstavujúcej 20% z uplatňovanej istiny
s príslušenstvom. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že navrhovateľ v exekučnom konaní v
postavení oprávneného navrhol písomným podaním adresovaným zvolenému súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu proti povinnému: T. P., V.. XX.XX.XXXX, vec bola vedená súdnym exekútorom

pod spisovou značkou F. XXXX/XXXX. Súd mal rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie až dňa 11.04.2011 (exekučné konanie sa začalo dňa 20.01.2011), a to rozhodnutím
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (v skutočnosti exekučný súd rozhodol dňa 23.02.2011
uznesením č.k. XXEr/XXX/XXXX-XX). Podľa navrhovateľa došlo zo strany súdu k rozhodnutiu o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej doby, keď v príčinnej
súvislosti s takýmto nesprávnym úradným postupom exekučného súdu mala navrhovateľovi vzniknúť

majetková škoda vo výške 1.662,49 Eur, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac
nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu. Navrhovateľ si súčasne uplatnil
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 332,50 Eur, ktorú odôvodnil tým, že samotné konštatovanie
porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Vzniknutú ujmu navrhovateľ odôvodnil tým, že nesprávnym úradným postupom
došlokzmareniulegitímnehoočakávanianavrhovateľa,žesprávnympostupomsúdudôjdekvymoženiu
jeho pohľadávky. Navrhovateľ si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné
zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv,

stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery
v právo a spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie sumu 332,50
Eur, t.j. 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom (hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou
deformáciou).

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 12C/317/2012 si navrhovateľ uplatnil titulom majetkovej
škody sumu 2.479,96 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 495,99 Eur predstavujúcej 20% z
uplatňovanej istiny s príslušenstvom. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že navrhovateľ v
exekučnom konaní v postavení oprávneného navrhol písomným podaním adresovaným zvolenému
súdnemu exekútorovi, vykonať exekúciu proti povinnému: K. Ď., V.. XX.XX.XXXX, vec bola vedená

súdnym exekútorom pod spisovou značkou F. XXXXX/XXXX. Súd mal rozhodnúť o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 22.03.2011 (exekučné konanie sa začalo dňa 07.11.2009),
a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (v skutočnosti exekučný súd rozhodol
dňa 14.02.2011 uznesením č.k. XXEr/XXXX/XXXX-XX). Odôvodnenie žaloby navrhovateľ postavil na
obdobnom skutkovom základe ako v prípade konania vedeného pod sp. zn. 12C/316/2012.

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 12C/319/2012 si navrhovateľ uplatnil titulom majetkovej
škody sumu 2.073,41 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 414,68 Eur predstavujúcej 20% z
uplatňovanej istiny s príslušenstvom. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že navrhovateľ v
exekučnom konaní v postavení oprávneného navrhol písomným podaním adresovaným zvolenému

súdnemu exekútorovi, vykonať exekúciu proti povinnému: O. H., V.. XX.XX.XXXX, vec bola vedená
súdnym exekútorom pod spisovou značkou F. XXXXX/XXXX. Súd mal rozhodnúť o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 19.08.2011 (exekučné konanie sa začalo dňa 01.12.2010),
a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (v skutočnosti exekučný súd rozhodol
dňa 18.05.2011 uznesením č.k. XXEr/XXXX/XXXX-XX). Odôvodnenie žaloby navrhovateľ postavil na

obdobnom skutkovom základe ako v prípade konania vedeného pod sp. zn. 12C/316/2012.

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 12C/320/2012 si navrhovateľ uplatnil titulom majetkovej
škody sumu 1.600,91 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 320,18 Eur predstavujúcej 20% z
uplatňovanej istiny s príslušenstvom. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že navrhovateľ v

exekučnom konaní v postavení oprávneného navrhol písomným podaním adresovaným zvolenému
súdnemu exekútorovi, vykonať exekúciu proti povinnému: J. X., V.. XX.XX.XXXX, vec bola vedená
súdnym exekútorom pod spisovou značkou F. XXXXX/XXXX. Súd mal rozhodnúť o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 18.04.2012 (exekučné konanie sa začalo dňa 20.06.2011),a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (v skutočnosti exekučný súd rozhodol
dňa 20.03.2012 uznesením č.k. XXEr/XXX/XXXX-XX). Odôvodnenie žaloby navrhovateľ postavil na
obdobnom skutkovom základe ako v prípade konania vedeného pod sp. zn. 12C/316/2012.

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 12C/321/2012 si navrhovateľ uplatnil titulom majetkovej škody
sumu 675,93 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 135,19 Eur predstavujúcej 20% z uplatňovanej
istiny s príslušenstvom. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že navrhovateľ v exekučnom konaní
v postavení oprávneného navrhol písomným podaním adresovaným zvolenému súdnemu exekútorovi,

vykonať exekúciu proti povinnému: J. Q., V.. XX.XX.XXXX, vec bola vedená súdnym exekútorom pod
spisovou značkou F. XXX/XXXX. Súd mal rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až dňa 20.02.2012 (exekučné konanie sa začalo dňa 04.01.2011), a to rozhodnutím o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (v skutočnosti exekučný súd rozhodol dňa 04.03.2011
uznesenímč.k.XXEr/XX/XXXX-XX).Odôvodneniežalobynavrhovateľpostavilnaobdobnomskutkovom
základe ako v prípade konania vedeného pod sp. zn. 12C/316/2012.

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 12C/322/2012 si navrhovateľ uplatnil titulom majetkovej
škody sumu 1.592,41 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 318,48 Eur predstavujúcej 20% z
uplatňovanej istiny s príslušenstvom. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že navrhovateľ v
exekučnom konaní v postavení oprávneného navrhol písomným podaním adresovaným zvolenému

súdnemu exekútorovi, vykonať exekúciu proti povinnému: I. L., V.. XX.XX.XXXX, vec bola vedená
súdnym exekútorom pod spisovou značkou F. XXXXX/XXXX. Súd mal rozhodnúť o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 12.04.2011 (exekučné konanie sa začalo dňa 15.10.2010),
a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (v skutočnosti exekučný súd rozhodol
dňa 14.03.2011 uznesením č.k. XXEr/XXXX/XXXX-X). Odôvodnenie žaloby navrhovateľ postavil na

obdobnom skutkovom základe ako v prípade konania vedeného pod sp. zn. 12C/316/2012.

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 12C/323/2012 si navrhovateľ uplatnil titulom majetkovej
škody sumu 1.433,46 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 286,69 Eur predstavujúcej 20% z
uplatňovanej istiny s príslušenstvom. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že navrhovateľ v

exekučnom konaní v postavení oprávneného navrhol písomným podaním adresovaným zvolenému
súdnemu exekútorovi, vykonať exekúciu proti povinnému: R. N., V.. XX.XX.XXXX, vec bola vedená
súdnym exekútorom pod spisovou značkou F. XXXXX/XXXX. Súd mal rozhodnúť o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 20.02.2012 (exekučné konanie sa začalo dňa 19.07.2010),
a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (v skutočnosti exekučný súd rozhodol

dňa 12.07.2011 uznesením č.k. XXEr/XXX/XXXX-XX). Odôvodnenie žaloby navrhovateľ postavil na
obdobnom skutkovom základe ako v prípade konania vedeného pod sp. zn. 12C/316/2012.

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 12C/324/2012 si navrhovateľ uplatnil titulom majetkovej
škody sumu 1.407,70 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 281,54 Eur predstavujúcej 20% z

uplatňovanej istiny s príslušenstvom. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že navrhovateľ v
exekučnom konaní v postavení oprávneného navrhol písomným podaním adresovaným zvolenému
súdnemu exekútorovi, vykonať exekúciu proti povinnému: Y. T., V.. XX.XX.XXXX, vec bola vedená
súdnym exekútorom pod spisovou značkou F. XXXXX/XXXX. Súd mal rozhodnúť o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 12.04.2011 (exekučné konanie sa začalo dňa 21.09.2010),

a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (v skutočnosti exekučný súd rozhodol
dňa 04.03.2011 uznesením č.k. XXEr/XXXX/XXXX-XX). Odôvodnenie žaloby navrhovateľ postavil na
obdobnom skutkovom základe ako v prípade konania vedeného pod sp. zn. 12C/316/2012.

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 12C/325/2012 si navrhovateľ uplatnil titulom majetkovej

škody sumu 1.661,37 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 332,27 Eur predstavujúcej 20% z
uplatňovanej istiny s príslušenstvom. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že navrhovateľ v
exekučnom konaní v postavení oprávneného navrhol písomným podaním adresovaným zvolenému
súdnemu exekútorovi, vykonať exekúciu proti povinnému: Y. P., V.. XX.XX.XXXX, vec bola vedená
súdnym exekútorom pod spisovou značkou F. XXXX/XXXX. Súd mal rozhodnúť o žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 16.08.2010 (exekučné konanie sa začalo dňa 09.09.2009),
a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (v skutočnosti exekučný súd rozhodol
dňa 14.05.2010 uznesením č.k. XXEr/XXX/XXXX-XX). Odôvodnenie žaloby navrhovateľ postavil na
obdobnom skutkovom základe ako v prípade konania vedeného pod sp. zn. 12C/316/2012.V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 12C/326/2012 si navrhovateľ uplatnil titulom majetkovej
škody sumu 1.489,71 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 297,94 Eur predstavujúcej 20% z

uplatňovanej istiny s príslušenstvom. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že navrhovateľ v
exekučnom konaní v postavení oprávneného navrhol písomným podaním adresovaným zvolenému
súdnemu exekútorovi, vykonať exekúciu proti povinnému: J. Q., V.. XX.XX.XXXX, vec bola vedená
súdnym exekútorom pod spisovou značkou F. XXXX/XXXX. Súd mal rozhodnúť o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 03.02.2012 (exekučné konanie sa začalo dňa 03.03.2011),

a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (v skutočnosti exekučný súd rozhodol
dňa 30.03.2011 uznesením č.k. XXEr/XXX/XXXX-XX). Odôvodnenie žaloby navrhovateľ postavil na
obdobnom skutkovom základe ako v prípade konania vedeného pod sp. zn. 12C/316/2012.

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 12C/327/2012 si navrhovateľ uplatnil titulom majetkovej
škody sumu 4.455,41 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 891,08 Eur predstavujúcej 20% z

uplatňovanej istiny s príslušenstvom. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že navrhovateľ v
exekučnom konaní v postavení oprávneného navrhol písomným podaním adresovaným zvolenému
súdnemu exekútorovi, vykonať exekúciu proti povinnému: Y. Q., V.. XX.XX.XXXX, vec bola vedená
súdnym exekútorom pod spisovou značkou F. XXXX/XXXX. Súd mal rozhodnúť o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 07.10.2011 (exekučné konanie sa začalo dňa 15.07.2010),

a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (v skutočnosti exekučný súd rozhodol
dňa 12.07.2011 uznesením č.k. XXEr/XXXX/XXXX-XX). Odôvodnenie žaloby navrhovateľ postavil na
obdobnom skutkovom základe ako v prípade konania vedeného pod sp. zn. 12C/316/2012.

Odporca sa k žalobám vyjadril prostredníctvom písomného podania zo dňa 22.07.2013, ktoré bolo

doručené tunajšiemu súdu dňa 26.07.2013. Odporca v ňom okrem iného poukázal na všeobecné
zákonné podmienky, za splnenia ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci
pri výkone verejnej moci:

1) nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,

2) vznik škody,
3) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou.

Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. Podľa odporcu nie je

jasný predovšetkým titul nároku na náhradu škody. Navrhovateľ namieta „nezákonné konania“ v podobe
nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, keď zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe
prieťahov. Navrhovateľ uvádza aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia.

Vo vzťahu k namietaným prieťahom v konaní, odporca poukazuje na skutočnosť, že lehota 15 dní
stanovená zákonodarcom na poverenie exekútora neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.
2 písm. c) a d) Exekučného poriadku. Ako ukázala súdna prax, lehota na poverenie exekútora je
výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom
je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Odporca má navyše za to, že zo samotnej dikcie

ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia
v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. V zmysle judikatúry tak Najvyššieho súdu SR
ako aj Ústavného súdu SR vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku a nekalú povahu a platnosť rozhodcovskej doložky. Ďalej odporca poukázal
na to, že navrhovateľ neuviedol, aké konkrétne kroky podnikol na odstránenie neželaného stavu v

súvislosti s prieťahmi, ktoré mal v konaní spôsobiť súd, nakoľko navrhovateľ nepreukázal, že by
podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti a teda, že by existovalo
právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre
ľudské práva či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Podľa odporcu preto nie je preukázaný nesprávny

úradný postup súdu spočívajúci v existencii prieťahov v kontexte ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov účinnom od 01.01.2013 (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci“).Rovnako tak odporca poukázal na to, že z ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, okrem iného vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody

spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia
jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Odporca zdôraznil, že navrhovateľ
podal prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 23.04.2012. Vzhľadom na
skutočnosť, že už dňa 27.09.2012 boli okresnému súdu doručené žaloby vo veci, odporca má za to, že
v tomto prípade sa jedná o predčasne uplatnený nárok na súde.

K namietanému nesprávnemu úradnému postupu súdu spočívajúcemu v zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, odporca uvádza, že takto formulovaný postup
nemôže byť nesprávnym úradným postupom na účely zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci. V kontexte § 6 ods. 1 uvedeného zákona sa v danom prípade nemôže jednať
ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, nakoľko nezákonnosť nebola

konštatovaná príslušným orgánom. K námietke navrhovateľa, že súd prekročil svoju rozhodovaciu
právomoc, keď vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu, odporca uvádza,
že v zmysle uznesenia ústavného súdu SR z 3. marca 2011, č. k. S.. Ú. XX/XXXX-XX, uznesenia
Najvyššieho súdu SR z 13. októbra 2011 sp. zn. XCdo/XXX/XXXX, uznesenia Najvyššieho súdu
SR z 26. septembra 2011 sp. zn. X A. a uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2011

sp. zn. XCdo/XXX/XXXX, vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného
bez účasti spotrebiteľa ako aj preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné
pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V takomto prípade prináleží

vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa vnútroštátneho práva vyplývajú s
cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný.

Vo vzťahu k uplatnenej náhrade materiálnej škody odporca uviedol, že pre úspešné uplatnenie nároku
na náhradu škody podľa zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je o. i.

nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku. Podľa odporcu navrhovateľ nepreukázal existenciu
škody a nároky, ktoré si navrhovateľ uplatňuje, možno podľa odporcu považovať za hypotetické.
Navrhovateľ vyčíslil uplatnenú škodu vo výške istiny s príslušenstvom, ktorá podľa jeho názoru nemôže
byť viac priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní. Podľa
vyjadrenia odporcu navrhovateľ nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný základ pre preukázanie toho,

čoho sa domáha a ani nevymožiteľnosť pohľadávky. Nie je pravdou tvrdenie navrhovateľa, že nie
je možné vymôcť pohľadávky od dlžníkov navrhovateľa a tvrdenie navrhovateľa, že rozhodnutie v
podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spôsobuje nevymožiteľnosť
pohľadávky. Rozhodnutie o zamietnutí iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského
rozsudku byť exekučným titulom.

Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu odporca upriamil pozornosť na ustanovenie § 17 ods. 2 a 3 zákona
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci s tým konštatovaním, že vznik
nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný, pričom pocity členov riadiacich
orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú v predmetnom konaní

právne irelevantné, pretože náhradu škody a nemajetkovej ujmy si uplatňuje spoločnosť ako právnická
osoba (bližšie pozri rozsudok NS ČR sp. zn. XXCdo XXX/XXXX). Navrhovateľ uvádza aj „zánik
podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov“, ale tieto nie sú bližšie konkretizované. Požadovaná
náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20% z istiny a príslušenstva nie je podľa odporcu podložená
akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami či rozumovou úvahou. V tejto súvislosti odporca poukazuje aj

na nutnosť preukázania toho, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením
v rámci uplatňovania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, k čomu zo strany navrhovateľa taktiež
nedošlo. Na základe uvedených skutočností má odporca za to, že navrhovateľ nepreukázal vznik
nemajetkovej ujmy ako ani to, že by bolo dôvodné poskytovať jej relutárnu náhradu.

Podľa odporcu nie je možné opomenúť ani povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu
úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti navrhovateľa a povedomí,
ktoré je okolo navrhovateľa v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných rokoch
všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom jevšeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť navrhovateľa na
trhu spotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov
je predmetom exekučných konaní, ktoré navrhovateľ inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu

úradnému postupu.

Odporca zároveň vzniesol námietku premlčania, a to pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo
k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.04.2009, t.j. tri
roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so skutočnosťami uvádzanými v odôvodnení
podaného návrhu a oboznámením sa s obsahom exekučných spisov vedených tunajším súdom v
dotknutých konaniach, a zistil tento skutkový stav:

Vo vzťahu k sp.zn. 12C/316/2012 súd z exekučného spisu vedeného tunajším súdom pod sp.zn. XXEr/

XXX/XXXX zistil, že sa jedná o exekučné konanie, v ktorom navrhovateľ v postavení oprávneného
dňa 20.01.2011 podal u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému T. P., V..
XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. T. XXXXX/XX zo dňa
13.12.2010. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 09.02.2011. Okresný súd uznesením č.k. XXEr/XXX/XXXX-
XX zo dňa 23.02.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
28.04.2011.

Vo vzťahu k sp.zn. 12C/317/2012 súd z exekučného spisu vedeného tunajším súdom pod sp.zn. XXEr/

XXXX/XXXX zistil, že sa jedná o exekučné konanie, v ktorom navrhovateľ v postavení oprávneného
dňa 07.11.2009 podal u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému K. Ď. -
F. D. T., IČO: 35192992, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. T. XXXXX/XX zo dňa
18.08.2009. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 24.11.2009. Okresný súd uznesením č.k. XXEr/XXXX/XXXX-
XX zo dňa 14.02.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie z dôvodu podaného odvolania
zo strany oprávneného zrušené odvolacím súdom, pričom okresný súd opätovne uznesením č.k. XXEr/
XXXX/XXXX-XX zo dňa 24.05.2012 tak, že žiadosť súdneho exekútora zamietol; uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 14.12.2012.

Vo vzťahu k sp.zn. 12C/319/2012 súd z exekučného spisu vedeného tunajším súdom pod sp.zn. XXEr/
XXXX/XXXX zistil, že sa jedná o exekučné konanie, v ktorom navrhovateľ v postavení oprávneného
dňa 01.12.2010 podal u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému O. H.,
V.. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. T. XXXXX/XX zo dňa
16.09.2010. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 22.12.2010. Okresný súd uznesením č.k. XXEr/XXXX/XXXX-
XX zo dňa 18.05.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
17.09.2011.

Vo vzťahu k sp.zn. 12C/320/2012 súd z exekučného spisu vedeného tunajším súdom pod sp.zn. XXEr/
XXX/XXXX zistil, že sa jedná o exekučné konanie, v ktorom navrhovateľ v postavení oprávneného
dňa 20.06.2011 podal u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému J. X.,
V.. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. T. XXXXX/XX zo dňa
01.04.2011. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 18.08.2011. Okresný súd uznesením č.k. XXEr/XXX/XXXX-XX
zo dňa 20.03.2012 žiadosť súdneho exekútora zamietol.

Vo vzťahu k sp.zn. 12C/321/2012 súd z exekučného spisu vedeného tunajším súdom pod sp.zn. XXEr/
XX/XXXX zistil, že sa jedná o exekučné konanie, v ktorom navrhovateľ v postavení oprávneného
dňa 04.01.2011 podal u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému J. Q.,
V.. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stálehorozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. T. XXXXX/XX zo dňa
08.11.2010. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 26.01.2011. Okresný súd uznesením č.k. XXEr/XX/XXXX-

XX zo dňa 04.03.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
24.02.2012.

Vo vzťahu k sp.zn. 12C/322/2012 súd z exekučného spisu vedeného tunajším súdom pod sp.zn. XXEr/
XXXX/XXXX zistil, že sa jedná o exekučné konanie, v ktorom navrhovateľ v postavení oprávneného

dňa 15.10.2010 podal u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému I. L., V..
XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. T. XXXXX/XX zo dňa
23.08.2010. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 22.12.2010. Okresný súd uznesením č.k. XXEr/XXXX/XXXX-
X zo dňa 14.03.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

24.02.2012.

Vo vzťahu k sp.zn. 12C/323/2012 súd z exekučného spisu vedeného tunajším súdom pod sp.zn. XXEr/
XXX/XXXX zistil, že sa jedná o exekučné konanie, v ktorom navrhovateľ v postavení oprávneného
dňa 19.07.2010 podal u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému R. N.,

V.. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. T. XXXXX/XX zo dňa
12.05.2010. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 23.09.2010. Okresný súd uznesením č.k. XXEr/XXX/XXXX-
XX zo dňa 12.07.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

25.02.2012.

Vo vzťahu k sp.zn. 12C/324/2012 súd z exekučného spisu vedeného tunajším súdom pod sp.zn. XXEr/
XXXX/XXXX zistil, že sa jedná o exekučné konanie, v ktorom navrhovateľ v postavení oprávneného
dňa 21.09.2010 podal u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému Y. T., V..

XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. T. XXXXX/XX zo dňa
07.07.2009. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 09.12.2010. Okresný súd uznesením č.k. XXEr/XXXX/XXXX-
XX zo dňa 04.03.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

15.02.2012.

Vo vzťahu k sp.zn. 12C/325/2012 súd z exekučného spisu vedeného tunajším súdom pod sp.zn. XXEr/
XXX/XXXX zistil, že sa jedná o exekučné konanie, v ktorom navrhovateľ v postavení oprávneného
dňa 09.09.2009 podal u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému Y. P.,

V.. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. T. XXXXX/XXXX zo dňa
12.05.2009. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 14.10.2009. Okresný súd uznesením č.k. XXEr/XXX/XXXX-
XX zo dňa 14.05.2010 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

10.03.2011.

Vo vzťahu k sp.zn. 12C/326/2012 súd z exekučného spisu vedeného tunajším súdom pod sp.zn. XXEr/
XXX/XXXX zistil, že sa jedná o exekučné konanie, v ktorom navrhovateľ v postavení oprávneného
dňa 03.03.2011 podal u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému J. Q.,

V.. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. T. XXXXX/XX zo dňa
25.01.2011. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 21.03.2011. Okresný súd uznesením č.k. XXEr/XXX/XXXX-
XX zo dňa 30.03.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

13.08.2014.

Vo vzťahu k sp.zn. 12C/327/2012 súd z exekučného spisu vedeného tunajším súdom pod sp.zn. XXEr/
XXXX/XXXX zistil, že sa jedná o exekučné konanie, v ktorom navrhovateľ v postavení oprávnenéhodňa 15.07.2010 podal u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému Y. Q.,
V.. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. T. XXXXX/XX zo dňa

27.10.2009. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 09.09.2010. Okresný súd uznesením č.k. XXEr/XXXX/XXXX-
XX zo dňa 12.07.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
14.10.2011.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu
možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. *) Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene
štátu, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku

rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
účinnom v čase začatia konania, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo

vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom

v čase začatia konania, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
účinnom v čase začatia konania, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
účinnom v čase začatia konania, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v
znení účinnom v čase začatia konania, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v
znení účinnom v čase začatia konania, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebonesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
účinnom v čase začatia konania, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli
poškodenémuvsúkromnomživote,d)závažnosťnásledkov,ktorévzniklipoškodenémuvspoločenskom

uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
účinnom v čase začatia konania, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
účinnom v čase začatia konania, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15
odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Základnými zákonnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa zákona o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sú: a.) nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný
postup, b.) vznik škody a c.) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym
úradným postupom a vzniknutou škodou. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

je uvedeným zákonom koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, ktorej sa v zmysle ustanovenia § 3
ods. 2 predmetného zákona nemožno zbaviť. Z uvedeného potom vyplýva, že zo strany oprávneného
subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie (úmysel resp. nedbanlivosť), ale postačuje preukázanie
skutočnosti, že vzniknutá škoda je výsledkom činnosti príslušného štátneho orgánu. Ústavný základ tejto
zodpovednosti je koncipovaný v čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého, každý má právo na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy
alebo nesprávnym úradným postupom. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupommáten,komubolatakýmtopostupomspôsobenáškoda.Škodousapritomrozumiemajetková
ujma, ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení

(úbytku) existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo potrebné
vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu resp., aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky
toho, že navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné. Ďalej platí, že kauzálny nexus
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,
bezprostredný, neprerušený a nie iba sprostredkovaný. V nadväznosti na to treba podotknúť, že pri

zisťovaní existencie príčinnej súvislosti je žiaduce upriamiť pozornosť na skúmanie toho, či v rámci
skutočností prichádzajúcich v danom prípade do úvahy ako príčina škody existuje taká skutočnosť,
s ktorou zákonodarca spája zodpovednosť za škodu. Nesprávny úradný postup môže mať potom za
následok vznik zodpovednosti podľa citovaného zákona iba vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku
navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto postupom. A teda

postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim t. j., ak by nedošlo k
nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.

S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, ako aj vykonané dokazovanie súd žalobu
navrhovateľa vo veci pôvodného žalobného návrhu s pridelenou sp.zn. 12C/316/2012, ale aj vo veci

ostatných žalobných návrhov, ktoré boli pôvodne zapísané pod sp.zn. 12C/316/2012, 12C/317/2012,
12C/319/2012, 12C/320/2012, 12C/321/2012, 12C/322/2012, 12C/323/2012, 12C/324/2012,
12C/325/2012, 12C/326/2012 a 12C/327/2012, zamietol ako neodôvodnenú a neopodstatnenú, keď
súd nezistil kumulatívne splnenie základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z..

Navrhovateľ sa vo všetkých uvedených prípadoch domáha náhrady škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom s tým, že súd nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v
zákonnom stanovenej lehote, resp. že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.Z vykonaného dokazovania, v rámci ktorého sa oboznámil s obsahom pripojených exekučných spisov
súd zistil, že v žiadnom z uvedených prípadov nebolo poverenie súdnemu exekútorovi udelené, ale v
každom z už uvedených exekučných konaní bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietnutá.

V nadväznosti na uvedené súd predovšetkým poukazuje na to, že v obsahu § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku je zvýraznená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
pretože vydanie poverenia musí byť výsledkom náležitého preskúmania exekučného titulu, žiadosti o

vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie. Súd má povinnosť predovšetkým pred udelením
poverenia súdnemu exekútorovi skúmať, či sú naplnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie
exekúcie. V súvislosti s výkladom ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd dáva do pozornosti
judikatúru Najvyššieho súdu SR, a to uznesenie NS SR sp. zn. X A. XXX/XXXX zo dňa 13.10.2011
(publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 3/2012 s. 46), uznesenie NS SR sp. zn. X A. XXX/
XXXX zo dňa 18.09.2012 (publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 5/2013 s. 35) a uznesenie

NS SR sp. zn. X A. XXX/XXXX zo dňa 10. októbra 2012 publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov
SR č. 5/2013 s. 27).

Exekučný súd sa už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu

na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie, a či z hľadísk zakotvených
v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej
(z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z
aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia
subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).

V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové
a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd
nedisponujeprávomocourušiťčimeniťrozhodnutie,ktoréjeexekučnýmtitulom;nemôženaprávaťchyby
a nedostatky exekučného titulu. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom,
že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy.

Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi
zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak právomoc
rozhodcovského súdu závisí od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť
v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom (medziiným

aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie), je logické, že exekučný súd musí pri tomto
zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá,
ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva (doložka) môže totiž založiť právomoc
rozhodcovského súdu určitú vec prejednať a rozhodnúť; pokiaľ je tento právny úkon absolútne neplatný,
hľadí sa naň, akoby nikdy nebol uzavretý. Ak exekučný súd skúma platnosť rozhodcovskej doložky,

takýto postup nemožno považovať za posudzovanie vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu,
ale takýto postup exekučného súdu treba považovať len za realizáciu oprávnenia vyplývajúceho z
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Ako súd zistil vykonaným dokazovaním z obsahu predmetných exekučných spisov, vo všetkých

prípadoch išlo o výkon rozhodcovských rozsudkov voči subjektom, ktoré mali postavenie spotrebiteľa.
Pričom v zmysle uznesenia NS SR sp. zn. X A. XXX/XXXX zo dňa 18.09.2012, v dôsledku toho
aj v prípade, že spotrebiteľ ako účastník rozhodcovského konania nevyužije možnosť spochybniť
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní alebo podľa ustanovení
zákonač.244/2002Z.z.,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveňpovinnýskúmaťexistenciualeboplatnosť

rozhodcovskej zmluvy (doložky); v prípade zistenia, že rozhodcovská zmluva (doložka) nebola (platne)
uzavretá, musí exekučný súd konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

Na základe uvedeného je možné vyvodiť, že exekučný súd v predmetných exekučných konaniach tým,

že žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, postupoval v
súlade § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a teda nemožno dovodiť, že samotným zamietnutím žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, ktorý by mal mať za následok vznik práva na náhradu škody voči odporcovi. Nakoľko nebolnaplnený tento zásadný pojmový predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, to malo za následok
konštatovanie súdu o nedôvodnosti návrhu na začatie konania v celom rozsahu.

Taktiež je potrebné uviesť, že rozhodcovské konanie v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. predstavuje
fakultatívnu alternatívu k občianskemu súdnemu konaniu, ktorú si na uplatnenie svojich pohľadávok
navrhovateľ voči svojim dlžníkom zvolil dobrovoľne, pričom tým nebolo dotknuté jeho právo uplatniť
predmetnépohľadávkyvobčianskomsúdnomkonaní.Pokiaľzvolilakoalternatívupreuplatneniesvojich
pohľadávok rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie, ktoré exekučný súd v rámci

prieskumnej právomoci vyplývajúcej z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyhodnotil ako
formálne a materiálne nevykonateľné, tak táto okolnosť nemôže byť na ťarchu odporcu.

K tvrdeniam navrhovateľa, že exekučný súd nerozhodol v predmetných exekučných veciach v zákonnej
15 - dňovej lehote vyplývajúcej z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd poukazuje na
uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. S.. Ú. XXX/XXXX-XX zo dňa 14. 12.2012, v ktorom tento

uviedol, že lehota 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie neplatí, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a musí
rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o vykonanie exekúcie. Súd konštatuje, že dĺžka exekučného konania
od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia súdu až do času vydania rozhodnutia
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, ani v jednom prípade absolútne nie je takej povahy, aby

bolo možné v danej veci vysloviť porušenie práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov.Natomtomiestemusísúdzdôrazniťajtúskutočnosť,žeotázku,čivkonkrétnomprípadedošlo
k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy
SR, je vo výlučnej kompetencii Ústavného súdu SR, ktorý túto otázku, aj s odkazom na jeho ustálenú
judikatúru, skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu vychádzajúc pritom z kritérií

ako zložitosť veci, správanie účastníka konania a samotný postup súdu. V nadväznosti na uvedené
potom platí, že v kompetencii súdu v rámci konania o náhradu škody podľa vyššie citovaného zákona
nie je preskúmavanie súdneho konania z hľadiska existencie prieťahov v konaní, ktoré by odôvodňovali
priznanie nárokov uplatnených podľa uvedeného zákona, nakoľko to prináleží iba Ústavnému súdu SR
na podklade ústavnej sťažnosti resp. predsedovi súdu na podklade sťažnosti účastníka konania na

prieťahy v konaní. V prípade opačného výkladu by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené
súčasne preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov v konaní.
Záverom súd konštatuje, že v tomto konaní súd nie je oprávnený konštatovať, že vo veci došlo k
prieťahom.

Na základe vyššie uvedených skutočností a vykonanom dokazovaní súd dospel k jednoznačnému
záveru, že na strane odporcu, ktorý v danom prípade konal prostredníctvom exekučného súdu, nedošlo
k nesprávnemu úradnému postupu majúceho za následok vznik škody, a teda súd dospel k záveru, že
v danej veci neexistuje právny základ a síce zodpovednosť odporcu za škodu, ktorá mala vzniknúť na
strane navrhovateľa, a preto návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. V dôsledku uvedeného sa

súdnezaoberalvýškouškody,atedamajetkovejujmyanemajetkovejujmyuplatňovanejnavrhovateľom.

K námietke premlčania vznesenej zo strany odporcu súd rovnako uvádza, že touto sa nezaoberal,
nakoľko konštatoval, že nárok navrhovateľa nie je dôvodný.

Podobne, s analogickým odôvodnením, súd zamietol nároky navrhovateľa aj v ostatných veciach
spojených na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 12C/316/2012. Dôvody súdneho rozhodnutia
sú identické a právna argumentácia totožná s argumentáciou uvádzanou vo veci žalobného návrhu
s pridelenou sp. zn. 12C/316/2012. Vzhľadom na to, že navrhovateľ právne relevantným spôsobom
nepreukázal kumulatívne splnenie základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie

náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., súd považoval žaloby za právne neopodstatnené a
neodôvodnené aj v spojených veciach.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd

prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal. Nakoľko si však odporca náhradu trov konania neuplatnil a ani zo súdneho spisu
nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.Navrhovateľ v predmetnom konaní doručil súdu dňa 29.01.2015 návrh na zrušenie nariadeného
pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásad nestrannosti súdu a sudcu zo dňa 29.01.2015,
kde navrhol, aby súd konanie vedené pod sp. zn. 12C/316/2012 prerušil a to do právoplatného

rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení
práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie
rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Navrhovateľ
k svojmu návrhu na prerušenie konania priložil aj ústavnú sťažnosť, v ktorej ako sťažovateľ namieta
porušenie svojho základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, tj. právo na

súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy SR) a práva na prerokovanie
veci nestranným súdom a základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tj. právo na nestranný súd zriadený
zákonom, do ktorých malo byť zasiahnuté uznesením Krajského súd v Banskej Bystrici sp. zn. XXNcC/
XX/XXXX zo dňa 12.10.2012 tak, že ponechal Okresnému súdu Zvolen možnosť rozhodovať vo veci
sťažovateľa tým, že nevylúčil všetkých sudcov Okresného súdu Zvolen z prejednávania a rozhodovania

vo veci sp. zn. 12C/316/2012.

Zároveň navrhovateľ v predmetnom konaní doručil súdu dňa 29.01.2015 návrh na prerušenie konania
zo dňa 29.01.2015, ktorý odôvodnil tým, že pred Okresným súdom Prešov prebieha pod sp. zn. XC/X/
XXXX konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie. V uvedenom konaní vystupujú na

strane žalovaných v 1. rade Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky a v 2. rade spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598. Okresný súd Prešov v danom
konaní uznesením zo dňa 07.10.2013 v súlade s § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. rozhodol o prerušení
konania do rozhodnutia Súdneho dvora o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhol položiť žalovaný v
1. rade Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, pričom ide o

nasledovné otázky:
1. Môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako
účastníkkonaniavyužijevšetkyprávneprostriedkyprislúchajúcemupodľaprávnehoporiadkučlenského
štátu v konaní o výkone rozhodnutia; vzhľadom na skutkový stav veci môže v tomto prípade vzniknúť
táto zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a pred

vyčerpaním možnosti žalobkyne požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia?
2. V prípade ak áno, je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie orgánu,
ktoré opisuje žalobkyňa, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na jej absolútnu nečinnosť
a vzhľadom na nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov nápravy umožnených právom členského
štátu?

3. Ak ide v tomto prípade o dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, je žalobkyňou
uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovedať členský štát; možno škodu v tomto poňatí
stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením?
4. Má vydanie bezdôvodného obohatenia, ako právny prostriedok nápravy, prednosť pred náhradou
škody?

Zodpovedanie uvedených prejudiciálnych otázok má podľa navrhovateľa pre ďalší priebeh konania
a rozhodnutie v konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp. zn. 12C/316/2012 zásadný význam,
nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu
exekučného súdu pri vydávaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým

bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu. Na základe uvedených dôvodov navrhol navrhovateľ
konanie sp.zn. 12C/316/2012 prerušiť v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p..

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,

že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak

prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.V zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. je súd povinný prerušiť konanie v prípade, ak
rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť ani ako otázku predbežnú.
Ide predovšetkým o otázky uvedené v ustanovení § 135 ods. 1 O.s.p. K prerušeniu konania podľa §

109 ods. 2 písm. c) O.s.p. súd fakultatívne pristúpi vtedy, ak prebieha iné konanie alebo ak dal podnet
na také konanie, v ktorom sa rieši tzv. predbežná (prejudiciálna) otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu a ktorú by si inak mohol predbežne vyriešiť sám (§ 135 ods. 2 O.s.p.).

Súd po oboznámení sa s oboma návrhmi na prerušenie konania dospel k záveru, že ani v jednom z

prípadov nezistil podmienky pre prerušenie konania vyžadované ust. § 109 O.s.p., a preto rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a oba návrhy navrhovateľa na prerušenie
konania zamietol. Vo vzťahu k prvému návrhu na prerušenie konania (zrušenie pojednávania) súd
zároveň poukazuje na to, že sa jedná o totožný návrh, o ktorom už rozhodoval, a to uznesením č.k.
12C/316/2012-77 zo dňa 07.10.2013 a tiež uznesením č.k. 12C/316/2012-145 zo dňa 27.11.2014.

Vo vzťahu k prvému návrhu na prerušenie konania, ktorý navrhovateľ odôvodnil podaním ústavnej
sťažnosti pre porušenie základného práva na súdnu ochranu, keď podľa jeho názoru krajský súd
nesprávne rozhodol o nevylúčení sudcov Okresného súdu Zvolen z prejednania predmetnej právnej
veci, a preto je potrebné počkať na rozhodnutie ústavného súdu o tejto sťažnosti. Súd má za to, že
konanie o uvedenej ústavnej sťažnosti nie je konaním, v ktorom by sa riešila otázka majúca význam pre

rozhodnutie súdu v tomto konaní, resp. že by dokonca od jej vyriešenia priamo závisel výsledok sporu
vo veci samej. To, či a ktorý sudca Okresného súdu Zvolen je vylúčený z prejednávania a rozhodovania
veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, proti odporcovi Slovenskej republike, za
ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, postupom podľa § 16 ods. 1 O.s.p. vyriešil
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd nadriadený a to tak, že vo svojich príslušných rozhodnutiach

konštatoval, že pochybnosť o nezaujatosti môže existovať len u sudcu, ktorý sa prípadne podieľal alebo
mohol podieľať na procese a rozhodovaní v konkrétnej veci, v ktorej mala navrhovateľovi vzniknúť ním
tvrdená a uplatňovaná škoda z titulu nesprávneho úradného postupu. V zmysle uvedeného tunajší
súd uzavrel, že neexistuje dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pretože
neprebieha žiadne konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu v

tejto veci. Rovnako neexistuje ani dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p.,
pretože otázku, či vo veci rozhodoval vylúčený sudca, môže preskúmať súd vyššieho stupňa v riadnom
inštančnom postupe na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, nie Ústavný súd
v konaní o sťažnosti navrhovateľa, ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa článku
46 ods. 1 a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako to vyplýva z uznesení Ústavného súdu Slovenskej
republiky v skutkovo a právne totožných veciach napr. sp. zn. I. Ú. XX/XXXX zo dňa 06.02.2013, resp. I.
Ú. XX/XXXX zo dňa 13.02.2013. Uvedenými uzneseniami Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosti
obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. proti uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici,
ktorými rozhodol tak, že nevylúčil všetkých sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania

veci na návrh navrhovateľa, odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky
na ich prerokovanie a rozhodnutie.

Vo vzťahu k druhému návrhu na prerušenie konania, ktorý navrhovateľ odôvodnil tým, že pred Okresným
súdom Prešov prebieha pod sp. zn. XC/X/XXXX konanie o náhradu škody pre porušenie práva

Európskej únie, ktoré bolo prerušené do rozhodnutia Súdneho dvora o prejudiciálnych otázkach z
dôvodu predloženia prejudiciálnych otázok, podľa názoru tunajšieho súdu v konaní vedenom Okresným
súdomPrešovpodsp.zn.XC/X/XXXXsaneriešižiadnaotázka,ktorámôžemaťvýznamprerozhodnutie
tunajšieho súdu v konaní vo veci samej. A to, ani pokiaľ ide o dotknuté vnútroštátne konanie vedené
Okresným súdom Prešov, ktorého predmet, ale aj okruh účastníkov je odlišný od konania vedeného

tunajším súdom pod sp. zn. 12C/316/2012. Rovnako podľa názoru súdu ani konanie o prejudiciálnych
otázkach, ktoré boli v rámci predmetného vnútroštátneho konania Okresným súdom Prešov Súdnemu
dvoru položené nie je konaním, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie
tunajšieho súdu vo veci samej.

Keďže v prejednávanej veci neboli zistené podmienky pre prerušenie konania vyžadované ust. § 109
O.s.p., súd návrhy navrhovateľa na prerušenie konania zo dňa 29.01.2015 ako v plnom rozsahu
nedôvodné zamietol.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta

O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
zanesprávnyačohosaodvolateľdomáha(§205ods.1O.s.p.).Pokiaľzákonprepodanieurčitéhodruhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.

2 O.s.p.).