Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, January 16, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 49C/3/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511212286
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Kolláriková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2015:1511212286.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Natáliou Kollárikovou, v právnej veci

navrhovateľov: 1/ N.. P. C., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX, XXX XX X., 2/ N.. H. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XX, XXX XX X.,
obaja zast.: JUDr. Dana Podhradská, advokátka, so sídlom Estónska 16, 821 06 Bratislava, proti
odporcom: 1/ N.. O. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX/XX, E. 28 N. pri J., zast.: Ivanič &
Partners, s.r.o., Advokátska kancelária, so sídlom: Dunajská 48, 811 08 Bratislava, 2/ N.. J. W., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom Z. XX, XXX XX N. pri J., o zaplatenie 88.145 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom podaným dňa 17.06.2011 domáhali voči odporcom zaplatenia istiny vo
výške 88 145 Eur spolu s príslušenstvom, ako i náhrady trov konania. Návrh zdôvodnili poskytnutím
pôžičky navrhovateľom dňa 25.05.2001 v sume 1.500 000,- Sk, dňa 19.03.2002 v sume 300.000,- Sk,
dňa 28.05.2002 v sume 150.000,- Sk a dňa 31.07.2002 vo výške 100.000,-Sk, teda v celkovej výške
2.050.000,- Sk (68.048 eur) s dohodnutým úrokom 6% ročne. V návrhu uviedli, že odporcovia splatili
pôžičku iba čiastočne, a to splátkami dňa 14.01.2008 vo výške 50.000,- Sk, dňa 13.02.2008 v sume

50.000,-Sk,dňa03.04.2008vsume50.000,-Sk,dňa18.04.2008vsume30.000,-Skadňa21.05.2008v
sume 40.000,-Sk, spolu tak vrátili navrhovateľom sumu 220.000,- Sk, t.j. 7.303 eur. Zvyšnú časť pôžičky
odporcovia neuhradili. Odporkyňa v 2. rade dlh z pôžičiek voči navrhovateľom uznala, avšak odporca
v 1. rade na výzvy navrhovateľov nereagoval, s navrhovateľmi nekomunikoval.

Súd návrhu vyhovel vydaním Platobného rozkazu č. k. 26Ro/926/2011-14 zo dňa 16.08.2011, ktorý bol
v zmysle § 173 ods.2 O.s.p. Uznesením č. k. 26Ro/926/2011-20 zo dňa 20.09.2011, právoplatným dňa

01.11.2011 pre nemožnosť jeho doručenia odporcovi v 1. rade zrušený.

Rozsudkom č.k. 49C 3/2011 - 61 zo dňa 18.04.2012 súd návrhu vyhovel, keď mal vykonaným
dokazovaním za preukázané uzavretie zmlúv o pôžičkách medzi účastníkmi konania, na základe ktorých
navrhovatelia požičali odporcom sumu 2 050 000,- Sk, avšak odporcovia z pôžičiek vrátili iba sumu
220 000,- Sk. Ďalej mal súd preukázané uznanie dlhu odporkyňou v 2. rade voči navrhovateľom, čo do
dôvodu a výšky, čo v konaní odporkyňa v 2. rade nepoprela.

Na odvolanie odporcu v 1. rade Krajský súd v Bratislave rozsudok tunajšieho súdu č.k. 49C 3/2011 -
61 zo dňa 18.04.2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p..
Odvolací súd skonštatoval, že súd prvého stupňa vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcu v1. rade, avšak nedodržal procesný postup - riadne predvolanie, resp. predvedenie odporcu v 1. rade
na pojednávanie a vyhlásenie rozsudku, čím došlo k odňatiu mu možnosti ako účastníkovi konania
konať pred súdom. Zároveň poukázal na nedostatočné dokazovanie, rozhodnutie vo veci predčasne

ako i nesplnenie náležitostí rozhodnutia podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania
a oboznámil obsah listinných dôkazov, a to najmä - potvrdení o uzavretí zmlúv o pôžičke zo dňa
01.09.2001, 19.03.2002, 28.05.2002, 31.10.2002 /čl. 38-41/, uznania dlhu zo dňa 20.04.2011, s

výpočtom úrokov, výzvy na vrátenie dlhu zo dňa 02.05.2011, ako aj obsah ďalších listín tvoriacich obsah
spisu prečítaním a zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti zistil tento skutkový
a právny stav:

Z výsluchu účastníkov, ako i z potvrdenia o uzavretí pôžičky zo dňa 01.09.2001, na ktorom bola
osvedčená pravosť podpisov odporcov mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania na

základe ich dlhoročného priateľstva bola uzavretá zmluva o pôžičke dňa 25.05.2001, v ktorej na strane
veriteľov vystupovali obaja navrhovatelia a na strane dlžníkov obaja odporcovia. Na základe zmluvy bola
odporcom poskytnutá pôžička v sume 1 500 000,- Sk (49 790,88 eur) s dohodnutým úrokom 6% ročne
a dohodnutou splatnosťou dňa 31.12.2002. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázanú dohodu
účastníkov o zmene obsahu zmluvy, čo do splatnosti pôžičky ani iných ustanovení zmluvy.

Dňa 19.03.2002 uzavreli účastníci konania zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej navrhovatelia ako veritelia
požičali odporcom ako dlžníkom sumu 300 000,- Sk (9 958,18 eur), čo odporcovia potvrdili svojimi
podpismi overenými pred notárom na potvrdení zo dňa 19.03.2002. Z vykonaného dokazovania súd
nezistil dojednanie odplaty za poskytnutie pôžičky, rovnako ani dohodu o čase jej vrátenia. Medzi

účastníkmi po uzavretí zmluvy nedošlo k dohode o zmene obsahu zmluvy.

Dňa 28.05.2002 došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi navrhovateľmi a odporom v 1. rade, v
zmysle ktorej navrhovatelia poskytli odporcovi v 1. rade sume 150 000,- Sk (4 979 eur) bezúročne, bez
dojednania splatnosti pôžičky.

Na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 31.07.2002, poskytli navrhovatelia odporcovi v 1. rade pôžičku vo
výške 100 000,- Sk ( 3 319,39 eur) bezúročne, bez dojednania splatnosti poskytnutej pôžičky.

Súd nemal preukázanú dohodu účastníkov o zmene obsahu niektorej z vyššie uvedených zmlúv o

pôžičkách, čo do splatnosti pôžičky ani iných ustanovení zmlúv.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhovatelia ústnou formou vyzvali odporcov v januári 2008
na úhradu vyššie uvedených pôžičiek, na základe čoho došlo k čiastočným úhradám dlhu z pôžičiek,
dňa 14.01.2008 v sume 50 000,- Sk, dňa 13.02.2008 v sume 50 000,- Sk, dňa 03.04.2008 v sume

50 000,- Sk, dňa 18.04.2008 v sume 30 000,- Sk a dňa 21.05.2008 v sume 40 000,- Sk, teda spolu
odporcovia vrátili navrhovateľom sumu 220 000,- Sk, (t.j. 7 302,66 eur), čo medzi účastníkmi konania
nebolo sporné.

Dňa 20.04.2011 odporkyňa v 2. rade uznala voči navrhovateľom dlh v sume 98 580 eur, ktorý pozostával

z vyššie uvedených pôžičiek po odpočítaní vrátenej sumy 220 000,- Sk a 6% úroku z požičaných
prostriedkov ku dňu 31.03.2011 v sume 37 835 eur. Zároveň svojím podpisom potvrdila prevzatie,
prepočítanie požičaných súm a vyhlásila, že si je vedomá úročenia dlžnej sumy v sadzbe 6% p.a. Z
vykonaného dokazovania súd zistil, že v čase uznania dlhu odporkyňa v 2. rade nemala vedomosť
o reálnej výške dlhu voči navrhovateľom, keďže uvedené záležitosti ohľadne pôžičiek mal na starosti

odporca v 1. rade, čo vyplýva i z potvrdenia o úhradách (čl. 153), kde ako osoba odovzdávajúca finančnú
hotovosť je uvedený odporca v 1. rade. Zároveň odporkyňa v 2. rade nemala vedomosť o premlčaní
dlhu.

Súd na základe dokazovania mal za preukázané, že odporkyňa v 2. rade, napriek tomu, že nebola

zmluvnou stranou pri pôžičkách zo dňa 28.05.2002 a 31.10.2002 uznala dlh i v tejto časti, napriek
tomu, že z potvrdení o uzavretí týchto zmlúv vyplýva, že poskytnuté peňažné pôžičky z týchto dvoch
zmlúv prevzal iba odporca v 1. rade, v uznaní dlhu odporkyňa svojím podpisom potvrdila prevzatie i
prepočítanie finančných prostriedkov z týchto pôžičiek. Z potvrdenia o čiastočnom splatení pôžičiek(čl.153) vyplýva, že tieto osobne vrátil odporca v 1. rade, pričom z potvrdenia nevyplýva, ktoré
pôžičky čiastočne splatil, jednoznačný záver nevyplynul ani z vykonaného dokazovania. Odporkyňa v
2. rade k uznaniu dlhu uviedla, že považovala za morálne a etické uznať tento dlh, nakoľko tento

záväzok nepopierala. Obsah uznania dlhu vypracovaný právnou zástupkyňou navrhovateľov s nikým
nekonzultovala, napriek tomu, že nedisponovala žiadnymi listinnými podkladmi k zmluvám, nemala
vedomosť o výške pôžičiek, výške vrátených finančných prostriedkov, uznanie dlhu voči navrhovateľom
podpísala, pravosť jej podpisu bola notárom osvedčená.

Písomne boli odporcovia vyzvaní na vrátenie dlhu výzvou zo dňa 02.05.2011, ktorú odporkyňa v 2. rade
prevzala dňa 05.05.2011 do vlastných rúk, odporca v 1. rade si výzvu doručovanú na adresu Záleská
951/38, Ivanka pri Dunaji v odbernej lehote neprevzal.

Odporca v 1. rade v konaní poukázal na to, že účastníčkou zmlúv o pôžičke zo dňa 28.05.2002 a
31.10.2002 odporkyňa v 2. rade nebola, teda nemohla uznať takýto dlh, preto považuje takéto uznanie

neplatné, čo vyplýva i z ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K uznaniu spoločného dlhu voči
navrhovateľom poukázal na to, že išlo o úkon, ktorý nemožno považovať za vybavenie bežnej veci
jedným z manželov v mene oboch manželov podľa ust. § 145 ods. 1 O.s.p. Odporca v konaní uplatnil
námietku premlčania, keď mal za to, že pri pôžičke zo dňa 25.05.2001 došlo k premlčaniu najneskôr dňa
01.01.2006 a pri ostatných dňa 15.01.2011, nakoľko odporkyňa v 2. rade v čase uznania dlhu nemala

vedomosť o premlčaní dlhu, uznanie dlhu je absolútne neplatným právnym úkonom.

Účastníci konania návrhy na doplnenie dokazovania nenavrhli, súd mal za to, že z vykonaného
dokazovania mal dostatočne preukázaný skutkový stav veci, preto iné dôkazy v konaní v zmysle ust.
§ 120 ods. 1 O.s.p. nevykonal.

Podľa § 40 ods. 3 OZ, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny
úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje
inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Podľa § 40 ods. 4 OZ, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky,
ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a
určenie osoby, ktorá právny úkon urobila.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi

veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá
sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten,
kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa §145 OZ,bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných
veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a
nerozdielne.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ), právo sa premlčí ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až § 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a

plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení premlčanie práva nastáva, ak a/ uplynie zákonom
stanovený čas pre výkon subjektívneho práva a b/ veriteľ v ňom nevykoná (neuplatní) svoje právona súde. V tejto fáze premlčania veriteľovi premlčané právo zostáva naďalej zachované, dlžníkovi
zostáva naďalej povinnosť dlh splniť, nastáva rozhodujúci právny účinok premlčania spočívajúci v tom,
že dlžníkovi vzniká oprávnenie, dovolať sa v konaní pred súdom premlčania a tým spôsobiť zánik nároku

patriaceho do obsahu subjektívneho práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti. Je výlučne na úvahe
a dispozícii dlžníka, či sa premlčania dovolá. Ak veriteľ po márnom uplynutí premlčacej doby svoje
právo vykoná (uplatní) podaním žaloby na súde a dlžník sa dovolá premlčania, dochádza k zániku
nároku, t.j. subjektívne právo prestalo byť dovolaním sa premlčania na súde autoritatívne vynutiteľné.
Aby premlčanie malo za následok zánik nároku, musia byť splnené kumulatívne tieto skutočnosti a/

márneuplynutiepremlčacejdobyab/dovolaniesapremlčaniavkonanípredsúdomdlžníkom.Dovolanie
sa premlčania po uplynutí premlčacej doby vyvoláva nasledovné právne účinky - a/ súd, ak je dovolanie
sa premlčania právne opodstatnené, nemôže veriteľovi premlčané právo priznať; tento právny účinok
sa prejavuje nielen vo vzťahu k istine, ale aj k príslušenstvu, b/ právoplatný rozsudok, ktorým súd
žalobu zamietol pre premlčanie, tvorí pre novú žalobu v tej istej veci prekážku rozsúdenej veci (res
iudicata), c/ ani v takomto prípade právo veriteľa nezaniká, je oslabené o nárok; naďalej trvá v podobe

tzv. naturálneho práva a tomu zodpovedajúcemu naturálnemu záväzku. Dovolať sa premlčania možno
v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Procesným následkom dovolania
sa premlčania, ak je právne opodstatnené, je zamietnutie žaloby. Prejav vôle smerujúci k dovolaniu sa
premlčania musí byť urobený v konaní pred súdom; ústne na pojednávaní alebo písomným podaním
adresovaným súdu.

Súd pri posudzovaní uzavretých pôžičiek vychádzal na rozdiel od právneho názoru navrhovateľov z
toho, že ide o samostatné právne úkony, t.j. štyri zmluvy o pôžičkách, ktoré napĺňajú znaky samostatných
právnych úkonov. Z obsahu písomných potvrdení o pôžičkách nevyplýva ich vzájomná viazanosť,
rovnako ani skutočnosť, že by malo ísť o dodatky k zmluve o pôžičke zo dňa 25.05.2001, prípadne,

že podmienky dojednané v pôžičke zo dňa 25.05.2001 sa vzťahujú i na ostatné zmluvy o pôžičke.
Samotné písomné potvrdenia o uzavretí jednotlivých pôžičiek neboli účastníkmi menené, doplnené, v
konaní nebola preukázaná zmena obsahu uzavretých zmlúv o pôžičkách.

Súdsavprvomradezdôvoduprocesnejekonómiezaoberalnámietkoupremlčania,keďdospelkzáveru,

že premlčacia doba uplynula pri nároku zo zmluvy zo dňa 25.05.2001 dňa 01.01.2006, keďže medzi
účastníkmi bola dojedná splatnosť pôžičky najneskôr do 31.12.2002. Pri ostatných pôžičkách uplynula
najneskôr 15.01.2011, nakoľko na splnenie dlhu boli odporcovia vyzvaní v januári 2008, pričom z dátumu
úhrady splátky vo výške 50 000,- Sk dňa 14.01.2008 vyplýva, že výzva na plnenie musela byť daná skôr.

Nakoľko odporkyňa v 2. rade v čase uznania dlhu nemala vedomosť o premlčaní uznaného dlhu, účinky
uznania v zmysle ust. § 558 OZ nenastali, čoho dôsledkom trojročnú premlčaciu dobu nenahradila
desaťročná premlčacia doba podľa § 110 OZ.

Návrh na začatie konania bol doručený súdu podľa prezenčnej pečiatky dňa 17.06.2011, bol

nepochybne podaný po uplynutí zákonnej trojročnej premlčacej doby podľa ust. § 101 Občianskeho
zákonníka, ktorá uplynula pri pôžičke zo dňa 25.05.2001 dňa 01.01.2006 a pri ostatných pôžičkách dňa
15.01.2011. Nakoľko odporca v 1. rade námietku premlčania v konaní uplatnil, na ktorú bol súd povinný
prihliadnuť,tentoprejavodporcupredsúdomspôsobil,žesúdnavrhovateľomnemoholpriznaťuplatnený
nárok a návrh v celom rozsahu zamietol, pričom v ďalšom sa súd dôvodnosťou nároku navrhovateľov

nezaoberal.

Z uvedeného vyplýva, že dôvodom zamietnutia návrhu nebola nedôvodnosť uplatneného nároku, ale
dôvodne vznesená námietka premlčania, čím nárok navrhovateľov ako taký nezaniká, avšak zaniká jeho
súdna vymáhateľnosť. Zostáva tak na vôli a svedomí odporcov ako dlžníkov ich dobrovoľné plnenie

svojho záväzku voči navrhovateľom, a to i s prihliadnutím na ich dlhoročné priateľstvo.

Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998).O náhrade trov konania súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a contrario podľa
§ 151 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde,
v troch vyhotoveniach, o odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
· z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí

byť podpísané a datované,
· v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,
· odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
· v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
·doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.),
· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)