Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 20, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/99/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212225206
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1212225206.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.EditySzabovejačlenieksenátu

JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich
Paľko, s.r.o., Grösslingová 4, Bratislava, proti odporca: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II
v Bratislave zo dňa 8.11.2013, č.k. 50C/116/2012-114 a uzneseniu Okresného súdu Bratislava II v
Bratislave zo dňa 8.10.2013 č.k. 50C/116/2012-86, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 8.11.2013, č.k.
50C/116/2012-114 p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

II. Uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 8.10.2013 č.k. 50C/116/2012-86 p o
t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

K výroku I :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 125,- eur z titulu
majetkovej škody a sumy 1.375,- eur z titulu nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Bratislava II zamietol a súčasne zamietol aj návrh navrhovateľa
na prerušenie konania do rozhodnutia o sťažnosti, ktorú navrhovateľ podal na Ústavný súd Slovenskej
republiky, a odporcovi nepriznal náhradu trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ je právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie
podnikateľskúčinnosťvprevažujúcejmierevoblastiposkytovaniakrátkodobýchúverovaakooprávnený
subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č. XX navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu. S. exekútor požiadal miestne a vecne príslušný súd o udelenie poverenia, avšak exekučný súd
nerozhodol o udelení poverenia do 15 dní od doručenia tejto žiadosti, napriek tomu, že prejednávaná vec
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si spoluprácu s účastníkmi konania,
ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu.

Exekučný súd rozhodol až dňa 22.02.2010, k rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonnej
doby (omeškanie tak trvalo viac ako 753 dní). Ako dôkaz žiadal navrhovateľ uvedené skutočnosti zistiť z
exekučného spisu založeného pre exekučné konanie vedené medzi oprávneným POHOTOVOSŤ, s.r.o.
IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava a povinnou C. J. pre vymoženie pohľadávky, ktorávznikla neplnením záväzku povinného zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX (registrácia súdneho exekútora
EX 959/2010).

Podľa názoru navrhovateľa postup exekučného súdu je nesprávny a v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2
Exekučnéhoporiadku),pretosiuplatnilnáhradumajetkovejškodyakoajnemajetkovejujmyvpeniazoch,
ktorú vyčíslil tak, že majetková škoda mu vznikla ako náhrada účelne vynaložených nákladov spojených
s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej.

Navrhovateľakopoškodenývynaložilvtomtoobdobínasprávupohľadávkyprostredníctvompracovných
výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,- eur, na udržiavanie a správu
informačného systému sumu 40,-eur a na administratívne spracovanie textov urgencií exekučnému
súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu sumu,
na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom
súde sumu 15,- eur. Celkovo vynaložil navrhovateľ márne sumu 125,- eur. Navrhovateľ si ako poškodený

uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva
pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Výšku nemajetkovej ujmy navrhovateľ vyčíslil analogicky vychádzajúc z Nálezov Ústavného súdu, keď
zaprieťahyvkonanísanakaždýrokpoznačenýprieťahmivzťahujesatisfakciavovýške660,-eur.Výška

nemajetkovej ujmy je potom 660,- eur: 12 mesiacov = 55,- eur za jeden mesiac (55,- eur x 25 mesiacov
v sume 1375,- eur). Uviedol, že odporca do podania návrhu na jeho žiadosť pozitívne nereagoval na
žiadosť o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 z. č. 514/2003 Z. z..

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na

to, že navrhovateľ podal zmätočné podanie, v dôsledku čoho neboli splnené procesné podmienky,
aby súd vo veci mohol konať a vydať rozhodnutie (chýbajú spisová značka príslušného exekučného
konania, relevantné údaje, ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie
veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody). Z jeho návrhu ani nie je zrejmé, z akého
titulu sa domáha náhrady škody, či z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodov prieťahov alebo

z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Navrhovateľ neuviedol, aké kroky podnikol na
odstránenie neželaného stavu.

Odporca ďalej uviedol, že dňa 23.4.2012 mu boli od navrhovateľa predložené prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody a keďže už dňa 27.9.2012 bola súdu doručená žaloba vo veci

je zrejmé, že navrhovateľ ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Z uvedeného dôvodu
má odporca za to, že návrh bol uplatnený na súde predčasne, pričom odporca informoval súd, že na
opakované výzvy na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku navrhovateľa navrhovateľ
odporcovi neposkytol žiadnu súčinnosť, preto nárok navrhovateľa považuje odporca za predbežne
neprerokovaný. K uplatnenému nároku odporca uviedol, že pre vznik zodpovednosti štátu musia byť

splnené tri podmienky : a to nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a
príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou, všetky tieto podmienky musia vzniknúť súčasne.

Namietal, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne

posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok,
najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, nakoľko súd musí skúmať, či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritéria
zákonnosti. Odporca má za to, že z ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku platného pred
dňom 1.6.2011 vyplýva skutočnosť, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí

rozhodcovského súdu, teda aj rozhodcovského rozsudku. S poukazom na judikatúru Ústavného súdu
sp. zn. I. ÚS 16/02 dospel odporca k názoru, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty
neznamená automaticky prieťahy v konaní, keď skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov
si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov
podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Vzniesol námietku premlčania, keďže má za to, že

k uplynutiu lehoty na rozhodnutie o udelení poverenia na vykonanie exekúcie došlo tri roky pred
dňom, kedy bola odporcovi doručená žiadosť o predbežné prerokovanie nároku. Ďalej namietal, že
navrhovateľ nepreukázal vznik a ani výšku škody. Podľa odporcu, akákoľvek výška nákladov na správu
informačného systému a udržiavanie systému vznikla navrhovateľovi bez ohľadu na tvrdené prieťahya jej uplatnenie považoval odporca za účelové, keďže navrhovateľ ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá
spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém, ktorý
poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Požadovať paušálne sumy za navrhovateľom veľmi všeobecne

uvedené činnosti je podľa odporcu nesprávne a účelové. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinnými
dôkazmi. Poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu
prípadu zo strany súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a nemožno vychádzať z paušálnej
sumy 660,- eur na základe nálezov Ústavného súdu. Pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy sa
vychádza z významu sporu pre navrhovateľa, zo skutočnosti, či sťažnosť predsedovi súdu viedla k

náprave, ako aj zo skutočnosti, či sa jedná o právnickú alebo fyzickú osobu. S poukazom na rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo 675/2011, odporca uviedol, že pocity členov riadiacich orgánov
spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú irelevantné v predmetnom konaní,
keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Navrhovateľ
nekonkretizoval, v čom spočíval "zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov" navrhovateľa,
a ako situácia "ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa". Odporca s poukazom na list

Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010) ] 1360
a článok v denníku SME zo dňa 16.07.2012 uviedol, že navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané
verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv
spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú
potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. V takomto prípade aj súdna moc

musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie navrhovateľa. S prihliadnutím na popísanú charakteristiku
podnikateľskej činnosti navrhovateľa považoval odporca za konanie v rozpore s dobrými mravmi,
pokiaľ si navrhovateľ uplatňoval nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala
navrhovateľovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite navrhovateľa.
Súčasne v takejto situácii platí, že aj v prípade porušenia práva navrhovateľa, už samotné konštatovanie

porušenia práv musí byť považované za dostačujúce.

K prvej podmienke - k nesprávnemu úradnému postupu odporca uviedol, že v exekučnom konaní
vedenom na Okresnom súdu Bratislava II pod sp. zn. 37Er/159/2010 bolo poverenie vydané v zákonnej
lehote, k druhej podmienke - materiálnej škode uviedol, že navrhovateľ sa domáha úhrady paušálnej

škody, avšak podľa § 17 ods. 1 z.č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný zákon neustanovuje inak a k vyčísleniu škody uviedol, že navrhovateľ výšku škody žiadnym
spôsobom nepreukázal, keď neprodukoval žiadne dôkazy, na základe ktorých by osvedčoval napr.
využívanie informačného systému, a pod. K výpočtu nemajetkovej ujmy odporca poukázal najmä na
osobitosť v konaní pred Ústavným súdom, keď poskytovanie finančného zadosťučinenia je závislé

od mnohých okolností ako osoba poškodeného, závažnosť vzniknutej ujmy, závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení a pod., či na to, že navrhovateľ si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy
ako spoločnosť - právnická osoba a v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal zánik podnikateľských
aktivít a plánov, resp. nepreukázal ako situácia ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské aktivity. Návrh

žiadal zamietnuť aj z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť, ako ďalší predpoklad
vzniku zodpovednosti za škodu. Podľa názoru odporcu zodpovednosť nemožno robiť závislou na
neobmedzenej kauzalite, atribútom príčinnej súvislosti je "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri
ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku
musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Vychádzajúc

zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a
následku, nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla škoda postupom okresného súdu.

Dňa 8.11.2013 doručil právny zástupca navrhovateľa na súd e-mailom žiadosť o zrušenie pojednávania
vytýčeného na ten istý deň z dôvodu, že navrhovateľ podal na Ústavnom súde SR sťažnosť a

žiadal, aby konajúci súd konanie prerušil, a to až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR
o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného
sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo
veci nevylúčenia sudcu povereného prejednaním veci. Súd vykonal dokazovanie dňa 8.11.2013 bez
prítomnosti účastníkov konania podľa § 101 ods. 2 O.s.p., oboznámil sa s obsahom spisu ako aj so

spisom sp. zn. 37 Er/159/2010 a dospel k tomuto skutkovému a právnemu stavu veci :

Pred rozhodnutím vo veci súd najskôr rozhodol o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania až do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR, o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľana zákonného sudcu a na nestranný súd, a to podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.. Prerušenie konania
Podľa § 109 ods. 2 O.s.p. prerušenie konania nie je obligatórne a teda súd môže konanie prerušiť a
tiež nemusí. Dôvodom prerušenia konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. musí byť však vždy tá

skutočnosť, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši tzv. predbežná (prejudiciálna) otázka. Túto otázku
si však súd môže vyriešiť aj sám (§135 ods. 2 O.s.p.), keďže o námietke navrhovateľa o zaujatosti
zákonného sudcu bolo rozhodnuté Krajským súdom v Bratislave podľa § 16 ods. 1 O.s.p. uznesením
č.k. 2NcC/91/12-21 zo dňa 16.10.2012 tak, že sudcovia Okresného súdu Bratislava II okrem
sudkyne A. A., ktorá bola zákonnou sudkyňou v exekučnej veci, v ktorej podľa navrhovateľa nebolo

vydanépoverenievzákonnejlehote,niesúvylúčenízprejednávaniaarozhodovaniavovecivedenejpod
sp. zn. 50C/116/2012. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 13.12.2012. Z uvedených
dôvodovsúdnevideldôvodypreprerušeniekonaniaajehonávrhnaprerušenieakonedôvodnýzamietol.

Z vykonaného dokazovania pripojením spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 37Er/159/2010
mal súd preukázané, že sa u neho viedlo exekučné konanie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.

so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnej U.. C. J. - STAVEBNÁ FIRMA "NHT", Trenčianska
40, Bratislava pre vymoženie sumy 1.996,39 eur s príslušenstvom. Žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie podal na súd súdny exekútor JUDr. X. D. dňa 17.2.2010. Poverenie č. XXXX
XXXXXX* v časti istiny bolo vydané dňa 22.2.2010 a v časti úroku z omeškania bola žiadosť
uznesením č.k. 37Er/159/2010 -12 zo dňa 22.10.2010 zamietnutá. Oprávnený podal voči uzneseniu

č.k. 37Er/159/2010- 12 dňa 17.3.2010 odvolanie, o ktorom Krajský súd v Bratislave uznesením č.k.
20CoE/223/2010-17 zo dňa 22.09.2011 rozhodol tak, že uznesenie č.k. 37Er/159/2010 -12 zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie. Na základe žiadosti oprávneného zo dňa 26.04.2010 bolo vydané opravné
poverenie dňa 31.1.2012 č. č.X XXXXXX*. K. nie je právoplatne skončená.

Súd prvého stupňa posúdil vec podľa ust. §§ 4 ods. 1 písm. a) bod 1., 9 ods. 1 a 2, 17 ods. 1, 2 a 3,
19 ods. 1, 2 a 3 a § 27 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ako aj § 44 ods. 2 a § 41 ods. 2 písm. d) zák. č. 233/1995
Z.z. (Exekučný poriadok).

Z vykonaného dokazovania súd zistil, návrh navrhovateľa nie je dôvodný, pretože v exekučnej veci
oprávneného navrhovateľa proti povinnej Ing. C. J. - STAVEBNÁ FIRMA "NHT", vedenej na tunajšom
súde pod sp. zn. 37Er/159/2010 vydal súd na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie doručenej tunajšiemu súdu dňa 17.2.2010 už dňa 22.2.2010 poverenie na vykonanie exekúcie
č. XXXX XXXXXX* a uznesením č.k. 37Er/159/2010-12 zo dňa 17.2.2010 predmetnú žiadosť v časti

úroku zamietol.

Z uvedených skutkových okolností sa dá usudzovať, že súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia na
vykonanie exekúcie dodržal zákonnú 15-dňovú lehotu a exekútora poveril vykonaním exekúcie v lehote
stanovenej zákonom t.j. poverenie v časti istiny vydal 5. deň po podaní žiadosti súdneho exekútora.

Súd uviedol, že predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom ako zodpovednosti objektívnej, je kumulatívne splnenie podmienok, ktorými sú existencia
nesprávneho úradného postupu, existencia majetkovej ujmy resp. nemajetkovej ujmy a príčinná
súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Nesprávnym úradným postupom v súlade

s § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. je aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. V danej veci bolo poverenie v časti istiny súdnemu
exekútorovi vydané v zákonnej lehote a v časti zamietnutia úrokov z omeškania vydal včas aj procesné
uznesenie.

K vznesenej námietke premlčania odporcom súd uviedol, že k premlčaniu nároku navrhovateľa nedošlo
a to s poukazom na § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.. V danom prípade mohlo dôjsť k vzniku škody,
resp. nemajetkovej ujmy u navrhovateľa najskôr po uplynutí 15-dňovej lehoty odo dňa podania žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (17.2.2010), teda dňa 5.3.2010. Prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, počas ktorého predbežného prerokovania nároku neplynie

premlčacia lehota, boli doručené odporcovi (podľa jeho vyjadrenia) dňa 23.4.2012. Návrh navrhovateľa
na začatie konania bol doručený súdu dňa 27.9.2012, teda pred uplynutím 3-ročnej premlčacej lehoty.S poukazom na vyššie uvedené súd návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol a o náhrade
trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca si však trovy konania neuplatnil, preto mu ich súd
nepriznal.

Proti rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Namietol,
že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom

súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodol vylúčený sudca, súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
a nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu. Namietol, že
súd prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa ust. § 101
ods. 2 O.s.p. preto, že sa navrhovateľ bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil. Argumentoval,
že navrhovateľ riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania. Uviedol dôležité dôvody a predložil súdu

listiny spojené s označenými dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec
prejednať v jeho neprítomnosti. Poukázal aj na ust. § 15 O.s.p. a uviedol, že navrhovateľ uskutočnil
podanie obsiahnuté v texte žaloby, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že
sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na pojednávanie a rozhodnutie, je
potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na

vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno
tohto sudcu považovať za nestranného. Takéto rozhodovanie je v rozpore s judikatúrou Ústavného
súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva. Navrhovateľ podal ústavnú sťažnosť
pre porušenie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského
súdu. Konečné rozhodnutie vo veci súdom neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto,

že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania,
proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Navrhovateľ preto podáva proti rozhodnutiu o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania odvolanie. Súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých
je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť navrhovateľa o zrušenie nariadeného pojednávania z
dôležitého dôvodu. Navrhovateľ sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri

rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Rovnako sa nemal ani
možnosť vyjadriť k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Súd rozhodol
bez toho, aby umožnil navrhovateľovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného súdu, vyjadriť sa
k skutkovým a právnym otázkam. Navrhovateľ nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov,
nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť, nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu

svojich tvrdení. Súd porušil právo navrhovateľa na kontradiktórny súdny proces. V danej veci bolo
potrebné vykonať dokazovanie navrhnutým dôkazom - listinami založenými v exekučnom spise a za
stavu,kedysaodporcavôbecnevyjadrilkpodanémunávrhu,malsúdumožniťnavrhovateľoviuplatňovať
svoje stanoviská k skutkovým, ale aj právnym otázkam nastoleným samotným súdom v súvislosti s
nesprávnym úradným postupom a výškou spôsobenej škody. Poukázal na to, že kontradiktórnosť sa

neobmedzuje len na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale vzťahuje sa aj na rovnaké
oprávnenie voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy, pričom nie je ani dôležité to, či tieto
skutočnosti boli známe iba jednej strane alebo žiadnej z nich.

Vzhľadom na skutočnosť, že odporca sa k návrhu nevyjadril, mal súd rozhodnú o návrhu rozsudkom

pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p.. Skutkovým základom sa mal stať navrhovateľom tvrdený skutkový
stav. Súd však namiesto toho doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého obsah a rozsah si určil sám
a následne vo veci meritórne rozhodol ignorujúc ust. § 153b O.s.p.. Žiadal preto rozsudok okresného
súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p., postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania,
ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, lebo neobstojí ani jedna odvolacia

námietka žalobcu.

Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd správne zistil skutkový stav veci, a vyvodil z neho
správny právny záver o nedôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľa. Odvolací súd sa stotožňujeso záverom prvostupňového rozsudku, že v exekučnej veci nedošlo k prieťahom pri udelení poverenia
exekútorovi na vykonanie exekúcie, keď poverenie bolo v časti istiny vydané v piaty deň po podaní
žiadosti na súd zo strany exekútora a v časti úroku z omeškania bola žiadosť uznesením zo dňa

22.10.2010 zamietnutá, teda bola dodržaná zákonná lehota. Keďže nebol splnený prvý predpoklad
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, súd prvého stupňa
postupoval správne, keď splnenie ďalších dvoch podmienok neskúmal. Takýto postup je odôvodnený
tým, že pre záver o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom musia
byť kumulatívne splnené všetky tri podmienky (existencia nesprávneho úradného postupu, vznik škody

a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody).

K argumentáciám navrhovateľa v jeho odvolaní pre úplnosť odvolací súd v prvom rade uvádza, že ako
nadriadený súd uznesením zo 16.10.2012, č. k. 2NcC/91/2012-21 rozhodol, že okrem sudkyne JUDr.
A. A., ktorá konala v predmetnej exekučnej veci, ostatní sudcovia Okresného súdu Bratislava II nie sú
vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Nie je preto dôvodná námietka navrhovateľa

v odvolaní, že vo veci konal a rozhodoval vylúčený sudca. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že podanie
ústavnej sťažnosti nie je prekážkou pre rozhodnutie o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozsudku.

Neobstojí ani námietka navrhovateľa, že súd prvého stupňa porušil jeho právo na kontradiktórny súdny
proces. Aj keď sa súd dopustil procesného pochybenia v tom smere, že nedoručil navrhovateľovi

vyjadrenie odporcu k návrhu zo dňa 22.7.2013, nejde o také pochybenie, na základe ktorého by bolo
možné dospieť k záveru, že bolo porušené právo žalobcu na kontradiktórny proces v takom rozsahu,
že by to zakladalo postup podľa § 221 ods. 1 a 2 O.s.p.. Odvolací súd nespochybňuje, že súčasťou
kontradiktórneho konania je právo účastníka byť oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim
a podávať dôkazné návrhy, má však za to, že zásadu kontradiktórnosti nemožno vykladať absolútne,

resp. formalisticky, ale len vo väzbe s ostatnými zásadami (ustanoveniami) procesného predpisu. Hoci
došlo zo strany súdu k vyššie uvedenému pochybeniu, v prípade účasti navrhovateľa na pojednávaní by
malmožnosťoboznámiťsasvyjadrenímodporcuazaujaťknemustanovisko.Akovyplývazospisusúdu
prvého stupňa, vo veci bol dňa 25.6.2013 nariadený termín pojednávania na deň 8.11.2013. Predvolanie
na toto pojednávanie bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené dňa 17.7.2013 (pozri doručenky

na č.l. 47 spisu). O námietke zaujatosti sudcov Okresného súdu Bratislava II odvolací súd rozhodol
ešte dňa 16.10.2012, čiže rok pred termínom pojednávania, avšak navrhovateľ podal návrh na zrušenie
nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu faxovým
podaním až v deň konania pojednávania, pričom z návrhu nie je zrejmé, kedy ústavnú sťažnosť podal.
Takýto postup navrhovateľa odvolací súd považuje za tendenčný, v snahe oddialiť prejednanie veci.

Vzhľadom na jasne vyslovené stanovisko súdu prvého stupňa, že nevzhliadol dôvod na zrušenie termínu
pojednávania, keďže o námietke zaujatosti už rozhodol nadriadený súd a podanie sťažnosti na Ústavný
súd SR netvorí prekážku pre konanie súdu, nebol daný dôvod na zrušenie termínu pojednávania.

Odvolací súd nepovažuje za prekážku ani to, že prvostupňový súd rozhodol o návrhu navrhovateľa

na prerušenie konania až na pojednávaní spolu s rozhodnutím vo veci samej, nakoľko v rámci
prieskumného konania na odvolacom súde by v prípade, že by odvolací súd zistil dôvody na prerušenie
konania, mohol by napadnutý rozsudok zrušiť a vysloviť právny názor o potrebe zrušenia konania pred
súdom prvého stupňa. Navrhovateľ podal ústavné sťažnosti v množstve iných vecí, v ktorých však
Ústavný súd Slovenskej republiky jeho sťažnostiam nevyhovel.

Na základe uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.

a ich náhradu v konaní úspešnému žalovanému nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy
nevznikli.

K výroku II :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nevyhovel žiadosti navrhovateľa na vrátenie súdneho
poplatku za vznesenú námietku zaujatosti.V odôvodnení uviedol, že žiadosť navrhovateľa nevyhodnotil za dôvodnú. V súvislosti s argumentáciou
navrhovateľa, že nepodal žiadnu námietku zaujatosti, poukázal na právny názor Krajského súdu v
Bratislave, vysloveného v uznesení zo dňa 16.10.2012, č.k. 2NcC/91/2012-21, že nutná

delegácia v zmysle § 12 ods. 1 O.s.p. je vždy dôsledkom vylúčenia všetkých sudcov súdu v zmysle § 14
O.s.p., pričom k ich vylúčeniu dôjde buď na základe námietky zaujatosti vznesenej účastníkom konania
alebo na tom základe, že samotní sudcovia sa cítia byť vo veci zaujatí. Návrh navrhovateľa na nutnú
delegáciuvzmysle§12ods.1O.s.p.muselbyťzjehostranypodmienenývznesenímnámietkyzaujatosti
všetkých sudcov tohto súdu a z tohto dôvodu mal Krajský súd v Bratislave za to, že súd prvého stupňa

postupoval správne keď uznesením uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť poplatok za vznesenie
námietky zaujatosti. Navrhovateľ taktiež tvrdil, že Krajský súd v Bratislave námietke zaujatosti podanej
navrhovateľomvyhovel,keďvylúčilzkonaniaarozhodovaniavovecinajmenejjednéhosudcutunajšieho
súdu, na základe čoho by mu mal byť zaplatený súdny poplatok vrátený. Aj napriek skutočnosti, že
sudkyňa Okresného súdu Bratislava II A. A. bola vylúčená z prejednania a rozhodovania veci vedenej
pod sp. zn. 50C/116/2012, mal súd za to, že námietka zaujatosti nebola navrhovateľom uplatnená

odôvodnene. Z dikcie ust. § 11 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. vyplýva, že námietka zaujatosti by bola
uplatnená odôvodnene a poplatok za jej uplatnenie by sa vrátil v prípade, že sudca, ktorý vec prejednáva
a rozhoduje, resp. všetci sudcovia príslušného súdu sú vylúčení. V predmetnom prípade Krajský súd v
Bratislave návrhu navrhovateľa na prikázanie veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.
50C/116/2012 inému súdu nevyhovel. Nadriadený súd taktiež nevylúčil sudkyňu, ktorá predmetnú vec

prejednáva a rozhoduje. Účel námietky zaujatosti - dosiahnuť, aby vec neprejednával sudca, ktorému
bola vec pridelená podľa rozvrhu práce, teda nebol dosiahnutý. Súd preto dospel k záveru, že námietka
zaujatosti nebola navrhovateľom podaná dôvodne a na základe uvedených skutočností a citovaných
zákonných ustanovení žiadosti navrhovateľa na vrátenie súdneho poplatku nevyhovel.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom
svojhoprávnehozástupcu.Nesúhlasilsozáveromsúduprvéhostupňa,ženámietkazaujatostivznesená
navrhovateľom bola nedôvodná, keďže došlo k vylúčeniu jednej sudkyne z prejednávania a rozhodnutia
veci. Prvostupňový súd však opomína dôležité skutočnosti prejednávanej veci a vychádza z obvyklých
situácií, ktoré sú odlišné od tejto veci. Obvykle účastník konania podá námietku zaujatosti voči aktuálne

konajúcemu sudcovi a žiada, aby vec bola pridelená inému sudcovi toho istého súdu. Nadriadený súd
preto pri rozhodovaní môže rozhodnúť len o tom, či konkrétny a vo veci práve konajúci sudca je z
prejednávania a rozhodovania vylúčený. Ak ho nadriadený súd nevylúči, námietka zaujatosti nie je
dôvodná.

V danej veci navrhovateľ námietku zaujatosti nepodal, ale takto ju posúdil okresný aj krajský súd. Je
nepochybné, že navrhovateľovi námietka zaujatosti bola odôvodnená, pretože len ne jej základe došlo
k vylúčeniu aspoň jedného sudcu. Krajský súd nekonal z úradnej povinnosti, či z vlastnej iniciatívy, ale
na podnet navrhovateľa, bez ktorého by nedošlo k vylúčeniu aspoň jedného sudcu. Námietka zaujatosti
je tak dôvodná. Uviedol, že je zrejmé, že právne posúdenie veci súdom prvého stupňa je nesprávne, čo

malo z následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Preto je nevyhnutné, aby navrhovateľovi bol vrátený
zaplatený súdny poplatok za námietku zaujatosti.

Odvolaním sa domáha, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie, alebo aby ho zmenil a rozhodol tak, že navrhovateľovi vráti zaplatený súdny poplatok

vo výške 66,- eur za námietku zaujatosti.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podaním zo dňa 31.7.2013 požiadal navrhovateľ o vrátenie súdneho poplatku za vznesenú námietku
zaujatosti vo výške 66,- eur. Svoju žiadosť odôvodnil tým, že navrhovateľ nepodal žiadnu námietku
zaujatosti a Okresný súd Bratislava II ako aj Krajský súd v Bratislave proti výslovne prejavenej
vôli posúdili prejav navrhovateľa ako námietku zaujatosti a to aj napriek tomu, že tento prejav vôle

nemal zákonom predpísané náležitosti námietky zaujatosti. Navrhovateľ taktiež uviedol, že Krajský
súd v Bratislave po obsahovej stránke tejto (ne)námietke zaujatosti vyhovel a vylúčil z konania a z
rozhodovania vo veci najmenej jedného sudcu Okresného súdu Bratislava II. Navrhovateľ mal za to,
že ak Krajský súd vylúčil sudcov na základe predmetného podania, táto (ne)námietka bola podanádôvodne, a teda v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. má byť súdny poplatok vrátený,
resp. má dôjsť k zrušeniu uznesenia o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Podľa §11 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov
poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho
rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd vráti návrh navrhovateľovi pre nedostatok právomoci.
Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene;
akpoplatokvtakomtoprípadeeštenebolzaplatený,súduznesenieouloženípovinnostizaplatiťpoplatok

zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a odvolacích námietok navrhovateľa dospel
k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol o žiadosti navrhovateľa na vrátenie súdneho poplatku za
námietku správne. S jeho argumentáciou sa v prvom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ňu.

Podľa názoru odvolacieho súdu je výklad ust. § 11 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch,
urobený súdom prvého stupňa správny. Odvolací súd poukazuje na to, že Krajský súd v Bratislave v
uznesení zo dňa 16.10.2012, č.k. 2NcC/91/2012-21 sa nemusel a nemal zaoberať zaujatosťou všetkých
sudcov okresného súdu, ale len otázkou posúdenia zaujatosti zákonného sudcu, t.j. JUDr. U. B.. Len v
prípade, že by zistil skutočnosti, ktoré zakladajú jej zaujatosť, bolo by namieste, aby posúdil zaujatosť

ostatných sudcov, ktorí by mohli byť elektronickými prostriedkami (elektronická podateľňa) určení za
zákonného sudcu v predmetnej veci. Takýmto postupom by súd dopredu zabránil ďalšiemu vznášaniu
námietok zaujatosti, čo sa vzťahuje aj na sudkyňu, ktorá bola zákonnou sudkyňou v spornej exekučnej
veci.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne
správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.