Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok… Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/142/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714212627
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6714212627.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu Thorpe

recovery, s.r.o., so sídlom Zvolen, Stráž 8419, IČO: 46662324, zastúpený Advokátskou kanceláriou
LawService, s.r.o., so sídlom Zvolen, Stráž 3/223, IČO: 36861723, proti žalovaným I. Slovenská
sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00151653, zastúpený Advokátskou
kanceláriou Mária Grochová a partneri, s.r.o., so sídlom Košice, Garbiarska 5, IČO: 36863017 a II.
JUDr. Stacho Chladný, súdny exekútor, sídlo Exekútorského úradu Zvolen, Stráž 223, IČO: 42009766,
o zaplatenie 1.895,05 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie voči žalovanému v II. rade z a s t a v u j e .

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému v II. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému v I. rade trovy konania vo výške 976,16 €, do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 28.8.2014 žiadal žalobca zaviazať žalovaných I. a II. spoločne a

nerozdielne sumu 1.895,05 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne z dlžnej sumy
od 10.11.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Jednalo sa o podĺžnicku žalobu v zmysle
ustanovenia § 103 Exekučného poriadku. Žalobca je veriteľom pohľadávky priznanej exekučným titulom
rozsudkom zo dňa 15.3.2011 vydaným Okresným súdom Košice I. v konaní vedenom pod sp. zn. 12C
192/2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Na základe uvedeného exekučného titulu
podaloprávnenýusúdnehoexekútora-žalovanéhovII.radenávrhnavykonanieexekúcieprotipovinnej
Anna Štipáková, trvale bytom Košice. U súdneho exekútora bolo začaté exekučné konanie pod sp. zn.

EX 871/2012. Dňa 19.4.2012 vydal súdny exekútor - žalovaný v II. rade v zmysle § 94 - 99 Exekučného
poriadku príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Príkaz na začatie exekúcie
bol doručený žalovanému v I. rade dňa 26.4.2012. Následne dňa 25.5.2012 vydal súdny exekútor
v súlade s ustanoveniami § 64, § 94 - § 104 Exekučného poriadku exekučný príkaz na vykonanie
exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Exekučný príkaz bol žalovanému v I. rade doručený
dňa 31.5.2012, kde bolo uložené vyplatiť v prospech oprávneného z účtu povinnej sumu v zmysle
exekučného titulu. V zmysle uvedených ustanovení vzniklo dňa 26.4.2012 na pohľadávke povinnej

voči banke tzv. „arrestatorium“ to znamená zákaz adresovaný podĺžnikovi, aby vyplatil povinnému
pohľadávku, ktorú má voči nemu povinný z titulu zmluvy o bežnom účte a to až do výšky 1.705,57
€ spolu s príslušenstvom. Z exekútorského spisu žalobca zistil, že v čase trvania tzv. arrestatoria
bola dňa 9.11.2012 v prospech blokovaného účtu uskutočnená kreditná operácia vo výške 3.810,--€. Momentom pripísania uvedenej čiastky na účet povinnej vznikla žalovanému v I. rade ako banke
povinnosť zablokovať uvedené finančné prostriedky a vzhľadom na skutočnosť, že v uvedenom čase
im bol doručený i príkaz na vykonanie exekúcie aj poukázať tieto prostriedky do výšky uvedenej v

exekučnom príkaze na účet určený súdnym exekútorom a to do výšky 1.739,63 €, pričom príslušenstvo
denne narastá o 0,19 €. Dňa 9.11.2012 tak ako vyplýva z listín došlo k výberu čiastky 3.690,-- € z
účtu povinnej čím došlo k porušeniu povinností žalovaného I. zablokovať na účte prostriedky do výšky
v akej podliehajú exekúcii. S prihliadnutím na tieto skutočnosti mal žalobca za to, že žalovaný svojim
konaním nedôvodne ukrátil žalobcu a ku dňu podania žaloby o sumu 1.895,05 €, ktorá je predmetom

tohto konania. S poukazom na ustanovenie § 103 ods. 1 Exekučného poriadku sa domáhal podĺžnickou
žalobou povinnosti od žalovaného I. zaplatiť dlžnú čiastku. V tejto súvislosti poukazovali najmä na
rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 255/2010, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Cdo 218/11. Pokiaľ ide o žalovaného v II. rade k jeho procesnému postaveniu sa žalobca
vyjadril až v priebehu pojednávania dňa 25.11.2014, kde uviedli, že zotrvávajú na podanej žalobe voči
žalovanému v II. rade. Vychádzali pri jeho žalovaní z analógie podĺžnickej žaloby s tým, že vzhľadom na

vyjadrenia žalovaného v I. rade, ako aj žalovaného v II. rade pripustili, že v tejto časti môže byť žaloba
nie celkom dôvodná. Následne v priebehu konania zobrali žalobu voči žalovanému v II. rade späť.

Vzhľadom na dispozíciu žalobcu so žalobou v súvislosti so žalovaným v II. rade, ktorá bola uskutočnená
až po zahájení pojednávania súd vyzval tak žalovaného v I. rade, ako aj žalovaného v II. rade, aby

sa vyjadrili, či súhlasia so zastavením konania voči žalovanému v II. rade. Žalovaný v I. rade cestou
právneho zástupcu priamo na pojednávaní dňa 25.11.2014 uviedol, že súhlasí so zastavením konania
voči žalovanému v II. rade. Žalovaný v II. rade sa vyjadril k tejto dispozícii písomne podaním doručeným
súdu 12.12.2014.

Podľa ustanovenia § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) navrhovateľ môže vziať
za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd
konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľaustanovenia§96ods.2O.s.p.súdkonanienezastaví,akodporcasospäťvzatímnávrhuzvážnych

dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa ustanovenia § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde
k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne

o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Vzhľadom na dispozíciu žalobcu so žalobou voči žalovanému v II. rade súd konanie o žalovanom v II.
rade zastavil. Žalovaný v I. rade aj žalovaný v II. rade so zastavením konania súhlasil.

Pokiaľ ide o žalovaného v II. rade tento sa vyjadril k samotnej žalobe na pojednávaniach v dňoch
25.11.2014, ako aj na pojednávaní dňa 16.12.2014 a zároveň zaslal súdu písomné vyjadrenie. Nárok
žalobcu voči ním považoval v celom rozsahu za nedôvodný a žiadal ho zamietnuť. Poukazoval na
ustanovenia exekučného poriadku a povinnosti súdneho exekútora s tým, že mali za to, že súdny
exekútor nedodržal zákonný postup v zmysle exekučného poriadku a nevidel zo strany žalovaného v

I. rade žiadne pochybenia v zmysle ustanovení § 95 a nasledujúcich Exekučným poriadkom. V zmysle
ustanovení § 95 a § 96 Exekučného poriadku nevyplývajú žiadne priame povinnosti banke. Tie vznikajú
ažnazákladeosobitnýchúkonovexekútoraatopríkazomnazačatieexekúcieaexekučnéhopríkazu.To,
že tieto listiny boli doručené žalovanému v I. rade nespochybňovali, avšak uviedli, že v čase doručovania
tak príkazu na začatie exekúcie, ako aj exekučného príkazu povinná Anna Štipáková u žalovaného v

I. rade nemala vedený žiaden účet. Ako vyplýva z listín doložených do spisu prvýkrát účet zriadila u
žalovaného v I. rade až v mesiaci október 2012. Namietali či samotné príkazy na začatie exekúcie a
exekučný príkaz boli vydané a doručené v súlade so zákonom a či boli splnené zákonom stanovené
podmienky v zmysle exekučného poriadku. Povinnosť banke môže v exekučnom konaní vzniknúť iba z
takých príkaz exekútora, ktoré spĺňajú zákonom stanovené náležitosti a požiadavky, ktoré žiadal v rámci

tohto konania preskúmať. Nestotožňoval sa so závermi a vyjadreniami žalobcu ohľadom toho, že úkony
exekútora nepodliehajú súdnemu prieskumu. V neposlednej miere však poukazovali najmä na absenciu
akéhokoľvek účtu povinnej u žalovaného v I. rade. To znamená, že tu absentovala reálna existencia
určitej majetkovej hodnoty. Mali za to, že nie je splnená podmienka pre postup v zmysle ustanoveníexekučného poriadku a preto nemohli doručenie exekučného príkazu a príkazu na začatie exekúcie
vyvolávať žiadne zaväzujúce účinky a takéto príkazy považovali za neúčinné a ničotné. Mali za to, že
nejako sa ani do budúcna nemohli zaktivovať. Pokiaľ išlo o rozhodnutie Ústavného súdu poukazovali na

to, že sa vychádzalo úplne z odlišnej situácie, kde Ústavný súd rozoberal prípad, kde v čase doručenia
príkazu na začatie exekúcie mal povinný v danej veci zriadený účet v banke a následne do doručenia
príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu povinného boli zriadené nové účty. V tejto
veci, ktorá bola riešená práve ústavným súdom bol vydaný príkaz na začatie exekúcie účinný vzhľadom
na existenciu bankového účtu povinného a teda banke reálne vznikla arestačná povinnosť, ktorá sa

má podľa výkladu Ústavného súdu analogicky rozšíriť aj na časovo neskoršie účty. Účinky príkazu na
začatie exekúcie však môžu byť rozšírené iba za podmienky, že je vôbec účinný takýto príkaz na začatie
exekúcie a že účinne zakladá nejaké povinnosti. Vyjadrenia a postoj žalobcu považovali za prekrútený.
Následne namietli samotnú aktívnu legitimáciu žalobcu vzhľadom k tomu, že exekučné tituly boli vydané
na spoločnosť SKP, k.s., Lazovná 64, správca KP úpadcu KFZ Sys, s.r.o. v konkurze. Aj po doplnení
uznesenia o pripustení zmeny účastníka v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 16Er 825/2012 Okresného

súdu Košice I. mali za to, že toto rozhodnutie bolo vydané až v roku 2004, právoplatné 28.5.2014 to
znamená potom čo si odvodzovali svoj nárok v tomto konaní z podĺžnickej žaloby a nepreukázali, že
predmetom postúpenia bola aj táto pohľadávka.

Žalobca k žalobe pripojil upovedomenie o začatí exekúcie vyhotovené súdnym exekútorom JUDr.

StachomChladným-žalovanýmvII.radeč.k.EX871/12zodňa19.4.2012spoluspripojenoufotokópiou
doručenky od povinnej Štipákovej Anny, ktorá prevzala upovedomenie o začatí exekúcie 2.5.2012.
Súčasťou spisu je aj príkaz na začatie exekúcie vo veci EX 871/12 zo dňa 19.4.2012 spolu s pripojenou
doručenkou od žalovaného v I. rade zo dňa 26.4.2012. Exekučný príkaz a príkaz na úhradu trov
exekúcie bol vydaný 25.5.2012 a súčasťou je aj fotokópia doručenky od žalovaného v I. rade o prevzatí

exekučného príkazu zo dňa 31.5.2012.

Žalobca do spisu doložil výpisy z osobného účtu Štipákovej Anny - povinnej vedené u žalovaného v I.
rade, z ktorých vyplýva, že v októbri 2012 mala zriadený účet 5034337173, kde mala stav na účte 0,-- €,
v novembri 2012 na tomto účte mala vklad 3.816,02 €, výber 3.814,11 €. Podľa rozpisu 9.11.2012 prevod

z úveru 3.810,-- €, výber v hotovosti 9.11.2012 102,96 € a 9.11.2012 taktiež príkaz na úhradu 3.794,69
€. Následne v mesiaci december 2012 vklad v hotovosti na účet 120,-- € a následne 15.12.2012 splátka
pohľadávky z úveru 74,90 €.

Výzvou zo dňa 21.2.2013 vyzval súdny exekútor - žalovaný v II. rade žalovaného v I. rade na zaplatenie

sumy, ktorá mala byť odpísaná z účtu povinnej a poukázaná v prospech exekúcie vo výške 1.760,06
€. Výzvu žalovaný v I. rade prevzal 26.2.2013. Následne adresoval 4.3.2013 súdnemu exekútorovi
odpoveď, v ktorej uviedol, že povinná si účet v banke založila až v čase po doručení predmetných
príkazov. V čase doručovania príkazov, ktoré sú uvádzané vo výzve povinná v banke nemala zriadený
žiaden účet a preto predmetné príkazy nebolo možné zrealizovať.

Opakovaná výzva 12.3.2013 bola prevzatá 19.3.2013 žalovaným v I. rade, kde opätovne zodpovedali
dňa 28.3.2013.

Žalovaný v I. rade doručil zároveň žalobcovi oznámenie o zriadení účtu povinnej Anna Štipáková v ich

peňažnom ústave od 23.10.2012 do 30.7.2014. Súčasne doložili prehľad pohybu na účte povinnej Anny
Štipákovej.

Následne v priebehu konania žalovaný v I. rade doručil opätovne vyjadrenie ohľadom zriadenia
osobného účtu povinnej v ich peňažnom ústave a to dňa 23.10.2012. Súčasne doručil vyjadrenie, že

v čase vydania 19.4.2012 ani v čase doručenia 26.4.2012 príkazom na začatie exekúcie prikázaním
pohľadávky z účtu v banke a rovnako v čase vydania, t.j. 25.5.2012 ani doručenia 31.5.2012 príslušného
exekučného príkazu vydanými súdnym exekútorom JUDr. Stachom Chladným v exekučnom konaní sp.
zn. EX 871/12 nemala povinná Anna Štipáková u žalovaného v I. rade zriadený žiaden účet.

Žalobca po vznesenej námietke ohľadom aktívnej legitimácie doložil do spisu fotokópie uznesení
Okresného súdu Košice I. v prospech oprávneného SKP, k.s., so sídlom Lazovná 64, Banská Bystrica,
správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o. proti povinnej Anna Štipáková, sp. zn. 16Er
825/2012 zo dňa 24.5.2012, ktorým súd pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného a zároveňopravné uznesenie sp. zn. 16Er 825/2012-20 zo dňa 27.3.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
28.5.2014. Opravným uznesením sa opravoval dátum vyhotovenia uznesenia na deň 24.5.2013.

Podľa ustanovenia § 103 Exekučného poriadku (ďalej len EP) ak banka nepostupuje tak, ako jej to
ukladajú ustanovenia § 95, § 96 ods. 3, § 97, § 98 a § 99, môže sa oprávnený na súde domáhať, aby
mu banka zaplatila sumu, na ktorú by mal právo, keby banka postupovala správne, a to aj vtedy, keď
už na účte povinného nie je dostatok prostriedkov.

Podľa ustanovenia § 98 Exekučného poriadku v čase vydania príkazu na začatie exekúcie a exekučného
príkazu, príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz sa vzťahujú aj na sumy, ktoré dôjdu na účty
povinného potom, keď sa banke doručil príkaz na začatie exekúcie.

Podľa ustanovenia § 90 Občianskeho súdneho poriadku účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca)
a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.

Podanou žalobou sa žalobca po čiastočnom späťvzatí voči žalovanému v II. rade domáhal podĺžnickou
žalobou zaplatenia dlžnej sumy voči žalovanému v I. rade, ktorý je peňažným ústavom. Svoj nárok
odôvodnil tým, že banka na základe príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu nevykonala
blokáciu na účte povinnej a finančné prostriedky, ktoré jej boli na tento účet vyplatené jej následne

poukázala. To znamená, že v čase tzv. arrestatória umožnila povinnej Anne Štipákovej z titulu zmluvy o
bežnom účte vyčerpať finančné prostriedky, ktoré na tento účet boli poukázané. Jednalo sa o podĺžnicku
žalobu v súlade s ustanovením § 103 Exekučného poriadku, ktorý priamo nadväzuje na ustanovenia
§ 95 a nasledujúcich, kde je priamo bankám uložená procesná povinnosť, ktorej porušenie môže viesť
k obmedzeniu nároku oprávneného vymáhaného exekúciou. To, že bola vedená exekúcia na povinnú

Annu Štipákovú sporné medzi účastníkmi nebolo. Taktiež nebolo sporné, že banke, teda žalovanému
v I. rade bol doručovaný príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu povinnej dňa
26.4.2012 prevzali a rovnako nebolo sporné ani doručenie exekučného príkazu žalovanému v I. rade
dňa 31.5.2012. Taktiež medzi účastníkmi nebolo sporné, že v uvedenom období, t.j. v čase doručovania
príkazu na začatie exekúcie, ako aj exekučného príkazu žalovaný v I. rade neviedol žiaden účet povinnej

Anny Štipákovej. Tieto skutočnosti jednak žalovaný v I. rade doložil a preukázal a rovnako žalobca
ich nerozporoval. Nároky z podĺžnickej žaloby môžu začať len na základe návrhu procesnou žalobou.
Právnym dôvodom žaloby je porušenie niektorej povinnosti banky upravenej práve v ustanoveniach
exekučného poriadku. Toto porušenie musí byť v príčinnej súvislosti s tým, že oprávnený nedostal
sumy, ktoré by pri legálnom postupe banky bol dostal. Aktívna legitimácia teda prislúcha v danej

veci oprávnenému, ktorý má právo na sumu, ktorú mu však banka v dôsledku nesprávneho postupu
nevyplatila. Pasívne legitimovaná je banka, ktorá porušila ustanovené povinnosti v zmysle exekučného
poriadku. V danej veci zo strany žalovaného v I. rade bola namietaná aktívna legitimácia samotného
žalobcu, ktorý po tejto námietke vznesenej zo strany žalovaného v I. rade v priebehu pojednávania dňa
25.11.2014 doručil do spisu fotokópie rozhodnutí Okresného súdu Košice I. zo dňa 24.5.2013 v znení

opravného uznesenia zo dňa 27.3.2014, ktorým súd pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného
tak, že z konania vystúpil pôvodný SKP, k.s., Lazovná 64, Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty
úpadcu KFZ Sys, s.r.o. v konkurze, so sídlom Sládkovičovo, Košútska 1342 a na jeho miesto nastúpil
Thorpe recovery, s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 1716, IČO: 46662324, avšak správne bolo
vytknuté a podotknuté, že žalobca nepreukázal postúpenie tejto pohľadávky na neho vzhľadom na

právoplatnosť uznesenia o zmene účastníka na strane oprávneného a to dňa 21.6.2013 v spojení s
uznesením opravným, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.5.2014. Pohľadávka z podĺžnickej žaloby
mala vzniknúť v roku 2012 kedy malo dôjsť k pochybeniu zo strany žalovaného v I. rade tým, že porušil
povinnosti v zmysle exekučného poriadku a nezablokoval finančné prostriedky do výšky uplatnenej
pohľadávky na účte povinnej, ktorý zriadila v ich peňažnom ústave. Aj súd bol toho názoru, že žalobca

neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal prechod hmotnoprávneho oprávnenia z dôvodu postúpenia
pohľadávky aj tejto pohľadávky titulom podĺžnickej žaloby. Okrem toho súd bol toho názoru, že nedošlo
k pochybeniu zo strany žalovaného v I. rade a že žalovaný v I. rade neporušil svoje povinnosti. Aj
napriek tomu, ž e nebola preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v danom konaní súd sa zaoberal
aj napriek tomu hmotnoprávnymi okolnosťami samotnej žaloby. Skúmal, či sú splnené podmienky pre

podanie žaloby v zmysle ustanovenia § 103 Exekučného poriadku, t.j. podĺžnickej žaloby. Takáto žaloba
by prichádzala voči žalovanému v I. rade za predpokladu, že suma, o ktorú ukrátila banka uspokojenie
vymáhaného nároku oprávneného na účte povinného bola a banka porušila ustanovené povinnosti.
V konaní však bolo jednoznačne preukázané, že v čase doručovania príkazu na začatie exekúcieprikázaním pohľadávky z účtu povinnej a exekučného príkazu povinná žiaden účet v banke nemala. To
znamená, že uvedené dokumenty doručované súdnym exekútorom súd považoval za nulitné, ničotné
a navyše dodáva, že z nijakého právneho predpisu v rámci exekúcie neprináleží peňažnému ústavu,

t.j. žalovanému v I. rade evidovať takéto príkazy na začatie exekúcie a exekučné príkazy s tým, či
v priebehu 10-tich rokov si zriadi povinný u nich peňažný účet. Nie je to povinnosťou banky, aby po
doručení príkazu na začatie exekúcie, ako aj exekučného príkazu ďalej sledovala, či si povinný založí
v neskoršom období účet alebo účty v jej peňažnom ústave. Nedošlo podľa názoru súdu k porušeniu
žiadnej povinnosti uvedenej v ustanovení § 95, § 96, § 97, § 98 a § 99 Exekučného poriadku, ktoré

by odôvodňovali postup domáhať sa plnenia v zmysle ustanovenia § 103 Exekučného poriadku práve
z dôvodu absencie akéhokoľvek peňažného účtu u žalovaného v I. rade. Pokiaľ žalobca poukazoval
na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 255/2010 a následne v tej súvislosti na rozhodnutie
NajvyššiehosúduSRsp.zn.5Cdo218/2011jepotrebnéuviesť,žetusúdyvychádzalizinýchskutkových
okolností, kde v čase doručovania príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu povinného
mal povinný zriadený účet v peňažnom ústave, avšak nemal dostatok finančných prostriedkov na

tomto účte a do doručenia exekučného príkazu zriadil nové účty, na ktorých boli finančné prostriedky.
To znamená, že tak ústavný súd, ako aj najvyšší súd vychádzali z iných skutkových okolností, kde
sa vyjadrili k potrebe extenzívneho výkladu § 98 Exekučného poriadku s tým, že pokiaľ podľa § 98
Exekučného poriadku príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke sa vzťahuje
aj na sumy, ktoré dôjdu na účty povinného potom, keď sa banke doručil príkaz na začatie exekúcie a

nielen na účty, ktoré boli zriadené, resp. existovali v čase pred jeho doručením. Rozhodnutie vychádza
však za predpokladu, že v banke účet povinného v čase doručovania existoval, čo nie je prípad danej
veci. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd žalobu v celom rozsahu voči žalovanému v I. rade zamietol.

Pri rozhodovaní o trovách konania žalovaného v II. rade súd vychádzal z ustanovenia § 146 ods. 2, veta

prvá O.s.p. a mal za to, že zastavenie konania zavinil práve žalobca. Žalovaný v II. rade si neuplatnil
trovy konania a nežiadal žiadne trovy priznať. S poukazom na znenie ustanovenia § 151 ods. 1, veta
prvá v spojení s ustanovením § 151 ods. 4 O.s.p. súd rozhodol tak, že sa žalovanému v II. rade náhrada
trov konania nepriznáva. Žalovaného v II. rade nevyzval k vyčísleniu trov konania, nakoľko rozhodnutie,
ktorým sa konanie voči nemu končilo bolo vyhlasované. Mal možnosť pri vyjadrení sa k súhlasu so

zastavením konania voči nemu uplatniť trovy konania, tieto si neuplatnil a keďže o povinnosti nahradiť
trovy konania rozhoduje súd na návrh, rozhodol tak, že sa náhrada trov konania žalovanému v II. rade
nepriznáva.

Pri rozhodovaní o trovách konania žalovaného v I. rade súd vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.

v spojení s ustanovením § 151 ods. 1, veta prvá O.s.p. a priznal náhradu trov konania, ktoré si žalovaný
v I. rade uplatnil. Jednalo sa o trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci a to príprava
a prevzatie zastúpenia, účasť na pojednávaní 25.11.2014 a na pojednávaní dňa 16.12.2014. Hodnota
právneho úkonu 81,33 € v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení. Vychádzalo sa
z tarifnej hodnoty predmetu sporu 1.895,05 €. Ďalej 3 x režijný paušál po 8,04 €, náhrada straty času

cestou na pojednávanie z Košíc do Zvolena a späť pri 12 polhodinách x dve pojednávania a náhrada
cestovných výdavkov na dve pojednávania osobným motorovým vozidlom Kia Soul, spotreba 6,5 litra
na 100 km, základná náhrada 0,183 € pri cene pohonným hmôt o čom doložil doklady právny zástupca
žalovaného do spisu pri vyčíslení trov. Spolu trovy právneho zastúpenia boli priznané vo výške 976,16
€, ktoré je žalobca žalovanému v I. rade povinný uhradiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným

počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostaljeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).