Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 10, 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 0T/82/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814898113
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5814898113.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. R. U., v trestnej veci proti obžalovanému L. A., nar.

XX.XX.XXXX v M., bytom C. č. XX, t. č. UVV Žilina, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.12.2014 v Námestove,
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. č. XX, ženatý, živnostník, t. č. v H. na výkon väzby Žilina,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 22.11.2014 v čase o 22.30 hod. v kuchyni rodinného domu v obci Lomná č. 23, okr. Námestovo pod
vplyvom alkoholu s kuchynským nožom v ruke sa vyhrážal zabitím svojej manželke L. A. so slovami:
"Ty kurva, ja Ťa zabijem" čo zopakoval asi 4 krát, kde poškodená L. A., rod. P., nar. XX.X.XXXX v U.
republike, trvale bytom C. č. XX, okr. M. v strachu o svoj život utiekla z kuchyne von a volala políciu.

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a uvedený čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, na chránenej osobe - blízkej osobe,
t ý m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a, b/ Trestného zákona, s použitím ust. §
138 písm. a/ Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 4, § 37 písm. m/ Trestného zákona na trest odňatia
slobody vo výmere 2 roky a 2 mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 23.11.2014 tunajšiemu súdu obžalobu na obv. F.

A. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zákona, § 138 písm.
a/ Tr. zákona, § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona.Súd na nariadenom hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej,
svedka L. A., oboznámením lekárskej správy, fotodokumentácie a správ k osobe obžalovaného.

Obžalovaný po otvorení hlavného pojednávania nemal záujem o konanie o dohode o vine a treste a po
poučení podľa § 257 Tr. por. urobil vyhlásenie, že je nevinný.

Poškodená L. si nárok na náhradu škody v trestnom konaní neuplatnila.

Obžalovaný vypovedal, že to čo sa mu kladie za vinu nespravil. Počas dňa bol spolu s manželkou a
deťmi v hore pre drevo. Potom ako sa vrátili z hory domov, syn L. ich zavolal do krčmy, bola s nimi aj
manželka. V krčme vypil pivo a deci karpatského brandy, manželka pila iba malinovku. Ešte keď prišiel s
drevom domov, počul ako od bránky kričí dcéra F., že ju napáda syn susedy T., ktorej bol potom slušne
dohovoriť, aby dali pokoj celej rodine. Potom ako sa z krčmy vrátila aj manželka so synom, v kuchyni
sedel spolu so synom L. a pil kávu, synovi dohováral, že mu je škoda chodiť do roboty, keď peniaze,

ktoré zarobí, prepije. Bol trochu na syna nahnevaný, rozprávali sa hlasnejšie. Manželka bola vtedy v
obývačke, na to prišla do kuchyne, bola pri umývadle a on jej slušne povedal, čo sa stalo, povedal jej
o susede a že nech si dajú pokoj s takými kurvami, nemala to byť nadávka. Potom ako to povedal
manželke, odišla do obývačky, počul zazvoniť telefón, manželka sa vrátila do kuchyne a povedala mu
"ty ešte uvidíš".Žiaden nôž v ruke nemal a nikomu sa nevyhrážal. Je pravdou, že sa ešte v ten deň chytil

so synom ako prišiel z hory a zhadzoval drevo. Potom ako ho zaistili policajti, odviezli ho na lekárske
ošetrenie, nakoľko ho trošku bolelo v boku, viditeľné zranenia nemal. Pokiaľ ide o zranenie boku, udrel
sa pri tom dreve. Pokiaľ ide o incident so synom, o ktorom sa zmieňoval, že sa spolu chytili, tak nič
vážne sa nestalo. Iba synovi povedal, že ho môže udrieť a on akoby naznačil facku, že či takto. Manželke
vždy hovorí pravdu, dáva jej peniaze, nevie čo sa jej teraz porobilo. Nevie vysvetliť prečo na neho

zavolala políciu, od susedy však vie, že sa mala pred ňou vyjadriť, že jeden kokot hnije na cintoríne a
druhého dostane do basy. Alkohol piť nemusí, vypiť vypije, keď mu to povie manželka, absolvoval aj
protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Svedkyňa poškodená L., manželka obžalovaného na hlavnom pojednávaní využila svoje právo podľa §

130 ods. 1 Tr. por. a vypovedať odmietla, podľa § 263 ods. 4 Tr. poriadku bola prečítaná jej výpoveď z
prípravného konania zo dňa 23.11.2014. Svedkyňa v prípravnom konaní vypovedala, že dňa 22.11.2014
okolo 22.30 hod bola doma v kuchyni a do kuchyne prišiel za ňou obžalovaný, ktorý bol zjavne opitý a
najskôr jej vulgárne nadával do kuriev, píč poľských a potom sa jej začal vyhrážať zabitím so slovami
"tu ťa zabijem", čo zopakoval viackrát, asi štyrikrát. Potom vytiahol z šuplíka kuchynskej linky kuchynský

nôž asi 20 cm s hnedou drevenou rúčkou a zahnal sa na ňu so slovami: "Ty kurva, ja Ťa tu zabijem".
Veľmi sa zľakla, že svoje vyhrážky uskutoční, bála sa o svoj život a preto privolali políciu. V kuchyni bol
vtedy prítomný syn Miroslav, ktorý to videl, priskočil k obžalovanému a vytrhol mu nôž z ruky a schoval
ho v inej izbe, aby ju týmto nožom obžalovaný nezabil. Obžalovaný často a veľa požíva alkohol, chodí
do práce na týždňovky, ale cez víkendy, či je piatok, sobota, nedeľa je vždy opitý, a potom je agresívny.

Obžalovaný už bol v minulosti odsúdený a bol aj vo výkone trestu pre týranie a vyhrážanie sa zabitím.
Veľmi sa obžalovaného bojí, že ju zabije ako to vravel, pričom už je tak agresívny, že zobral do rúk nôž.

Svedok L. A., syn obžalovaného na hlavnom pojednávaní vypovedal, že potom ako sa otec vrátil z hory,
boli spolu v krčme, doma im poškodená uvarila kávu, ktorú s obžalovaným pili pri stole. Obžalovaný sa

rozprával s mamou, rozprávali sa len tak o dreve. Potom sa vrátil domov mladší brat L., obžalovaný
vylial na zem kávu a začal nadávať mame do kuriev. Mama odišla do obývačky. Obžalovaný sa ho
potom opýtal, že či si môže odrezať zo slaniny, ktorá bola v chladničke, opýtal sa ho preto, lebo prasa,
z ktorého bola slanina bolo jeho. Obžalovanému povedal, že nech sa ho nepýta, že nech si z tej slaniny
odreže. Obžalovaný zobral nožík z kuchynskej linky, odišiel do chodby, kde bola chladnička a odkrojil si

slaninu, nôž nechal na chladničke. Potom si aj on odrezal zo slaniny a nožík odložil do kuchynskej linky.
Na to vybehla mama z obývačky, že čo s nožíkom a obžalovaný jej povedal, že si iba odkrojil slaninu.
Ale predtým ešte použil nadávku, povedal jej: "Ty kurva odkrojil som si slaninu". Mama potom odišla
vonku so sestrou aj s bratom a zavolali políciu. Podľa neho zavolala hliadku mama preto, že počula
keď sa ho obžalovaný pýtal, že kde je nožík a asi si myslela, že sa jej s ním chce vyhrážať. Obžalovaný

sa však zabitím nikomu nevyhrážal. K vzájomným vzťahom v rodine vypovedal, že medzi rodičmi sú
vzťahy dobré, len medzi súrodencami sú zlé. Svedkom skutku, ktorý je predmetom obžaloby nikto iný
zo súrodencov nebol. Keď si obžalovaný krájal slaninu a mal v ruke nôž, okrem neho a obžalovaného
tam nikto iný nebol. Ak počas jeho rozhovoru s obžalovaným niekto zvyšoval hlas, tak bol len on, hlasna obžalovaného zvyšoval preto, že chytal nervy, chcel rozbíjať kuchynskú linku. Kuchynskú linku chcel
rozbíjať preto, že sa začal spolu s mamou hádať kvôli peniazom.

V rámci dokazovania boli oboznámené listinné dôkazy, a to zápis o dychovej skúške, fotodokumentácia
noža, lekárske správy a správy charakterizujúce obžalovaného.

Prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zákona ( § 138 písm. a/
Tr. zákona, § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona) sa dopustí kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou

na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a uvedený čin
spácha závažnejším spôsobom konania, so zbraňou a na chránenej osobe.

Podľa §138 písm. a/ Tr. zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného čin so
zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa § 147 a
§ 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157.

Podľa § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.

Podľa § 127 ods. 4 Tr. zákona blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom
pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa

pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom
pociťovala ako ujmu vlastnú.

Po subjektívnej stránke obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle ust. § 15 písm. a) Tr. zák, pretože
chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.

Súd sumarizujúc výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal iba na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané,
mal za preukázané, že obžalovaný sa dopustil súdeného skutku. Obžalovaný spáchanie skutku poprel
a bránil sa, že manželke sa nevyhrážal, ani jej nenadával a nôž ani v ruke nemal, čo by sa preukázalo,

keby boli z predmetného noža sňaté daktyloskopické stopy. Priznal, že potom ako sa vrátil z hory, spolu
so synom v krčme vypil pivo a deci karpatského brendy, ale aj po ich požití alkoholu sa správal slušne,
pred poškodenou sa iba v kuchyni vyjadril, že nech si dajú pokoj s takými kurvami, nemala to byť
nadávka, súviselo to iba so susedou. Až na doplňujúce otázky, potom ako bol konfrontovaný s lekárskou
správou po jeho zadržaní priznal, že sa pochytil so synom, ale o nič vážne nešlo, syn iba akoby naznačil

facku. Obranu obžalovaného na hlavnom pojednávaní potvrdzoval svedok L. A., ktorý poprel, že by
sa obžalovaný poškodenej vyhrážal a už vôbec sa jej nemal vyhrážať nožom. Podľa neho poškodená
zavolala hliadku preto, lebo bola v obývačke a iba počula, ako sa ho obžalovaný opýtal, že kde je nožík a
myslela si, že sa jej obžalovaný chce s nožom vyhrážať. Obžalovaný sa však zabitím nikomu nevyhrážal.
Situáciu s nožom popísal tak, že ako sedel s obžalovaným v kuchyni, obžalovaný sa ho opýtal, že či

si môže odrezať zo slaniny, ktorá bola v chladničke v chodbe. Potom si mal zobrať nožík z kuchynskej
linky, odkrojil si slaninu, nôž nechal na chladničke. Potom ako si aj on odrezal zo slaniny a nožík odložil
do kuchynskej linky, vybehla mama z obývačky, že čo s nožíkom. Táto verzia výpovede svedka však
nezapadala do výpovede obžalovaného, ktorý uvádzal, že nôž v ruke vôbec nemal. Rovnako výpoveď
svedka L. A. nezapadla ani do výpovede obžalovaného, ktorý tvrdil, že poškodenej sa v kuchyni vôbec

nevyhrážal. Svedok vypovedal, že v inkriminovanej dobe bol v kuchyni a bol svedkom ako obžalovaný
v kuchyni poškodenej nadával ohľadom peňazí. Výpoveď svedka potom súd vyhodnotil ako účelovú,
motivovanú snahou zbaviť viny obžalovaného za súdený skutok, táto jeho snaha bola zjavná, z popisu
okolností skutku a z popisu vzťahov v rodine, bolo zrejmé, že svedok sa svojou výpoveďou snažil
zľahčovať situáciu, aby neprivodil obžalovanému trestný postih. Jeho popis súdeného skutku potom

logicky nezodpovedal výpovedi obžalovaného a naopak, logicky zapadal a dopĺňal výpoveď poškodenej.
Svedok popísal priebeh skutku zhodne ako poškodená, iba účelovo vynechal kritické udalosti, uvedením
ktorých by mohol obžalovanému priťažiť. Svedok počas výsluchu pôsobil na súd neisto, počas výpovede
v pojednávacej miestnosti pohľadom vyhľadával obžalovaného, čo vyvolávalo pocit, akoby potreboval
"odobrenie" jeho výpovede obžalovaným, že vypovedá správne. Svedok podľa názoru súdu, tak ako

sa aj vyjadrila k jeho výpovedi poškodená, vypovedal síce ohľadom súdneho skutku aj pravdu, ale
nepovedal ju celú tak, ako sa súdený skutok stal. Nepresvedčivo vyznelo aj jeho vysvetlenie, prečo
poškodená mala volať políciu, keď svedok uviedol, že podľa neho tomu bolo preto, že počula ako sa ho
obžalovaný opýtal, že kde je nožík, pričom v skutočnosti svedok pri spontánnom popise skutku, takútootázku nespomenul. Toto jeho vysvetlenie nezodpovedalo ani časovým a logickým súvislostiam, že
poškodenávybehlazobývačkydokuchyne,žečostýmnožom,keďvtomčaseužmalbyťnôžodprataný
svedkom opäť v šuplíku a medzitým si mali v chodbe na striedačku odrezať slaninu najskôr obžalovaný,

potomsvedokamuselatakuplynúťdlhšiadobamedzitým,akosapodľatvrdeniasvedkamalobžalovaný
opýtať na nôž a dobou ako mala z obývačky vybehnúť vystrašená poškodená, ktorá si mala iba "situáciu
s nožom" zle vysvetliť. Naopak súd nemal žiaden dôvod neveriť svedkyni poškodenej, ktorá ani podľa
vyjadrenia svedka L. A. nemala dôvod krivo obviniť svojho manžela, pričom do jej výpovede zapadala
aj výpoveď svedka L. A.. Svedok v snahe "vyviniť" svojho otca, v úvode svojej výpovede najskôr popísal

správanie obžalovaného ako takmer bezproblémové s tým, že ak počas ich vzájomnej komunikácie
niekto zvyšoval hlas, tak to bol práve on a nie obžalovaný. Až po doplňujúcich otázkach vypovedal,
že dôvodom prečo zvyšoval hlas na obžalovaného bolo, že obžalovaný chytal nervy, lebo sa hádal s
poškodenoukvôlipeniazomachcelrozbíjaťkuchynskúlinku.Tátočasťvýpovedezapadaladovýpovede
poškodenej ohľadom agresivity obžalovaného z uvedeného večera, pred ktorou ju mal obraňovať práve
syn L., čo rovnako zapadalo do obsahu lekárskej správy na čl. 32, kde obžalovaný potom ako bol po

incidente zadržaný pri ošetrení uviedol, že sa mal so synom hádať a syn ho mal fackať. Všetky tieto
dôkazy vo svojom súhrne nasvedčovali pravdivosti výpovede svedkyne poškodenej, že obžalovaný sa
jej mal vyhrážať usmrtením s nožom v ruke. Súd výpovedi poškodenej na základe vyššie uvedených
skutočnosti uveril a nemal ani tie najmenšie pochybnosti o tom, že vyslovené vyhrážky boli objektívne
spôsobilévyvolaťdôvodnúobavuoživotaajvyvolalilogickúreakciu,žepoškodenúspolusdeťmivybehli

z domu a privolali hliadku polície.

Prirozhodovaníodruhuavýmeretrestusúdvychádzalzozásadupravenýchvust. §34ods.1Trestného
zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v
páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a

súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu trestu.

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcichokolnostíapriťažujúcichokolností.Vprípadeobžalovanéhosúdzodpisuzregistratrestov
zistil priťažujúcu okolnosť, že už bol za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zák.), poľahčujúce
okolnosti zistené neboli. Keďže bola zistená prevaha priťažujúcich okolností, súd zvyšoval dolnú hranicu
trestnej sadzby podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. a ukladal obžalovanému trest v rozpätí od 16 mesiacov do

36 mesiacov.

Z odpisu z registra trestov vyplynulo, že obžalovaný v registri trestov má celkom osem záznamov, z toho
v prípade prvých štyroch záznamov v registri sa na neho vzťahuje fikcia neodsúdenia, hľadí sa na neho,
akoby nebol odsúdený. Posledné štyri odsúdenia sa týkajú rovnakej, alebo obdobnej trestnej činnosti.

Obžalovaný sa dokonca súdnej trestnej činnosti dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, uloženej mu rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp.
zn. 6T/50/2009 zo dňa 11.6.2009 pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.
a/, b/ , ods. 2 písm. b/ Tr. zákona. Z výkonu trestu bol podmienečné prepustený Okresným súdom
Ružomberok pod sp. zn. 1Pp 39/2012 uznesením zo dňa 10.9.2012 s určením skúšobnej doby 3

roky. Naposledy bol obžalovaný právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp.
zn. 6T/71/2013 z 1.8.2013 pre prečin násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 ods. 1 Tr. zákona
na nepodmienečný trest odňatia slobody v výmere 10 mesiacov. Trest vykonal len dňa 3.2.2014. Z
registra trestov tak vyplynulo, že obžalovaný stále pokračuje v páchaní domáceho násilia voči svojim
blízkym osobám, a to i napriek predchádzajúcim odsúdeniam, ktoré na neho nemajú zrejme dostatočný

prevýchovný účinok. Súd tak obžalovanému uložil trest vo výmere 26 mesiacov, t.j. v strede zvýšenej
trestnej sadzby s presvedčením, že obžalovaný si uvedomí nesprávnosť svojho konania a takto uložený
trest, aj vzhľadom na jeho osobu ako aj spôsob vykonania činu a jeho závažnosť, bude dostatočný pre
jeho nápravu a zároveň si bude plniť aj všetky ďalšie funkcie trestu. Obžalovaného na výkon trestu
zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný

v posledných desiatich rokoch už bol vo výkone trestu odňatia slobody( § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného
zákona).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.