Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 14, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/59/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111220414
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7111220414.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudcov JUDr.

Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Ferkovej, vo veci žalobcu O. I., I. D., W. XX, zast. JUDr. Ing. Petrom
Holéczym, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Vojenská 5, proti žalovanej Y. I., I. D., X.F. X,
zast. Advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law Firm s.r.o., Košice, Kmeťova 26, IČO:
47 237 406, o určenie neplatnosti zmlúv, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I,
č.k. 15C/234/2011-117 z 12.11.2013

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania vo výške 83,89 € na účet
Advokátskej kancelárie AZARIOVÁ&RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o. , do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len "súd") rozsudkom žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanej trovy právneho zast. 483,12 eur na účet Advokátskej kancelárie AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN
Law firm s.r.o., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Z výpovede žalobcu zistil, že spoločne so žalovanou po uzavretí manželstva žili v byte žalovanej na 1.
poschodí, že byt patril žalovanej, že neskôr po rozvode manželstva žalovaná previedla byt a uzavrela

zmluvu o prevode členských práv 1. 8. 2008 s A. Z., že tak urobila aj napriek tomu, že v predmetnom
byte zostal žalobca bývať a, že do bytu investoval určité finančné prostriedky vo výške okolo 100. 000,-
Sk. Z výpovede žalovanej zistil, že pred uzavretím manželstva sa stala „členkou“ 2-izbového bytu na 1.
posch. na Aténskej č. 17 v Košiciach, že sa jednalo o družstevný byt, ktorý získala darovaním po svojich
rodičoch, že užívacie a členské práva k tomuto bytu boli prevedené pred uzavretím manželstva. Po
uzavretímanželstva19.9.1998sažalobcapresťahovaldobytužalovanej,lebobytbolväčší.Manželstvo
bolo právoplatne rozvedené v r. 2008, avšak počas rozvodového konania vzhľadom na to, že mala zo

žalobcu strach, odišla bývať k rodičom na X.Ž. X K. D., následne 2-izbový byt na W. Č.. XX K. D. predala
a kupujúcim sa stal A. Z. a, že žalobca neinvestoval do bytu žiadne finančné prostriedky, jednalo sa
o novostavbu. Zo spisu Okresného súdu (ďalej len OS) Košice I 36C/140/2006 zistil, že manželstvo
účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené 1. 7. 2008. Zo správy Stavebného bytového družstva I
Košice, Vojenská č. 14, Košice z 29. 7. 2013 zistil, že predmetný byt bol pridelený žalovanej v čase, keď
bolaslobodná,namenoY.I.,ženazákladetohtoprevodupretobola18.8.2008sA.Z.uzavretánájomná
zmluva. Vychádzajúc z § 705 ods. 2 a § 90 O.s.p. (zák. znenie citoval) urobil záver, že rozsudkom

OS Košice I 36C/140/2006 z 24. 10. 2006, právoplatným 1.7.2008, bolo manželstvo účastníkov konania
rozvedené, že uvedeným dňom zaniklo právo spoločného nájmu družstevného bytu medzi účastníkmi
konania, že po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, bola
žalovaná jedinou osobou s úplnou dispozíciou užívacích práv k tomuto bytu a preto mohla uzatvoriťzmluvu o prevode členských práv a povinností s akoukoľvek inou osobou, keďže právo na uzavretie
zmluvy o nájme družstevného bytu jej vzniklo v čase, keď bola slobodná, pred uzavretím manželstva,
že uzavretím manželstva so žalobcom jej vznikol spoločný nájom, ale nie spoločné členstvo, že právo

užívať byt v súlade s § 705 ods. 2 Obč. zák. mala žalovaná, ktorá nadobudla právo na užívanie bytu
pred uzavretím manželstva. Zdôraznil, že žalovaná previedla svoje členské práva na tretiu osobu, že nie
je osobou užívajúcou predmetný družstevný byt a nemôže byť preto ani osobou pasívne legitimovanou
v tomto konaní, že pasívne legitimovanou osobou v konaní je osoba, ktorá užíva byt a žalobu ako
neopodstatnenú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré tvoria odmena

právneho zást. žalovanej za prevzatie a prípravu zast. - 79,58 eur, vyjadrenie k žalobe - 79,58 eur,
účasť na pojednávaní 15. 11. 2012 - 79,58 eur, účasť na pojednávaní dňa 20. 6. 2013 - 81,46 eur, účasť
na informatívnom výsluchu 26. 7. 2013 - 81,46 eur, účasť na pojednávaní 12. 11. 2013 - 81,46 eur,
spolu trovy právneho zast. 483,12 eur, podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. Ďalšie trovy právneho zast.
vyčíslené zást. žalovanej v podaní z 15. 11. 2013 nepriznal, lebo ich nepovažoval za účelne vynaložené.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.

Žalobca v odvolaní poukázal na to, že sobášom so žalovanou na jednej strane vzniklo spoločné užívacie
právo oboch manželov k obidvom bytom a na druhej strane splynulo členstvo v SBD I Košice oboch
manželov k obidvom bytom a, že podľa čl. 9 ods. 2 Stanov SBD I Košice pri takomto splynutí členstiev

platídĺžkanajstaršiehočlenstva,pričomčlensképrávaapovinnostiztaktosplynutéhočlenstvazostávajú
členovi zachované, že členom bytového družstva sa stal 4.12. 1995 a žalovaná 1.10.1997. Ďalej v
odvolaní opakoval skutočnosti uvedené už pred súdom prvého stupňa. Vytýkal súdu, že opomenul, že
právo užívania bytu je majetkovým právom, na ktoré treba brať zreteľ a, že súd podcenil tento fakt, že
jeho rozhodnutie je jednostranné, nezohľadňujúce špeciálny skutkový stav tohto prípadu a je navidomoč

nespravodlivé, že súd sa nepokúsil o žiadne zmierne riešenie sporu, že naopak účelovo nedovolil ani
jediné stretnutie oboch zúčastnených strán, kde by sa eventuálne mohlo dohodnúť mimosúdne zmierne
vyrovnanie. Namietal, že súd pripustil situáciu, že vykonal výsluch jednej zo strán „utajovane“ bez
možnosti účasti druhej strany, pričom poukázal na zásadu „rovnosti zbraní" a zásadu kontradiktórnosti
súdneho konania ako imanentné súčasti práva na spravodlivý súdny proces a práva na súdnu ochranu

podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 medzinárodného Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Ďalej vytýkal súdu, že po právnej stránke mal na zistené skutočnosti aplikovať
znenie § 705 ods. 2 druhá veta Obč. zák., že výklad súdu v tomto prípade znamená nielen upretie
všetkých majetkových práv v prospech žalovanej, ale aj právo na akékoľvek bývanie, ktoré ostatne je
tiež majetkovým právom, že právoplatnosť rozsudku by znamenala definitívne zbavenie „odporcu“ aj

práva na bývanie aj všetkých majetkových práv. Poukázal na to, že súd sa pred vynesením rozsudku
mal vyrovnať s viacerými predbežnými otázkami, ktoré vôbec neriešil, na ktoré prostredníctvom svojho
právneho zást. upozorňoval, písomne podaním z 30.4.2013 a ústne do zápisnice 15.11.2012. Zdôraznil,
že v takom prípade má význam fakt, že žalovaná ako manželka, sa z bytu ešte dlho pred rozvodom
definitívne odsťahovala a to najneskôr 13. 10. 2007, s prihliadnutím na dátum právoplatnosti rozvodu,

ktorý nastal až 1.7.2008, že k tomuto odsťahovaniu treba viesť na súde podrobné dokazovanie, príp. aj
svedecké , že napriek jeho žiadosti, sa nič také na súde nestalo. Poukázal aj na to, že pri rozhodovaní
podľa znenia § 705 ods. 2 druhá veta Obč. zák. má význam, že v rozvodovom spise 36C/140/2006
niet žiadnej výslovnej ani nepriamej zmienky o akomkoľvek násilí z jeho strany voči žalovanej, ktorý by
mohla žalovaná uplatňovať ako dôvod opustenia spoločnej domácnosti a, že išlo o celkom spontánne a

dobrovoľné opustenie spoločného bytu. Vzhľadom na uvedené namietal aj výrok rozsudku o výške trov
konania. Citujúc znenie § 19 ods. 2 zák. o rodine a § 702 ods. 1 Obč. zák. uviedol, že v tomto prípade
došlo k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoločného nájmu bytu medzi účastníkmi
a, že sa oprávnene a v súlade so zák. obrátil na súd a keďže jednak členstvo v SBD I Košice a jednak
užívacie právo k predmetnému bytu oboch účastníkov pretrvalo rozvod a trvá prakticky dodnes a to až

do doby rozhodnutia súdu v zmysle § 705 ods. 2 druhá veta Obč. zák., že jednostranný právny akt len
žalovanej o prevode členských práv a povinností uzavretý podľa § 230 Obch. zák. medzi žalovanou a
A. Z. z 1. 8. 2008, ktorý bol prevedený bez súhlasu a proti vôli druhej strany - žalobcu, ako aj všetky
následné nájomné zmluvy a ďalšie prevody a ďalšie nájomné zmluvy, musia byť súdom vyhlásené za
neplatné a to úplne od počiatku. Navrhol rozsudok zrušiť a priznať mu trovy právneho zást. za 3 právne

úkony po 79,58 eur a 3 právne úkony po 81,46 eur v konaní na prvom stupni a za 1 právny úkon po
81,46 eur v odvolacom konaní, spolu 564,58 eur.Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu, vychádzajúc z § 705 ods. 2 Obč. zák. poukázala na to, že spoločné
členstvo v stavebnom bytovom družstve účastníkom konania nemohlo vzniknúť, keďže im obom vzniklo
právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu pred uzatvorením manželstva a nie počas jeho

trvania, ako to vyžaduje § 703 Obč. zák., že súd správne aplikoval právny stav na stav skutkový a
jeho napádanie zo strany žalobcu je neopodstatnené, čo bolo preukázané už v prvostupňovom konaní.
Uviedla, že akékoľvek odkazy a odvolania sa na spoločný nájom iného družstevného bytu, prevod práv
k nemu na tretie osoby alebo použitie peňažných prostriedkov z takéhoto prevodu sú irelevantné, s
touto vecou nesúvisiace a mali byť uplatnené v inom konaní. Zdôraznila (citujúc znenie § 707 ods. 2 a

§ 708 Obč. zák.), že trvalé opustenie spoločnej domácnosti sa nevzťahuje na § 707 ods. 2 Obč. zák.
týkajúci sa družstevných bytov, ako aj na ustálenú judikatúru (Cpj 182/82, Zbierka rozhodnutí a stanovísk
súdov SR, uverejnené pod č. 34/1983). Poukázala na to, že súd v predmetnej veci vykonal všetky
dôkazy potrebné pre rozhodnutie vo veci, že žalobca dostal priestor navrhnúť iné dôkazy na podporu
svojichtvrdení,čoneurobiladostalmožnosťvyjadriťsakvykonanýmdôkazom,žesamotnýinformatívny
výsluch, resp., vykonanie dôkazov mimo pojednávania ,zmaril samotný právny zást. žalobcu, ktorý o

jeho termíne informoval žalobcu a prišiel naň so žalobcom a to napriek tomu, že si bol vedomý podstaty
tohto inštitútu , že mu boli predložené doklady od lekára z odboru psychiatrie, ktoré preukazovali jej
strach a zdravotné problémy v prítomnosti žalobcu. Zdôraznila, že k jej výsluchu sa žalobca mal možnosť
vyjadriť, že nevyplynuli z neho žiadne nové informácie, ktoré by nevyplývali z vyjadrenia SBD a bol
vykonaný nad rámec dokazovania potrebného pre rozhodnutie vo veci, že žalobca pred súdom nijako

nenamietal ňou uvádzané skutočnosti. Mala za zrejmé, že súd dostatočne posúdil skutkový stav veci,
vykonal dôkazy potrebné pre rozhodnutie a správne aplikoval ust. zákona na skutkový stav. Poukázala
na to, že odvolanie žalobcu trpí základnými nedostatkami, ako je napr. odôvodnenie odvolania v zmysle
zák. dôvodov, pre ktoré sa rozhodnutie odvolaním napadá. Navrhla odvolanie zamietnuť a rozsudok
súdu v celom rozsahu potvrdiť.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods. 1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., lebo je
vo výroku vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie

rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje,
lebo dôvody napadnutého rozsudku sú správne.

Aj keď žalobca v odvolaní neuvádza konkrétny odvolací dôvod, skutočnosti v ňom uvedené sa dajú
podriadiť pod odvolacie dôvody upravené v § 205 ods. 2 písm. b), c), d) a f) O.s.p., t.j., že konanie má

inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a, že rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ani jeden z uvádzaných odvolacích dôvodov nie je daný.

Inými vadami podľa § 205 ods. 1 písm. b) O. s. p., ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 221 ods. 1 O. s. p. a tieto vady konania
postihujú chybný postup súdu pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu

konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie
nedostatky v činnosti súdu, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním,
pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú
dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom

prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či
by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého
mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní
súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený

z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti
tvrdenia (§ 101 ods. 1 O. s. p.) alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 120 ods. 1 prvá veta O. s. p.),
aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania (§ 115a
O. s. p.), i keď pre to neboli splnené podmienky]. Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielenna základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na
skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené [§ 205a ods. 1 písm. b) O. s. p.]. Vadou konania
(dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými

ust. O. s. p. (napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania,
svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozpore s § 129
ods. 1 O. s. p. a p.).

Žalobca vytýka súdu, porušenie zásady „rovnosti zbraní“ neúčasť jeho a jeho právneho zást. pri výsluchu

žalovanej, že jej výsluch prebiehal „utajovane“.

K uvedenej výhrade žalobcu je potrebné uviesť, že žalovaná sa pred súd dostavila bez jeho predvolania,
že s ňou bola 3.7.2013 spísaná zápisnica o informatívnom výsluchu (č.l. 98 - 99), že uvedený výsluch
nebol vykonaný na podnet súdu, že naň žalovaná nebola predvolávaná a z uvedeného dôvodu, ani
žalobca a jeho právny zást. Napokon, uvedená zápisnica bola doručená zást. žalobcu JUDr. Ing. Petrovi

Holéczymu , advokátovi 19.7.2013 (doručenka pri č.l. 97) . V prejednávanej veci ,o. i., neprítomnosť
zást. žalobcu a žalobcu na uvedenom informatívnom výsluchu, nemá vplyv na správnosť rozhodnutia
súdu. V konkrétnom prípade, by jeho rozhodnutie nebolo iné, berúc zreteľ aj na to, že súd napokon
nariadil pojednávanie na 12.11.2013 ( zápisnica na č.l. 110-111), na ktorom bol prítomný žalobca, jeho
právny zást. a zást. žalovanej, na ktorom bol vyhlásený rozsudok.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods. 2 písm. c) O. s. p.] je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd nevykonal
účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho
nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi

navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní relevantným odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva,
že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci
bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd
nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o
skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

Súd vykonal všetky žalobcom navrhnuté dôkazy, tie boli dostatočným podkladom na úplné zistenie
skutkového stavu, čo je nepochybné zrejme z obsahu spisu, pričom žalobca ani v odvolaní neoznačil
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný.

Je potrebné dodať, že súd na pojednávaní 20.11.2013 (zápisnica na č.l. 110) prítomným účastníkom a
ich právnym zást., t.j., aj právnemu zást. žalobcu dal poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého
všetky dôkazy musia účastníci predložiť alebo o značiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a najneskôr do vyhlásenia

rozhodnutia vo veci samej), pretože na dôkazy označené a predložené neskôr súd neprihliada a, že
skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Zást. žalobcu a žalobca nemali žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie. Zást. žalobcu navrhoval iba
možnosť dohody žalovanej so žalobcom, resp. mimosúdneho vyrovnania sporu a preto súd uznesením
vyhlásil dokazovanie za skončené.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci
súdom a to v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn.
musíísťoskutkovézistenie,nazákladektoréhovecposúdilpoprávnejstránkeaktoréjenesprávne,lebo
nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho

posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, lebo príčinou nesprávnych skutkových zistení môže byť chybný
právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný
právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov
nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že buď súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo

alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané. Nesprávne sú i
také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov, ide tu o situáciu keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané, neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov
vyplynula a nie je v danej veci ani logický rozpor v hodnotení dôkazov príp. poznatkov, ktoré vyplynuli

z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 132 až § 135 O. s. p., preto tento odvolací dôvod nie je daný.

Právnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejaplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav,

to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny
právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

Súd použil správny právny predpis, správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu

normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania), takže ani tento odvolací
dôvod nie je daný a na vecnej správnosti napadnutého rozsudku nič nemenia ani skutočnosti uvedené
v odvolaní.

Ksprávnymavýstižnýmdôvodomuvedenýmvrozsudku(okremdôvodunedostatkupasívnejlegitimácie

na strane žalovanej) je potrebné dodať, že účastníkom konania nemohlo vzniknúť spoločné členstvo
v stavebnom bytovom družstve, vychádzajúc zo skutočností, že žalovanej vzniklo právo na uzavretie
zmluvy o nájme družstevného bytu ešte pred uzatvorením manželstva a nie počas jeho trvania a
odkazy žalobcu na spoločný nájom k inému družstevnému bytu , je v prejednávanej veci bez právneho
významu a s prejednávanou právnou vecou nesúvisiace. Rovnako, opustenie spoločnej domácnosti

žalovanou, nemá pre správne právne posúdenie veci žiaden právny význam, pretože trvalé opustenie
spoločnej domácnosti sa nevzťahuje na § 707 ods. 2 Obč. zák. týkajúcej sa družstevných bytov. K
výhradám žalobcu o splynutí členstiev v Stavebnom bytovom družstve I Košice k obom bytom, že
pred uzavretím manželstva sa stal nájomcom X - U. I. Č.. XX E. X. Z.. K. D. na W. Č.. XX a aj k bytu,
ktorý je v prejednávanej právnej veci predmetom konania, k bytu č. XX E. W. Č.. X K. D., je potrebné

uviesť, že žalobca byt na W. Č.. XX K. D. previedol medzičasom na svojho brata. Právo na pridelenie
predmetného družstevného bytu vzniklo žalovanej pred uzavretím manželstva a uzavretím manželstva
vznikol účastníkom spoločný nájom družstevného bytu, nie však spoločné členstvo v družstevnom byte.

Je potrebné vziať zreteľ aj na skutočnosť, že žalobca si podanou žalobou uplatňuje , o. i., nárok na

„zrušenie“ zmluvy o prevode členských práv a povinností, uzavretej 1.8.2008 medzi žalovanou a A. Z.,
že A.. Z. nebol v prejednávanej veci účastníkom konania ako žalovaná strana, napriek tomu, že bol
účastníkom uvádzanej zmluvy, že predmetom konania je aj neplatnosť nájomnej zmluvy o prenechaní
družstevného bytu do užívania, uzavretej medzi A.. Z. a Stavebným bytovým družstvom I v Košiciach
18.8.2008, ktorí neboli účastníkmi konania ako žalovaná strana žalobcom opätovne označení a aj pre

nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaných, bol dôvod na zamietnutie žaloby .

Podľa § 224 ods. 1 O.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia aj pre
odvolacie konanie.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný ju zaplatiť advokátovi.

Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/04 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhl.) základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa
tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát
vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.Podľa § 11 ods. 1 vyhl. základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby je 1/13 výpočtového
základu ak, a) nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch alebo ak ju možno zistiť len
s nepomernými ťažkosťami.

Podľa § 16 ods. 3 vyhl. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné
výdavky a miestne prepravné sumu vo výške 1/100 výpočtového základu za každý úkon právnej služby.
Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Podľa § 18 ods. 3 vyhl. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady
podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.

Za rok 2014 je 1/13 výpočtového základu 61,85 eur, čo je základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon
právnej služby, v ktorej bola priznaná odmena za písomné vyjadrenie k odvolaniu z 21.1.2014 a za
tento úkon bola priznaná aj paušálna suma 8,04 euro. Nakoľko zást. žalovanej je platiteľom DPH, bola

jej priznaná aj náhrada trov právneho zást. zvýšená o 20 % DPH; náhrada trov právneho zást. celkom
83,89 eur (61,85 eur + 8,04 eur režijný paušál + 20 % DPH).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.