Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 26, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 11C/143/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112223396
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1112223396.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Jeannette Hajdinovou v právnej veci navrhovateľa: V.

C., D. X.X.XXXX, D. N. S. D., N.Ň. XX, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária GEREG &
MESSINGEROVÁ,s.r.o.,IČO:47253011,sosídlomvBanskejBystrici,HornáStrieborná4,zaktorúkoná
advokát JUDr. Ján Gereg, proti odporcovi: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody v sume 33.000,- € a
o náhradu nemajetkovej ujmy v sume 50.000,- €, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na začatie konania z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 18.7.2012, doručeným Okresnému súdu Bratislava
I dňa 20.7.2012, domáhal od odporcu náhrady škody v sume 33.000,- € a náhrady nemajetkovej ujmy
v sume 50.000,- € titulom nezákonného rozhodnutia o vznesení obvinenia, nezákonného rozhodnutia o
väzbe a nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci podľa zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.); uplatnil si nárok na náhradu
trov konania. Uviedol, že uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a

kriminálnej polície, Odbor justičnej polície Nitra, č. ORP-143/2-OVK-NR-2009 zo dňa 3.2.2009 bolo voči
nemu vznesené obvinenie pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona a zločin podvodu
spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. c/ Trestného
zákona. Následne bol rozhodnutím sudcu pre prípravné konanie sp. zn. 3Tp/18/2009 zo dňa 6.2.2009
vzatý do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku, pričom väzba začala
plynúť dňom 3.2.2009. Z väzby bol prepustený dňa 26.11.2010 príkazom sudcu v konaní vedenom
na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 4T/149/2009; väzba trvala 21 mesiacov a 23 dní. V konečnom

dôsledku bol oslobodený spod obžaloby rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 4T/149/2009 zo dňa
26.11.2010. Odvolanie okresného prokurátora v Nitre proti citovanému rozsudku Krajský súd v Nitre
zamietol uznesením sp. zn. 3To/9/2011 zo dňa 8.3.2011. Preto sa stalo uznesenie o vznesení obvinenia
nezákonným. Za nezákonný a nesprávny úradný postup označil postup týkajúci sa trvania jeho väzby,
ktorá trvala 21 mesiacov a 23 dní, a bližšie nešpecifikované prieťahy v konaní. Uviedol, že mu z týchto
dôvodov vznikla škoda aj nemajetková ujma.

Navrhovateľ vyčíslil majetkovú ujmu na sumu 33.000,- €, z toho 3.000,- € predstavuje zmluvná odmena
jeho obhajcu JUDr. Štefana Mesároša, ktorý ho obhajoval v trestnej veci vedenej na Okresnom súde
Nitra pod sp. zn. 4T/149/2009, suma 30.000,- € má zodpovedať príjmu, ktorý dosiahla spoločnosť
AH Agency, s.r.o., v ktorej bol v čase výkonu väzby jediným spoločníkom, za predchádzajúceobdobie, ktoré bližšie nešpecifikoval. Nemajetkovú ujmu v sume 50.000,- € odôvodnil zásahom do jeho
života spôsobeným obmedzením osobnej slobody v trvaní 21 mesiacov a 23 dní. V tom čase žil v
spoločnej domácnosti s družkou U. Š., s ktorou má dcéru U. C., narodenú XX.XX.XXXX, ktorá mala v

inkriminovanom čase len štyri mesiace. V dôsledku dlhotrvajúcej väzby sa ich spolužitie rozpadlo. Po
návrate z väzby našiel spustnutú firmu (rozkradnutú), nedošlo k obnoveniu spolužitia s matkou jeho
dcéry. Celou situáciou trpelo aj jeho okolie, najmä jeho sestra O.. S. W., ktorá bola konateľkou
spoločnosti AH Agency, s.r.o., stresové situácie jej privodili rakovinu a zomrela v čase, keď bol vo väzbe.
Všetky tieto okolnosti nepriaznivo vplývali na jeho psychický stav a situáciu, v ktorej sa nachádzal a ktorá

veľmi výrazne zasiahla do jeho osobného života. Podľa názoru navrhovateľa samotné konštatovanie
porušenia jeho práva nie je dostatočným zadosťučinením, preto žiada aj náhradu nemajetkovej ujmy.
Žiadnymipriamymianinepriamymidôkazmivykonanýmivprípravnomkonaníanahlavnompojednávaní
nebola preukázaná jeho vina, ani objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu vydierania ani
trestného činu podvodu. Ujmu, ktorá mu vznikla, nemožno napraviť.

Odporca v písomnom vyjadrení navrhol návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietnuť, náhradu
trov konania si neuplatnil. Uviedol, že navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu škody a nemajetkovej
ujmy žiadosťou o predbežné prerokovanie, ktorej Ministerstvo spravodlivosti SR nevyhovelo. Nie je
možné automaticky každé vznesenie obvinenia, ktoré nevyústilo do právoplatného odsudzujúceho
rozsudku, pokladať za nezákonné rozhodnutie. To, či v okamihu vznesenia obvinenia boli splnené

podmienky na vznesenie obvinenia, nie je možné posudzovať len s ohľadom na výsledok konania,
preto uznesenie o vznesení obvinenia voči navrhovateľovi nie je nezákonné, ak bolo vydané v
súlade s Trestným poriadkom. Pri objasňovaní trestných činov prevláda nad individuálnymi záujmami
fyzickej osoby vyšší záujem na tom, aby bol trestný čin riadne zistený a jeho páchateľ podľa zákona
spravodlivo potrestaný. Meritórne rozhodnutie trestného súdu v prospech obvineného bez ďalšieho

ešte neznamená nezákonnosť vedeného trestného stíhania a nie je dôkazom toho, že trestné konanie
nemalo byť vôbec začaté. Pre vznesenie obvinenia stačí len dôvodné podozrenie, že bol spáchaný
trestný čin a kto je páchateľom, pre vynesenie rozsudku je potrebná už istota bez akýchkoľvek
pochybností. Poukázal na oslobodzujúcu rozsudok, podľa ktorého "oslobodenie spod obžaloby podľa
§ 285 písm. b/ Trestného zákona sa uplatní, ak sa skutkový dej uvedený v obžalobe síce stal,

avšak nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu. Aj keď boli obžalovaní dôvodne podozriví,
že sa dopustili zažalovaného trestného činu podvodu, avšak výsledky dokazovania vykonaného pred
súdom nevyznievajú jednoznačne (...) aj keď sa skutkový dej uvedený v obžalobe síce stal, avšak
nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu vydierania podľa § 189 Trestného zákona (...)". Teda
bolo nepochybné, že sa navrhovateľ dopustil konania popísaného v obžalobe. Navrhovateľ nepodal

proti uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť, hoci bol o tejto možno poučený. Je vecou účastníka
konania, aby využil všetky dostupné prostriedky, ktoré mu procesný predpis dáva na odvrátenie vydania
nepriaznivého rozhodnutia. Je na ťarchu účastníka, ak tak neurobil, ak mu v tom súčasne nebránili
žiadne závažné dôvody. Namietal tiež, že navrhovateľ si spôsobil väzbu sám, a preto nemá právo na
náhradu škody. Vzhľadom na to, že zákon č. 514/2003 Z.z. nepredpisuje určitú formu zavinenia väzby,

stačí k naplneniu tohto predpokladu aj nevedomá nedbanlivosť. Navrhovateľ bol v minulosti trestné
stíhaný pre obdobnú trestnú činnosti a v čase vzatia do väzby bola voči nemu vznesená obžaloba pre
trestný čin podvodu, čo vyvolalo v kombinácii s ďalšími okolnosťami obavu, že bude v trestnej činnosti
pokračovať a ovplyvňovať svedkov. Preto podľa názoru odporcu navrhovateľ nemá nárok na náhradu
škody podľa § 8 ods. 6 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. Navyše, navrhovateľ nepodal sťažnosť ani proti

uzneseniu o vzatí do väzby. K nesprávnemu úradnému postupu uviedol, že občianskoprávny súd nie je
oprávnený ustáliť a posúdiť, či v trestnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, pretože na
to nemá oprávnenie a nemôže zasahovať do trestného konania tým, že by aproboval postup orgánov
činných v trestnom konaní z hľadiska správnosti a účelnosti konania. V predmetnej veci nemožno podľa
jeho názoru hovoriť o neprimeranej dĺžke trestného konania, pretože konanie ako celok zodpovedalo

dobou svojho trvania času, v ktorom je objektívne možné ukončenie konania vo veci takéhoto charakteru
očakávať. Navrhovateľ bližšie nešpecifikoval ním namietané prieťahy, teda nesplnil si povinnosť tvrdenia
ani preukázania prieťahov v trestnom konaní.

K vyčísleniu náhrady škody a nemateriálnej ujmy odporca uviedol, že listinu označenú ako "zaslanie

rozpisu vykonaných úkonov" M.. O.Š. nie je možné považovať za dostatočný dôkaz o vzniku škody
titulom uhradenia trov obhajoby. Bez predloženia konkrétnej zmluvy o poskytnutí právnej pomoci medzi
navrhovateľom a M.. O., riadnej faktúry, dokladu o úhrade predmetnej čiastky zo strany navrhovateľa a
dokladu o zaevidovaní sumy v peňažnom denníku právneho zástupcu nie je možné dospieť k záveruo ich reálnej úhrade. Z tvrdenia, že spoločnosť AH Agency, s.r.o., dosiahla v bližšie nešpecifikovanom
predchádzajúcom období zdaniteľný príjem v sume 30.000,- €, nie je možné dospieť k záveru o existencii
majetkovej škody navrhovateľa. Navrhovateľ preto v uvedenom smere neuniesol povinnosť tvrdenia ani

preukázania jeho tvrdenia. K nemajetkovej ujme uviedol, že ide o subsidiárnu kompenzáciu a zákon č.
514/2003 Z.z. nespája s nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom prezumpciu
vzniku ujmy; sú nezákonné rozhodnutia alebo nesprávne úradné postupy, v dôsledku ktorých reálna
ujma nevznikne. Navrhovateľ je osobou, ktorá sa dopúšťala trestnej činnosti už v minulosti a ním
tvrdené skutočnosti, že v dôsledku jeho väzby došlo k úmrtiu jeho sestry, rozchodu s družkou a k strate

možnosti vychovávať dcéru, žiadnym spôsobom nepreukázal. Výška požadovanej nemajetkovej ujmy
nezodpovedá § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý upravuje maximálnu hranicu výšky priznanej
náhrady nemajetkovej ujmy.

Okresný súd Bratislava I rozhodol na pojednávaní dňa 26.1.2015 v prítomnosti právneho zástupcu
navrhovateľa a poverenej zástupkyne odporcu a v neprítomnosti navrhovateľa podľa § 101 ods. 2

zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP). Súd na
pojednávaní vykonal dokazovanie vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa, vyjadrením odporcu,
výsluchom svedkov: M. W., O.. O. C. V. O. C.; listinnými dôkazmi: zápisnica o hlavnom pojednávaní zo
dňa 26.11.2010 vo veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 4T/149/2009, uznesenie sudcu pre
prípravné konanie Okresného súdu Nitra sp. zn. 3Tp/18/2009 zo dňa 6.2.2009, uznesenie Okresného

riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície, Odboru Justičnej polície v Nitra č.
ORP-143/2-OVK-NR-2009zodňa3.2.2009,podanieM..Š.H.O.snázvom"zaslanierozpisuvykonaných
úkonov" zo dňa 11.10.2011, zmluva o právnej pomoci zo dňa 3.2.2009 uzatvorená medzi navrhovateľom
a M.. Š. O., príjmový pokladničný doklad č. PP02006 zo dňa 5.2.2009, uznesenie Krajského súdu v
Nitre č.k. 3To/9/2011-968 zo dňa 8.3.2011, spis Okresného súdu Nitra sp. zn. 4T/149/2009, rozsudok

Okresného súdu Nitra sp. zn. 4T/149/2009 zo dňa 26.11.2010, rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn.
5T/221/2004 zo dňa 16.1.2013.

Súd nevykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, pretože jeho aktuálny pobyt nie je súdu známy,
a teda mu nie je známa ani adresa, z ktorej by ho mohol predvolať. Právny zástupca navrhovateľa

uviedol, že stratil s navrhovateľom kontakt asi pol roka po podaní návrhu na súd (teda asi od konca
januára 2013), na pojednávaní dňa 19.6.2013 substitučný zástupca uviedol, že navrhovateľ je na úteku
v inej trestnej veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 6T/124/2010 (vydieračský únos). Právny
zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 27.10.2014 uviedol, že nie pred viac ako desiatimi dňami
pred pojednávaním sa mu nečakane ozval navrhovateľ cez skype, hovor netrval viac ako 30 sekúnd.

Informoval navrhovateľa o termíne pojednávania, no on uviedol, že je veľmi ďaleko a pojednávania
sa nemôže zúčastniť. Adresu svojho pobytu právnemu zástupcovi neoznámil, preto ani on nemá
vedomosť o tom, kde sa navrhovateľ momentálne zdržiava. Súd zisťoval adresu pobytu navrhovateľa
aj prostredníctvom Registra obyvateľov SR, Sociálnej poisťovne, Registra priestupkov a Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Nitre. Súd však na základe týchto dožiadaní nezistil inú adresu trvalého,

prechodnéhoaleboobvykléhopobytunavrhovateľanežtú,ktorájeuvedenávnávrhunazačatiekonanie.
Súd nezistil aktuálny pobyt navrhovateľa ani výsluchom svedkov M. W., O.. O.Á. C. V. O. C., ktorí sú jeho
rodinnými príslušníkmi a s ktorými bol v minulosti v kontakte. Zároveň nezistil, žeby bol navrhovateľ vo
výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody. Súd vyčerpal všetky zákonné spôsoby smerujúce
k zisteniu pobytu navrhovateľa, no bezúspešne. Navrhovateľ vedel o začatí tohto súdneho konania a mal

vedomosť o jeho priebehu prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Poverená zástupkyňa odporcu
na pojednávaní dňa 26.1.2015 súdu predložila výpis z internetovej stránky Interpolu, podľa ktorého
je navrhovateľ medzinárodne hľadaný pre trestný čin vydieračského únosu (kidnapping for ransom).
Z týchto objektívnych dôvodov súd nevypočul navrhovateľa, hoci mu poskytoval priestor na viacerých
pojednávaniach, na ktorých mohol prezentovať svoje osobné vyjadrenie vo veci, navrhovať dôkazy na

podporu svojich tvrdení, no tento priestor navrhovateľ nevyužil. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ
je v konaní právne zastúpený, súd mu neustanovil opatrovníka.

Súd nevykonal dokazovanie ani výsluchom navrhovanej svedkyne U. Š., pretože právny zástupca
navrhovateľa súdu nepredložil jej kontaktné údaje, ani adresu jej aktuálneho pobytu. Hoci svedkyňa

O.. O. C. uviedla, že U. Š. je v kontakte s jej nevestou (manželkou jej syna Andreja) a mala súdu
oznámiť aktuálnu adresu svedkyne, v určenej lehote ju neoznámila a právny zástupca navrhovateľa
na nasledujúcom pojednávaní uviedol, že sa nepodarilo zistiť jej adresu. Súd nevykonal dokazovanieani výsluchom M.. Š. O. (ohľadom hospodárenia spoločnosti AH Agency, s.r.o., exekúcií navrhovateľa),
pretože vzhľadom na predložené listinné dôkazy, bol jeho výsluch nadbytočný.

Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový stav:

Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Úrad justičnej a kriminálnej polície, Odbor justičnej polície v
Nitre, uznesením č. ORP-143/2-OVK-NR-2009 zo dňa 3.2.2009 vznieslo obvinenie a začalo trestné
stíhanie voči Antonovi Hudecovi (v konaní sp. zn. 11C/143/2012 ide o navrhovateľa) a voči ďalšiemu

obvinenému, o ktorého v predmetnej právnej veci nejde, preto sa ním súd nebude zaoberať, za zločin
podvodu spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm.
c/ Trestného zákona a za zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, lebo na podklade
zistených skutočností bol dostatočne odôvodnený záver, že:
1. obvinený V. C. (v konaní sp. zn. 11C/143/2012 ide o navrhovateľa) a ďalší spoluobvinený sa na
škodu cudzieho majetku obohatili spôsobom, že uviedli iného do omylu a spôsobili tak na cudzom

majetku značnú škodu, pričom skutok vykonali závažnejším spôsobom konania, a to spôsobom, že
v presne nezistenej dobe od mesiaca augusta do decembra roku 2008 uviedli do omylu konateľov
spoločnosti Helleri, spol. s r.o., a to tak, že mali postupne vylákať zo spoločnosti Helleri, spol. s r.o.,
majetok firmy, konkrétne stavebné stroje: stavebný stroj JCB 4 CX č. 980262, Avia 30 N skriňová EČV:
D.-XXXCU, nákladné vozidlo LIAZ MZS 24 EČV: D.-XXXAK, stavebný stroj UNC-60, nákladné vozidlo

TATRA EČV: D.-XXXCU a nákladné vozidlo TATRA 815 EČV: D.-XXXDU, čím takto svojím konaním
spôsobili poškodenej spoločnosti škodu v celkovej sume cca 86.304,189 € (2.600.000,- Sk),
2.obvinenýV.C.(vkonanísp.zn.11C/143/2012ideonavrhovateľa)inéhonásilím,hrozbounásiliaalebo
hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, a to tým, že v presne nezistenom
časevobdobímesiacovseptemberaždecemberroku2008L.N.opakovanenútilpodhrozbouinejťažkej

ujmy, že ak nenájde a nezabezpečí osobu, ktorá v období od 16.10.2008 do 28.11.2008 vystupovala
ako konateľka spoločnosti Helleri, spol. s r.o., a túto nedonúti podpísať prevod uvedenej firmy na ďalšiu
osobu, tak pôjde do basy, čo považoval poškodený za závažnú ujmu na dobrej povesti a týmto sa obával
rozvratu svojej rodiny.

Navrhovateľ proti uzneseniu o vznesení obvinenia nepodal sťažnosť, hoci bol o nej poučený.

Navrhovateľ bol uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Nitra sp. zn. 3Tp/18/2009
zo dňa 6.2.2009 vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Trestného
poriadku; väzba sa začala dňom 3.2.2009 o 11.40 hod. Sudca pre prípravné konanie uviedol, že na

základe vykonaného dokazovania zistil, že voči obvinenému V. C. (v konaní sp. zn. 11C/143/2012 ide
o navrhovateľa) je vedené trestné stíhanie pre zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k §
221 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona a pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1
Trestného zákona. Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/221/2004 bolo zistené, že voči obvinenému
Antonovi Hudecovi (v konaní sp. zn. 11C/143/2012 ide o navrhovateľa) bola podaná obžaloba pre

trestný čin podvodu spolupáchateľstvom, vec nebola v čase rozhodovania o vzatí do väzby skončená.
Z vyšetrovacieho spisu bolo zistené, že príslušníci polície Úradu bola proti organizovanej kriminalite
majú poznatky, že svedkovi L. N. bolo určitým spôsobom vyhrážané a boli s ním kontaktované viaceré
osoby, ktoré mu naznačovali, že pre jeho bezpečnosť bude vhodné, aby ďalšie kroky urobil tak, aby
nesmerovali v neprospech obvinených, jedným z ktorých jeden je navrhovateľ. Z výpovede svedka L. N.

bolo zistené, že tento má obavu z obvineného C., má strach o seba a svoju rodinu. Jeho strach pramení z
ich chovania, keď sa s ním už predtým o veci rozprávali. Obaja obvinení, z ktorých jeden je navrhovateľ,
sa s ním skontaktovali a určitým spôsobom sa mu vyhrážali "basou" a inými vyhrážkami, ktoré smerovali
k tomu, aby nikdy nevypovedal proti nim. Sudca pre prípravné konanie konštatoval, že obvinený V. C.
(v konaní sp. zn. 11C/143/2012 ide o navrhovateľa) už na svedka pôsobil, čiže ak by bol prepustený z

väzby na slobodu, bude na svedka opäť pôsobiť. Zo správy Prezídia Policajného zboru - Úradu boja
proti organizovanej kriminalite, Odbor západ, pracovisko Nitra, sú písomne uvedené poznatky, že na
svedkov pôsobia priatelia alebo iné osoby, ktoré sa poznajú s obvineným C.. Z výpovede svedkyne M.
Z. možno jednoznačne nepriamo konštatovať, že i tejto svedkyni sa obvinený V. C. (v konaní sp. zn.
11C/143/2012 ide o navrhovateľa) nepriamo vyhrážal, ak bude vypovedať proti nemu. Navrhovateľ v

minulosti spáchal obdobné skutky, za ktoré je na neho podaná obžaloba, teda nadviazal na predošlý
spôsob života a zadovažoval si finančné prostriedky spôsobom uvedeným v skutkovej vete. Na základe
uvedeného mal sudca pre prípravné konanie jednoznačne preukázané, že existujú dôvody väzby podľa
§ 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku.Navrhovateľ nepodal proti uzneseniu o vzatí do väzby sťažnosť, hoci bol o nej poučený.

Okresný súd Nitra rozsudkom sp. zn. 4T/149/2009 zo dňa 26.11.2010 oslobodil navrhovateľa:
1. spod obžaloby okresného prokurátora v Nitre č. 1Pv 71/2009 zo dňa 17.9.2009 pre skutok
kvalifikovaný ako pokus spolupáchateľstvom spáchaného zločinu podvodu podľa § 14 ods. 1, § 20 k §
221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že obvinený Anton Hudec so
spoluobvineným po predchádzajúcej vzájomnej dohode, v presne nezistenom čase v období od mesiaca

august 2008 do mesiaca december 2008, na presne nezistenom mieste v Nitre, sa pokúsili získať
časť hnuteľného majetku patriaceho spoločnosti Helleri, spol. s r.o., Nitra, tým spôsobom, že potom čo
obvinený V. C. kontaktoval vtedajšieho spolumajiteľa spoločnosti Helleri, spol. s r.o., L.. A. N., A.., za
účelom predaja jeho podielu v danej obchodnej spoločnosti, druhý obvinený vyplatil poškodenej Jane
Sýkorovej peňažnú sumu 663,89 € (20.000,- Sk) potom ako na notárskom úrad na Kupeckej ulici v Nitre
podpísali listinné doklady, na základe ktorých sa stala novým konateľom spoločnosti Helleri, spol. s r.o.,

obvinený V. C. odovzdal L.. A. N.G., A.. na podpis kúpnu zmluvu týkajúcu sa predaja jeho podielu
spoločnosti Helleri, spol. s r.o., na ktorej tiež figurovala ako kupujúca poškodená M. Z., a tiež kontaktoval
bývalého spolumajiteľa spoločnosti Helleri, spol. s r.o., L.. Ľ. Z., za účelom prevzatia časti hnuteľného
majetku patriacemu menovej obchodnej spoločnosti a druhý obvinený zobral od bývalého spolumajiteľa
spoločnosti Helleri, spol. s r.o., Pavla Baču, kľúče a technické preukazy od motorových vozidiel Liaz

Valník, Tatra 815 S3, Avia A30, a Tatra 815 RN 208, ktorá už v tom čase patrila poškodenému M. N.,
a stavebných strojov JCB 4CX a UNC 060 menovanej obchodnej spoločnosti za účelom ich prevzatia,
pričom časť z nich priamo sám alebo prostredníctvom ďalších osôb skutočne zobral a odviezol napriek
tomu, že mu na to nedal súhlas, pokyn alebo splnomocnenie vtedajší konateľ spoločnosti Helleri, spol. s
r.o., poškodená M. Z., následne na čo po určitej dobe za nepriamej súčinnosti Antona Hudeca a druhého

obvineného sa stal novým konateľom spoločnosti Helleri, spol. s r.o., poškodený F. O. tým, že podpísal
príslušné listinné doklady v Notárskom úrad pri Stapringu v Nitre, čím obvinený V. C. a druhý obvinený sa
svojím spoločným konaním pokúsili spôsobiť spoločnosti Helleri, spol. s r.o., škodu vo výške 85.943,69
€ a poškodenému M. N. škodu vo výške 21.244,11 €, pretože skutok nie je trestným činom,
2. spod obžaloby okresného prokurátora v Nitre č. 1Pv 79/2009 zo dňa 17.9.2009 pre skutok

kvalifikovaný ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že obvinený V. C. v presne nezistenom čase v období odo dňa 16.10.2008 do dňa 28.11.2008
na presne nezistenom mieste v Nitre, pri osobných stretnutiach s poškodeným L. N. ako aj v rámci
telefonických rozhovorov uvádzal, že ak nezabezpečí podpísanie príslušných listinných dokladov zo
strany poškodenej M. Z. súvisiacich s výkonom jej funkcie konateľa spoločnosti Helleri, spol. s r.o., tak

ho zavrú do basy, ako aj že ak nebude robiť to, čo mu káže, tak pôjde do basy, a zároveň za to, že na
neho robí grimasy, mu dá zákaz chodiť po Slovensku, pretože skutok nie je trestným činom.

Na hlavnom pojednávaní dňa 26.11.2010 predsedníčka senátu Okresného súdu Nitra vyhlásila príkaz
na prepustenie navrhovateľa z väzby ihneď na slobodu; príkaz bol realizovaný.

Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 3To/9/2011-968 zo dňa 8.3.2011 zamietol odvolanie okresného
prokurátora v Nitra proti rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 4T/149/2009 zo dňa 26.11.2010.
Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 4T/149/2009 zo dňa 26.11.2010 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Nitre č.k. 3To/9/2011-968 zo dňa 8.3.2011 nadobudol právoplatnosť dňa 8.3.2011.

V trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 4T/149/2009 navrhovateľa zastupoval
JUDr. Štefan Mesároš na základe zmluvy o poskytnutí právnej pomoci uzatvorenej dňa 3.2.2009 medzi
ním a navrhovateľom ako klientom. Na základe zmluvy o právnej pomoci sa navrhovateľ zaviazal zaplatiť
svojmu obhajcovi odmenu za zastupovanie podľa § 5 písm. b/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.

655/2004 Z.z. v sume 3.000,- €. Svedok O. C. zložil v kancelárii JUDr. Štefana Mesároša dňa 5.2.2009
(teda dva dni po tom, čo bol navrhovateľ vzatý do väzby) sumu 3.000,- € na trovy obhajoby, na zaplatenie
použil svoje finančné prostriedky. Uviedol, že sumu 3.000,- € od navrhovateľa nežiadal vrátiť, bližšie
nešpecifikovanú časť si u neho navrhovateľ odpracoval, časť považoval za rodinnú výpomoc. JUDr.
Štefan Mesároš následne vyčíslil trovy obhajoby na sumu 3.611,95 €. Navrhovateľ nepreukázal, žeby

zaplatil JUDr. Štefanovi Mesárošovi sumu prevyšujúcu 3.000,- € (t.j. 611,95 €).

Navrhovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/221/2004 zo dňa 16.1.2013 uznaný vinným
spolu s ďalším obžalovaným, o ktorého v predmetnej právnej veci nejde, preto sa ním súd bližšienezaoberal, že začiatkom mesiaca december roku 2000 v Nitre sa druhý obžalovaný prostredníctvom
Antona Hudeca dohodol, že za odmenu 331,94 € (10.000,- Sk) uzatvoril leasingovú zmluvu so
spoločnosťou OB Leasing, a.s., Bratislave (t.č. ČSOB Leasing, a.s., Bratislava), predmetom ktorej bude

motorovévozidlozn.AudiA6Quatrovhodnote47.799,24€(1.440.000,-Sk),pričomvozidlosiprevezme
a v skutočnosti bude užívať t.č. nebohý S. C., následne dňa 14.12.2000 v Nitre na Bratislavskej ceste
v priestoroch autobazáru Auto - Hahn, druhý obžalovaný v prítomnosti V. C. a nebohého S. C. v
skutočnosti aj uvedenú leasingovú zmluvu uzatvoril a potom, že neznáma osoba uhradila akontáciu
a prvú splátku, prevzal vozidlo od dodávateľa Miroslava Hahna - Auto Hahn a po jeho zapísaní do

evidencie na príslušnom dopravnom inšpektoráte odovzdal prostredníctvom V. C. auto S. C., pričom V.
C. až do mája roku 2001, kedy S. C. zomrel, poskytoval druhému obžalovanému od Viktora Hlavačku
mesačné splátky leasingu, pričom po jeho smrti mu poskytol dve splátky, od uvedenej doby však nebola
uhradená ani jedna splátka, pričom vozidlo sa doposiaľ nachádza na neznámom mieste, čím spoločnosti
ČSOB Leasing, a.s., Bratislava, spôsobili škodu v sume 20.620,89 € (621.225,- Sk), teda obžalovaný
V. C. úmyselne naviedol iného, aby spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba a iného

obohatili tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu, čím spáchal
návod k trestnému činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 a § 10 ods. 1 písm. k/ Trestného
zákona č. 140/1961 Zb. v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.
Súd upustil od uloženia súhrnného trestu navrhovateľovi, keďže trest odňatia slobody v trvaní dvanásť
rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia

uložený rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/77/2012 zo dňa 12.10.2012 pokladá na ochranu
spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Navrhovateľ bol viackrát súdne trestaný:
- rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 2 T 90/1996 pre pomoc k trestnému činu krádeže podľa

§ 10 ods. 1 písm. c/ k § 247 ods. 1 písm. b/, ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., za čo mu bol
uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov so skúšobnou dobou do 3.7.2006, trest
má zahladený a hľadí sa na neho, ako keby nebol trestaný,
- rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 6T/124/2010 zo dňa 3.5.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/77/2012 dňom 12.10.2012, ktorým bol

odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 12 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s maximálnym stupňom stráženia
- rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/221/2004 zo dňa 16.1.2013; v tejto veci súd upustil od
uloženia súhrnného trestu navrhovateľovi, pretože trest odňatia slobody v trvaní 12 rokov so zaradením
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia uložený rozsudkom

Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/77/2012 zo dňa 12.10.2012 považoval za dostatočný na ochranu
spoločnosti a nápravu navrhovateľa.

Svedkyňa M. W. je neterou navrhovateľa, jej mama je sestrou navrhovateľa. Vyrastala s navrhovateľom,
pretože je o dva roky starší ako svedkyňa. Rodičia navrhovateľa zomreli v roku 2001 a 2007, najbližšiu

rodinu navrhovateľa mu vtedy vytvorila ona s mamou a bratom. Trestné stíhanie navrhovateľa malo vplyv
na jeho rodinu, ktorá sa neskôr rozpadla. Družka navrhovateľa sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti
asi trištvrte roka po jeho vzatí do väzby, nevedela, že bola voči navrhovateľovi vznesená obžaloba pre
trestný čin podvodu, no mohla sa to dozvedieť počas výkonu väzby. Následne s nimi prerušila všetky
kontakty. Matka svedkyne bola z trestného stíhania navrhovateľa "zrútená". Medzi navrhovateľom a

matkousvedkynedochádzalokhádkamvsúvislostisjehotrestnýmstíhaním,lebosinebolistopercentne
istí, či je nevinný. Neskôr si situáciu vyjasnili (listy, osobné stretnutia vo výkone väzby); svedkyňa dúfala,
že je nevinný. Navrhovateľ podnikal s matkou svedkyne, ktorá bola konateľkou spoločnosti, no tá sa
o účtovníctvo nezaujímala a plne dôverovala navrhovateľovi. Na jeho meno neboli doručované žiadne
upovedomenia o začatí exekúcie, mal peňažné prostriedky, kupoval si oblečenie. Účtovné doklady sa

im nepodarilo získať. Keď ho zatkli, podnikanie išlo dolu vodou, mohol vyhlásiť osobný bankrot. Matka
svedkyne zomrela v roku 2009 na rakovinu. Svedkyňa navštevovala navrhovateľa vo výkone väzby.
Nevie o iných trestných stíhaniach navrhovateľa. Jej vzťah sa k navrhovateľovi po trestnom stíhaní v
rokoch 2009-2010 nezmenil. Nemá vedomosť, kde sa navrhovateľ v súčasnosti zdržiava.

Svedkyňa O.. O. C. je švagrinou navrhovateľa, je to nevlastný brat jej nebohého manžela. Nemali medzi
sebou konflikty, v súčasnosti nie sú v kontakte; odišiel, keď ho mali zadržať. Vie o trestných stíhaniach
navrhovateľa, v jednom bol odsúdený na dvanásť rokov a v druhom bol oslobodený spod obžaloby. Po
prepustenízväzbysamurozpadlarodina,jehodružkasinašlainéhopartnera,počasväzbyzomrelajehosestra na rakovinu. Po jeho trestnom stíhaní sa psychicky zrútila. Nie je v kontakte s bývalou partnerkou
navrhovateľa U. Š., pretože ona nechce mať s nikým nič spoločné. U. Š. sa stretáva len s nevestou
svedkyne U. C., no jej pobyt nepoznala a súdu ho ani dodatočne v určenej lehote neoznámila. S dcérou

sa po návrate z väzby mohol kedykoľvek stretávať. Nevie, kto viedol účtovníctvo spoločnosti AH Agency,
s.r.o., asi niekto z Bratislavy. Navrhovateľ nepil, nefajčil, v spoločnosti bol obľúbený. Po prepustení z
väzby prihlásila navrhovateľovi trvalý pobyt u nich, pracoval v Bratislave a občas pomáhal vo firme jej
syna a asi o jeden až dva mesiace po prepustení z väzby si našiel aj novú priateľku (poznali sa spolu už
dlhšie, išlo o priateľku svedkyne M. W.). Nezmenil sa jej vzťah k navrhovateľovi po prepustení z výkonu

väzby.

Svedok O. C. je synovcom navrhovateľa, spolu vyrastali. Nevie, kde sa v súčasnosti nachádza. Do väzby
mu posielal balíky, aj ho navštevoval spolu so svedkyňou M. W.. Navrhovateľ sa po prepustení z väzby
zmenil, správal sa normálne "nerobil hlúposti", ani nič protizákonné, pomáhal svedkovi vo firme, býval
u mamy svedka a trávil čo najviac času s dcérou. Nevie o tom, žeby bol navrhovateľ viackrát trestne

stíhaný. U. Š. si možno myslela, že bude mať veľa, keď bude s navrhovateľom, a keď zistila, že nie,
tak s ním prerušila kontakt. Po prepustení z väzby sa mohol navrhovateľ bezproblémovo stretávať s
dcérou. Nevie, kto viedol účtovníctvo spoločnosti AH Agency, s.r.o., ani kde sa nachádza. Účtovníctvo
bolo možno v dome navrhovateľa v obci Veľký Kýr, tento dom bol však vykradnutý a riešila to aj polícia v
NovýchZámkoch.Trovyobhajobyzaplatilsvedokvmenenavrhovateľakrátkopotom,čobolnavrhovateľ

vzatý do väzby; na zaplatenie použil vlastné finančné prostriedky. Zaplatil ich u M.. O. v kancelárii. Po
prepustení z väzby mu navrhovateľ vrátil peňažné prostriedky, ale nevie kedy presne. Navrhovateľ u
neho pracoval vo firme, ale trovy obhajoby mu nestrhával z platu, v podstate si tieto finančné prostriedky
odpracoval, prípadne mu ich odpustil. Išlo o výpomoc v rámci rodiny, nebolo podstatné, či mu ich vráti
alebo nie.

Súd pri právnom posúdení veci vychádzal z nasledovných právnych predpisov účinných v čase
nadobudnutia právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 4T/149/2009 zo
dňa 26.11.2010, t.j. ku dňu 8.3.2011.

Podľa§3ods.1zákonač.514/2003Z.z.štátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonomza
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená

orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený

podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 8 ods. 5 písm. b/ zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o
väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak bol oslobodený spod obžaloby.

Podľa § 8 ods. 6 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody nevznikne ak si osoba
uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama.Podľa § 9 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej

moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb (ods. 1). Právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda (ods. 2).

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11.

Podľa § 17 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z.z. v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení

nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení účinnom ku dňu
6.2.2009, kedy bol navrhovateľ vzatý do väzby, obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz
zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný,
má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania

alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pôsobiť na svedkov, znalcov,
spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie (písm. b/),
alebo bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný
čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil (písm. c/).

Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom
orgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmocipodľačl.46ods.3ÚstavySRniejeabsolútne,alepodlieha
zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jeho uplatnenie podľa čl. 46 ods. 3 a čl. 51 ods.
1 Ústavy SR (napríklad uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 467/08 zo dňa 16.12.2008). V
prípade splnenia zákonných podmienok sa štát nemôže svojej zodpovednosti za škodu zbaviť.

Pre vyvodenie zodpovednosti za škodu voči štátu v zmysle § 6, § 8, § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky:
- nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
- vznik ujmy (majetkovej alebo nemajetkovej),

- príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci na jednej strane a vzniknutou ujmou na druhej strane.
Kumulatívnosť splnenia uvedených podmienok má za následok, že čo ak len jedna z nich nie je splnená,
nemožno voči štátu vyvodiť zodpovednosť za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.

Základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle
§ 6 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z.z. je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým
bola spôsobená škoda a to pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom. Pre správnu interpretáciu tohto
ustanovenia nestačí vychádzať len z jeho jazykového znenia, teda z doslovného gramatického výkladu,
ale je nevyhnutné uplatniť výklad systematický a teleologický.

Z hľadiska teleologického výkladu vychádzajúceho zo zmyslu a účelu právneho predpisu, ktorým je
v prípade uvedeného zákona ochrana základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, nemožno lipnúť
na formálnom zrušení (zmene) tvrdeného nezákonného rozhodnutia, ale je potrebné splnenie tejto

podmienky vykladať extenzívne.

Ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť
za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Nemožno totižprehliadnuť, že štát nemá slobodnú vôľu, ale je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej
(škodu nepôsobiacej) interpretácii. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní
vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup

týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V takejto situácii
nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich
podozrenie v trestnom konaní potvrdilo.

Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo

právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
účinného od 1.7.2004 a rovnako aj podľa predtým platného zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej
len zákon č. 58/1969 Zb.) účinného do 30.6.2004. Súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej
úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym
či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená. Systematickým a

logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo
k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z
toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu
škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 1 Cz 6/90

zo dňa 23.2.1990 publikovaný pod č. 35 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1991,
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.6.1993 sp. zn. 1 Cdo 53/93 publikovaný
pod č. 70 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky ročník 1994). Rozhodujúcim
meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok
trestného konania. Tieto závery prijaté v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb. sú napriek zmene právnej

úpravy stále použiteľné.

Z ustálenej súdnej judikatúry teda vyplýva, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené alebo
ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má zásadné právo na náhradu škody spôsobenej uznesením
o vznesení obvinenia (napríklad R 35/1991). Takéto právo nemá ten, kto si vznesenie obvinenia zavinil

sám a kto bol spod obžaloby oslobodený alebo proti komu bolo trestné stíhanie zastavené len preto,
že nie je za spáchaný trestný čin trestne zodpovedný, alebo že mu bola udelená milosť alebo že
trestný čin bol amnestovaný (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 145/2011 zo dňa
12.12.2012). Inými slovami, predpoklady vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o
väzbe sú v zákone č. 514/2003 Z. z. vymedzené tak pozitívne (§ 8 ods. 5), ako aj negatívne (§ 8 ods.

6). Nevyhnutným predpokladom na vznik nároku na náhradu škody je naplnenie niektorej z hypotéz
predpokladaných v ustanovení § 8 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z. z., t. j. že voči osobe, ktorá bola vzatá
do väzby, bolo trestné stíhanie zastavené, bola spod obžaloby oslobodená alebo vec bola postúpená
inému orgánu. Ide však len o prvý predpoklad vzniku tohto nároku, pretože vychádzajúc z logického a
systematického výkladu zákona č. 514/2003 Z. z., je kumulatívnou podmienkou súčasné nenaplnenie

žiadneho z negatívnych predpokladov, za ktorých nárok na náhradu škody nevznikne podľa § 8 ods. 6 (in
concreto zavinenie väzby). Inak povedané, v prípade naplnenia niektorého z negatívnych predpokladov
uvedených v § 8 ods. 6 zákona č. 514/2003 Z. z. [napr. (i) zavinenie väzby, (ii) zastavenie trestného
stíhania z dôvodu, že trest, ku ktorému môže stíhanie viesť, je celkom bez významu popri treste, ktorý
pre iný čin bol obvinenému už uložený, alebo (iii) oslobodenie spod obžaloby, pretože osoba nie je

trestne zodpovedná], nárok na náhradu škody nevznikne ani v prípade danosti niektorého z pozitívnych
predpokladov vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe ustanovených v § 8
ods. 5 zákona č. 514/2003 Z. z. (napríklad nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 444/2010 zo dňa
3.10.2012).

Navrhovateľ sa domáha voči odporcovi náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy podľa zákona č.
514/2003 Z.z. titulom nezákonného rozhodnutia o vznesení obvinenia a o vzatí do väzby a nesprávneho
úradného postupu spočívajúceho v ním tvrdených prieťahoch, ktoré vznikli počas trestného konania.
Súd mal za preukázané, že voči navrhovateľovi bolo začaté trestné stíhanie a zároveň vznesené
obvinenie pre zločin podvodu spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 221 ods.

1, ods. 3 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona a pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného
zákona uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície,
OdborujustičnejpolícievNitre,č.ORP-143/2-OVK-NR-2009zodňa3.2.2009.Následnebolnavrhovateľ
uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Nitra sp. zn. 3Tp/18/2009 zo dňa 6.2.2009vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku; väzba sa
začala dňom 3.2.2009 o 11.40 hod. Ani proti jednému z uvedených uznesení navrhovateľ nepodal riadny
opravný prostriedok (sťažnosť), napriek tomu, že bol o tejto možnosti poučený.

Súd mal rovnako za preukázané, že navrhovateľ bol oslobodený spod obžaloby okresného prokurátora
v Nitre č. 1 Pv 71/2009 zo dňa 17.9.2009 a č. 1 Pv 79/2009 z toho istého dňa rozsudkom Okresného
súdu Nitra sp. zn. 4T/149/2009 zo dňa 26.11.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č.k.
3To/9/2011-968zodňa8.3.2011zaskutky,prektorébolovočinemuvznesenéobvinenie(zločinpodvodu

spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. c/ Trestného
zákona a zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona). Oslobodzujúci rozsudok Okresného
súdu Nitra nadobudol právoplatnosť v spojení s citovaným uznesením Krajského súdu v Nitre dňa
8.3.2011. Predsedníčka senátu Okresného súdu Nitra na hlavnom pojednávaní dňa 26.11.2010 vydala
príkaz na okamžité prepustenie navrhovateľa z väzby na slobodu, tento príkaz bol aj realizovaný; väzba
navrhovateľa trvala celkovo 21 mesiacov a 23 dní.

V zmysle ustálenej súdnej judikatúry citovanej vyššie v odôvodnení tohto rozsudku (napríklad rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 1 Cz 6/90 zo dňa 23.2.1990 publikovaný pod č. 35 v Zbierke
súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1991, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.
júna 1993 sp.zn. 1 Cdo 53/93 publikovaný pod č. 70 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej

republiky ročník 1994) ak došlo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne
okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo
byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, pričom rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti
začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania.

V dôsledku oslobodzujúceho rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 4T/149/2009 zo dňa 26.11.2010
v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 3To/9/2011-968 zo dňa 8.3.2011 sa rozhodnutie
Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície, Odbor justičnej polície
Nitra, o vznesení obvinenia č. ORP-142/2-OVK-NR-2009 zo dňa 3.2.2009 ako aj uznesenie sudcu

pre prípravné konanie Okresného súdu Nitra sp. zn. 3Tp/18/2009 zo dňa 6.2.2009 stali nezákonnými,
pretože výsledok trestného stíhania nepreukázal priamymi ani nepriamymi dôkazmi vinu navrhovateľa
zo spáchania uvedených skutkov; okresný súd konštatoval, že skutky nie sú trestným činom. Prvotným
nezákonným rozhodnutím je však uznesenie o vznesení obvinenia, od ktorého nezákonnosti sa
odvíja nezákonnosť aj ďalších rozhodnutí vydaných v trestnom konaní obmedzujúcich osobnú slobodu

navrhovateľa (teda aj uznesenia o vzatí navrhovateľa do väzby). Oslobodzujúci rozsudok predstavuje
spôsob zrušenia rozhodnutia o vznesení obvinenia a o vzatí navrhovateľa do väzby sui generis, preto
lipnúť na podaní sťažnosti voči týmto nezákonným rozhodnutiam vzhľadom na osobitný spôsob ich
zrušenia predstavuje prílišný formalizmus. Na základe toho možno konštatovať, že je splnený pozitívny
predpoklad vzniku nároku na náhrad škody podľa § 8 ods. 5 písm. b/ zákona č. 514/2003 Z.z.

Súd sa zároveň zaoberal predpokladmi vylučujúcimi vznik nároku na náhradu škody spôsobenej
rozhodnutím o väzbe zakotvenými v § 8 ods. 6 zákona č. 514/2003 Z.z., konkrétne či si navrhovateľ
vzatie do väzby zavinil sám.

Podľa názoru súdu si navrhovateľ zavinil väzbu sám tým, že ešte pred vzatím do väzby sa dopustil

inej trestnej činnosti - pokračujúceho trestného činu podvodu v spolupáchateľstve - za ktorú bol neskôr
uznaný vinným, no súd upustil od uloženia súhrnného trestu, pretože trest odňatia slobody v trvaní
dvanásť rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia uložený
rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/77/2012 zo dňa 12.10.2012 považoval na ochranu
spoločnosti a nápravu navrhovateľa za dostatočný (rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/221/2004

zo dňa 16.1.2013). Ešte pred tým bol navrhovateľ odsúdený za pomoc k trestnému činu krádeže
rozsudkom sp. zn. 2 T 90/1996 na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov so skúšobnou
dobou do 3.7.2006 (trest má už zahladený). Okrem toho mal súd z obsahu spisu Okresného súdu Nitra
sp. zn. 4T/149/2009 preukázané, že navrhovateľ pred vzatím do väzby vplýval na svedkov Ing. Ivana
Blaška a Janu Sýkorovú, vyhrážal sa im "basou" a iným spôsobom, pričom vyhrážky smerovali k tomu,

aby proti nemu nikdy nesvedčili. Navrhovateľ sa snažil týchto svedkov ovplyvniť aj prostredníctvom ich
príbuzných, ktorí boli s navrhovateľom v priateľskom kontakte. Vzhľadom na toto správanie navrhovateľa
pred vzatím do väzby existovala dôvodná obava, že ak by nebol vzatý do väzby, bude naďalej pôsobiť
na svedkov a tým mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, ktoré v tom časebolo v počiatočnom štádiu. Sudca pre prípravné konanie pri vzatí navrhovateľa do väzby vychádzal aj
z toho, že v trestnej veci sp. zn. 5T/221/2004 bola voči navrhovateľovi podaná obžaloba pre trestný
čin podvodu spolupáchateľstvom, čo preukazuje, že navrhovateľ nadviazal na predošlý spôsob života.

Takéto konanie navrhovateľa spôsobilo aj jeho vzatie do väzby od 3.2.2009. Zo systematického a
teleologického výkladu ustanovení § 8 ods. 5 písm. b/ a § 8 ods. 6 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z.
vyplýva, že právo na náhradu škody spôsobenú rozhodnutím o väzbe vznikne vtedy, ak bol navrhovateľ
oslobodený spod obžaloby a zároveň vtedy, ak súčasne neexistuje žiaden dôvod vylučujúci vznik práva
na náhradu škody uvedený v § 8 ods. 6 zákona č. 514/2003 Z.z. Podľa názoru súdu existuje okolnosť

vylučujúca právo navrhovateľa na náhradu škody podľa § 8 ods. 6 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z.
spočívajúca v jeho zavinení väzby, preto právo navrhovateľa na náhradu škody nevzniklo vzhľadom na
naplnenie negatívneho predpokladu uvedeného v § 8 ods. 6 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z.

Navrhovateľ sa domáhal náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy aj titulom nesprávneho úradného
postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci. Nesprávnym úradným postupom je porušenie

povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom stanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb (§ 9 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z.z.). V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napríklad rozsudky
sp. zn. 5 Cdo 126/2009 zo dňa 30.6.2010, sp. zn. 6 Cdo 115/2010 zo dňa 31.5.2011, sp. zn. 4 Cdo

60/2003 publikované v časopise Zo súdnej praxe č. 1/2004) nesprávnym úradným postupom sa rozumie
aj postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. Môže pritom ísť o akúkoľvek činnosť spojenú
s výkonom právomoci určitého orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním
dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre konanie orgánu verejnej moci alebo k
porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo z cieľov tejto činnosti, ale aj z hľadiska účelu,

k dosiahnutiu ktorého postup orgánu verejnej moci smeruje.
V prípade nesprávneho úradného postupu, ktorý navrhovateľ len vo všeobecnosti popísal ako prieťahy
v trestnom konaní, súd primárne konštatuje, že prieťahy v trestnom konaní neboli konštatované ani
nadriadeným prokurátorom, ani predsedom príslušného prvostupňového a druhostupňového súdu
a ani Ústavným súdom Slovenskej republiky v konaní o ústavnej sťažnosti. Navyše, uznesenie o

začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia bolo vydané 3.2.2009, obžaloba bola vypracovaná
dňa 17.9.2009, Okresný súd Nitra vykonával dokazovanie na hlavných pojednávaniach, prvýkrát vo
veci rozhodol odsudzujúcim rozsudkom zo dňa 9.6.2010, Krajský súd v Nitre tento rozsudok zrušil
uznesením zo dňa 22.9.2010. Okresný súd Nitra vo veci opäť rozhodol - oslobodzujúcim rozsudkom
zo dňa 26.11.2010 a Krajský súd v Nitre zamietol odvolanie okresného prokurátora v Nitre proti

oslobodzujúcemu rozsudku dňa 8.3.2011. Z uvedených skutočností vyplýva, že orgány činné v trestnom
konaní aj súdy konali plynule a bez zbytočných prieťahov. Z toho dôvodu súd dospel k záveru, že nie sú
danépredpokladypreúspešnédomáhaniesanáhradyškodyanititulomnesprávnehoúradnéhopostupu
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Na základe uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a ustálenej súdnej judikatúry
súd dospel k záveru, že v prípade navrhovateľa neexistujú zákonné predpoklady pre vyvodenie
zodpovednosti za škodu voči štátu titulom nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, pretože navrhovateľ si zavinil väzbu svojím vlastným
konaním (§ 8 ods. 6 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z.) a v trestnom konaní neboli zistené a ani

konštatované zbytočné prieťahy (§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.).

Právo na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. subsumuje aj právo na náhradu nemajetkovej
ujmy, tak ako to vyplýva zo systematického začlenenia ustanovenia § 17 do zákona č. 514/2003 Z.z.
s názvom skupiny ustanovení "Spôsob a rozsah náhrady škody". Ak teda nebola splnená podmienka

existencie zákonného predpokladu pre vznik nároku na náhradu škody ako materiálnej ujmy, nemožno
sa s úspechom domáhať ani náhrady nemateriálnej ujmy.

Vychádzajúc z uvedených skutočností súd návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol ako
nedôvodný.

Súd na margo veci dodáva, že navrhovateľ v konaní ani nepreukázal vznik majetkovej a nemajetkovej
ujmy. Nepreukázal, žeby sa zmenšil jeho majetok o 3.000,- € vo forme trov obhajoby vyplatených
JUDr. Mesárošovi dňa 5.2.2009, pretože ich nezaplatil on, ale svedok O. C., ktorý na zaplatenie použilvlastné finančné prostriedky a od navrhovateľa nežiadal ich vrátenie. Zároveň nepreukázal účtovníctvom
spoločnosti AH Agency, s.r.o., žeby dosiahla pred jeho vzatím do väzby zisk v sume 30.000,- €.

Navrhovateľ nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy v súvislosti s trestným stíhaním vo veci sp. zn.
4T/149/2009, pretože sa voči nemu viedli už predtým dve trestné konania pod sp. zn. 2T/90/1996 a
sp. zn. 5T/221/2004, preto nie je možné jednoznačne ustáliť, či k zásahu do jeho osobného života
a k prípadnému ukončeniu vzťahu s U. Š. došlo výlučne v dôsledku trestného konania vedeného na
Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 4T/149/2009. Svedok O. C. uviedol, že U. Š. si možno myslela, že

zo vzťahu s navrhovateľom vyťaží, no keď zistila, že to tak nebude, rozišli sa. U. Š. mu po rozchode
umožňovalabezproblémovostretávaťsasmaloletoudcérou.Zároveňnavrhovateľkrátkopreprepustení
z väzby nadviazal známosť s inou ženou, čomu nebránila ani jeho väzba a trestné stíhanie. Navrhovateľ
nepreukázalanito,žejehosestrazomrelavdôsledkujehotrestnéhostíhaniavovecisp.zn.4T/149/2009.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP a úspešnému odporcovi

náhradu trov konania nepriznal, pretože ich nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.