Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 26, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/91/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713200636
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6713200636.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu

Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a. s., Partizánska cesta 5, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 36 644 030, proti žalovanému P. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXXX/XXX, XXX XX N.,
občanovi SR, zast. JUDr. Samuelom Baránikom, advokátom AK Bratislava so sídlom Podjavorinskej 7,
811 03 Bratislava 1, o zaplatenie 4.380,67 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 37,52 Eur s 9 % úrokom z omeškania z uvedenej
sumy od 26. 06. 2012 do zaplatenia a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej v zákonom určenej lehote.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojim žalobným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4.380,64 Eur s 9
% ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.343,12 Eur od 07. 01. 2012 do zaplatenia a zo sumy 37,52
Eur od 26. 06. 2012 do zaplatenia. Pre prípad úspechu v konaní si uplatnil náhradu trov konania vo
výške zaplateného súdneho poplatku.

Žalovaný žiadal žalobu v časti prevyšujúcej sumu 37,52 Eur zamietnuť ako nedôvodnú.

Súd na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení podaného žalobného návrhu, výsluchom
žalovaného, na základe prednesu právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchom svedkov E. T.,
U. P. a P. J., ako aj na základe listinných dôkazov a to výpisu z obchodného registra žalobcu, obchodnej
zmluvy č. 606112756 zo dňa 13. 12. 2007, obchodných podmienok dodávky vody z verejného vodovodu
a odvádzania odpadových vôd verejnou kanalizáciou, faktúrou č. 210821855, upomienky zo dňa 20.

12. 2011, 2. Upomienky zo dňa 22. 02. 2012, faktúrou č. 210821855 zo dňa 26. 10. 2011, faktúrou č.
27660016 zo dňa 08. 06. 2012, cenníku výkonov a služieb na rok 2013, odporu zo dňa 26. 03. 2013,
vyjadrenia k podanému odporu zo dňa 16. 09. 2013, odpovedi na list zo dňa 05. 01. 2012 vypracovanú
30. 01. 2012, záznamu o pohybe vodomeru zo dňa 19. 11. 2011, montážneho listu zo dňa 22. 02. 2006,
ako aj ďalších listinných a ostatných dôkazov, zistil tento skutkový stav:

Žalobca je v meste Zvolen správcom verejného vodovodu a verejnej kanalizácie, kde vykonáva pre

svojich odberateľov dodávky pitnej vody a odvod odpadových vôd. Na základe uzatvorenej obchodnej
zmluvy č. 606112756 o dodávke vody z verejného vodovodu a odvádzaní odpadových vôd verejnou
kanalizáciou zo dňa 13. 12. 2007, je žalovaný odberateľom pitnej vody, pričom odberné miesto sa
nachádza vo N. na A. XXX/XX. Toto je registrované pod interným evidenčným číslom 60004-54680-0.Uzavretím obchodnej zmluvy sa vzťahy medzi žalobcom a žalovaným riadili ustanoveniami Obchodného
zákonníka. Podľa slov splnomocneného zástupcu žalobcu je predmetná obchodná zmluva v zmysle
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka považovaná za spotrebiteľskú zmluvu, kde je u pohľadávok zo

spotrebiteľských zmlúv počnúc dňom 15. 01. 2009 možné účtovať maximálne zákonný ročný úrok z
omeškania, ktorý je o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba ECB.

Na základe dotknutej zmluvy žalobca žalovanému dodával do predmetného odberného miesta pitnú
vodu. Za vykonané dodávky v období od 21. 07. 2011 do 18. 10. 2011 vystavil žalobca žalovanému dňa

20. 12. 2011 faktúru č. 210825317 na sumu 4.343,12 Eur so splatnosťou 06. 01. 2012. Faktúra bola
žalovanému doručená. Žalovaný faktúru neuhradil. Na neuhradenie faktúr bol žalovaný upozornený 1.
upomienkou dňa 20. 12. 2011 a 2. upomienkou dňa 22. 02. 2012. Z dôvodu neuhradenia faktúr za
vodné a stočné po lehote jej splatnosti viac ako 30 dní si žalobca uplatnil voči žalovanému aj zákonný
úrok z omeškania.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal odpor s odôvodnením.

Po doručení odporu žalobcovi tento uviedol, že nehnuteľnosť žalovaného v predchádzajúcich rokoch
nebola obývaná a vychádzajúc z interných dokladov žalobcu zo dňa 22. 02. 2006 bol ich vodomer ev. č.
6448778-93 demontovaný z dôvodu jeho poškodenia a na danom odbernom mieste bol osadený nový

vodomer ev. č. 7521968-97. Túto skutočnosť žalobkyňa preukázala montážnym listom vodomeru zo dňa
22. 02. 2006 reg. pod č. 122/06 z ktorého je zrejmé, že dôvodom výmeny meradla bolo jeho poškodenie
vplyvom mrazov. Splnomocnená zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 11. 11. 2013 súčasne uviedla,
že na nový vymenený vodomer sa vzťahoval aj záručný list s dátumom overenia vodomeru dňa 16.
12. 2005, ktorý podľa nej je hodnoverným listinným dôkazom aj v súdnom spore. Zdôraznila že tvrdenie

žalovaného, že vymenený vodomer bol nahradený starým vodomerom sa nezakladá ale na pravde,
pretože disponovala údajne listinným dôkazom, ktorým bol spomínaný záručný list vzťahujúci sa na
vymenený vodomer ev. č. 7521968-97.

Na doplnenie uviedla, že dňa 18. 10. 2011 bola zo strany zamestnancov žalobcu realizovaná

periodická výmena vodomeru (fakturačného meradla) na dotknutom odbernom mieste a to v zmysle
platných legislatívnych predpisov vzťahujúcich sa na túto oblasť. Ich meradlo ev. č. 7521968-97 bolo
demontované so stavom spotreby vody v množstve 3.868 m3, čo potvrdil aj žalovaný svojim podpisom.
Dňa 15. 11. 2011 žalovaný žalobcu požiadal listom o preverenie spotreby vody na danom odbernom
mieste, kde v liste uviedol aj to, že objekt nie je obývaný a voda nemohla byť v takom množstve

odobratá. Poukázal na skutočnosť, že v čase výmeny meradiel dňa 22. 02. 2006, keď bol poškodený
vodomernahradenývymenenýmvodomeromsev.č.7521968-97,išlopodľatvrdeniažalovanéhoostarý
vodomer, na ktorý sa nevzťahovala záruka, teda nemohol správne registrovať spotrebu vody. Žalovaný
mal pochybnosti o bezvadnom stave daného meradla.

Dňa 08. 12. 2011 žalobca vykonal kontrolu odberného miesta žalovaného svojimi zamestnancami, za
účasti zástupcu prevádzky kanalizácií a za osobnej účasti žalovaného, kde priamo na mieste bolo
zistené, že došlo k poruche na vodovodnej prípojke žalovaného, následkom čoho voda unikala do terénu
- podzemného podložia vodného toku rieky Slatina. Zástupkyňa žalobcu zdôraznila, že vodovodná
prípojka je vlastníctvom odberateľa, spravidla ju zriaďuje na pripájanej nehnuteľnosti vlastník. Na

základe šetrenia bolo rozhodnuté, že žalovanému bude zohľadnené stočné odpadových vôd. Pôvodnou
faktúrou č. 210821855 zo dňa 26. 10. 2011 bola žalovanému účtovaná spotreba vody spolu so stočným
odpadových vôd v celkovej sume 8.473,40 Eur. Po zohľadnení stočného na základe vykonaného
šetrenia bola k faktúre vystavená opravná faktúra č. 210825317 zo dňa 20. 02. 2011 v sume 4.343,12
Eur. Následne mal takto upravenú faktúru žalovaný uhradiť. Žalobca si v konaní uplatnil aj úhradu sumy

z faktúry č. 27660016 vo výške 37,52 Eur a to titulom vykonania demontáže fakturačného meradla.
Pretože žalovaný na výzvu žalobcu nereagoval a žalovanú sumu neuhradil, žalobcovi nezostalo nič iné,
len sa domáhať svojho práva prostredníctvom žaloby na súde.

Žalovaný uviedol, že nie je si vedomý toho, že dňa 08. 12. 2011 niekto konštatoval, že bola zistená

porucha na jeho vodovodnej prípojke, teda na vodovodnom potrubí, ktoré sa v osi dodávke vody
nachádza vždy za meračom odberu vody.Do roku 2005 žalovaný rekonštruoval rodinný dom, kde sa nachádza odberné miesto. V roku 2005
zastavil rekonštrukčné práce. V roku 2006 došlo k poškodeniu vodomeru zrejme mrazom, v dôsledku
čoho mohlo dôjsť k určitému drobnému úniku vody. Následne pri výjazde technikov žalobcu došlo k

výmene vodomeru, pričom títo pracovníci žalovanému povedali, že v tú sezónu bolo viac zamrznutých
a poškodených vodomerov, a preto žalovanému namontovali nie nový vodomer, ale vodomer, ktorý už
bol v minulosti používaný a mal teda „natočené“ nejaké kubíky na počítadle. Pokiaľ žalobca tvrdil v
odôvodnení žaloby, že pri výmene poškodeného vodomeru bol nainštalovaný nový vodomer, toto nie
je pravdou, pretože vodomer s číslom 7521968 je vodomer starý, vyrobený v roku 1997, ktorý bol

inštalovaný ako používaný - funkčný, namiesto pôvodného poškodeného. Jeho inštalácia na odbernom
mieste bola realizovaná v roku 2006. Zároveň pri výmene počítadla bolo žalovanému pracovníkom
žalobcu oznámené, že načítaná časť na vodomere bude zohľadnená do karty vodomera, kde bude
následne odpočítaná. Právny zástupca žalovaného zdôraznil, že pri objeme spotreby vody 3.576 m3
za 3 mesiace je nereálne, aby si únik vody v takomto objeme žalovaný nevšimol, pretože ide o objem
vody, ktorý by mal značné devastačné následky, určite by sa táto voda nestratila len tak.

Podľa štatistík, ktoré sú verejne prístupné, pre bežnú priemernú domácnosť, je v Slovenskej republike
spotreba vody 3.576 m3 uvádzaná, ako spotreba vody zhruba za 36 rokov. Za obdobie roku 2006 - 2011
žalobca účtoval žalovanému priemernú spotrebu za sledované obdobie, pričom vychádzal z priemernej
spotreby pred výmenou starého meracieho zariadenia. Fyzicky na toto miesto vstúpil pracovník žalobcu,

za účelom vizuálnej kontroly merača, až v roku 2011. V čase od roku 2006 - 2011 sa fyzicky nikto
z pracovníkov žalobcu na mieste samom na čítacie zariadenie vizuálne pozrieť nebol a nebol ho ani
kontrolovať. Je pravdou, že v období rokov 2006 - 2011 žalovaný vždy po cyklickom vyúčtovaní vody
zaplatil žalobcovi za „dodanú“ vodu do odberného miesta aj napriek tomu, že v tomto období vôbec
žalovaný nevyužíval služby žalobcu, fyzicky vodu neodoberal. Žalovaný sa však domnieval, že to tak asi

má byť, že následne mu to bude nejako rozúčtované. Ďalej žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o vodovodnú
prípojku, je to časť potrubia vo vlastníctve odberateľa, ktorá sa nachádza za meracím zariadením,
pričom v tomto prípade sa za meracím zariadením žalobcu nachádzal len uzatvárací ventil, ktorý bol
fyzicky „kovovou záslepkou“ uzavretý. Znamená to, že vodu žalovaný nemohol odoberať, pretože v
predmetnom dome ani nebol urobený rozvod vody.

Uvedenú skutočnosť sudca skonštatoval ohliadkou miesta samého, kde za meracím zariadením žalobcu
sa skutočne nenachádzalo žiadne vodovodné potrubie, vodovodná prípojka, ktorú obvykle zhotovuje
vlastník nehnuteľnosti a ktorá slúži na zabezpečenie rozvodu do konkrétnych miestností v budove za
účelom napojenia vodovodnej batérie.

Zástupca žalovaného zdôraznil, že predmetná „záslepka“ sa bezprostredne za meracím zariadením
žalobcu nachádza prakticky od roku 2006.

Žalobca písomným vyjadrením zo dňa 25. 02. 2014 súdu oznámil, že v rokoch 2006 - 2011 neregistroval

žiadnu poruchu na spornom meracom zariadení, resp. v blízkosti tohto zariadenia. Vodomer č.
7521968-97, ktorý bol na danom odbernom mieste osadený, bol namontovaný ako nový vodomer, o
čom svedčil záručný list vodomeru zo dňa 16. 12. 2005 a tento nahradil pôvodný, vplyvom mrazov
poškodený, vodomer. Nový vodomer mal byť namontovaný s nulovým stavom. V poslednom odstavci
uvádza že vodomer nemohol byť ani repasovný, pretože išlo o nový vodomer a repasácia vodomeru sa

vykonáva podľa platného zákona o metrológii po 6 rokoch. Taktiež uviedol, že sa nejednalo o vodomer,
ktorý by bol býval odobratý od iného odberateľa.

Svedok E. T. uviedol, že sa pamätá keď bol vymieňať poškodený vodomer v nehnuteľnosti vlastnícky
patriacej žalovanému na odbernom mieste žalobcu. Išlo o obdobie, kedy, vzhľadom na nepriaznivé

poveternostné podmienky, došlo na viacerých miestach k poškodeniu vodomerov. Podľa neho vodomer,
ktorý bol montovaný ako náhradný funkčný, mal na ukazovateľovi tzv. nulový stav. Každý vodomer
ktorý bol poškodený a išiel na opravu na príslušnú inštitúciu, keď sa vrátil opravený späť, vrátil sa ako
certifikovaný s tým, že bol vynulovaný. Maximálne mohla byť na ňom číslica 1 m3. Na otázku právneho
zástupcu svedok uviedol, že bol telefonicky kontaktovaný poverenou zástupkyňou žalobcu, ktorá sa ho

spýtala či na pojednávanie príde alebo nie. Svedkovi bol daný k nahliadnutiu originál montážneho listu,
kdeuviedolžeúdajevmontážnomliste vypĺňalon.Vspodnejčasti,kdejeuvedenémenomontérajejeho
podpis, na spodnej časti je poznámka - vodomer poškodený mrazom. Toto všetko vypĺňal v montážnom
liste na mieste samom, pri výmene vodomeru. Pokiaľ išlo o záznam v hornej časti montážneho listupri dátumovej kolónke, kde sa uvádza č. 27.2. a pod týmto údajom „0454680“ svedok uviedol že sa
mu nevidí, že to je jeho písmo. Podľa neho text on nepísal, dopísal to niekto iný. Dokonca sa nevedel
vyjadriť ani k tomu čo je to za údaj a čo je to za číslo.

Svedok U. P. po nahliadnutí do montážneho listu vypovedal, že pokiaľ došlo k výmene vodomeru
poškodeného mrazom, bolo zaužívanou praxou, že táto skutočnosť sa na montážnom liste poznačila.
Uviedol, že sa pamätá, že pri výmene poškodeného vodomeru na novom inštalovanom bol stav buď
nulový, alebo tam mohlo byť „natočených“ 1 - 2 m3 vody. Na 100 % však nevedel uviesť, či vodomer

ktorý menili za pôvodný poškodený, bol vodomerom novým, alebo o vodomer používaný a repasovaný.

Svedkyňa P. J. - matka žalovaného uviedla, že po zrušení stavebného povolenia na nehnuteľnosť,
ktorá je predmetom sporu, chodila buď sama alebo spolu so žalovaným, kde kontrolovali v akom
stave je stavba, či sa tam niečo neobvyklé nedeje, resp. tam robili udržiavacie práce. V roku 2004 sa
začala rekonštrukcia stavby, pričom v roku 2005 vydal stavebný úrad rozhodnutie, ktorým pozastavil

rekonštrukčné práce na stavbe. Zodpovedne prehlásila, že rozvod vody v stavbe určite robený nebol. Z
vodomernej šachty teda fyzicky nebolo možné do stavby nejakým rozvodom brať vodu, pretože tento
neexistoval. Mala vedomosť o tom, že odber vody cez ventil bol len v roku 2004 a to tým spôsobom,
že na ventil sa namontovala hadica, ktorá sa používala pri stavebných prácach na dodávku vody.
Neskôr však boli stavebné práce zastavené a hadica sa demontovala. Vodomerná šachta sa následne

prikryla, zateplila polystyrénom a prikryla stavebným materiálom a suťou tak, aby bola chránená pred
poveternostnými vplyvmi, ako aj pred prípadným zneužitím treťou osobou.

Uvedenú skutočnosť mal súd možnosť zistiť pri ohliadke miesta samého, kde bolo vidieť, že ak by sa
do objektu aj dostala nepovolaná osoba, bola veľmi malá pravdepodobnosť, že „objaví“ v spodnej časti

podlahy vodovodné potrubie, pretože toto sa nachádza v malej šachtičke, zakryté viacerými vrstvami
polystyrénu a následne zahádzané stavebným materiálom a suťou, ktorá sa nachádzala všade na okolí.

Svedkyňa uviedla, že po roku 2006 nemá vedomosť o tom, že by došlo k nejakej havárii vodovodného
potrubia. Ak by došlo k havárii a takom úniku vody, ako si to neskôr vyúčtoval žalobca, určite by toto

množstvo vody spôsobilo viditeľné poškodenie stavby. Túto skutočnosť by si určite bola všimla, pretože
buď sama, alebo so synom chodila stavbu kontrolovať, pokiaľ išlo o leto a jeseň 2011, tak v období od
21. 07. 2011 do 18. 10. 2011 tam určite bola 2 - 3-krát, možno aj viackrát. Vždy vošla so synom aj do
objektu, kde kontrolovali aj priestor šachty. Ak by došlo k úniku vody v takom objeme ako to uvádza
žalobca, tak by to bolo určite viditeľné.

Na otázku sudcu, splnomocnená zástupkyňa žalobcu uviedla, že sa nepodarilo u žalobcu dohľadať
kde bol inštalovaný sporový vodomer, ktorý bol repasovaný a následne ociachovaný predtým, ako bol
namontovaný do šachty žalovaného. Zástupca žalobcu nemal vedomosť ani o tom, kedy a u ktorého
odberateľa bol namontovaný pred ciachovaním.

Súd mal k dispozícii aj písomné vyjadrenie zo dňa 01. 10. 2014, ktoré podpísal vedúci odboru servisu
a opráv U. W., pracovník spoločnosti Sensus Slovensko a. s. so sídlom v Starej Turej, kde uvádza,
že vodomer VM 3-5V v. č. 7521968-97 bol dňa 16. 07. 2005 opravený a overený v ich metrologickom
stredisku. Vodomery sa pri oprave, okrem iných činností, vynulujú a následne overujú. Pri overených

vodomeroch je stav na počítadle rádovo v stovkách litroch, maximálne 1 m3, čo záleží od skúšobných
množstiev daného meradla. Na stav počítadiel spoločnosť nevydáva žiadne doklady či potvrdenia.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení
zmien a doplnkov, verejné vodovody a verejné kanalizácie sa zriaďujú a prevádzkujú vo verejnom

záujme najmä na účely hromadného zásobovania obyvateľov pitnou vodou a hromadného odvádzania
odpadových vôd zo sídelných útvarov. Voda vo verejnom vodovode musí spĺňať požiadavky na kvalitu
pitnej vody, ak orgán verejného zdravotníctva 1) nerozhodne inak. Podľa ods.2 citovaného ustanovenia
vlastníkom verejných vodovodov a verejných kanalizácií môže byť z dôvodu verejného záujmu iba
právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, vodovodná prípojka je úsek potrubia spájajúci rozvádzaciu vetvu
verejnej vodovodnej siete s vnútorným vodovodom nehnuteľnosti alebo objektu okrem meradla, ak je
osadené. Vodovodná prípojka sa spravidla pripája na verejný vodovod navrtávacím pásom s uzáverom.Pripojenie na rozvádzaciu vetvu s uzáverom je súčasťou verejného vodovodu. Vodovodnou prípojkou
sa privádza voda z verejného vodovodu do nehnuteľnosti alebo do objektu, ktorá je pripojená na verejný
vodovod. Vodovodná prípojka je vodnou stavbou podľa osobitného predpisu. Podľa ods. 3 citovaného

ustanovenia, odberateľom vody je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o
dodávke vody s vlastníkom verejného vodovodu a ktorá odoberá vodu z verejného vodovodu na účely
konečnej spotreby vody alebo jej ďalšej dodávky konečnému spotrebiteľovi. Podľa ods. 6 citovaného
ustanovenia, vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá
zriadila prípojku na svoje náklady, a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu

alebo verejnej kanalizácie. Ak je vlastník nehnuteľnosti vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom
kanalizačnej prípojky, prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti vlastníctvo vodovodnej prípojky
alebo vlastníctvo kanalizačnej prípojky na nového vlastníka nehnuteľnosti.

Podľa § 4 ods. 11 citovaného zákona, meradlo umiestnené na vodovodnej prípojke je príslušenstvom
verejného vodovodu.

Podľa § 15 ods. 1 písm. f) citovaného zákona, vlastník verejného vodovodu je povinný zabezpečiť
vybudovanie, opravu a údržbu pripojenia vodovodnej prípojky na verejný vodovod na vlastné náklady.

Podľa § 22 ods. 1 citovaného zákona, žiadateľ o pripojenie na verejný vodovod sa môže pripojiť na

verejný vodovod len na základe písomnej zmluvy uzatvorenej s vlastníkom verejného vodovodu podľa §
4 ods. 3. Vlastník verejného vodovodu alebo vlastník časti verejného vodovodu, ktorý žiada o pripojenie
na iný verejný vodovod, ktorého nie je vlastníkom, môže sa pripojiť na verejný vodovod prevádzkovo
súvisiaci len na základe písomnej zmluvy podľa § 15 ods. 5.

Podľa § 24 ods. 2 citovaného zákona, dodávka vody kvalitou, množstvom a tlakom je splnená vtokom
vody z verejného vodovodu do vodovodnej prípojky, ak sa vlastník verejného vodovodu a odberateľ
nedohodnú inak.

Podľa § 28 ods. 1 citovaného zákona, konečný spotrebiteľ vody je fyzická osoba alebo právnická

osoba, ktorá odoberá vodu na účely konečnej spotreby vody z verejného vodovodu alebo od odberateľa
vody. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, za odber vody z verejného vodovodu platí odberateľ
prevádzkovateľoviverejnéhovodovoduvodné,aksanedohodne,ževodnésaplatívlastníkoviverejného
vodovodu. V prípade, že odberateľ nie je konečný spotrebiteľ, vzniká konečnému spotrebiteľovi
povinnosť, aby za odobraté množstvo vody zaplatil odberateľovi rozpočítanú čiastku.

Podľa § 28 ods. 5 citovaného zákona, právo na vodné vzniká vtokom vody do potrubia napojeného
bezprostredne za meradlom. Ak nie je osadené meradlo, právo na vodné vzniká vtokom vody do
hlavného uzáveru pripojeného pozemku alebo stavby, prípadne do uzáveru hydrantu, výtokového
stojana, plniaceho miesta alebo hadicového zariadenia; v takom prípade sa vodné stanoví smernými

číslami spotreby vody.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca so žalovaným uzatvoril obchodnú zmluvu
č. 606112756 a to dňa 13. 12. 2007 na dobu neurčitú s účinnosťou od 01. 07. 2006. Je nepochybné,
že za meradlom sa nenachádzala vodovodná prípojka, teda trubkový rozvod vody v nehnuteľnosti,

ktorý by bol schopný technického napojenia na verejný vodovod. Už z uvedeného je zrejmé, že v
zmysle § 28 ods. 5 zhora citovaného zákona žalobcovi nevzniklo ani právo na vodné, pretože toto
zákonodarca explicitne viaže na existenciu potrubia napojeného bezprostredne za meradlom. Taktiež
bolo preukázané, že v čase uzavretia obchodnej zmluvy so žalobcom sa v nehnuteľnosti vnútorný
rozvod vody nenachádzal, o čom žalobca mal vedomosť, alebo túto mal mať; pretože bolo jeho

povinnosťou, aby pri uzatváraní obchodnej zmluvy zabezpečil zamestnanca na odberné miesto, ktorý
mal uskutočniť osadenie meracieho zariadenia, alebo ak v čase uzavretia obchodnej zmluvy toto na
mieste už inštalované bolo, mal zabezpečiť prvotný odpis stavu na meradle, aby neskôr nebolo pochýb o
objeme spotrebovaného množstva vody žalovaným. Najneskôr táto vedomosť musela byť pracovníkom
zrejmá pri výmene pôvodného mrazom poškodeného meradla za iný náhradný - repasovaný. Ani jeden

zo svedkov - bývalých zamestnancov žalobcu - vo svojej výpovedi neuviedol, že by sa za meradlom
nachádzal vnútorný rozvod vody. Zástupca žalobcu, či už v písomnom vyjadrení, alebo vo svojom
prednese tvrdil, že sa pri výmene mrazom poškodeného meradla osádzalo nové meracie zariadenie,
pretože toto malo aj záručný list. Súd preto vyzval žalobcu, aby mu predložil dôkaz svedčiaci buď onovom meradle, alebo o doklad a „používaní“ meracieho zariadenia, ktoré bolo žalovanému osadzované
ako používané, no repasované a ociachované. Zo záznamu na faktúre č. 210821855 zo dňa 20. 12.
2011 vyplýva, že pri kontrole dňa 21. 07. 2011 bolo na číselníku meracieho zariadenia množstva

odobratej vody uvedené číslo 292 m3. Dňa 18. 10. 2011 bolo na tom istom vodomeri a tom istom
odbernom mieste zaznamenaný stav počítadla na meracom zariadení 3.868 m3, z čoho žalobca usúdil,
že za obdobie necelých 3 mesiacov žalovaný odobral od žalobcu z verejného vodovodu vodu v objeme
3.576 m3.

Všeobecné informácie a štatistiky bežne dostupné na internetových stránkach hovoria o tom, že obvyklá
spotreba pitnej vody u 4-člennej rodiny je cca 100 m3 ročne. Potom by žalovaný za obdobie 3 mesiacov
spotreboval vodu, ktorú priemerná slovenská rodina spotrebuje za viac ako 35 rokov! Súd nemal dôvod
neveriť svedkyni P. J. - matke žalobcu, keď tvrdila že v období 3 mesiacov bola minimálne 2 - 3-krát
na mieste samom, či už sama, alebo so svojim synom, kde si skontrolovali nielen stavbu, ale vizuálne
aj miesto kde sa nachádza ukončenie verejného vodovodu. Súdu sa javilo nepravdepodobným, že v

prípade, ak by sa pri vizuálnej ohliadke zistil nadmerný priesak vody, eventuálne by sa tam nachádzalo
veľké množstvo vody, ktoré by nebolo možné vyhodnotiť ako nevsiaknutú časť zrážkovej vody, že by
túto skutočnosť bez meškania žalovaný neohlásil žalobcovi. Je logické, že by si tým žalovaný vedome
škodil, pretože by všetka voda bola vyúčtovaná na jeho ťarchu.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie, vykonanú ohliadku miesta samého, na základe vyjadrení
účastníkov a predložených listinných dôkazov mal súd za to, že žalobca nepreukázal a nepresvedčil súd
o tom, že žalovaný za obdobie necelých 3 mesiacov odobral taký objem pitnej vody, ktorý zodpovedá
objemu odobratej vody slovenskej rodiny za viac ako 35 rokov. Ak žalobca vedel, že na odbernom
mieste je za dlhšie obdobie minimálny resp. žiaden odber, mal sa správať ako dobrý hospodár a vyzvať

žalovaného (odberateľa), či na uvedenom mieste odoberá, alebo do budúcna mieni naďalej odoberať
vodu. Ak by tento nejavil záujem vodu odoberať, mohli sa zmluvné strany dohodnúť na ukončení
zmluvného vzťahu a žalobca mohol uzavrieť ukončenie rozvodu kovovou „záslepkou“, prípadne na
najbližšom prípojnom bode odpojiť dodávku vody k tomuto odbernému miestu. Je treba podotknúť, že
v prípade ak by sa niekto dozvedel o tom, že na tomto mieste je pod suťou vodovodný prívod, veľmi

jednoducho mohol nelegálne odoberať vodu v akomkoľvek množstve, dokonca v ktorúkoľvek dennú
a nočnú hodinu vzhľadom k tomu, že odberné miesto je situované smerom k rieke Slatina so slabou
vizuálnou kontrolou od hlavnej cesty a miestnej komunikácie.

S poukazom na zhora uvedené súd potom žalobu zamietol v tej časti, kde si žalobca uplatnil sumu

za „odobratú“ vodu, pretože hodnoverným spôsobom nepreukázal, že žalovaný za sledované obdobie
reálne odobral ním fakturované množstvo vody.

V tej časti, kde žalobca požadoval od žalovaného 37,52 Eur, súd žalobe vyhovel lebo sa jednalo o sumu,
ktorú si vyfakturoval, v súlade s ustanovením § 32 ods. 8 zákona č. 442/2002 Z. z. v znení neskorších

predpisov, ako poplatok za prerušenie dodávky vody + dopravných nákladov (27,883 Eur + 3,384 Eur
= 31,27 Eur + 20 % DPH vo výške 6,25 Eur) vo výške 37,52 Eur. Žalovaný túto sumu ani nerozporoval
a od začiatku sporu bol ochotný ju žalobcovi uhradiť.

Pretože sa žalovaný dostal do omeškania dlhu voči žalobcovi (v sume 37,52 Eur), súd priznal žalobcovi

v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
úrok z omeškania vo výške 9 %.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP, kedy o uplatnených trovách bude dodatočne
rozhodnuté v lehote do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta OSP).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
OSP).