Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 21, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/400/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712215654
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7712215654.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr.

Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcu Pohotovosť s.r.o. so sídlom v Bratislave,
Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova
4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR
so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 23. júna 2014 č.k. 19C/174/2012-40 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody
v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 275 eur, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu v Michalovciach v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.
7Er/147/2011 tým, že súd nerozhodol o udelení poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote 15
dní v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keďže o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol až
po viac ako piatich mesiacoch dňa 21.7.2011. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v konaní na tomto súde pod sp. zn. 7Er/147/2011 bola
dňa 25.3.2011 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pod sp. zn. Ex/4096/11 o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávnenej Pohotovosť s.r.o. proti povinnej Alene
Šoltésovej, o vymoženie 770,53 eura. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
sp. zn. SR 11574/10. Návrh na vykonanie exekúcie bol spísaný u súdneho exekútora dňa 1.3.2011.
Žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená 25.3.2011 a poverenie bolo vydané 21.7.2011, teda
do štyroch mesiacov.

Po právnom posúdení veci podľa § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1,2, § 15 ods. 1,2, § 19 ods. 1,2 a 3
zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov uzavrel, že žaloba nie je dôvodná. Konštatoval, že žalobca nepreukázal splnenie
hmotnoprávnej podmienky uplatnenia nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., a to
predbežnéprerokovanienárokuspríslušnýmorgánom.Nepredložiltotižžiadendôkazotom,žepožiadal
Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie nároku a žalovaná, ktorá síce nepoprela,

že návrh na predbežné prerokovanie jej bol žalobcom doručený, tvrdila, že vykazoval množstvo
nedostatkov, spočívajúcich v jeho všeobecnosti a neurčitosti, neuvedení relevantných informácií o výške
škody a ani súdnych konaní, ktorých sa nároky mali týkať. Dospel ďalej k záveru, že žalobca nepreukázal
ani ním tvrdený nesprávny úradný postup súdu, ktorý mal spočívať v nerozhodnutí o žiadosti súdnehoexekútora o udelenie poverenia v zákonnej lehote 15 dní, a teda v prieťahoch v súdnom konaní.
Poukazom na znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, na dôvodovú správu k zákonu č. 102/2011
Z.z., ktorý novelizoval zákon č. 23/1995 Z.z. a skutočnosť, že v danom prípade exekučným titulom

bol rozhodcovský rozsudok, konštatoval, že vydanie poverenia nebolo viazané na 15-dňovú lehotu.
Uviedol pritom, že žalobca vo svojej žalobe len odkázal na exekučný spis súdu, ktorého spisovú značku
neuviedol a dokazovanie tak v tomto smere preniesol na súd. Napokon doplnil, že žalobca nárok
na náhradu škody a nemajetkovej ujmy žiadnymi relevantnými skutočnosťami nepreukázal a žalobu
zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 1, 2 O.s.p. s
odôvodnením, že v konaní úspešná žalovaná trovy konania v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia
rozsudku nevyčíslila a zo spisu žiadne trovy nevyplývajú.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa ust. §

205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f), g) a h) O.s.p., ako i z odvolacieho dôvodu
podľa § 205 ods. 2 písm. c), d), e) a f) O.s.p. Navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Poukazom na ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súdu prvého stupňa vytkol, že vec prejednal v jeho neprítomnosti,

hoci k tomu neboli splnené podmienky v situácii, ak požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité
dôvody a predložil listiny spájané s označenými dôvodmi. Trval totiž na osobnej účasti svojho právneho
zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom
súde. Pokiaľ súd prejednal za takýchto okolností vec v jeho neprítomnosti, odňal mu tým právo konať
pred súdom a porušil jeho právo na súdnu ochranu, keďže sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam

žalovanej, ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Doplnil, že nebol
riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., pričom hodlal predložiť na pojednávaní dôkazy o výške škody,
a to aj prostredníctvom znaleckého posudku č. 1/2014, ktorý vypracoval znalecký ústav Ekonomickej
univerzity v Bratislave. Citoval ust. § 15 O.s.p., poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu
SR (IV. ÚS 345/09, I. ÚS 27/98, III. ÚS 16/2000) i na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa

17.10.2012 sp. zn. 11NcC/46/2012-24 a namietol, že vo veci rozhodol vylúčený sudca. Napadnuté
rozhodnutie označil tiež za vydané predčasne v situácii, ak ním súd súčasne rozhodol aj o zamietnutí
jeho návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., proti ktorému pripustil odvolanie
a o ktorom v čase rozhodovania v merite veci ešte nebolo právoplatne rozhodnuté. Mal tiež za to, že ak
žalovaný nereagoval na výzvu súdu písomne sa vyjadriť k žalobe v zmysle § 114 ods. 3 O.s.p., o žalobe

malo byť rozhodnuté podľa § 153b O.s.p. rozsudkom pre zmeškanie, ktorého skutkovým základom
sa mal stať ním tvrdený skutkový stav. Ďalej namietol, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný. V
tejto súvislosti, poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010 a sp. zn. I. ÚS
243/07, argumentoval, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, či listiny, ktorými prvostupňový súd
vykonal dokazovanie, boli založené v exekučnom spise a ani úvaha súdu, na základe ktorej dospel k

presvedčeniu, že majetková škoda a nemajetková ujma mu nevznikla, a dostatočne nevysvetlil ani svoj
záver, že nedošlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručeného čl.
48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote a na rozhodnutie v zákonom
stanovenom čase, zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práva základných
slobôd.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Odvolací súd na základe podaného odvolania prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.) keďže v posudzovanej veci nejde ani o jeden z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p., za

dodržania podmienok ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Preskúmal napadnutý
rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho dovolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Vodvolanížalobcanamietal,žemupostupomsúdubolaodňatámožnosťkonaťpredsúdom,pretožesúd
pojednával v jeho neprítomnosti, hoci na to neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.,že vo veci rozhodoval vylúčený sudca a súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných
dôkazovtakdospelknesprávnymskutkovýmzisteniam,doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretože

sú tu ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, ako i že jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je potrebné rozumieť taký procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo

všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných
práv, ktoré sú mu priznané v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práva a právom
chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná
a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci na to nie sú splnené podmienky vyplývajúce z ust.
§ 101 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 101 ods. 2 .O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Podľa§115ods.2O.s.p.predvolanienapojednávaniesamusíúčastníkomdoručiťtak,abymalidostatok
času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania a
rozhodnutia v neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa
nedostaví a ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

V prejednávanej veci z obsahu spisu je preukázané splnenie podmienok pre pojednávanie súdu dňa
23.6.2014 v neprítomnosti účastníkov, preto ak súd vec prejednal a rozhodol na tomto pojednávaní v
neprítomnosti účastníkov, neodňal tým žalobcovi (ani žalovanej) právo konať pred súdom. Z obsahu
spisu je zrejmé, že predvolanie na pojednávanie na deň 23.6.2014 bolo doručené žalobcovi, jeho
právnemu zástupcovi a žalovanej dňa 6.6.2012 (č.l. 37). Bola tak zachovaná lehota na prípravu

pojednávania v zmysle cit. ustanovenia § 115 ods. 2 O.s.p.

Dňa 20.6.2014 žalobca doručil súdu prvého stupňa žiadosť o zrušenie nariadeného pojednávania z
dôvodu porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu. V žiadosti uviedol, že mu nebolo doručené
rozhodnutie o (ne)vylúčení sudcov Okresného súdu Michalovce z prejednávania a rozhodovania v

tejto veci, trval na osobnej účasti svojho právneho zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré
bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Zároveň navrhol doplniť dokazovanie na výšku
vzniknutej škody znaleckým posudkom, na ktorého vypracovanie zadal objednávku.

Žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie dňa 23.6.2014 nedostavili, svoju neúčasť

neospravedlnili a keďže súd prvého stupňa nepovažoval žalobcom tvrdený dôvod za dôležitý v zmysle
ust. § 119 O.s.p., po konštatovaní, že žalovaná sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnila a súhlasila s
prejednaním a rozhodnutím veci v jej neprítomnosti (č.l. 32), prejednal vec v neprítomnosti účastníkov.
Na tomto pojednávaní oboznámil výsledky prípravy pojednávania a vykonal dokazovanie obsahom
listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou tohto spisu, ako aj oboznámením celého obsahu pripojeného

exekučného spisu Okresného súdu Michalovce sp. zn. 7Er/147/2011. Následne poskytol poučenie podľa
§ 120 ods. 4 O.s.p., uznesením vyhlásil dokazovanie vo veci za skončené a napokon vyhlásil vo veci
rozsudok.

Zvyššieuvedenéhojezrejmé,ženebolnaplnenýodvolacídôvodvzmysle§205ods.2písm.a)vspojení

s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., teda postupom súdu, keď vec prejednal v neprítomnosti žalobcu,
nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom, pretože pre tento postup boli splnené podmienky v
zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.. Zároveň bolo vyvrátené tvrdenie žalobcu v odvolaní, že ho súd nepoučil
podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a tým mu znemožnil realizáciu jeho procesného práva navrhovať dôkazy.

Pokiaľ žalobca namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd vychádzal
prirozhodovaní,ževyjadreniežalovanejmunebolodoručenéanebolodoručenéanisúduatedasúdmal
rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že vyjadrenie žalovanej
k žalobe zo dňa 21.10.2013 bolo doručené Okresnému súdu Michalovce dňa 28.10.2013 v konaní sp.zn. 19C/131/2012, keďže v tom čase toto prebiehajúce konanie vedené pod sp. zn. 19C/174/2012 bolo
spojené na spoločné konanie s konaním vedeným pod sp.zn. 19C/131/2012 na základe uznesenia
Okresného súdu Michalovce zo dňa 10.10.2012 sp. zn. 19C/131/2012. Zo spisu Okresného súdu

Michalovce sp. zn. 19C/131/2012 odvolací súd zistil, že vyššie uvedené vyjadrenie žalovanej bolo
doručené žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi dňa 19.11.2013, čo vyplýva z doručeniek na č.l. 213
vyššie uvedeného spisu, kedy spolu s predvolaním na pojednávanie vo veci sp. zn. 19C/131/2012,
určenéhonadeň9.12.2013,boložalobcovidoručenéajvyjadreniežalovanejkžalobezodňa28.10.2013
a rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach o nevylúčení sudkyne z prejednávania veci.

Za tejto situácie žalobca mal dostatok času (4 mesiace) na to, aby sa vyjadril k argumentom žalovanej a
prípadne navrhol vykonať dôkazy na ich vyvrátenie a pokiaľ tak neurobil, sám sa vzdal tohto procesného
práva, ktorého realizácia mu však nebola znemožnená postupom súdu.

Keďže vyjadrenie žalovanej k žalobe bolo súdu doručené, neboli splnené ani podmienky pre rozhodnutie

v zmysle ust. § 153b ods. 2 O.s.p. rozsudkom pre zmeškanie. Súd prvého stupňa napadnutým
rozsudkomnerozhodovalozamietnutínávrhužalobcunaprerušeniekonaniaapretoodvolacienámietky
vzťahujúce sa k tomuto rozhodnutiu sú bez právneho významu.

Pokiaľ žalobca namieta, že nemal možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich

svoje rozhodnutie, k tomu odvolací súd uvádza, že tohto práva sa vzdal sám tým, že sa nedostavil na
pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.
Na tomto pojednávaní bolo pritom vykonané dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú
obsiahnuté v spise, ako aj oboznámením celého obsahu spisu Okresného súdu Michalovce sp.zn.
7Er/147/2011 a pokiaľ by sa žalobca bol tohto pojednávania zúčastnil, mal možnosť sa k vykonaným

dôkazom vyjadriť a realizovať aj svoje ďalšie procesné práva, vrátane možnosti vyjadriť sa k skutkovým
a právnym otázkam veci a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Je teda zrejmé, že zásada
kontradiktórnosti konania a ani právo žalobcu na súdnu ochranu porušené neboli.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p. je daný vtedy,

ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

V prejednávanej veci tento odvolací dôvod nie je naplnený, pretože zákonná sudkyňa nebola vylúčená
z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, o čom bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 22.10.2012, a to v konaní Okresného súdu Michalovce sp. zn. 19C/131/2012, s ktorým

konaním bolo spojené aj konanie v tejto prejednávanej veci. Vo vyššie uvedenom konaní bolo žalobcovi
a jeho právnemu zástupcovi doručené uznesenie Krajského súdu v Košiciach o nevylúčení zákonnej
sudkyne z prejednávania a rozhodovania veci dňa 19.11.2013, ako vyplýva z č.l. 213 a pripojených
doručeniek v spise Okresného súdu Michalovce sp. zn. 19C/131/2012. Uznesenie o nevylúčení sudkyne
je však aj súčasťou tohto spisu sp. zn. 19C/174/2012 a nachádza sa na č.l. 14 spisu.

Za situácie, že bolo právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 16 O.s.p.
rozhodnuté o tom, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, nie
je náležitá námietka žalobcu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

Aj pokiaľ ide o ostatné žalobcom namietané odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c), d),
e) a f) O.s.p. odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo,

že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p., alebo že by
na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenie
nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný, ani nebola zistená iná vada, ktorá by

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav.
Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovýmzisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvého
stupňa, v zmysle ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle
zákona č. 513/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobcovi tvrdeným nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 7Er/147/2011, z ktorého
dôvodu základ nároku nie je daný.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení
zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, aj s poukazom na
príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav. Nenáležitá je preto námietka žalobcu
o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti záverov súdu prvého stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie.

Na takomto závere nemení nič ani skutočnosť, že súd prvého stupňa nevyvodil správny právny záver
ohľadne podmienky predbežného prerokovania nároku s príslušným orgánom štátu, pokiaľ bol toho
názoru, že to predstavuje nedostatok hmotnoprávnej podmienky uplatnenia nároku na súde, ktorá by
mala za následok zamietnutie žaloby.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom, je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej
žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11.

Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že predbežné prejednanie nároku na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom u príslušného orgánu, je jednaním medzi poškodeným na
jednej strane a štátom zastupovaným príslušným ústredným orgánom na strane druhej, ktoré má za
cieľ dosiahnuť zmierčie vyriešenie veci. V zákone č. 514/2003 Z.z. nie je ustanovenie, ktoré by spôsob
tohto prejednania upravovalo, alebo odkazovalo v tomto smere na iný právny predpis. Z ustanovení

štvrtej časti zákona je možno výkladom vyvodiť, že zákonodarca inštitútom predbežného prejednania
nároku zamýšľal upraviť neformálny postup príslušného orgánu, ktorý buď požadovaný nárok uspokojí
a náhradu poskytne alebo nie. Možno teda povedať, že ide o jednanie neformálneho rázu, ktoré
sa v kladnom prípade skončí dohodou, podľa ktorej dochádza k úplnému alebo aspoň čiastočnému
uspokojeniu nároku. Faktické uspokojenie alebo neuspokojenie nároku príslušným orgánom štátnej

správy je výsledkom procesu, pri ktorom tento orgán hodnotí žiadosť samú a k nej pripojené doklady
a je teda výsledkom rozhodovacieho procesu. Zo znenia ust. 16 ods. 1 v spojení s § 15 ods. 1 možno
vyvodiť, že príslušný orgán neprejednáva predbežný nárok na náhradu škody v konaní podľa ustanovení
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a nevydáva o tom rozhodnutie, ale ako už bolo uvedené nárok
buď uspokojí alebo neuspokojí. Zákonná požiadavka na predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody u príslušného orgánu je síce obligatórnou podmienkou pre uplatnenie tohto nároku na súde, lebo
poškodený sa môže so svojím nárokom obrátiť na súd iba vtedy, ak do 6 mesiacov odo dňa uplatnenia
nebol jeho nárok príslušným orgánom plne uspokojený, ide však o podmienku procesnoprávnu, ktorej
nedostatok má iba procesné dôsledky a teda nemôže byť dôvodom pre zamietnutie žaloby z vecného
hľadiska, alebo zastavenie konania. Preto ak by bol nárok na náhradu škody uplatnený na súde bez

predbežného prejednania príslušného orgánu, jedná o odstrániteľný nedostatok podmienky konania v
zmysle ust. § 103 a § 104 O.s.p. a namieste by bol postup podľa § 104 ods. 2 O.s.p., ktorý v prípade
neodstránenia tohto nedostatku by v konečnom dôsledku mohol viesť k zastaveniu konania, nie však
k zamietnutiu žaloby pre nedostatok hmotnoprávnej podmienky tak, ako to konštatoval súd prvého
stupňa. Súdne konanie preto prichádza do úvahy v prípadoch, kedy predbežné prejednanie neviedlo k

uspokojeniu nároku, prípadne kedy bol na jeho základe nárok uspokojený len čiastočne.

Ani nesprávny záver súdu prvého stupňa v tejto právnej otázke však nemá vplyv na vecnú správnosť
prvostupňového rozsudku. Pokiaľ totiž samotný žalovaný potvrdil, že žalobca ho o predbežnéprejednanie nároku požiadal a on v zákonnej lehote 6 mesiacov jeho nárok ani čiastočne neuspokojil,
nebola daná procesná prekážka, ktorá by súdu bránila v prejednani nároku.

Zvykonanéhodokazovaniasúduprvéhostupňanepochybnevyplynulzáver,žeOkresnýsúdMichalovce
v konaní vedenom pod sp. zn. 7Er/147/2011 sa nedopustil nesprávneho úradného postupu tým, že
nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia v lehote 15 dní od jej doručenia súdu v zmysle ust. § 44
Exekučného poriadku.

Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu; táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ (notárske zápisnice a vykonateľné
rozhodnutia rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, pozn.
odvolacieho súdu).

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že lehota 15 dní je určená na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie v prípade, že súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V ostatných prípadoch, ak takýto rozpor súd
zistí, nie je viazaný lehotou 15 dní a nie je ani povinný v tomto prípade vydať poverenie pre exekútora.
Naopak, v tom prípade musí takúto žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť. Určená lehota 15 dní však

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d), a teda ak ide o notárske zápisnice, ktoré
obsahujú právny záväzok a ak ide o vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov.

Dôvodom ustanovenia tejto výnimky (do zákona bola zavedená s účinnosťou od 01.06.2010 a vzťahuje

sa aj na exekučné konania začaté pred účinnosťou zákona č. 144/2010 Z.z.) je potreba vykonania
ďalších úkonov zo strany súdu v záujme preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti
exekúcie preskúmaním písomností, ktoré nie sú priamo prílohou návrhu na vykonanie exekúcie (napr.
zmluva zakladajúcu hmotnoprávny vzťah medzi oprávneným povinným, rozhodcovská zmluva alebo
doložka a podobne).

V prejednávanej veci bol exekučným titulom práve rozhodcovský rozsudok, z ktorého dôvodu súd nebol
viazaný lehotou 15 dní. Vo vyššie uvedenom konaní preto nemožno vidieť nesprávny právny postup,

ako to namietal žalobca, v situácii, ak z obsahu spisu i odôvodnenia rozsudku nepochybne vyplýva,
že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 25.3.2011 a o tejto žiadosti súd rozhodol
uznesením zo dňa 21.7.2011. V rámci uvedenej lehoty sa totiž musel vyporiadať s vyššie uvedenými
podmienkami.

Pokiaľ žalobca nesprávny úradný postup súdu videl v tom, že súd v exekučnom konaní preskúmaval
zákonnosťrozhodcovskéhorozsudku,stýmtonázoromniejemožnésastotožniť.Povinnosťsúduexoffo
v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania skúmať zákonnosť exekučného titulu, t.j. či rozhodcovský
rozsudok nie je v rozpore so zákonom (nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,

právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom) vyplýva z ust. § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z.,
v zmysle ktorého súd exekúciu zastaví aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa
ods. 1 písm. c/ (t.j. rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Táto otázka bola už riešená v rozhodnutiach
Najvyššieho súdu napr. sp. zn. 5Cdo/439/2012, ako aj Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. I. ÚS

278/2013, IV. ÚS 55/2011.Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn.
7Er/147/2011 je vecne správny.

Vzhľadom na správny záver súdu, že v danom prípade nie je daný základ nároku, nebolo potom
povinnosťou súdu skúmať výšku škody a nemajetkovej ujmy a vykonávať v tomto smere dokazovanie.
Nenáležitá je preto odvolacia námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia v časti náhrady

škody a nemajetkovej ujmy, ako aj všetky ostatné odvolacie námietky týkajúce sa tejto otázky. Súd v
odôvodnení rozsudku uviedol z akého dôvodu sa nezaoberal samotnou výškou škody, či nemajetkovej
ujmy a v tomto smere nie je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Nenáležitá je napokon i námietka
žalobcu o vykonanie dokazovania listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný.
Z odôvodnenia rozsudku totiž nepochybne vyplýva, že súd vykonal dokazovanie listinami obsiahnutými
v spise Okresného súdu Michalovce sp. zn. 7Er/147/2011 a tento záver nepochybne vyplýva aj zo

zápisnice o pojednávaní.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné, preto odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, vrátane výroku o trovách

konania účastníkov.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči

neúspešnému žalobcovi. Keďže trovy odvolacieho konania však žalovanej nevznikli a žalobca právo na
ich náhradu nemá, súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.