Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 12, 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 13C/153/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814200616
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814200616.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: Home

Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária Korytár
s.r.o., Sládovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO: 47 243 279 proti žalovanej: Y. F., W.. XX.XX.XXXX, M. F.
V. T. Č.. XX, I. U. W. M., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: 1. Občianske združenie
slovenských spotrebiteľov AZ, 93 037 Lehnice 725, IČO: 42 264 154, zast. JUDr. Jozef Kemp, advokát,
Námestie Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, IČO: 42 185 726 2. Občianske združenie Všeobecná
ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, zast. JUDr. Bohdan
Jakubis, advokát, Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 2.301,21 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Konanieopovinnostižalovanejzaplatiťúrokvovýške26,28%ročnezosumy1.353,90eurod18.01.2014
do zaplatenia z a s t a v u j e.

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.353,90 eur a iné trovy konania v sume 24,84 eur
a trovy právneho zastúpenia v sume 42,91 eur a to všetko v mesačných splátkach 50 eur, ktoré splátky
sú splatné vždy do 30-dňa v mesiaci na adrese žalobcu pod následkami straty výhody splátok počnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej v 1. rade a v 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou voči pôvodnému žalovanému T. F., W.. XX.XX.XXXX, W. F. V. T. XX, I. U. W.
M. domáhal zaplatenia sumy 2.301,21 eur, spolu s úrokom vo výške 26,28% ročne zo sumy 1.353,90 eur
od 18.01.2014 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel úverovú
zmluvu č. 6104033066, ktorou sa žalovanému zaviazal poskytnúť dohodnutý úverový rámec vo výške

1.350 eur za účelom kúpy veci alebo úhrady ceny za služby s možnosťou navýšenia a žalovaný sa
zaviazalposkytnutýúvervrátiťazaplatiťdohodnutéúroky.NeoddeliteľnousúčasťouzmluvyboliÚverové
zmluvné podmienky. V ďalšom uviedol, že poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných
mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti je určený v zmluve, pričom v jednotlivých
splátkach bola zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účty, úroky a príp.
úhrada za poistenie, ak zo zmluvy nevyplýva inak. Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu vyplývajúcu
zo zmluvy a poskytnutý úver v dohodnutej lehote nevrátil, porušil dohodnuté úverové podmienky. Dňa

29.11.2011 bola žalovaný vyzvaný k úhrade dlžnej sumy v celkovej výške 1.559,93 eur s upozornením
na vymáhanie súdnou cestou a ku dňu podania žaloby jeho dlh predstavuje sumu 2.301,21 eur, pričom
vyčíslenie žalovanej sumy je uvedené v splátkovom kalendári.Súd v priebehu konania zistil, že pôvodný žalovaný zomrel dňa 30.06.2014 pričom dedičom po ňom
je jeho manželka, ako vyplýva z dedičského spisu sp.zn. 5D/179/2014. Ak dôjde v osobe niektorého
účastníka konania k právnemu nástupníctvu, právny nástupca vstupuje do práv a záväzkov doterajšieho

účastníka. Preto súd ďalej konal s dedičkou po poručiteľovi.

Žalovaná požiadala o možnosť úhrady dlžnej sumy v splátkach.

Podanímdoručenýmsúdudňa06.06.2014vedľajšíúčastníkoznámil,ževstupujedokonanianapodporu

odporcu v súlade s ust. § 93 ods. 2,3,4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). Vo vyjadrení
k žalobe uviedol, že žalobca uzatvoril dňa 06.03.2007 so žalovaným úverovú zmluvu č. 6104033066,
na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.350 eur. Poskytnutý úver sa žalovaný
zaviazal splatiť v 36 splátkach, dátum prvej splátky bol stanovený na 06.05.2007. Žalobca vymáha právo
na zaplatenie pohľadávky vo výške 2.301,21 eur s prísl. po uplynutí trojročnej premlčacej doby, nakoľko
žalobca si mohol prvýkrát vymáhať svoje právo na zaplatenie predmetnej sumy dňa 07.05.2010, t.j.

deň po konečnej splatnosti úveru, ktorý nastal dňa 06.05.2010, pričom žalobu na súd podal až dňa
29.01.2014 po uplynutí trojročnej premlčacej doby.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, výpoveďou žalovanej, písomným
vyjadrením žalobcu, vyjadrením vedľajšieho účastníka na strane žalovanej v 1. rade a zistil nasledovný

skutkový stav:

Žalovaná uviedla, že ako je zrejmé, jedná sa o dlh nebohého manžela, pričom je pravda, že ona po ňom
nadobudla dedičstvo. Čo sa týka predmetnej sumy, ktorú mal vyčerpať prostredníctvom karty, ona o tom
nevie, dá sa povedať, že počas manželstva hospodárili viac menej samostatne, preto je prekvapená, že

vôbec používal nejakú kartu. Myslí si, že kartu nepoužíval on, ale že s kartou disponovala ich nevesta.
Nebola si vedomá, že jej manžel takouto kartou disponoval a že dokonca vznikol na základe tohto nejaký
záväzok voči žalobcovi. V prípade, že ju súd zaviaže zaplatiť nejakú sumu tak žiada o možnosť povoliť
splátky a to vzhľadom na to, že v súčasnej dobe poberá len dôchodok a to v sume 390 eur z čoho okolo
200 eur platí inkaso, taktiež spláca ešte jednu pôžičku a to v sume 65 eur a potrebuje ešte aj finančné

prostriedky na lieky v súvislosti so svojím zdravotným stavom v sume cirka 30 eur. Vzhľadom na to, že
len ona dedila a pomohli by jej prípadne aj deti tak by bola schopná zaplatiť predmetnú sumu v splátkach.
Na základe toho by potom bola schopná splácať v sume 50 eur mesačne.

Žalobca v písomnom vyjadrení uviedol skutočnosti ohľadom uzavretia úverovej zmluvy dňa 06.03.2007

tak ako v žalobe s tým, že v súlade s úverovou zmluvou pôvodný žalovaný svojim podpisom potvrdil,
že je s Úverovými podmienkami oboznámený, že sú mu ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za
dostatočne určité a prejavuje súhlas byť týmito podmienkami viazaný. Zároveň s podpisom úverovej
zmluvy zmluvné strany uzatvorili aj zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, ktorý úver možno
špecifikovať ako dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver, keď žalovaný má k dispozícii finančné

prostriedky vo výške dohodnutého úverového rámca, pričom úverovým rámcom sa rozumie maximálny
objem úveru, ktorý je žalovaný oprávnená čerpať a táto je daná nevyčerpaným zostatkom úverového
rámca. Výška nevyčerpaného zostatku úverového rámca sa žalovanému automaticky zvyšuje v
závislosti na splácaní revolvingového úveru. S každou uhradenou mesačnou splátkou sa obnovuje
čiastka, ktorú si žalovaný môže v prípade potreby požičať. Žalovaný bol oprávnený čerpať revolvingový

úver opakovane prostredníctvom kreditnej karty za podmienok stanovených v Úverových podmienkach
a v Metodickej príručke. Zmluva o revolvingu sa stáva platnou podpisom úverovej zmluvy, má však
odloženú účinnosť až do budúcnosti, a to uskutočnením aktivácie karty. Uzatvorením revolvingovej
zmluvy tak priamo žalovanému práva a povinnosti nevznikli, nakoľko k účinnosti zmluvy muselo dôjsť
k ďalšiemu úkonu zo strany žalovaného - k aktivovaniu karty. K aktivovaniu nedošlo automaticky

alebo náhodne či konkludentne, ale slobodným a vážnym prejavom vôle a to zavolaním na určené
telefónne číslo a aktivovaním karty prostredníctvom operátora uvedením identifikačných údajov za
účelom predchádzania zneužitiu. Z toho vyplýva, že uzatvorením zmluvy o revolvingu žalovanému
žiadna povinnosť nevznikla, ale až okamihom účinnosti aktiváciou karty. Na druhej strane ani žalobcovi
zo samotného uzavretia zmluvy nevznikli žiadne práva, iba povinnosť zaslať žalovanému kartu, čo bolo

podmienené tým, že žalovaný musel splniť dohodnuté podmienky týkajúce sa splácania poskytnutého
úveru na kúpu tovaru. Žalobca teda žalovaného zrozumiteľne a jednoznačne oboznámil so všetkými
podmienkami revolvingového úveru a táto potom slobodným a vážnym prejavom vôle využil svoje právo.V ďalšom uviedol, že z uvedeného vyplýva, že zmluva o revolvingovom úvere je uzavretá s odkladacou
podmienkou a je účinná až potom, čo klient sám a na základe svojej vôle aktivuje kartu a čerpá úver.
Nejedná sa o plnenie žalovanému vnútené ( skryté ), žalovaný sa sám musí rozhodnúť, či tieto finančné

služby využije alebo nie. Žalovaný si teda bol súčasného uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere
vedomý, nejde o žiadne „skrytie“ zmluvy do úverových podmienok.

Vzhľadom na charakter revolvingového úveru žalobca ani žalovaný nemôžu vedieť a ani nevedia určiť,
koľko z úveru bude čerpané, preto nie je možné presne stanoviť výšku poskytnutého úveru, pri takomto

type úveru sa zásadne definuje len výška úverového rámca. V tomto prípade bola dohodnutá vo výške
1.350 eur. Taktiež nie je možné vopred dohodnúť počet splátok, nakoľko ide o automaticky obnovovaný
úver. Žalovaný bol povinný riadne a včas splácať poskytnutý revolvingový úver a to v pravidelných
mesačných splátkach , vždy k 20. dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k 20. dňu
kalendárnehomesiacanasledujúcehopokalendárnommesiaci,vktoromdošlokprvémučerpaniuateda
poskytnutiu RÚ. Ako vyplýva z výpisu z úverového účtu, k prvému čerpaniu RÚ zo strany žalovaného a

teda k poskytnutiu RÚ došlo dňa 23.05.2011, prvá splátka bola splatná dňa 20.06.2011. Rovnako nie
je možné pri revolvingovom úvere určiť RPMN, nakoľko sa úver čerpá a následne dopĺňa, čo potvrdil aj
KrajskýsúdvPrešovevosvojomrozsudkusp.zn.6Co95/2010. Špecifikáciapoplatkovavýškeúrokovej
sadzby bola konkrétne stanovená v Sadzobníku poplatkov a odmien, ktorý bol súčasťou Metodickej
príručky, kde žalobca poukázal na ustanovenie hlavy 9 § 5 Úverových podmienok a preto má žalobca za

to, že požadované poplatky boli dohodnuté so žalovaným písomne, nakoľko boli uvedené v Sadzobníku
poplatkov a odmien, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou Metodickej príručky.

Žalobca si v predmetnom konaní uplatňuje voči žalovanému sumu 2.301,21 eur, ktorá ako vyplýva z
už predloženého splátkového kalendára, pozostáva z istiny vo výške 1.353,90 eur, úroku vo výške

920,86 pri úrokovej sadzbe 26,28% ako vyplýva z ÚZ a Sadzobníka, zmluvnej pokuty vyčíslenej za
použitia úrokovej sadzby 8% vo výške 13,56 eur, úroku z omeškania ( t.j. úrok z omeškania do času
zosplatnenia) vo výške 3,15 eur. Zároveň si žalobca v predmetnom konaní uplatňuje voči žalovanému
nárok na zaplatenie úroku vo výške 26,28% ročne zo sumy 1.353,90 eur ( t.j. z istiny) od 18.01.2014
do zaplatenia.

Pokiaľ ide o podstatné zákonné náležitosti predmetnej zmluvy, tak má za to, že predmetná úverová
zmluva bola uzavretá v súlade s ust. § 53 Občianskeho zákonníka ako aj ustanovenia zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Dojednania, ktoré sú uvedené v úverových zmluvných
podmienkach,taksúplatnýmiarovnocennýmidojednaniamiamajútakúistúprávnusiluaváhuakomajú

dojednania uvedené na lícnej strane úverovej zmluvy. V súvislosti s ust. § 53 Občianskeho zákonníka
má žalobca za to, že predmetná úverová zmluva neobsahuje žiadne z neprijateľných podmienok. Na
záver uviedol, že nároky uplatňované žalobcom sú v súlade s platnými právnymi predpismi ako aj v
súlade s úverovou zmluvou a jej Úverovými podmienkami. Vzhľadom na uvedené žalobca žiada aby
súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 2.301,21 eur a zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

Podľa § 96 ods. 1 a ods 3 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť
návrh na jeho začatie, a to sčasti, alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Aj
je návrh vzatý späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu
nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie

návrhu na rozvod manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Vo vyjadrení k žalobe doručenej súdu žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v závere
uviedol, že žiada, aby súd uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 2.301,21 eur a trovy konania.
Podľa obsahu uvedeného podania vo vzťahu k žalobnému návrhu súd predmetné podanie posúdil ako

čiastočné späťvzatie žaloby v časti nároku na zaplatenie úroku vo výške 26,28% ročne zo sumy 1353,90
eur od 18.01.2014 do zaplatenia, preto súd konanie v tejto časti zastavil.

Žalobca a pôvodný žalovaný ako klient uzavreli dňa 06.03.2007 úverovú zmluvu, na základe ktorej bol
žalovanému poskytnutý úver vo výške 365,13 eur (11.000 Sk), ktorý sa zaviazal splatiť v 36 mesačných

splátkach po 15,27 eur (460 Sk).

V zmysle ďalších dojednaní klient a spoločnosť podpisom tejto úverovej zmluvy súčasne uzatvárajú
zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru II., čiže zmluvu o RU II. a to s úverovým rámcom a spravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 13 Úverových podmienok. Na základe
takto uzatvorenej zmluvy o RU II. vzniklo žalovanému ako klientovi právo na poskytnutie revolvingového
úveru II. prostredníctvom kreditnej karty za podmienok stanovených v hlave 13. Úverových podmienok.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej
len „Úverové podmienky“ ) uvedené na rube tejto listiny a na samostatnom liste. Žalovaný podpisom
potvrdil, že je s nimi oboznámený, že sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, že ich považuje
za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami a bezvýhradne súhlasí s ich

obsahom.

Podľa hlavy 1 § 1, § 2 Úverových podmienok tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v
zmysle§273Obchodnéhozákonníka asúneoddeliteľnousúčasťouúverovejzmluvy uzatváranejmedzi
spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „spoločnosť“) a fyzickou osobou ( ďalej len „klient“ ),
ktorej znenie je uvedené na prednej strane tejto listiny. Úverové podmienky vymedzujú a zakotvujú práva

a povinností medzi spoločnosťou a klientom, ktorému spoločnosť poskytuje úver na základe úverovej
zmluvy a súčasne Zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru II. dohdonutú v obsahu hlavy 13 týchto
úverových podmienok , kedy úver bude čerpaný prostredníctvom kreditnej karty.

Uzatvorením úverovej zmluvy sa spoločnosť zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver, pričom po

poskytnutí úveru sa stáva spoločnosť veriteľom z úverovej zmluvy a klient ako dlžník z úverovej zmluvy
sa zaväzuje spoločnosti poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky ( § 3 hlavy 1 Úverových podmienok ).

Podľa hlavy 5 § 1 Úverových podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a
to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej

zmluve. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úroky a úhrada za poistenie,
ktoré je klient povinný platiť ( ďalej iba splátka ), ak z údajov na lícnej strane nevyplýva inak. Výška
úroku sa zistí ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky zníženej v prípade poistenia o výšku úhrady
za poistenie a počtu splátok a výšky poskytnutého úveru.

V zmysle hlavy 5 § 8 Úverových podmienok sa zmluvné strany dohodli, že spoločnosť nie je viazaná
tým, na aký účel klient platbu spoločnosti určí. Spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na
pohľadávky spoločnosti v tomto poradí: na záväzky klienta voči spoločnosti, ktoré vznikli z iného titulu
ako z úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty, na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku, na vrátenie
úveru, na ostatné pohľadávky z úverovej zmluvy.

Podľa hlavy 7 § 3 Úverových podmienok klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie
spoločnosti v prípade, že sa oneskoril s platením dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. V týchto prípadoch je taktiež spoločnosť oprávnená
jednostranne od úverovej zmluvy odstúpiť, pozastaviť čerpanie už poskytnutého úveru alebo dohodnutý

úver neposkytnúť.

Podľa hlavy 7 § 6 Úverových podmienok v prípade ak je dôsledkom porušenia povinnosti klienta uhradiť
spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú
pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by

bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach.

Podľahlavy13§1Úverovýchpodmienok-ZmluvaoposkytnutírevolvingovéhoúveruII. zmluvnéstrany,
spoločnosť s klientom uzatvárajú popri úverovej zmluve a zmluvy o revolvingovom úvere I. súčasne
aj zmluvu o revolvingovom úvere II. Na základe tejto zmluvy vzniká klientovi právo na poskytnutie

revolvingového úveru a to RÚ II. Tento RÚ II. je klient oprávnený čerpať opakovane a to prostredníctvom
kreditnej karty za podmienok stanovených v týchto Úverových podmienkach a v Metodickej príručke
a to vždy maximálne vo výške nevyčerpaného zostatku dohodnutého úverového rámca. Spoločnosť
sa zaväzuje za podmienok stanovených v týchto ÚP poskytnúť peňažné prostriedky a to opakovane
do výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca a klient sa uzatvorením tejto zmluvy zaväzuje

poskytnutý revolvingový úver spoločnosti vrátiť a zaplatiť jej za poskytnutie úroky.

Zmluva o RÚ II. sa stáva platnou podpisom úverovej zmluvy a účinnou okamžikom prvého čerpania
finančných prostriedkov prostredníctvom kreditnej karty a to po jej riadnej a včasnej aktivácii, pre riadnua včasnú aktiváciu ktorej platí primerane ust. § 2 a 3 hlavy 8 týchto úverových podmienok ( hlava 13
§ 3 Úverových podmienok).

V zmysle hlavy 8 § 2 Úverových podmienok klient a spoločnosť sa dohodli, že úverovú kartu spolu s
výzvou k jej aktivácii a metodickú príručku je spoločnosť oprávnená klientovi zaslať, ak si bude riadne
plniť povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy, úverových podmienok a platných právnych predpisov.
Neoddeliteľnou súčasťou Metodickej príručky je sadzobník poplatkov a odmien. .

V zmysle § 4 hlavy 13 Úverových podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý
revolvingový úver a to v pravidelných mesačných splátkach, výška je stanovená ako percentuálna časť
nesplatenej dlžnej čiastky.

Podľa hlavy 14 § 11 Úverových podmienok úverová zmluva, úverové podmienky, Metodická príručka,
Metodická príručka KK a zabezpečovacie vzťahy ako aj vzťahy vzniknuté následne na základe

uvedených zmluvných vzťahov sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka ako aj
ustanoveniami Občianskeho zákonníka v platnom znení.

Listom označeným ako výzva k splateniu celého úveru zo dňa 29.11.2011 žalobca žalovaného vyzval k
splateniu celého úveru čerpaného na základe úverovej zmluvy.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5D/179/2014 súd zistil, že pod touto spisovou značkou sa viedlo
dedičskékonaniepoporučiteľoviT.F.A.XX.X.XXXXstým,ževšeobecnácenamajetkuporučiteľaačistá
hodnota dedičstva predstavovali sumu 26.540,67 eur. Dedičia uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva,
na základe ktorej dedila žalovaná v celosti bez povinnosti výplaty voči ustupujúcim spoludedičom.

Predmetné osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť 19.9.2014.

Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom

poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou ( § 470 ods. 1 Občianskeho
zákonníka ).

Prechod práv a povinností z poručiteľa, ktoré jeho smrťou nezanikajú a neprechádzajú na iné subjekty
inak než dedením, na jeho právnych nástupcov spočíva na zásade univerzálnej sukcesie, ktorá

vychádza z toho, že práva a povinnosti, ktoré pretrvávajú jeho nositeľa, tvoria nerozlučný celok, ktorý
po jeho smrti prechádza na dedičov, ktorí tak plne vstupujú do právneho postavenia svojho právneho
predchodcu.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010
použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov ( ďalej len „zákon „ ) spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej
forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý

spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje

najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie

sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 3 zákona zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa §6,

b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

Podľa § 4 ods. 5 zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú

uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Vustanovení§52ods.1,ods.2,ods.3Občianskehozákonníkavzneníúčinnomvčaseuzavretiazmluvy
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na

druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že
určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (§ 153 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku).

Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2008, a to § 879j Občianskeho zákonníka
ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto
právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa
doterajších predpisov.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa Úverových podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami

Obchodného zákonníka. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský
napriek tomu, že k jeho vzniku došlo za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004
Z. z., ktorý definoval spotrebiteľskú zmluvu tak ako je uvedené vyššie.

Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa

účinný v čase uzavretia zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské
zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 1sa primerane použijú ustanovenia tohto

predpisu ( § 52 až 60 Občianskeho zákonníka ).

Tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/
EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobca a pôvodný žalovaný uzavreli dňa 06.03.2007
úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému na kúpu vopred určeného
tovaru, avšak tento právny vzťah nie je predmetom tohto súdneho konania. Žalobcom uplatnený nárok
predstavuje suma, resp. časť sumy poskytnutej žalovanému na základe zmluvy o revolvingovom úvere
II., ktorá mala byť účastníkmi konania uzavretá súbežne s úverovou zmluvou.

Súd je toho názoru, že uzavretím úverovej zmluvy nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o
spotrebiteľskom revolvingovom úvere, pretože podľa úverových zmluvných podmienok žalobcu - hlava
13 v spojení s hlava 8 dochádza až potom, keď žalobca vydá a zašle žalovanému kreditnú kartu s
výzvou k jej aktivácii a až aktiváciou karty v stanovenej lehote nastanú právne následky zmluvy o

poskytnutí revolvingového úveru. K uzavretiu revolvingového úveru dochádza až po odsúhlasení zo
strany žalobcu a to po posúdení údajov zo žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru
a priebehu jeho splácania, teda či si tento bude riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z úverovej
zmluvy. Z týchto dôvodov súd podpis žalovaného na úverovej zmluve zo dňa 06.03.2007 nepovažuje
súčasne za uzavretie zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru II.

Podľa § 4 ods. 1 zákona 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak
je neplatná.

Z uvedeného vyplýva, že účastníci konania uzatvorili 06.03.2007 jednak zmluvu o úvere individuálne

špecifikovanú, pokiaľ ide o poskytnutú výšku úveru, súčasťou ktorej bolo aj uzatvorenie zmluvy
o poskytnutí revolvingového úveru II. prostredníctvom kreditnej karty za podmienok stanovených
v úverových zmluvných podmienkach žalobcu. Tieto zmluvy tvoriace súčasť zmluvy o úvere sú
predtlačené a pripravené pre všetkých spotrebiteľov obdobných zmlúv bez možnosti úpravy textu, t.j.,bez možnosti ovplyvniť ich obsah. Žalovaný súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej
listine podpísal aj tú časť predtlače listiny, ktorá sa týkala iného právneho vzťahu a to na poskytnutie
revolvingového úveru, ktorý mal vzniknúť až v budúcnosti, pretože jeho poskytnutie bude závisieť

od toho, či si bude žalovaný riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere a platných
právnych predpisov. Podpisom zmluvy zo dňa 06.03.2007 nedošlo automaticky k vzniku paralelného
úverového vzťahu, vyplývajúceho z revolvingového úveru, pričom vzájomné práva aj povinnosti z tejto
zmluvy zanikli splnením pôvodného záväzku zo strany žalovaného. Podpisom želanej zmluvy (úverovej)
sa konajúca osoba - žalovaný súčasne podpísal aj pod tú časť textu, ktorá sa týka absolútne iného

právneho vzťahu, ktorý mal vzniknúť až v budúcnosti. Z takejto dohody vyplýva, že na žiadosť zákazníka
sa môžu iba v budúcnosti dohodnúť o prípadnom takomto úvere. Ak teda veriteľ týmto spôsobom
písomný prísľub splní tým, že niekomu požičia peniaze a za zmluvu o úvere považuje súhlas s uzavretím
zmluvy o revolvingovom úvere bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej by bol tento záväzkový vzťah
individualizovaný so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje § 4 ods. 1, ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z.,
nebola dodržaná predpísaná forma, preto je zmluva o revolvingovom úvere neplatná. Súhlas žalobcu

s revolvingovým úverom ako jednostranný úkon nie je zmluvou, a ako taký neobsahuje dohodu strán
o výške úroku z úveru a ani o iných podmienkach poskytnutia. Preto plnenie, ktoré má žalovaný vrátiť
možno uplatňovať iba z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.

Žalobca zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru v ďalšom vopred vnútil konajúcej osobe -

žalovanému aj iný úkon, než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu. Žalovaný súčasne
jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine podpísal aj tú časť listiny, ktorá sa týka absolútne
iného právneho vzťahu a ktorý má vzniknúť až v budúcnosti. Ak pôvodný žalovaný chcel získať úver
na zakúpenie spotrebiteľského tovaru, čo bolo primárne jej pohnútkou vstupu do právneho vzťahu
so žalobcom, nemal na výber a musel podpísať predloženú predtlač listiny, ktorá v sebe obsahovala

aj náležitosti iného právneho úkonu. Žalobca za zmluvu o revolvingovom úvere považoval súhlas
žalovaného s uzatvorením takejto zmluvy bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej by bol tento záväzkový
vzťah individualizovaný, v súlade s podstatnými náležitosťami uvedenými v § 4 zák. č. 258/2001 Z. z.,
ako už bolo uvedené vyššie.

Zároveň je potrebné uviesť, že táto časť zmluvy, týkajúca sa ďalšieho úverového vzťahu, týkajúceho
sa revolvingového úveru, je v úverovej zmluve napísaná zmenšeným textom písma, ťažko čitateľným a
odkazujúcim len na ďalšie časti Úverových podmienok týkajúcich sa práve úverového rámca, či úverovej
alebo kreditnej karty. Toto vyvoláva vážne pochybnosti o vôli spotrebiteľa uzavrieť práve takúto zmluvu
a najmä pochybnosti o tom, či pôvodný žalovaný ako spotrebiteľ bol schopný pochopiť právny význam

listín, na ktoré táto časť úverovej zmluvy odkazuje vzhľadom na ich rozsiahlosť i odbornosť právnej
terminológie. Takýto postup žalobcu tak možno kvalifikovať ako nekalú obchodnú praktiku s poukazom
na ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993, ako aj na ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, pričom takéto praktiky nemôžu požívať právnu ochranu. V prípade, že žalobca uplatňuje
právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu takto uplatnenému

právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky, ide o výkon práva v rozpore s
dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 14Co/2/2013 zo dňa 4.07.2013, v ktorom bol takýto postup žalobcu
označený za nekalú obchodnú praktiku.

Použitie menšieho písma na časť zmluvy, týkajúcu sa ďalšieho úverového vzťahu, týkajúceho sa
revolvingového úveru a odkazujúcu len na ďalšie časti Všeobecných obchodných podmienok týkajúcich
sa práve úverového rámca, možno označiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve. Spotrebiteľ sa môže domnievať (postačí hrozba takéhoto rizika), že menšie písmo obsahuje
text, ktorému nemusí pripisovať až tak dôležitý význam. V spojení s úplne miniatúrnym písmom, pri čítaní

ktorého sa stráca orientácia a vyžadujú sa pomôcky (lupa, pravítko a pod.), práve menšie písmo môže
spotrebiteľa odradiť od sústredenia sa pri uzatváraní zmluvy.

V bežnom živote sa zväčšenému textu pripisuje záujem autora pripísať mu väčší význam. Opačne text s
menším písmom môže indikovať menej podstatný obsah zmluvy. V spojení s rozsiahlymi podmienkami

písané takmer nečitateľným drobným písmom tak existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že
priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu.Použitie menšieho písma na časť zmluvy, týkajúcu sa ďalšieho úverového vzťahu, týkajúceho sa
revolvingového úveru možno označiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a je
možné ju kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú, pričom takejto podmienke

nemožno zo strany súdu za žiadnych okolnosti poskytnúť ochranu.

Podpísaním úverovej zmluvy, ktorej súčasťou je dojednanie o uzatvorení zmluvy o revolvingovom
úvere nedošlo aj k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, čím je táto zmluva
neplatná a žalobca má nárok na vrátenie finančných prostriedkov len z titulu bezdôvodného obohatenia

v intenciách ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Samotná neplatnosť vyplýva i z ust. § 40 ods.
1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon
alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Bez písomnej zmluvy neexistovala ani dohoda strán o výške úroku
z úveru, výške úroku z omeškania ani ustanovenia o zmluvnej pokute, či poplatkoch.

Zároveň je potrebné uviesť, že aktom, ktorý by žalovaného zaväzoval, nie sú ani všeobecné obchodné

podmienky, ktoré nie sú podpísané (§ 40 ods. 1, 3 OZ ; porov. 2Cdo 245/2010) a naviac bez platnej
inkorporačnej doložky.

Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny

predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to
obvyklé.

Odhliadnucodnedostatkupísomnejformyobchodnépodmienky,aksamajústaťsúčasťouzmluvy,môže
sa to udiať prostredníctvom transparentnej inkorporačnej doložky. O netransparentnú inkorporačnú

doložku ide aj vtedy, ak je uvedená menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné
zložky zmluvy. K drobnému písmu porov. nález I. ÚS 342/09 (ČR).

Neprijateľná inkorporačná doložka nemohla privodiť ani viazanosť obchodných podmienok.

Ak žalobca mienil s pôvodným žalovaným uzavrieť nový záväzkovo-právny vzťah, bolo potrebné to
uskutočniť spôsobom predpísaným v zákone o spotrebiteľských úveroch s presnou špecifikáciou práv
a povinností účastníkov konania a všetkými požadovanými zákonnými náležitosťami. Bez osobitnej
písomnej zmluvy, v ktorej by bol tento záväzkový vzťah individualizovaný v zmysle § 4 ods. 2 a 3 zákona
č. 258/2001 Z. z., preto súd dospel k záveru, že nedodržaním predpísanej písomnej formy zmluvy o

úvere v zmysle § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o
revolvingovom úvere, na základe ktorej sa žalobca domáha priznania svojho nároku, táto je neplatná aj
s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Bez písomnej zmluvy neexistuje ani
dohoda strán o výške úroku z úveru, ani výške úroku z omeškania či poplatkoch.

Ak ide o právny úkon, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti stanovená písomná forma, musí byť určitosť
prejavu vôle daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Nestačí, že účastníkovi právneho vzťahu
je jasné, čo je predmetom zmluvy, ak nie je poznateľný z jej textu. Určitosť písomného prejavu vôle je
objektívnou kategóriou a taký prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani
u osôb, ktoré nie sú účastníkmi daného právneho vzťahu.

V danej právnej veci, vzhľadom na konanie žalobcu a postup, akým podľa jeho tvrdení mala byť
zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená, súd je toho názoru, že zo strany žalobcu nebol naplnený
ani predpoklad určitosti prejavu vôle smerujúci k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere, nakoľko
ani zo zmluvy o úvere, resp. z dokladov doručených spolu s kreditnou kartou pôvodnému žalovanému,

žalovaný nemohol predpokladať, že takýmto konaním má žalobca v úmysle s ním uzatvoriť zmluvu
o revolvingovom úvere s dôsledkami s tým spojenými. V tomto smere potom zo strany žalovaného
chýba aj samotná danosť vôle, takúto zmluvu uzatvoriť. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že sú
tu dané ďalšie dôvody, pre ktoré je možné vyvodiť záver, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere
je neplatná.

Súd súčasne poznamenáva, že ak by aj existovala písomná platná zmluva o revolvingovom úvere,
súd by venoval dôslednú pozornosť otázke prípadnej neprijateľnosti zmluvných podmienok a zjavnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach na škodu spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že v danej právnejveci účastníci konania neuzatvorili platnú zmluvu o revolvingovom úvere, súd sa týmito okolnosťami
nezaoberal.

Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy je aj nárokom na vrátenie plnenia, ak
zmluva bola uzatvorená ústne a nebola dodržaná zákonom stanovená písomná forma jej uzatvorenia,
ako je to aj v danej právnej veci. Plnenie, ktoré má žalovaná žalobcovi vrátiť, preto možno uplatňovať

a posudzovať iba z titulu bezdôvodného obohatenia.

Podľa predloženého splátkového kalendára dlh na istine predstavoval ku dňu zosplatnenia sumu
1.353,90 eur, preto súd zaviazal žalovanú ako právnu nástupkyňu žalovaného - dedičku zodpovedajúce
za dlhy poručiteľa - pôvodného žalovaného v súlade s ust. § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka na

úhradu sumy 1.353,90 eur a čo do zvyšku nárok žalobcu zamietol.

Vedľajší účastník na strane žalovanej v 1. rade prostredníctvom právneho zástupcu vzniesol námietku
premlčania trojročnej premlčacej doby v zmysle § 100, § 101 Občianskeho zákonníka. Vedľajší účastník
pomáha žalovanému v spore a môže preto využiť všetky zákonom dovolené možnosti, medzi iným aj

obranu vo forme vznesenia námietky premlčania, pričom daný úkon je svojou podstatou procesným
úkonom, ktorý nie je dispozičným úkonom, ktorým by vedľajší účastník zasahoval do predmetu konania
zásadným spôsobom, t. j. nakladal s návrhom ako takým, uzavrel zmier, zobral návrh späť a pod..
Postavenie vedľajšieho účastníka charakterizujú rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastníka,
na stranu ktorého sa pripojil.

Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení namietal premlčanie nároku z úverovej zmluvy č. 6104033066 zo
dňa 06.03.2007, ktorou bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1350 eur, pričom konečná splatnosť
úveru mala nastať dňa 06.05.2010, pričom žaloba bola podaná dňa 29.01.2014. Ako súd uviedol vyššie
žalobca a žalovaný uzavreli dňa 06.03.2007 úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru

žalovanému na kúpu vopred určeného tovaru, avšak tento právny vzťah nie je predmetom tohto súdneho
konania. Žalobcom uplatnený nárok predstavuje suma, resp. časť sumy poskytnutej žalovanému na
základe zmluvy o revolvingovom úvere II., ktorá mala byť účastníkmi konania uzavretá súbežne s
úverovou zmluvou. Vedľajší účastník nevzniesol námietku premlčania vo vzťahu k nároku vyplývajúceho
zo zmluvy o revolvingovom úvere.

Preto súd námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom na strane žalovanej v 1. rade považoval
za neúčinne vznesenú.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého

ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca mal úspech v časti, ktorej súd žalobe vyhovel a takto jeho úspech predstavuje 59%. V časti
späťvzatia žaloby v dôsledku dispozitívneho úkonu žalobca zavinil zastavenie konania a z procesného

hľadiska nesie zodpovednosť za trovy konania a preto v tejto časti ako aj v časti, v ktorej bola žaloba
zamietnutá, sa jedná o úspech žalovanej, čo predstavuje 41% a teda žalobcovi po odpočítaní úspechu
žalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania v pomere 18%.

Odmena za jeden úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len „cit.
vyhl.“ ) predstavuje sumu 91,29 eur.Trovy právneho zastúpenia tak ako boli zástupcom žalobcu vyčíslené pozostávajú z odmeny za dva
úkony právnej služby po 91,29 eur ( prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na vydanie platobného
rozkazu) podľa § 13a ods. 1 písm. a), c), teda odmena spolu 182,58 eur, režijný paušál a to 2 krát za

úkon v roku 2014 po 8,04 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl., spolu v sume 16,08 eur.

Takto mal súd za to, že žalobcovi vznikol nárok na trovy právneho zastúpenia v sume pozostávajúcej z
odmeny 182,58 eur, režijného paušálu 16,08 eur a k tomu DPH vo výške 20% z odmeny a režijného
paušálu, z položiek, z ktorých bola uplatnená právnym zástupcom, v zmysle § 18 ods. 3 cit.

vyhl., teda 20% zo sumy 198,66 eur, t.j. 39,73 eur. Takto trovy právneho zastúpenia predstavujú
sumu 238,39 eur.

Ako súd uviedol vyššie,žalobcovi vznikol nároknanáhradutrovkonaniavpomere18%,preto zaviazal
žalovanú na zaplatenie trov právneho zastúpenia v sume 42,91 eur
( 18% zo sumy 238,39 eur ) a iných trov konania pozostávajúcich z poplatku z návrhu na začatie

konania, pričom žalobca uhradil poplatok v sume 138 eur a preto mu vznikol nárok na náhradu trov v
sume 24,84 eur ( 18% zo sumy 138 eur ).

Berúc do úvahy osobné, sociálne a majetkové pomery žalovanej povolil súd v súlade s ust. § 160 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj

v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok zročnosť celého plnenia, zaplatiť žalovanej sumu, na zaplatenie ktorej bola zaviazaná,
v mesačných splátkach za podmienok uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Pokiaľ ide o rozhodovanie o trovách vedľajších účastníkov na strane žalovanej, ich nárok na náhradu

trov konania sa odvíja od úspechu, resp. neúspechu účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje.
Vedľajší účastník vstúpil do konania na strane žalovanej, ktorej nevznikol nárok na náhradu trov konania,
preto súd nepriznal náhradu trov konania ani vedľajším účastníkom.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l O.s.p.

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.